Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-468-2015.pdf
PDF · 127.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/468/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobkyne: U.. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XXB, XXX XX F., právne zastúpená: Právne centrum s.r.o., IČO: 36 698 873, so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: V.. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom PE. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Mária Trylčová, advokátka, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, o žalobe o zrušenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á v o č i žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 22.09.2015 domáhala, aby súd zrušil vecné bremeno viaznuce na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, vedených na liste vlastníctva č. 6XXX Okresným úradom Skalica, Katastrálny odbor, pre okres Skalica, obec Skalica a katastrálne územie Skalica, a to: stavba - rodinný dom súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, o výmere 67 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a parc. č. XXXX/4, o výmere 31 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemky parcely registra „C" parc. X.XXXX/1, o výmere 249 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 67 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/ X, o výmere 31 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o výmere 17 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; ktoré bolo zriadené v prospech žalovaného ako vlastníka nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. 6XXX Okresným úradom Skalica, Katastrálny odbor, pre okres Skalica, obec Skalica a katastrálne územie Skalica, a to: stavba - rodinný dom súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, o výmere 133m2 , druh pozemku: zastavane plochy a nádvoria, pozemky parcely registra „C" parc. č. XXXX/X, o výmere 2841 m2, druh pozemku: záhrady, a parc. č. XXXX/X, o výmere 133 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria; ktoré vecné bremeno je evidované na liste vlastníctva č. XXXX Okresným úradom Skalica, Katastrálny odbor, pre okres Skalica, obec Skalica a katastrálne územie Skalica, v nasledovnom znení: „Vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a vozidlom cez pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X a cez časť garáže súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/X a právo parkovania v každom čase na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X a v časti garáže súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/X, v prospech každodobého vlastníka rodinného domu súp. č. XXXX na XXXX/X a XXXX/X podľa V XXX/XX zo dňa 8.6.2011 - 889/11.", a ktoré bolo zriadené na základe Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu zo dňa 26.05.2011, vyhotovenou notárom JUDr. Jozefom Kremlom, notársky úrad Skalica, Gorkého 27, pod č. N 201/2011, povolenej pod č. X.-XXX/XXXX zo dňa 08.06.2011. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby jej žalovaný zaplatil náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný ako obdarovaní uzatvorili s C.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvalé bytom P. XXXX/XXX, F., ako darujúcim Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo dňa 26.05.2011 vyhotovenou notárom JUDr. Jozefom Kremlom, notársky úrad Skalica, pod č. N 201/2011, na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno zaťažujúce nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne ako povinnej v prospech vlastníka nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctve č. XXXX, t.j. toho času žalovaného ako oprávneného z vecného bremena. Vecné bremeno bolo zriadené na dobu neurčitú a bezodplatne. Zriadenie vecného bremena bolo povolené dňa 08.06.2011 pod č. V - XXX/XXXX. V zmysle katastrálnej mapy pre katastrálne územie Skalica nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne sú susednými pozemkami s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve žalovaného (rodinný dom so súp. č. 2XXX). Nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného susedia s pozemkom parc. č. 1XXXX, o výmere 1638 m2 druh pozemku: ostatné plochy, spôsob využitia pozemku: XX. Pozemok využívaný podľa druhu pozemku, vo výlučnom vlastníctve Mesta Skalica, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXXX Okresným úradom Skalica, Katastrálny odbor, pre okres Skalica, obec Skalica a katastrálne územie Skalica ako „prístupová cesta". Prístupová cesta sa nachádza za nehnuteľnosťami a je k nej priamy prístup z ulice Nad predmestím. Prístupovú cestu využívajú okolití vlastníci nehnuteľností ako priamy prístup k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaný má zo svojich nehnuteľností priamy prístup k prístupovej ceste, pričom za týmto účelom má riadne vybudované a prispôsobené oplotenie nehnuteľností spolu s bránou. Žalobkyňa uviedla, podľa jej slov nemenej významný fakt, že vecné bremeno právo prechodu a peši je zriadené nielen cez vonkajšie pozemky ale najmä cez časť garáže súp. č. XXXX. Žalovaný a ním oprávnené osoby neustále prechádzajú cez súkromnú stavbu vo vlastníctve žalobkyne. Vzhľadom na narušené vzťahy po rozvode, zlú a nedostatočnú komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným vznikajú časté konflikty vyvolané bezohľadnosťou žalovaného v šikanóznom výkone práva z vecného bremena. Niekoľkokrát sa stalo, že žalovaný neoprávnene a bez súhlasu a dovolenia žalobkyne poodnášal žalobkyne veci (napr. rebrík, vŕtačka, vonkajší obklad, elektrické nožnice na tvarovanie drevín, záhradné nožnice, interiérové farby, sekeru, fúrik, vešiakovú skriňu so zrkadlom a ďalšie) z jej garáže na neznáme miesto a dodnes ich nevrátil. Takisto žalovaný garáž žalobkyne veľmi často nechá odomknutú spolu s rozsvieteným svetlom. Žalovaný týmto svojím konaním ohrozuje majetok žalobkyne. Žalobkyňa uviedla že nemá záujem naďalej tolerovať takéto právne a morálne neprístupné konanie žalovaného. V prípade jej záujmu o predaj svojej nehnuteľnosti, vecné bremeno zásadným spôsobom odrádza záujemcov od kúpy tejto nehnuteľnosti, pričom zároveň vecné bremeno výrazným spôsobom znižuje trhovú cenu jej nehnuteľností. Vecné bremeno nadmieru zaťažuje žalobkyňu. Vecné bremeno bolo zriadené na dobu neurčitú, a to bez poskytnutia akejkoľvek náhrady, pričom toto vecné bremeno zásadným a závažným spôsobom obmedzuje žalobkyňu ako vlastníčku nehnuteľností bez poskytnutia akéhokoľvek úžitku žalovaným. Vecné bremeno je zjavne výhodné pre žalovaného, a naopak nevýhodné pre žalobkyňu, nakoľko neúmerným spôsobom znižuje hodnotu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že vecné bremeno ju neúmerne zaťažuje, ako vlastníčku nehnuteľností na ktorých je vecné bremeno zriadené v prospech žalovaného. Zároveň sú podľa žalobkyne dané dôvody na zrušenie vecného bremena v zmysle ustanovenia § 151 p ods. 3 Obč. zákonníka za primeranú náhradu. Z dôvodu, že vecné bremeno medzi účastníkmi bolo zriadené bezodplatne, považuje primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena v symbolickej výške 1,- eur. Z územnoplánovacej informácie vyplýva, že k nehnuteľnosti vedia cesta, ktorá je celoročne využívaná, pričom rovnakým spôsobom sa užívajú prístupové komunikácie v celej Zlatníckej doline osobami, ktoré tam trvalo bývajú, pričom táto komunikácia zabezpečuje dostatočný rozsah na prístup k nehnuteľnosti.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.07.2017. S podanou žalobou nesúhlasil z dôvodu, že k nehnuteľnostiam žalovaného nie je žiadny iný adekvátny prístup ako ten, ktorý mu zabezpečuje vecné bremeno zriadené darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu zo dňa 26.05.2011. Uviedol, že obsahom vecného bremena je právo prechodu peši a vozidlom cez pozemky parcelné číslo XXXX/X a XXXX/X, a cez časť garáže súpisné číslo XXXX, stojacej na pozemku parcelné číslo XXXX/X, ako aj parkovanie v každom čase na pozemku parcelné číslo XXXX/5, XXXX/X a v časti garáže súpisné číslo XXXX, stojacej na pozemku parcelné číslo XXXX/X, všetko parcely v k. ú. Skalica, a toto právo patrí žalovanému ako
vlastníkovi stavby súpisné číslo XXXX stojacej na parcele číslo XXXX/X a pozemkov parcelné číslo XXXX/X a XXXX/X, všetko k. ú. Skalica. Povinnou z vecného bremena je žalobkyňa. Žalovaný aj žalobkyňa od zriadenia vecného bremena vedeli, čo presne toto vecné bremeno znamená, a ako ich do budúcnosti bude obmedzovať, vrátane vplyvu vecného bremena na cenu nehnuteľností a na ich predajnosť. Žalovaný chcel, aby pozemky parcelné číslo XXXX/X a XXXX/4 a súčasná garáž patrili do jeho vlastníctva, takéto usporiadanie vzájomných vzťahov nebolo ale právne možné, nakoľko by garáž musela byť stavebne oddelená od nehnuteľností žalovanej (v súčasnosti od jej rodinného domu). Nehnuteľnosť žalovaného je postavená za súčasným domom žalobkyne, teda medzi ulicou a domom žalovaného je postavený dom, pôvodne postavený ako garáž, ktorú žalobkyňa prerobila na bývanie. Žalovaný sa k svojim nehnuteľnostiam dostane iba cez pozemky žalobkyne a cez jej garáž. Tiež automobil môže parkovať len na týchto pozemkoch. Právo prechodu nepatrí iba žalovanému, ale aj členom jeho rodiny, návštevám, a osobám, ktoré potrebujú vstúpiť na nehnuteľnosti žalovaného. Tieto osoby majú právo prechodu odvodené od práva žalovaného. Žalovaný svoje právo nevykonáva šikanóznym spôsobom. Žalovaný uviedol, že on sám chodí cez pozemky žalobkyne iba v nevyhnutných prípadoch a nestalo sa, že by on, alebo ktokoľvek iný, robil v tomto prieky žalobkyni. Žalovaný neumožňuje bezdôvodne vstup tretím osobám na svoje pozemky. K žalobkyni nie je bezohľadný. Ďalej uviedol, že obvinenia žalobkyne vyplývajú z daností jej osobnosti a zo spôsobu, akým vníma realitu okolo seba, nie zo správania sa žalovaného. Žalovaný mal v garáži uložené len svoje veci, tieto si odtiaľ odniesol. To, čo žalobkyňa označuje za svoje veci, boli veci žalovaného. Nikdy z garáže nevzal veci žalobkyne. Žalovaný podľa svojich slov zaplatil a dal nainštalovať bránu na garáž, o čom má doklad. Od ulice je na bráne guľa, teda do garáže sa nik nedostane ani v čase, keď táto je odomknutá. Argument žalobkyne, že brána je odomknutá, je bezpredmetný, nikto do garáže aj tak nemôže vstúpiť. Majetok žalobkyne nie je žiadnym spôsobom ohrozený. V garáži sa nachádza svetlo, ktoré je napojené na elektrickú sieť žalovaného, teda náklady na svietenie platí žalovaný, nie žalobkyňa. Svetlo sa zháša automaticky. Žalovaný uviedol, že ponúkol žalobkyni, že jej nehnuteľnosti odkúpi za cenu, ktorú určí znalec. Žalovaný sa vyjadril aj k argumentu žalobkyni, keď uviedol, že to, čo žalobkyňa označuje ako „prístupovú cestu", ktorú by mal podľa nej využívať žalovaný na príchod k svojim nehnuteľnostiam, a teda nevyužívať súčasný prístup zriadený vecným bremenom, je poľná nespevnená cesta, vyjazdená poľnohospodárskymi strojmi, nachádzajúca sa za záhradou žalovaného, teda za parcelou číslo XXXX/ X, k. ú. Skalica. Poľná cesta nie je udržiavaná, nie je nijako upravovaná, v zimných mesiacoch je zasnežená, pri dažďoch je rozbahnená. Nie je tam žiadne osvetlenie. Cesta nie je ani len spevnená napr. štrkom. Pri poľnohospodárskych prácach sa stalo aj to, že bola celá rozoraná. Táto „prístupová cesta" leží na pozemku parcelné číslo XXXXX, k. ú. Skalica (List vlastníctva číslo XXXXX, k. ú. Skalica), pričom pozemok je evidovaný ako ostatné plochy - zatiaľ čo ulica, teda parcela číslo XXXX/X, k. ú. Skalica, z ktorej sa vstupuje na pozemok parcelné číslo XXXX/X, k. ú. Skalica je inžinierska stavba. Žalovaný preto podľa svojich slov nemá na svoje nehnuteľnosti iný riadny prístup ako ten, ktorý je v súčasnosti zabezpečený vecným bremenom. Žalovaný nikdy žalobkyni nerobil prieky, snažil sa jej vychádzať v ústrety, či už išlo o súhlas s vybudovaním kumbálu v garáži, umožnenie prístupu cez jeho pozemok do kumbálu, finančnou pomocou, osobnou pomocou pri dostavbe jej nehnuteľnosti, ale aj v iných záležitostiach. Z hľadiska ľudských vzťahov sa žalovaný snažil ich udržať v priateľskej rovine, čo žalobkyňa odmietla. Na záver žalovaný uviedol, že vo veci nenastala žiadna zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie vecného bremena. Zmenou pomerov nemôže byť subjektívny pocit žalobkyne. Za zmenu pomerov by bolo možné považovať napríklad vybudovanie skutočnej prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalovaného, existujúca poľná cesta však takouto adekvátnou prístupovou cestou nie je. Táto poľná cesta navyše existovala už v čase, kedy bolo vecné bremeno zriaďované. Preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Žalobkyňa vedela o rozsahu vecného bremena pri jeho zriaďovaní a jeho výkon chápe žalobkyňa šikanózne, pričom nič také sa nestalo. Do rod. domu žalovaného chodí len jeho rodina. Poškodenie steny v garáži žalovaný opravil. Čo sa týka hluku, žalobkyňa si nezabezpečila adekvátne odhlučnenie. Čo sa týka zdravotných problémov o ktorých žalobkyňa hovorila, tieto nesúvisia s vecným bremenom. Poľná cesta je nespevnená a nemožno spravodlivo od žalovaného žiadať aby zabezpečoval vstup do svojej nehnuteľnosti cez túto cestu. Navyše preprava cez túto cestu je počas časti roka nemožná. Žalovaný nemá iný prístup do svojej nehnuteľnosti ako využitím zriadeného vecného bremena.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného, geometrickým plánom, územnoplánovacou informáciou mesta Skalica, výpisom z listu vlastníctva č. 6XXX a XXXX, darovacou zmluvou, rozhodnutím o súpisnom čísle, fotografiami z prílohy, ostatným spisovým materiálom.
Žalobkyňa ani žalovaný vykonanie iných dôkazov nenavrhli a iné dôkazy na vykonanie nepredložili. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
4. Žalobkyňa na pojednávaní v rámci výpovede uviedla, že zo žalovaným boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené asi pred 6 rokmi. Počas manželstva bývali v nehnuteľnosti na ulici P. Č.. XX X. F.. Jednalo sa o rodinný dom, v ktorom doteraz býva žalovaný. Žalobkyňa ďalej uviedla, že garáž sa nachádza pred týmto domom, stojí samostatne na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne. Hlavná príjazdová cesta k nehnuteľnostiam, t.j. asfaltová cesta je pred garážou. V pôvodnej garáži bola dostavaná ďalšia časť tak, že táto je prestavená na ďalší rodinný dom kde v súčasnosti býva žalobkyňa, jej súčasný partner a tri deti. Jedno dieťa pochádza z jej spoločného manželstva zo žalovaným a dve deti má so súčasným partnerom. Žalobkyňa dostavovala garáž na dom až po rozvode manželstva. Po rozvode so žalovaným si majetok rozdelili tak, že žalovaný ostal bývať v pôvodnom rodinnom dome a prevzal úvery a žalovanej pripadla do vlastníctva garáž. Do dostavby ( prestavby ) rodinného doma z pôvodnej garáže bývala žalovaná stále v pôvodnom rodinnom dome. Vecné bremeno vzniklo v súvislosti s darovacou zmluvou na garáž s pozemkom. Pozemok sa nachádza pred garážou a tiež za garážou. Pri uzatváraní tejto zmluvy si žalovaná myslela, že reálna hranica pozemku, ktorú bude mať vo vlastníctve bude viac po stranách od garáže. Podľa svojich slov, nepreverila si rozsah darovania a taktiež následky vecného bremena. Vecné bremeno sa týka garáže, ktorá je priechodná - prechádza sa cez ňu k pozemku žalovaného. Prístup žalovanej do novopostaveného rodinného domu je od príjazdovej cesty, ktorá je asfaltová, cez miesto na parkovanie. Garáž užíva ona a to čiastočne, nakoľko za miestom na parkovanie je miesto v garáži kde je ešte malá miestnosť kde si odkladá veci. Garáž je používaná žalovaným na pre jeho motorové vozidlá a tiež na parkovanie ďalšieho jeho motorového vozidla a taktiež na parkovanie motorky ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Stalo sa viackrát, že žalovaný poškodil motorovým vozidlom stenu garáže pri parkovaní a odmietol dať žalobkyni finančné prostriedky na opravu poškodenia. Poškodenie žalovaný opravil svojpomocne s čím žalovaná nesúhlasila. Žalovaná tvrdila, že v súčasnosti už všetky veci, ktoré mala v garáži presunula z garáže za garáž a do domu. V chodbe svojho domu má z toho dôvodu 5 bicyklov. V garáži sa bojí nechávať veci aby sa jej nerozbili. V jednom prípade žalovaný jej pri cúvaní do garáže poškodil zadnú časť jej motorového vozidla, ktoré parkovala pred touto garážou. Žalovaná uviedla, že má malé deti, tieto chodia spávať okolo 19. hod a budia sa pri otváraní brány do garáže. Toto otváranie garážovej brány je na elektrický pohon a je to posuvné otváranie ku stropu. Takto sa otvára brána do garáže niekedy až do 01.00 hod po polnoci. Stena ktorá oddeľuje garáž od domu v ktorom býva žalovaná so svojou rodinou, čo sa týka zvuku nedostatočne izoluje a preto počuje do domu všetky zvuky keď cez garáž niekto ide v topánkach s opätkami. Žalobkyňa uviedla, že tam prechádzajú celé rodiny, známy, kamaráti pravdepodobne žalovaného alebo jeho terajšej manželky. V dôsledku toho je žalobkyňa a jej rodina vyčerpaná a znižuje sa im podľa jej slov imunita, jej partner je v súčasnosti v dôsledku toho chorý, taktiež aj ona býva často chorá a deti sú náchylné na choroby, nikdy predtým sa toto nestalo. Stáva sa to od obdobia asi rok po jej rozvode so žalovaným. Celá táto záležitosť trvá podľa žalobkyni veľmi dlho. Stalo sa že žalovaný spolu s jeho terajšou manželkou žalobkyni vyvážali jej veci z garáže na svoj pozemok. Túto situáciu chcela žalobkyňa riešiť tým, že chcela odpredať dostavaný dom žalovanému. Žalovaný po vypracovaní znaleckých posudkov odmietol odkúpiť uvedenú nehnuteľnosť. Keď sa zmluva o vecnom bremene uzatvárala v máji 2011, žalobkyňa očakávala to, že so žalovaným budú mať lepšiu komunikáciu a že žalovaný bude len sám prechádzať cez garáž do svojho domu a taktiež budú používať tento prechod jeho rodičia. Žalovaný dal však kľúče od tejto garáže svojím známych, čo žalobkyňa nečakala a bola prekvapená, že kľúče od garáže bude mať každý. Kľúče od garáže mala aj žalovaného bývala priateľka, ktorá žalobkyňu z garáže vyhadzovala keď tam prišla. Stavebnú úpravu na odhlučnenie steny medzi garážou a domom žalobkyne žalobkyňa neurobila, nakoľko by sa tým zmenšil priestor v dome ktorý užíva. Zúžila by sa tým chodba v jej dome, ktorou sa prechádza do kuchyne a na poschodie domu. Nad garážou sa nachádza kúpeľňa a spálňa. K príjazdovej ceste za nehnuteľnosťou žalovaného žalobkyňa uviedla, že má skúsenosti, že ľudia príjazdovými cestami ako je táto príjazdová cesta, jazdia ku svojim nehnuteľnostiam. Jedná sa o mechanicky nespevnenú cestu. Podľa názoru žalobkyne, kedykoľvek po tejto ceste prejdú záchranné zložky alebo hasiči, pokiaľ budú chcieť. Cez garáž žalobkyne by sa hasiči k domu žalovaného aj tak nedostali. Na záver žalobkyňa uviedla, že po tom ako jej žalovaný poškodil motorové vozidlo, žalovaný prišiel za ňou a povedal jej, že jej preplatí opravu motorového vozidla, ktorú opravu si žalobkyňa dala zrealizovať a žalovaný opravu uhradil. Po nejakom čase od tejto udalosti žalobkyni však prišli s vtedajšou priateľkou žalovaného zaklopať na dom a kričali na ňu aká je osoba a čo všetko zle robí.
5. Žalovaný pri výpovedi na pojednávaní uviedol, že celé konanie je pre neho nepochopiteľné. Podľa jeho slov žalobkyňa od začiatku vedela, že je zriaďované vecné bremeno, pričom iná prístupová cesta z asfaltovej cesty k rodinnému domu žalovaného nie je. Žalovaný ďalej uviedol, že keby bola taká možnosť, určite by mal záujem, aby sa dostal k svojmu rodinnému domu tak, aby nemusel prechádzať cez garáž, kde je zriadené vecné bremeno. Žalovaný bol názoru, že žalobkyňa v súvislosti zo zriadeným vecným bremenom mala možnosť vytvoriť si projekt prestavby garáže a postaviť si rodinný dom tak, že bude zohľadňovať uvedené vecné bremeno t.j. inak si určiť rozmiestnenie a využitie miestností a nemala si nad garáž umiestniť spálňu a kúpeľňu. Mohla tam byť napr. kuchyňa alebo technické miestnosti. Žalobkyňa nemala kľúče od garáže a veci ktoré tam boli, boli v jeho vlastníctve a preto si tieto veci z garáže zobral, lebo žalobkyňa trvala na tom aby veci žalovaného v uvedenej garáže neboli. Garáž používa žalovaný na parkovanie a taktiež na prechod z ulice do svojho rodinného domu. Jeho súčasná manželka ako i on sú zamestnaní, ráno idú do práce a večer prichádzajú z práce, bývajú s nimi ich tri deti a všetky chodia do školy. Žalovaný podľa svojich slov po príchode zo zamestnania po 22 hod. nikdy neotváral garáž a neparkoval v garáži, pričom svoje motorové vozidlo nechával pred garážou. Do svojho rodinného domu sa dostal tak, že si otvoril dvere v rámci zatváracej brány, prešiel cez garáž a dostal sa cez svoj pozemok do svojho rodinného domu. Ďalšie dvere z garáže smerom k jeho rodinného domu nie sú elektrické rolovacie, ale jedná sa o normálne vchodové dvere, ktoré nie sú hlučné. Vzťahy medzi ním a žalobkyňou nie sú dobré, žalobkyňa nadávala jeho manželke keď prechádzala cez garáž, že tadiaľ môže prechádzať len vlastník a bránila v priechode cez garáž do jeho domu deťom terajšej manželky žalovaného, nakoľko jeho súčasná manželka má deti z prechádzajúceho manželstva. Žalovaný uviedol, že žalobkyni pomáhal a to aj so stavbou a zariaďovaným jej domu, ustúpil aj s umiestneným oplotenia pozemku medzi garážou a domom ktorý je v jeho vlastníctve. Žalobkyni dal podľa svojich slov peniaze naviac na dostavenie domu. Čo sa týka prístupovej cesty o ktorej hovorí žalobkyňa, žalovaný uviedol, že z asfaltovej cesty by sa muselo odbočiť do ľava na cestu nad P. ktorá nie je asfaltová a asi po 120 až 150 m by sa z uvedenej cesty odbočilo na poľnú cestu po ktorej by sa muselo ísť asi 300 m a takto by sa dostal ku svojmu pozemku a od vstupu na jeho pozemok je ďalších 70 m ku jeho domu. Na pozemku po ktorom by sa dalo dostať k domu je zriadená záhrada - nie je tam zriadená žiadna cesta. Uvedený pozemok - prístupová cesta je bez osvetlenia, je tam neudržiavaná cesta, nerobí sa zvoz komunálneho odpadu a mot. vozidlo tam môže zapadnúť. Uvedená časť nikde nie je vedená ako cesta a mesto môže túto zrušiť a tým aj prístup v zadnej časti pozemku. Okrem neho, jeho manželky a ich detí cez prístupový vchod - garáž k nim chodia ešte návštevy a to 1 krát za mesiac cez víkend. Kľúče od garáže majú podľa slov žalovaného len jeho rodinní príslušníci, nemajú ich jeho priatelia, majú ich však aj jeho rodičia. Žalobkyňa kľúče od garáže má. Žalovaný ďalej uviedol, že keď zaparkuje do uvedenej garáže jeho motorové vozidlo, ostáva tam ešte miesto na prechod asi 1m na prechod popri motorovom vozidle. K príjazdovej ceste k zadnej časti pozemku žalovaný uviedol, že táto nie je trvalo používateľná. Na pozemku ktorý je vo vlastníctve mesta F. je množstvo tiarch energetickými spoločnosťami a je na pozemku mimo zastavaného územia mesta, pričom podľa slov žalovaného, mesto nemá plán robiť tam ďalšiu výstavbu. Žalovaný sa neinformoval, či by sa tam dala zriadiť cesta. Žalovaný tvrdil, že nie je pravda, že by zakázal žalobkyni vchádzať do garáže a že by jej odmietol dať kľúče od garáže. Žalobkyňa si kľúče od garáže sama zobrala od syna žalovaného. Žalobkyňa má kľúče od svojej nehnuteľnosti, má kľúče od garážových dverí.
6. Z listu vlastníctva č. XXXX ( č.l. 5 spisu ) vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností kat. územie F., obec F., - stavba - rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, a parc. č. XXXX/X, a pozemkov parcely registra „C" parc. č. XXXX/X, o výmere 249 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere 67 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/ X, o výmere 31 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o výmere 17 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Vlastníctvo nadobudla na základe Darovacej zmluvy zo dňa 26.5.2011 ( č.l. 7-10 ) od C.. Y. V.. Touto darovacou zmluvou v čl. VI. bolo zároveň zriadené aj vecné bremeno, ktoré je zapísané v prospech každodobého vlastníka rodinného domu súp. č. 2XXX na parc. č. XXXX/ X, a vlastníka pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X ( v súčasnosti žalovaného ), a to vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a vozidlom cez pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X a cez časť garáže súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/X a právo parkovania v každom čase na pozemkoch parc, č. XXXX/X a XXXX/X a v časti garáže súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/X.
7. Z listu vlastníctva č. XXXX ( č.l. 6 spisu ) vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností kat. územie Skalica, obec Skalica, - stavba - rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/ X, a vlastník pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. Žalovaný nadobudol vlastníctvo taktiež na základe Darovacej zmluvy zo dňa 26.5.2011 ( č.l. 7-10 ) od C.. Y. V..
8. Z územnoprávnej informácie Mesta Skalica zo dňa 21.2.2018 ( č.l. 55 ) vyplýva, že pozemok vedený Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor, pre obec Skalica, kat. úz. Skalica, parc. registra C, č. XXXXX o výmere 1638 m2, ostatná plocha, evidovaný na LV č. XXXXX, sa nachádza mimo zastavaného územie obce a je podľa platného územného plánu Skalica čiastočne súčasťou lokality s hlavným funkčným využitím verejná a vyhradená zeleň a čiastočne súčasťou lokality s hlavným funkčným poľnohospodárska pôda ( orná pôda a trávnaté porasty. Pozemok slúži ako spoločné zariadenie - poľná cesta pre sprístupnenie priľahlých poľnohospodárskych pozemkov. Vlastníkom pozemku je Mesto Skalica ( č.l. 80 ).
9. Podľa § 123 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
10. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
11. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
12. Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
13. Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
14. Podľa § 151n ods. 3 OZ, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
15. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701> tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
16. Podľa § 151o ods. 2 OZ, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
17. Podľa § 151p ods. 1 OZ, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
18. Podľa § 151p ods. 2 OZ, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
19. Podľa § 151p ods. 3 OZ, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
20. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
21. Predmetom konania je podľa žalobkyne zrušenie vecného bremena. Žalobkyňa je preto povinná dôkazmi preukázať, že sú naplnené zákonné podmienky na zrušenie konkrétneho existujúceho vecného bremena v zmysle § 151p ods. 3 O.Z. Žalobkyňa je povinná preukázať, že došlo ku zmene pomerov súvisiacich s užívaním vecného bremena, a že v súvislosti so zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného ( žalovaného )
22. Čo sa týka zmeny pomerov súvisiacich s užívaním vecného bremena, žalobkyňa žiadala zrušiť vecné bremeno hlavne z dôvodu, že vecné bremeno zo strany žalovaného je využívané tak, že výkonom vecného bremena žalovaný žalobkyňu šikanuje, ruší a značne ju obmedzuje v užívaní obydlia rodinného domu, ktorý je v jej vlastníctve. Z dôkazov vyplýva ( kópia z mapy a geometrický plán č.l. 76 a 85-86 ), že rodinný dom žalobkyne a rodinný dom žalovaného sú postavené a umiestnené na úzkom pozemku, ku ktorému je riadny prístup od cesty - mestskej prístupovej komunikácie tak, že od cesty sa nachádza pozdĺž celého pozemku ( parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X ) rodinný dom žalobkyne, za domom žalobkyne sa nachádza pozemok - nádvorie vo vlastníctve žalovaného a za ním sa nachádza rodinný dom žalovaného ( parc. č. XXXX/X ). Pozemky ( predtým boli v celku ) na ktorých majú postavené rodinné domy žalobkyňa a žalovaný, z ľavej aj z prevej strany susedia z pozemkami iných vlastníkov, na ktorých sú postavené ďalšie rodinné domy. Až za dvomi ďalšími pozemkami s rodinnými domami vpravo, sa nachádza cesta vo vlastníctve Mesta Skalica, z ktorej asi po 100 m sa dá odbočiť na poľnú nespevnenú plochu ( parc. č. XXXXX o výmere 1638 m2, ostatná plocha ), ktorá v súčasnosti je určená ako spoločné zariadenie - poľná cesta pre sprístupnenie priľahlých poľnohospodárskych pozemkov. Z tejto poľnej cesty sa asi po 70 m dá odbočiť vľavo do záhrady žalovaného ( parc. č. XXXX/X ), cez ktorú je prístup do jeho rodinného domu. Cez časť rodinného domu žalobkyne - parc. č. XXXX/X ( pôvodne garáž ) má žalovaný možnosť ( v rámci zriadeného vecného bremena ) vstúpiť na svoj pozemok za rodinným domom žalobkyne a dostať sa do svojho rodinného domu. Uvedená garáž je priechodná, od ulice sa uzatvára rolovacou bránou a do dvora sa nachádzajú bežné uzatváracie dvere.
23. Vecné bremeno v takomto stave a rozsahu bolo zriadené v roku 2011. Žalobkyňa tvrdila, že sa po rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného zmenili pomery súvisiace s využívaním vecného premena a že spôsob ako v súčasnosti vecné bremeno práva prechodu cez nehnuteľnosť žalobkyne využíva žalobca, spôsobuje hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného. Žalovaný tvrdenia žalobkyne ohľadne rušivého a šikanózneho využívania vecného bremena poprel a vysvetlil. Žalobkyňa neprodukovala v konaní ďalšie dôkazy na skutočnosti, ktoré v žalobe tvrdila. Žalobkyňa neprodukovala v konaní žiadny dôkaz na skutočnosť, že sa zmenil spôsob výkonu práva vecného bremena zo strany žalovaného, že vecné bremeno využívajú neoprávnene aj iné osoby a že takýto výkon práva vecného bremena obmedzuje a ruší žalobkyňu a jej rodinných príslušníkov a že im spôsobuje zdravotné problémy, resp. ujmu na zdraví. Neoznačila žiadneho svedka, ktorého by navrhla na tieto skutočnosti vypočuť, nedoložila žiadne lekárske potvrdenie o zhoršení zdravotného stavu členov jej domácnosti a o príčine zhoršenia tohto zdravotného stavu členov jej domácnosti. Tvrdenia žalobkyne v jej výpovedi za danej situácie súd považoval za nedostatočné na preukázanie jej tvrdení. Tým žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno a z uvedeného dôvodu súd jej žalobu o zrušenie vecného bremena zamietol.
24. Súd taktiež skúmal možnosť zániku vecného bremena podľa § 151p ods. 2 O.Z., t.j. či v danom prípade nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Žalobkyňa v konaní taktiež dôkazmi nepreukázala, že vznikli také trvalé zmeny, že žalovaný môže využívať iný vhodný prístup do svojho rodinného domu, t.j. cez zadnú časť svojho pozemku smerom od jeho záhrady. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že prístup do rodinného domu žalovaného zo zadnej časti pozemku od záhrady je možný len cez poľnú cestu pre sprístupnenie priľahlých poľnohospodárskych pozemkov. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že táto poľná cesta je v takom stave, že prístup po nej k pozemku žalovaného je možný celoročne a trvalo, t.j. že cesta je dostatočne spevnená a celoročne udržiavaná a že táto poľná cesta nebude zo strany vlastníka ( Mesto Skalica ) zrušená, resp. že žalovaný bude môcť túto poľnú cestu v súčasnosti ale aj v budúcnosti využívať na riadny prístup ku svojmu rodinnému domu. Taktiež žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaný mal možnosť iného riadneho prístupu ku svojmu rodinnému domu napr. cez iné susediace pozemky. Tým žalobkyňa neuniesla ani v tejto časti v konaní dôkazné bremeno aj z uvedeného dôvodu súd jej žalobu o zrušenie vecného bremena zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
28. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).