Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cpr/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu KODRES-I spol. s r.o., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska 89, IČO: 316 319 83, v konaní zastúpeného Advisors k.s., so sídlom Banská Bystrica, Dolná 6, správcom konkurznej podstaty, proti žalovanému I. R., T.. XX. XX. XXXX, H. H. H., U. XXXX/XX, v konaní zastúpeného ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, IČO: 36 863 998, o zaplatenie 2 087,92 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvostupňový súd samostatným rozhodnutím.

Znalkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvostupňový súd samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 17. 12. 2014 sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 087,92 Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 13. 11. 2014 až do zaplatenia z titulu náhrady škody.

2. Žalovaný s návrhom vyjadril nesúhlas.

3. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný vo funkcii lakýrnika vykonával lakovacie práce na zákazke interiérového vybavenia a dverí v hoteli v Prievaloch, ktorej objednávateľom zákazky bola spoločnosť BTT s.r.o., so sídlom Bratislava, Hrušovská 15. Žalobca uviedol, že spoločnosť žalobcu vyrobila nábytok a dvere do „vzorovej izby“ na základe týchto vzoriek mali byť odkonzultované posledné detaily a spustená výroba nábytku do celého hotela. Žalovaný ako lakýrnik počas výroby vzorového nábytku nedodržal technologický postup nanášania farby na jednotlivé dielce tak, ako boli odsúhlasené pri výrobe vzorky povrchovej úpravy, ktorú odsúhlasil investor. Žalovaný nedodržal uvedený potup napriek upozorneniu zo strany objednávateľa a naniesol na jednotlivé dielce nerovnomernú niekoľkonásobne väčšiu vrstvu farby, čím došlo k zaliatu pórov na rôznych miestach, čo vytvorilo fľaky a tým došlo k porušeniu technologického postupu, ktorým bolo znehodnotené celé dielo. Vzorová izba sa skladala so šiestich kusov nábytku a to 1 ks šatníkovej skrinky, 1 ks toaletného stolíka, 2 ks nočných stolíkov, 1 ks dvere s oblôžkou (vchod) a 1 ks s oblôžkou (kúpeľňa). Celková hodnota týchto šiestich kusov nábytku predstavovala sumu 4 442,80 Eur bez DPH. Žalovaného priemerná výška príjmu v hrubom vyjadrení predstavovala sumu 658,24 Eur a priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 521,98 Eur.

4. Žalobca si teda v zmysle § 186 Zákonníka práce uplatnil škodu od žalovaného vo výške 2 087,92 Eur spolu s príslušenstvom teda úrokom z omeškania.

5. Žalobca preukazoval svoje tvrdenia uvádzané v žalobe listinnými dôkazmi, ktorými súd vykonal dokazovanie a to protokolom o škode zo dňa 04. 11. 2014, z ktorého vyplynulo, že žalovaný priamym spôsobom zapríčinil zrušenie zákazky žalobcu, pričom toto konanie malo spočívať v činnosti žalovaného, ktorý počas výroby vzorového nábytku nedodržal technologický postup nanášania farby na jednotlivé dielce tak, ako bol odsúhlasený pri výrobe vzorky povrchovej úpravy, ktorú odsúhlasil investor. Povrchová úprava mala byť spravená rovnomerným nánosom farby na vykefovaný dubový masív tak, aby boli zvýraznené jarné póry letokruhov. Lakýrnik aj napriek niekoľko násobnému upozorneniu zo strany majiteľa spoločnosti žalobcu naniesol na jednotlivé dielce nerovnomernú niekoľkonásobne väčšiu vrstvu farby, čím došlo k zaliatiu pórov na rôznych miestach, čo vytvorilo fľaky a zároveň iné miesta boli nedostriekané a zostali surové. Týmto konaním znehodnotil celé dielo. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi spojená len s výrobou „vzorovej izby“ predstavovala podľa vyčíslenia sumu 4 442,80 Eur bez DPH.

6. Súd mal ďalej za preukázané výšku príjmu zo závislej činnosti žalovaného, ktorého mesačný hrubý príjem predstavoval sumu 658,24 Eur a čistý mesačný príjem vo výške 521,98 Eur. Zároveň súd vykonal dokazovanie zápisom z prerokovania škody a prezenčnou listinou zamestnancov spoločnosti žalobcu, z ktorého vyplynulo, že zamestnanci jednoznačne potvrdili rozdiel medzi povrchovou úpravou vyrobeného nábytku a dverí oproti vyrobenej odsúhlasenej vzorke a skonštatovali, že povrchová úprava nezodpovedá požadovanej kvalite.

7. Súd mal v konaní pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami sporu za preukázané, že žalovaný u žalobcu pracoval na základe pracovnej zmluvy ako pomocný stolár a pomocný lakýrnik s nástupom do práce dohodnutý na deň 01. 06. 2010, a to na dobu určitú do 31. 05. 2011. Z dodatkov k pracovnej zmluve mal súd za preukázané, že doba pracovného pomeru bola týmito dodatkami predlžovaná, pričom z Dodatku k Pracovnej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX mal súd za preukázané, že žalovaný u žalobcu pracoval v pracovnom zaradení tovariš. Zároveň z Dodatku k Pracovnej zmluve zo dňa XX. XX. XXXX s účinnosťou od 01. 06. 2013 mal súd za preukázané, že pracovný pomer bol medzi stranami sporu uzatvorený na dobu neurčitú.

8. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v žalobe nesúhlasí a vylučuje, že by akýmkoľvek svojím konaním spôsobil žalobcovi uvádzanú škodu. Uviedol, že neexistuje zákonný dôvod, aby mal niesť zodpovednosť za prípadnú jej náhradu a trval na tom, že počas celého trvania pracovného pomeru si riadne plnil všetky svoje pracovné povinnosti a vždy konal výhradne na základe pokynov zamestnávateľa, resp. vedúcich pracovníkov. Žalovaný uviedol, že žalobca svoj nárok preukazuje len subjektívnymi a ničím nepodloženými tvrdeniami, pričom k žalobe nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukazoval ním tvrdené skutočnosti. Poukázal na to, že v zmysle § 179 Zákonníka práce je povinný zamestnávateľ preukázať zamestnancove zavinenie, pričom na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie jednak porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním alebo opomenutím a následkom teda vzniknutou škodou. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody musí byť spôsobená bez pochybností práve porušení právnej povinnosti. Žalobca v konaní podľa tvrdenia žalovaného, na ktorom je dôkazné bremeno, nepreukázal nijakým spôsobom, že jemu vzniknutá škoda bola spôsobená reálnym konaním žalovaného resp. v príčinnej súvislosti s takýmto konaním. Z uvedeného žiadal žalovaný žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný pod dohľadom zamestnávateľa vyrobil vzorku povrchovej úpravy podľa požiadaviek investora, ktorú investor aj odsúhlasil. Následne mal žalovaný spraviť povrchovú úpravu na vzorovom nábytku presne tak, ako bola spravená na vzorke, čo sa však nestalo z dôvodu toho, že žalovaný zmenil technologický postup prác. Pokyny svojho zamestnávateľa nerešpektoval. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalovaný pracoval u neho ako stolár a lakýrnik, resp. vykonával iné stolárske práce. Uviedol, že v priebehu rokov 2013 a 2014 mali zadanú zákazku na zriadenie hotela v Prievaloch s tým, že sa malo jednať najprv o nábytok do kúpeľní, ktorý bol v prevedení masívne drevo a táto zákazka bola aj prevzatá. Následne mali vyrábať nábytok do izieb a súčasne aj dvere a zárubne do týchto izieb. Investor požadoval

vyrobenie „vzorovej izby“ podľa projektu architekta, ktorú vyrobili v priebehu obdobia od 15. 09. do 08. 10. 2014 s tým, že sa mala jednať o vstavanú skriňu, 2 nočné stolíky a tieto dielce mali byť montované na mieste samom. Žalobca uviedol, že pred vlastnou výrobou bola odsúhlasená vzorka dreva s tým, už v tomto období žalovaný nevedel pochopiť akým spôsobom má vyzerať táto povrchová úprava a zástupca žalobcu bol niekoľko krát v Bratislave u investora pokiaľ došlo k odsúhlaseniu takejto vzorky. Žalobca ďalej uviedol, že následne sa začalo s výrobou „vzorovej izby“, pričom táto výroba sa nezvládla vzhľadom k tomu, že bola vykonávaná aj v časovej tiesni a finálna úprava sa robila deň pred montážou, ktorú vlastne vykonával žalovaný. Žalobca uviedol, že on v priebehu času upozorňoval žalovaného na nedostatky, ktoré pri spracovaní tejto „vzorovej izby“ sa vyskytli. Žalobca uviedol, že pokiaľ sa takáto „vzorová izba“ namontovala a túto mal odkontrolovať investor, tento „vzorovú izbu“ neprevzal z dôvodu, že na tejto „vzorovej izbe“ boli veľké nánosy farieb, na niektorých miestach boli nedostriekané a z tohto dôvodu investor nechal „vzorovú izbu“ demontovať a zákazku zadal konkurencii.

10. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa nedopustil žiadneho takého konania, ktorým by spôsobil škodu žalobcovi, pričom vždy pracoval na základe pokynov žalobcu a použil prostriedky a materiál, ktoré im boli na to pridelené. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal protiprávnosť konania žalovaného a príčinnú súvislosť medzi takýmto porušením alebo protiprávnosťou a vznikom škody.

11. Žalovaný osobne vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že čo sa týka výroby vzorky sa jednalo o lakovanú dosku v rozmere A4, ktorá bola vyškriabaná drôtenou kefou a bol následne nanesený základný lak biely, ktorý sa obrúsil a vrchný lak bol tak isto biely. Uviedol, že v priebehu času zástupca žalobcu zmenil nástroj, ktorým sa povrchová úprava mala vykonať, teda tak, že sa to nemalo robiť drôtenou kefou, ale žalobca požičal kartáčovačku s plastovými štetinami a profil škrabania na drevo bol teda iný, ako keď sa robil drôtenou kefou. Uviedol, že dielce sa vyrábali koncom augusta roku 2014 a následne odišiel na dovolenku, pričom všetko bolo v poriadku, až následne sa mal dozvedieť, že zákazku pokazil a tým spôsobil škodu. Uviedol, že problém spočíval aj v tom, že miesto, kde sa mala skriňa montovať nebola rovná, nebola pravouhlá a teda došlo k vadnej montáži.

12. Súd na návrh žalobcu, ktorý vo veci navrhol vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie jeho tvrdení súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom ustanovil ako znalca z odboru bytové zariadenie, odvetvie nábytok sektorový a kancelársky V.. J. B..

13. Ustanovená znalkyňa vo veci spracovala znalecký posudok č. 119/2017, v ktorom zodpovedala otázky uložené v rozhodnutí o nariadení znaleckého posudku. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že je možné ustáliť jednoznačne záver o tom, že ani na jednom komponente/diele „vzorovej izby“ nebola povrchová úprava pri vizuálnom porovnaní totožná s povrchovou úpravou vzorky. Zistená odchýlka pri vizuálnom posúdení sa pohybuje v intervale od 65 % do 100 %. Povrchová úprava na „vzorke“ sa javí vizuálne ako biela farba s jemným šedým odtieňom, na celej jej ploche je kresba dreva zachovaná, otvorené póry zvýraznené kefovaním nie sú zaliate farbou a nános farby je rovnomerný. Povrchová úprava na komponentoch/dieloch „vzorovej izby“ sa javí vizuálne ako plná biela farba, kresba dreva j obmedzene zachovaná, otvorené póry zvýraznené kefovaním sú niekde viac, niekde menej pozalievané farbou a sporadicky existujú miesta s nerovnomerným nánosom farby. Z uvedeného potom znalec konštatuje, že je možné s vysokou pravdepodobnosťou vysloviť názor o tom, že boli použité dva rozdielne odtiene bielej matnej polyuretánovej farby a to RAL 9003 vrchná biela, povrchová úprava matná „signálna biela“ na „vzorke“ a OPP 80 vrchná biela, povrchová úprava matná na komponentoch/ dielcoch „vzorovej izby“. Znalec ďalej uviedol, že podľa informácií od konateľa žalobcu nebolo možné ustáliť, aký farebný odtieň resp. aký druh farby bol použitý na vrchnú vrstvu povrchovej úpravy na „vzorke“ a z toho dôvodu znalkyňa pristúpila k realizácii znaleckého experimentu. Znalkyňa ďalej konštatovala, že pri realizovaní povrchovej úpravy na jednotlivých vzorkách farbami FPP 10 základná farba a OPP 80 vrchná farba bolo zistené, že výsledný farebný odtieň povrchovej úpravy je biely so šedastým tónom obdobne ako vzorka č. 7 „vzorka“ schválená investorom. Pri realizovaní povrchovej úpravy na vzorke č. 9 „duplikát“ na jej porovnanie so vzorkou č. 8 komponent/diel „vzorová izba“ bolo zistené, že na oboch je povrchová úprava biela bez šedého odtieňa. Na základe markantov, ktoré pri vyhodnocovaní farby a farebného odtieňa povrchovej úpravy v celom znaleckom dokazovaní boli zidentifikované je možné ustáliť príčinu tohto javu. Ak na povrchovú úpravu použité základné a vrchné biele farby bez pigmentov, potom primárne farebný tón ovplyvňuje tvar, rozmer a stupeň zaliatia otvoreného póru. Zároveň ak sú na povrchovú úpravu použité základné a vrchné biele farby bez

pigmentov, potom sekundárne farebný tón ovplyvňuje hrúbka nanesenej farby za spolupôsobenia farby základného materiálu.

14. Na základe takýchto záverov potom znalkyňa na položené otázky odpovedala tým spôsobom, že technologický postup pri spracovaní povrchovej úpravy nábytku na „vzorke“ odsúhlasenej investorom bol nasledovný: 1. narezanie dielca z materiálu MDF dýha, 2. obrúsenie dýhy, 3. kefovanie do hĺbky cca 0,1 - 0,2 mm, 4. oprášenie pozostatkov z kefovania, 5. nastriekanie základu základnou dvojzložkovou polyuretánovou farbou (biely odtieň) na otvorený pór (farba nariedená na nízku viskozitu), namiešaná v pomere 2 diely farby ku 1 dielu tužidla + 10 - 20 % riedidla, 6. brúsenie farby, 7. striekanie druhej vrstvy (vrchný biely lak) na otvorený pór, 8. doba schnutia farby 24 hodín. Technologický postup pri spracovaní povrchovej úpravy nábytku na „vzorovej izbe“ bol nasledovný: 1. narezanie dielca z materiálu DTD DB/ DB, MDF B/DB, masív dub, 2. obrúsenie dýhy resp. masívu, 3. kefovanie do hĺbky cca 0,1 - 0,2 mm elektrickou kartáčovačkou s oceľovým kartáčom, 4. oprášenie pozostatkov z kefovania, 5. nastriekanie základu základnou dvojzložkovou polyuretánovou farbou FPP 10 (biely odtieň) na otvorený pór (farba nariedená na nízku viskozitu), namiešaná v pomere 2 diely farby ku 1 dielu tužidla + 15 - 20 % riedidla, 6. farba na úplné vyzretie potrebuje 24 hodín, po 12 hodinách je brúsiteľná, 7. prebrúsenie základu za účelom zdrsnenia a vyhladenia, 8. striekanie druhej vrstvy (vrchný biely lak) na otvorený pór bolo realizované dvojzložkovou polyuretánovou farbou OPP 80 (biely odtieň) namiešanou v pomere dva diely farby ku jednému dielu tužidla + 15 - 20 % riedidlo. Pri striekaní použitý nástrek križovaním, to znamená v smere vlákien a kolmo na smer vlákien. 9. doba schnutia farby 24 hodín.

15. Na otázku v čom sa líšil technologický postup pri spracovaní povrchovej úpravy nábytku na „vzorke“ a „vzorovej izby“ znalkyňa uviedla, že technologický postup pri spracovaní povrchovej úpravy na „vzorke“ sa líšil tým, že kresba dreva na „vzorke“ je po povrchovej úprave zachovaná, otvorený pór je vyrysovaný, nie je pozalievaný farbou povrchovej úpravy. Na „vzorke“ bola použitá pravdepodobne ako vrchná farba M. XXXX B. D. I. G..C..Z. V. X., U., resp. iná biela farba s jemne šedým odtieňom, ktorej názov sa nepodarilo ustáliť, ale s určitosťou je možné konštatovať, že nebola použitá vrchná polyuretánová matná biela farba OPP 80 od výrobu MAB S. p. A. Industrie Chimiche, Taliansko, tá, ktorá bola použitá na povrchovú úpravu „vzorovej izby“. Na „vzorovej izbe“ povrchová úprava sa javí ako plne biela farba, kresba dreva je obmedzene zachovaná, otvorené póry po zvýraznení kefovaním sú niekde viac, niekde menej pozalievané farbou a sporadicky existujú miesta s nerovnomerným nánosom farby. Na otázku, či technologický postup pri spracovaní povrchovej úpravy nábytku na „vzorovej izbe“ bol správny alebo nesprávny, vo vzťahu k dosiahnutiu povrchovej úpravy nábytku na odsúhlasenej „vzorke“ zo strany investora, znalkyňa uviedla, že technologický postup pri spracovaní povrchovej úpravy nábytku na „vzorovej izbe“ nebol správny vo vzťahu k dosiahnutiu povrchovej úpravy nábytku na odsúhlasenej „vzorke“ zo strany investora, nakoľko investor mal výhrady k zrealizovanej povrchovej úprave na „vzorovej izbe“. Táto nesprávnosť technologického postupu spočívala v tom, že zrealizovaná povrchová úprava komponentov/dielov na "vzorovej izbe" vizuálne bola odlišná od odsúhlasenej „vzorky“. Pravdepodobnou príčinou odlišnej povrchovej úpravy bol iný farebný odtieň biele farby, ktorá nemala jemne šedý odtieň, kresba dreva nebola zachovaná, otvorený pór nebol vyrysovaný, bol pozalievaný viacmenej vrchnou farbou. Znalkyňa sa vyjadrila, že správny technologický postup, ktorý mal byť použitý tak, aby tento zodpovedal povrchovej úprave odsúhlasenej vzorky investorom uviedla, že povrchová úprava nábytku by bola dosiahnutá vtedy, ak by bola použitá farba, ktorá bola použitá na „vzorke“, a to pravdepodobne M. XXXX D. I. G..C..Z. V. X., U. alebo iná biela farba, ktorá by mala po nanesení na komponenty/diely nábytku jemne šedý odtieň, kresba dreva by bola zachovaná, otvorený pór by bol vyrysovaný a povrchová úprava by ako celok bola bez nerovnomernosti a fľakov. Žalobca vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že nesúhlasí s odpoveďou znalca na položenú otázku, v čom mal spočívať správny technologický postup tak, aby bola dosiahnutá povrchová úprava nábytku, ktorá zodpovedala odsúhlasenej „vzorke“ investorom, pričom žalobca naďalej zotrval v tom tvrdení, že správny technologický postup spočíval v správnom nanášaní množstva farby a rovnomerným nánosom, kedy by bola dosiahnutá absolútne rovnomerná štruktúra na každom dielci pri zachovaní zvýraznenosti pórov. Práve túto skutočnosť žalovaný nedodržal a nanášal niekoľko násobné väčšie množstvo farby.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že znaleckým posudkom sa nijakým spôsobom nepreukázalo, že by žalovaný svojím konaním resp. nekonaním spôsobil žalobcovi akúkoľvek škodu. Práve naopak zo znaleckého posudku vyplynulo, že k zrušeniu zákazky došlo najmä z dôvodov, ku ktorým žalovaný nemal a nemohol mať žiadny vplyv a dosah. Uviedol, že žalobcovi chýbala viacerá potrebná dokumentácia týkajúca sa zákazky, napr. parafovanie „vzorky“ investorom,

podrobná technológia výroby povrchovej úpravy „vzorky“, použitý materiál, objem, typ a vzhľadom na uvedené aj dobu medzi vyhotovením „vzorky“ a „vzorovej izby“ samotná znalkyňa konštatovala, že predpoklad nedodržania resp. pozmenenia technologického postupu pri výrobe „vzorovej izby“. Žalovaný ďalej uviedol, že práve žalobca určil termín zhotovenia „vzorovej izby“, materiál a náradie, ktorým sa mala „vzorová izba“ zhotovovať. Uviedol ďalej, že znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že chybou technologického postupu pri vykonávaní povrchovej úpravy „vzorovej izby“, ktorá mala vizuálnu odlišnosť oproti „vzorke“, nešlo o chybu postupu ako takú, ale použitie nesprávnej bielej farby oproti farbe použitej na „vzorke“. Žaloba si nezapamätal farbu, ktorá bola použitá na vyrobenie „vzorky“ a neviedol žiadnu písomnú evidenciu technologického postupu výroby, pričom túto nevedel uviesť znalkyni pri vypracovaní znaleckého posudku. Znaleckým posudkom bolo potvrdené tvrdenie žalovaného, že povrchová úprava komponentov „vzorky“ a „vzorovej izby“ boli robené na pokyn žalobcu rôznymi farbami, brúsené vhodnými kefami a to ručnou drôtenou a elektrickou kartáčovačkou, pričom žaloba tieto materiály a náradie žalovanému zabezpečoval. Žalovaný pracoval len s tým náradím, ktoré mu žalobca určil a dodal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu vykonával prácu na základe výhradných pokynov žalobcu ako svojho zamestnávateľa. Pracoval výhradne s pracovnými prostriedkami a materiálmi, ktoré mu na uvedenú zákazku zveril alebo dodal žalobca ako jeho zamestnávateľ. Žalobca mal zo strany žalovaného hotovú „vzorovú izbu“ pred montážou ešte približne mesiac na svojom sklade, pričom ani raz a to po montáži nenamietal chyby resp. nespokojnosť s prácou žalovaného. Žalovaný teda uviedol, že znalecký posudok nijakým spôsobom nepreukázal pochybenie žalovaného a vôbec nie dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, ktorý si v tomto konaní uplatnil. Z uvedeného žiadal žalobu žalobcu z tohto dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

17. Podľa § 179 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že strany sporu sú v čase rozhodnom v právnom postavení žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec. Zamestnávateľ v konaní tvrdil, že zamestnanec v danom prípade žalovaný, mu spôsobil škodu a to porušením predpísaného technologického postupu pri spracovaní „vzorovej izby“, kedy žalovaný vo funkcii lakýrnika vykonával povrchovú úpravu týchto výrobkov. Z ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu len v takom prípade, pokiaľ zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh resp. v priamej súvislosti s nimi spôsobil svojmu zamestnávateľovi škodu. Toto zavinenie zamestnancovi je povinný preukázať zamestnávateľ. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú definované právnou teóriou a ich obsah je potom následne doplňovaný súdnou praxou. V danom prípade medzi takéto predpoklady patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a prípadne zavinenie. Zavinenie v tomto prípade je povinný preukázať zamestnávateľ. Súd uvádza, že protiprávny úkon sa skladá zo samotnej protiprávnosti a z úkonu, pričom protiprávnosť úkonu je charakterizovaná ako rozpor s objektívnym právom teda právnym poriadkom ako jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť výsledkom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Takýto úkon musí byť kvalifikovaný ako protiprávny a požaduje sa, aby bol porušením právnej povinnosti, ktorá bola určitému subjektu uložená. Právna povinnosť vyplýva buď priamo z právnych predpisov alebo zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor právneho úkonu s právnym predpisom je daný nielen tam, kde tento úkon priamo právne predpisy porušuje, ale aj tam, kde právne predpisy obchádza. Protiprávnosť úkonu sa teda nedá predpokladať a poškodený má povinnosť túto v spore preukázať.

19. Súd v danej súvislosti konštatuje, že žalobca takúto protiprávnosť navyše zavinenou žalovaným v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. V konaní bolo preukázané, že žalovanému bolo zadané z pracovnej úlohy spracovať povrchovú úpravu „vzorovej izby“ pre zákazku svojho zamestnávateľa, teda žalobcu. Na preukázanie tvrdení žalobcu súd vo veci vykonal dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý spracoval znalec z odboru bytové zariadenie, odvetvie nábytok sektorový a kancelársky, pričom výsledkom takéhoto dokazovania bol znalecký posudok č. 119/2017. Na základe úloh, ktoré boli znalcovi položené, mal súd za preukázané, že dôvodom rozdielnosti povrchovej úpravy „vzorky“, ktorá mala byť odsúhlasená zo strany zadávateľa objednávky u žalobcu a povrchovej úpravy tak, ako ju spracoval žalovaný na „vzorovej izbe“ nie je možné povedať, že k rozdielnosti takýchto povrchových úprav došlo

porušením pracovných postupov žalovaného, ktoré by bol zavinil. Z výsledkov znaleckého dokazovania vyplýva, že napriek tomu, že pri spracovaní povrchovej úpravy „vzorovej izby“ bol použitý nesprávny technologický postup, výsledkom ktorého bola vizuálna odlišnosť od odsúhlasenej „vzorky“ investorom. Príčinou takejto odlišnosti povrchovej úpravy bol iný farebný odtieň bielej farby, ktorá nemala jemne šedý odtieň, kresba dreva následne nebola zachovaná, otvorený pór nebol vyrysovaný, bol pozalievaný viacmenej povrchovou farbou. Príčinou takejto odlišnosti povrchovej úpravy bolo to, že napriek tomu, že sa mala použiť farba, ktorá bola použitá na „vzorke“ a to pravdepodobne RAL 9003 alebo iná biela farba, ktorá by po nanesení na komponenty „vzorovej izby“ mala jemne šedý odtieň, kresba dreva by bola zachovaná, otvorený pór by bol vyrysovaný a povrchová úprava by ako celok by bola bez nerovností a fľakov, bola použitá iná vrchná polyuretánová matná biela farba OPP 80 a teda znalec vyslovil názor, že s najväčšou pravdepodobnosťou boli použité dva rozdielne odtiene bielej matnej polyuretánovej farby, ktoré spôsobili rozdielny výsledný efekt povrchovej úpravy „vzorky“ odsúhlasenej investorom a „vzorovej izby“. Znalec zároveň popísal správny technologický postup resp. technologický postup, akým bolo postupované pri výrobe povrchovej úpravy „vzorky“ resp. „vzorovej izby“ a vyjadril sa v tom zmysle, že pri osobitných povrchových úpravách je nevyhnutné súbor premenných pri spracovaní povrchovej úpravy písomne zadokumentovať a dodržať základné pravidlá ako je zadokumentovanie aké produkty boli použité na zhotovenie povrchovej úpravy, pri miešaní základnej farby a vrchnej farby je nevyhnutné dodržať doporučenia výrobcov, pri ručnom nanesení farby, nástrekom, križovaním je potrebné v maximálnej miere dodržať nemeniace sa parametre striekania, pri ručnom striekaní je potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky pri práci a podobne.

20. Na základe uvedeného potom súd môže jednoznačne konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal zo strany žalovaného také konanie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zavinené zo strany žalovaného. Žalovaný postupoval pri spracovaní povrchovej úpravy „vzorovej izby“ s materiálom a technickými prostriedkami tak, ako mu tieto zabezpečil jeho zamestnávateľ, pričom iná okolnosť v konaní preukázaná nebola a je chybou zamestnávateľa, že ani v dobe súdneho sporu nebol schopný identifikovať pôvodnú farbu, ktorá bola použitá pri spracovaní „vzorky“, ktorá bola odsúhlasená investorom, nebol zdokumentovaný presný technologický postup pri spracovaní tejto konkrétnej povrchovej úpravy nábytku tak, ako to aj naznačil znalec v znaleckom posudku. Tieto nedostatky nie je možné v žiadnom prípade pričítať na vrub žalovaného ako zamestnanca, ktorý pri práci na „vzorovej izbe“ použil materiál a pracovné prostriedky pridelené svojím zamestnávateľom teda žalobcom.

21. Z uvedeného teda súd konštatuje, že žalobca v konaní neosvedčil a nepreukázal tvrdenia uvádzané v žalobe, teda o tom, že žalovaný svojím zavineným konaním porušil právnu povinnosť, v danom prípade povinnosť vykonať svoju prácu pridelenú riadne a včas tak, že by výsledkom bola činnosť, ktorá by predstavovala pre žalobcu škodu.

22. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

23. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 tak, že žalovanému ako strane sporu, ktorá mala v konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspešný v konaní nebol. O výške takéhoto nároku súd rozhodne samostatným uznesením.

24. Vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní, priznal súd nárok znalca na náhradu trov spočívajúcich v znaleckom dokazovaní znalcovi voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.