Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/9/2017

Potvrdené rozhodnutím 8Cob/62/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: BLUECUBE, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 44 079 583, právne zastúpeného: Z.. P. J., advokát, O. J. X/A, G., proti žalovanému: Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. so sídlom 1. mája 11, Trenčín, IČO: 36 306 410, právne zastúpenému: A3 advokátska kancelária, s.r.o., Partizánska 25, Trenčín, IČO: 36 735 311, v spore o zaplatenie 477.000 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/9/2017-565 zo dňa 18. apríla 2018, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Odvolací súd žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu BLUECUBE, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO 44 079 583, zast. Mgr. Félix Neupauer, advokát, Karadžičova 10, Bratislava proti žalovanému Trenčianka vodohospodárska spoločnosť, a.s. so sídlom 1. mája 11, Trenčín, IČO 36 306 410, zast. A3 advokátska kancelária, s.r.o., Partizánska 25, Trenčín, IČO 36 735 311, o zaplatenie 477 000,- € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

odôvodnenie:

1.1. Pôvodný žalobca 1/ Poľnohospodárske družstvo Dolné Srnie so sídlom 916 41 Dolné Srnie, IČO 17 642 566 sa v žalobe, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/202/2008, proti žalovanému domáhal náhrady majetkovej ujmy, vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 19.03.2008 spolu s úrokmi z omeškania 14,25% ročne z dlžnej sumy odo dňa doručenia žaloby žalovanému až do úplného zaplatenia. Pôvodný žalobca 2/ Poľnohospodárske družstvo Čachtice so sídlom Čachtice, IČO 00 206 792 sa v žalobe, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/202/2008, proti žalovanému domáhal náhrady majetkovej ujmy, vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 19.03.2008 spolu s úrokmi z omeškania 14,25% ročne z dlžnej sumy odo dňa doručenia žaloby žalovanému až do úplného zaplatenia. Zároveň žalobcovia žiadali priznať náhradu trov konania.

1.2. Pôvodní žalobcovia v žalobe uviedli, že rozhodnutím Okresného národného výboru v Trenčíne, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sp. zn. OPLVH-786/H/1973-voda zo dňa 20.03.1973; rozhodnutím Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sp. zn. PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989; rozhodnutím Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom, odbor životného prostredia sp. zn. H- H/2003/00179/HDI zo dňa 10.03.2003 ako príslušných vodohospodárskych orgánov podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 138/1973 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov a § 4 zákona SNR č. 595/1990 Zb. o štátnej službe pre životné prostredie; v súlade s § 19 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení zákona č. 238/1993 Z.z., § 14 zákona SNR č. 135/1974 Zb. a ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, boli vo vodoprávnom konaní určené a vymedzené pásma hygienickej ochrany vodného zdroja na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja „Čachtice“ a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany. Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách v znení neskorších predpisov, na základe ktorého boli vyhlásené niektoré ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja podľa uvedených rozhodnutí, bol zrušený a s účinnosťou od 01.06.2002 nahradený zákonom č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Starý vodný zákon“). Podľa prechodného ustanovenia Starého vodného zákona, uvedeného v § 77 ods. 3, sa ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej bezchybnosti vodných zdrojov podľa zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení neskorších predpisov považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zákona. Na základe § 28 ods. 6 Starého vodného zákona patrí vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Na základe § 28 ods. 7 Starého vodného zákona pritom majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva na plnenie úloh; pri vodárenskej nádrži ich znáša vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej. Postup úhrady majetkovej ujmy mal ustanoviť osobitný predpis. Ako uvedený osobitný predpis je v poznámke pod čiarou č. 35) uvedený exemplifikatívne zákon SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov (konkrétne jeho ustanovenie § 6 ods. 4 až 7. Zákon č. 307/1992 Zb., a teda aj jeho ustanovenia § 6 ods. 4 až 7, upravujúce úhradu majetkovej ujmy (a zároveň aj spôsob jej výpočtu), bol však s účinnosťou od 01.05.2004 zrušený a nahradený zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon č. 220/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2004 však už postup úhrady majetkovej ujmy neupravuje. Zároveň je potrebné podotknúť, že podrobnosti o majetkovej ujme a úhradách nákladov spojených s ochranou vodných zdrojov, mali byť podrobne upravené všeobecne záväzným právnym predpisom v súlade so splnomocňovacím ustanovením § 78 ods. 3 písm. e) Starého vodného zákona. Za účinnosti Starého vodného zákona však nebol prijatý vykonávací právny predpis upravujúci realizáciu úhrad majetkovej ujmy a spôsob jej výpočtu. Starý vodný zákon bol s účinnosťou od 01.07.2004 zrušený a nahradený zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nový vodný zákon“). Na základe prechodného ustanovenia, uvedeného v § 80 ods. 3 Nového vodného zákona sa ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa Nového vodného zákona. Na základe ustanovenia § 32 ods. 6 Nového vodného zákona, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadné dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Na základe ustanovenia § 32 ods. 8 Nového vodného zákona, v sporoch o úhradu majetkovej ujmy rozhoduje súd. Z uvedeného vyplýva, že majetkovú ujmu vzniknutú z obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach vodného zdroja znáša ten, kto odoberá vodu z vodárenského zdroja. Žalovaný je určený ako povinný subjekt na uhradenie majetkovej ujmy vzniknutej z obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach, nakoľko v uplatňovanom období bol odberateľom pitnej vody z uvedeného zdroja. Skutočnosť, že žalovaný bol odberateľom pitnej vody z uvedeného zdroja dokazuje odborný posudok č. 304-4224/2008/9958, vydaný Slovenským hydrometeorologickým ústavom, uvádzaný ako dôkaz. Vzhľadom na skutkovú a právnu podobnosť s danou právnou vecou pôvodní žalobcovia pripojili právoplatný rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5C 93/04 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 115/2005. Pôvodný žalobca 1/ bol oprávneným nájomcom pozemkov, evidovaných Katastrálnym úradom v Trenčíne, Správou katastra Nové Mesto nad Váhom pre katastrálne územie Dolné Srnie, na ktorých boli uvedenými rozhodnutiami vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zákona, ako aj Nového vodného zákona. Pôvodný žalobca 2/ je oprávneným nájomcom pozemkov evidovaných Katastrálnym úradom v Trenčíne, Správou katastra Nové Mesto nad Váhom pre katastrálne územie Čachtice, na ktorých boli uvedenými rozhodnutiami vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zdroja, ako aj Nového vodného zákona. Pôvodní žalobcovia 1/, 2/ teda boli aktívne legitimovaní na podanie žaloby na náhradu majetkovej ujmy podľa Starého vodného zákona, ako aj Nového vodného zákona. V dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodárenského zdroja dochádzalo k obmedzenému hospodáreniu pôvodných žalobcov, a to na základe dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených predmetnými rozhodnutiami, ako i zákonných a iných obmedzení obhospodarovania. Pôvodní žalobcovia obhospodarovali pôdu, na ktorej nebolo možné hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení a ako oprávnení nájomcovia nemohli plne realizovať všetky

intenzifikačné opatrenia smerujúce k zvýšeniu produkcie. V dôsledku dodržiavania obmedzujúcich opatrení pôvodní žalobcovia každoročne vykazovali znižovanie úžitkovosti chovu dobytka, zníženie produktivity práce, efektívnosti výroby, znižovanie kvality mlieka a mäsa. V dôsledku hospodárenia s obmedzenými možnosťami na trvalých trávnatých porastoch pôvodní žalobcovia znižovali produkciu na týchto pozemkoch. Pre pôvodných žalobcov vyhlásenie ochranných pásiem vodárenského zdroja na nimi obhospodarovaných pozemkoch znamenalo vyvolané každoročne viacnáklady a majetkovú ujmu, ktorá sa prejavila v poľnohospodárskej prvovýrobe. Vzhľadom k uvedenému navrhli pôvodní žalobcovia vykonať znalecké dokazovanie na špecifikáciu majetkovej ujmy a jej výšky. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodným žalobcom vznikli majetkové ujmy v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho režimu v ochranných pásmach vodárenského zdroja. Majetkové ujmy predstavujú zníženie hospodárskeho výsledku a majetku pôvodných žalobcov ako poľnohospodárskych subjektov hospodáriacich na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Táto majetková ujma pôsobí ako následok obmedzeného hospodárenia a je ju možné po znaleckom dokazovaní vyjadriť v peniazoch. Pôvodným žalobcom vznikli v dôsledku obmedzenia hospodárenia majetkové ujmy, teda škody a skutočné náklady, ktoré vynaložili zo svojich prostriedkov na dodržiavanie základných povinností vyplývajúcich z predmetných rozhodnutí, ako aj ďalšie náklady, ktoré pôvodní žalobcovia museli vynaložiť v súvislosti s tým, aby ich hospodársky výsledok bol porovnateľný s inými subjektmi, ktoré tento režim nemuseli dodržiavať. Podľa pôvodných žalobcov 1/, 2/, až na základe znaleckého dokazovania v priebehu súdneho konania bude možné v doplnenom petite špecifikovať výšku uplatňovanej majetkovej ujmy.

1.3. K žalobe pripojili pôvodní žalobcovia listiny: rozhodnutie Okresného národného výboru v Trenčín, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. OPLVH-786/H/1973-voda zo dňa 20.03.1973, rozhodnutie Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989, rozhodnutie Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom, odbor životného prostredia H-H/2003/00179/ HD1 zo dňa 10.03.2003, zoznam parciel podľa pásiem ohrozenia podzemných vôd Čachtice, rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch č.k. 5C/93/04-107 zo dňa 03.03.2005, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co 115/2005-147 zo dňa 04.05.2006, odborný posudok Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 16.06.2008, povolenie vydané Okresným úradom Trenčín, odbor životného prostredia - I. TN 1813/1996-VH zo dňa 12.08.1996, rozhodnutie Okresného úradu v Trenčíne F2002/00638-003/ ZPP zo dňa 05.03.2002.

2. Písomným podaním zo dňa 19.09.2008 sa pôvodní žalobcovia 1/, 2/ a žalobca (v spore pod sp. zn. 36Cb/202/2008) domáhali, aby súd pripustil, aby na miesto pôvodných žalobcov 1/, 2/ vstúpil do konania žalobca. Uviedli, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2008, uzavretou medzi pôvodným žalobcom 1/ ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil pôvodný žalobca 1/ žalobcovi svoje pohľadávky spolu s príslušenstvami. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2008, uzavretou medzi pôvodným žalobcom 2/ ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil pôvodný žalobca 2/ žalobcovi svoje pohľadávky spolu s príslušenstvami. Uvedené pohľadávky vznikli z titulu nárokov na úhradu majetkovej ujmy a škody pôvodných žalobcov 1/, 2/ za obdobie od 01.05.2004 do 19.03.2008 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na družstvom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania družstvom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a súvisiacich záväzných právnych predpisov voči žalovanému, a to na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Trenčín, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. OPLVH-786/H/1973-voda zo dňa 20.03.1973, rozhodnutia Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989, rozhodnutia Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom, odbor životného prostredia H-H/2003/00179/HD1 zo dňa 10.03.2003 a ostatných súvisiacich rozhodnutí, ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov. Zaplatenie pohľadávok postúpených na základe uvedených zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2008 je predmetom súdneho konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/202/2008. Postúpenie pohľadávok bolo oznámené zo strany pôvodných žalobcov 1/, 2/ a žalobcu dlžníkovi (žalovanému) písomne na základe oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2008. Súčasťou oznámení o postúpení pohľadávok bola rovnako výzva na zaplatenie postúpených pohľadávok žalobcovi.

3. Uznesením č.k. 36Cb/202/2008-77 zo dňa 24.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.11.2008, Okresný súd Trenčín pripustil, aby do konania na miesto pôvodných žalobcov 1/, 2/ vstúpil žalobca.

4. V písomnom podaní zo dňa 27.03.2009 (odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/202/2008-86 zo dňa 12.03.2009) žalobca doplnil petit žaloby tak, že navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie majetkovej ujmy v sume 200 000,- € vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 31.12.2004, majetkovej ujmy v sume 288 000,- € vzniknutej za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005 a majetkovej ujmy v sume 100,- € vzniknutej za obdobie od 01.01.2006 do 19.03.2008 spolu s úrokmi z omeškania 14,25% ročne zo sumy 488 100,- € od 22.08.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

5. V písomnom podaní zo dňa 28.04.2010 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby (sp. zn. 36Cb/202/2008) tak, aby zaviazal žalovaného na náhradu majetkovej ujmy v sume 384 000,- € za obdobie od 01.05.2004 do 13.03.2008 spolu so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 22.08.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

6. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/202/2008-168 zo dňa 11.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.06.2010, bolo v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavené konanie v časti o zaplatenie sumy 104 100,- € so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 22.08.2008 do zaplatenia.

7. V písomnom podaní zo dňa 31.05.2010 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, aby zaviazal žalovaného na náhradu majetkovej ujmy v sume 384 000,- € za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 spolu so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 22.08.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

8. Uznesením č.k. 36Cb/202/2008-226 zo dňa 17.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.01.2011, Okresný súd Trenčín pripustil zmenu žaloby tak, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 v sume 384 000,- € so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 22.08.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.

9. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/202/2008-230 zo dňa 17.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.01.2011, boli konania vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/357/2008 a sp. zn. 36Cb/202/2008 spojené na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp. zn. 36Cb/202/2008.

10.1. Pôvodný žalobca PASIA spol. s r.o. so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2513/3A, Nové Mesto nad Váhom, IČO 31 422 900 sa v žalobe, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/357/2008, proti žalovanému domáhal náhrady majetkovej ujmy, vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 18.11.2008 spolu s úrokmi z omeškania 14,25% ročne z dlžnej sumy odo dňa doručenia žaloby žalovanému až do úplného zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

10.2. Pôvodný žalobca v žalobe (pod sp. zn. 36Cb/357/2008) uviedol, že rozhodnutím Okresného národného výboru v Trenčíne, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sp. zn. OPLVH-786/H/1973-voda zo dňa 20.03.1973; rozhodnutím Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sp. zn. PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989; rozhodnutím Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom, odbor životného prostredia sp. zn. H-H/2003/00179/HDI zo dňa 10.03.2003 a prípadne ďalších rozhodnutí príslušných vodohospodárskych orgánov podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 138/1973 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov a § 4 zákona SNR č. 595/1990 Zb. o štátnej službe pre životné prostredie; v súlade s § 19 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení zákona č. 238/1993 Z.z., § 14 zákona SNR č. 135/1974 Zb. a ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, boli vo vodoprávnom konaní určené a vymedzené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov v oblasti Teplička - Čachtice a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany. Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách v znení neskorších predpisov, na základe ktorého boli vyhlásené niektoré ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodného zdroja podľa uvedených rozhodnutí, bol zrušený a s účinnosťou od 01.06.2002 nahradený zákonom č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Starý vodný zákon“). Podľa prechodného

ustanovenia Starého vodného zákona, uvedeného v § 77 ods. 3, sa ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej bezchybnosti vodných zdrojov podľa zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v znení neskorších predpisov považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zákona. Na základe § 28 ods. 6 Starého vodného zákona patrí vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Na základe § 28 ods. 7 Starého vodného zákona pritom majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva na plnenie úloh; pri vodárenskej nádrži ich znáša vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej. Postup úhrady majetkovej ujmy mal ustanoviť osobitný predpis. Ako uvedený osobitný predpis je v poznámke pod čiarou č. 35) uvedený exemplifikatívne zákon SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov (konkrétne jeho ustanovenie § 6 ods. 4 až 7. Zákon č. 307/1992 Zb., a teda aj jeho ustanovenia § 6 ods. 4 až 7, upravujúce úhradu majetkovej ujmy (a zároveň aj spôsob jej výpočtu), bol však s účinnosťou od 01.05.2004 zrušený a nahradený zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon č. 220/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2004 však už postup úhrady majetkovej ujmy neupravuje. Zároveň je potrebné podotknúť, že podrobnosti o majetkovej ujme a úhradách nákladov spojených s ochranou vodných zdrojov, mali byť podrobne upravené všeobecne záväzným právnym predpisom v súlade so splnomocňovacím ustanovením § 78 ods. 3 písm. e) Starého vodného zákona. Za účinnosti Starého vodného zákona však nebol prijatý vykonávací právny predpis upravujúci realizáciu úhrad majetkovej ujmy a spôsob jej výpočtu. Starý vodný zákon bol s účinnosťou od 01.07.2004 zrušený a nahradený zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nový vodný zákon“). Na základe prechodného ustanovenia, uvedeného v § 80 ods. 3 Nového vodného zákona sa ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa Nového vodného zákona. Na základe ustanovenia § 32 ods. 6 Nového vodného zákona, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadné dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Na základe ustanovenia § 32 ods. 8 Nového vodného zákona, v sporoch o úhradu majetkovej ujmy rozhoduje súd. Z uvedeného vyplýva, že majetkovú ujmu vzniknutú z obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach vodného zdroja znáša ten, kto odoberá vodu z vodárenského zdroja. Žalovaný je určený ako povinný subjekt na uhradenie majetkovej ujmy vzniknutej z obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach, nakoľko v uplatňovanom období bol odberateľom pitnej vody z uvedeného zdroja. Skutočnosť, že žalovaný bol odberateľom pitnej vody z uvedeného zdroja dokazuje odborný posudok č. 304-4224/2008/9958, vydaný Slovenským hydrometeorologickým ústavom, uvádzaný ako dôkaz. Vzhľadom na skutkovú a právnu podobnosť s danou právnou vecou pôvodný žalobca pripojil právoplatný rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5C 93/04 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 115/2005. Pôvodný žalobca bol oprávneným nájomcom pozemkov, evidovaných Katastrálnym úradom v Trenčíne, Správou katastra Nové Mesto nad Váhom pre katastrálne územia Nové Mesto nad Váhom, Čachtice, Považany, Nová Ves nad Váhom, Kočovce, Beckov, Trenčianske Bohuslavice, Dolné Srnie, Beckovská Vieska, na ktorých boli uvedenými rozhodnutiami vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zákona, ako aj Nového vodného zákona. Pôvodný žalobca teda bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu majetkovej ujmy podľa Starého vodného zákona, ako aj Nového vodného zákona. V dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodárenského zdroja dochádzalo k obmedzenému hospodáreniu pôvodného žalobcu, a to na základe dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených predmetnými rozhodnutiami, ako i zákonných a iných obmedzení obhospodarovania. Pôvodný žalobca obhospodaroval pôdu, na ktorej nebolo možné hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení a ako oprávnený nájomca nemohol plne realizovať všetky intenzifikačné opatrenia smerujúce k zvýšeniu produkcie. V dôsledku dodržiavania obmedzujúcich opatrení pôvodný žalobca každoročne vykazoval znižovanie úžitkovosti chovu dobytka, zníženie produktivity práce, efektívnosti výroby, znižovanie kvality mlieka a mäsa. V dôsledku hospodárenia s obmedzenými možnosťami na trvalých trávnatých porastoch pôvodný žalobca znižoval produkciu na týchto pozemkoch. Pre pôvodného žalobcu vyhlásenie

ochranných pásiem vodárenského zdroja na nimi obhospodarovaných pozemkoch znamenalo vyvolané každoročne viacnáklady a majetkovú ujmu, ktorá sa prejavila v poľnohospodárskej prvovýrobe. Vzhľadom k uvedenému navrhol pôvodný žalobca vykonať znalecké dokazovanie na špecifikáciu majetkovej ujmy a jej výšky. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodnému žalobcovi vznikla majetková ujma v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho režimu v ochranných pásmach vodárenského zdroja. Majetková ujma predstavuje zníženie hospodárskeho výsledku a majetku pôvodného žalobcu ako poľnohospodárskeho subjektu hospodáriaceho na poľnohospodárskom pôdnom fonde. Táto majetková ujma pôsobí ako následok obmedzeného hospodárenia a je ju možné po znaleckom dokazovaní vyjadriť v peniazoch. Pôvodnému žalobcovi vznikla v dôsledku obmedzenia hospodárenia majetková ujma, teda škoda a skutočné náklady, ktoré vynaložil zo svojich prostriedkov na dodržiavanie základných povinností vyplývajúcich z predmetných rozhodnutí, ako aj ďalšie náklady, ktoré pôvodný žalobca musel vynaložiť v súvislosti s tým, aby jeho hospodársky výsledok bol porovnateľný s inými subjektmi, ktoré tento režim nemuseli dodržiavať. Podľa pôvodného žalobcu až na základe znaleckého dokazovania v priebehu súdneho konania bude možné v doplnenom petite špecifikovať výšku uplatňovanej majetkovej ujmy.

10.3. K žalobe zo dňa 18.11.2008 pripojil pôvodný žalobca listiny: rozhodnutie Okresného národného výboru v Trenčín, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. OPLVH-786/H/1973- voda zo dňa 20.03.1973, rozhodnutie Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989, rozhodnutie Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom, odbor životného prostredia H-H/2003/00179/ HD1 zo dňa 10.03.2003, zoznam parciel podľa pásiem ohrozenia podzemných vôd Čachtice, rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch č.k. 5C/93/04-107 zo dňa 03.03.2005, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co 115/2005-147 zo dňa 04.05.2006, odborný posudok Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 16.06.2008, povolenie vydané Okresným úradom Trenčín, odbor životného prostredia - I. TN 1813/1996-VH zo dňa 12.08.1996, rozhodnutie Okresného úradu v Trenčíne F2002/00638-003/ ZPP zo dňa 05.03.2002.

11. Písomným podaním zo dňa 15.01.2009 sa pôvodný žalobca a žalobca domáhali, aby súd pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania pod sp. zn. 36Cb/357/2008 žalobca. Uviedli, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2008, uzavretou medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil pôvodný žalobca žalobcovi svoju pohľadávku spolu s príslušenstvom. Uvedená pohľadávka vznikla z titulu nárokov na úhradu majetkovej ujmy a škody pôvodného žalobcu za obdobie od 01.05.2004 do 18.11.2008 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na družstvom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania družstvom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a súvisiacich záväzných právnych predpisov voči žalovanému, a to na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Trenčín, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. OPLVH-786/H/1973- voda zo dňa 20.03.1973, rozhodnutia Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989, rozhodnutia Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom, odbor životného prostredia H-H/2003/00179/ HD1 zo dňa 10.03.2003 a ostatných súvisiacich rozhodnutí, ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov. Zaplatenie pohľadávky postúpenej na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2008 je predmetom súdneho konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/357/2008. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené zo strany pôvodného žalobcu a žalobcu dlžníkovi (žalovanému) písomne na základe oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2008. Súčasťou oznámenia o postúpení pohľadávky bola rovnako výzva na zaplatenie postúpenej pohľadávky žalobcovi.

12. Uznesením č.k. 36Cb/357/2008-76 zo dňa 11.02.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.03.2009, Okresný súd Trenčín pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca.

13. V písomnom podaní zo dňa 20.04.2009 (odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/357/2008-78 zo dňa 23.03.2009) žalobca doplnil petit žaloby tak, že navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie majetkovej ujmy v sume 100 000,- € vzniknutú za obdobie od 01.05.2004 do 31.12.2004, majetkovú ujmu v sume 144 000,- € vzniknutú za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2005 a

majetkovú ujmu v sume 100,- € vzniknutú za obdobie od 01.01.2006 do 18.11.2008 spolu s úrokmi z omeškania 12,5% ročne zo sumy 244 100,- € od 19.12.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

14. V písomnom podaní zo dňa 28.04.2010 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, aby zaviazal žalovaného na náhradu majetkovej ujmy v sume 93 000,- € za obdobie od 01.05.2004 do 18.11.2008 spolu so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

15. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/357/2008-162 zo dňa 11.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.06.2010, bolo v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavené konanie v časti o zaplatenie sumy 151 100,- € s 12,5% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2008 do zaplatenia a zároveň pripustil zmenu žaloby tak, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu majetkovej ujmy v sume 93 000,- € so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.

16. V písomnom podaní zo dňa 31.05.2010 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, aby zaviazal žalovaného na náhradu majetkovej ujmy v sume 93 000,- € za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 spolu so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

17. Uznesením č.k. 36Cb/357/2008-230 zo dňa 17.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.01.2011, Okresný súd Trenčín pripustil zmenu žaloby tak, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 v sume 93 000,- € so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.

18. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní dňa 14.07.2017 žalovaný namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Poukazoval na § 30 ods. 2 Zákona o vodách, ktoré upravuje všeobecné povinnosti na ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov, ku ktorým sú povinní nielen vlastníci poľnohospodárskych pozemkov, ale aj správcovia a nájomcovia. Žalobcovi ako nájomcovi právo na náhradu majetkovej ujmy zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách nepriznáva, keďže takáto náhrada patrí len vlastníkovi. Obdobne zákonodarca upravil právo iba vlastníkovi pozemku v § 26 ods. 7 a 9 , ako aj v § 32 ods. 6 Zákona o vodách.

19. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.08.2017 žalovaný poprel akýkoľvek nárok žalobcu vo všetkých ohľadoch, nakoľko nateraz, ba ani za pôvodných žalobcov, žalobou uplatňovaný nárok nikdy nikomu nepatril, a to ani po skutkovej a ani po právnej stránke. Primárne zo skutkovej stránky žalovaný poprel, že by žalobca preukázal, resp. predchodcovia žalobcu, (pozn.: vzhľadom na zmenu v osobe žalobcu sa súčasnému žalobcovi budú ďalej v texte pripisovať aj skutočnosti, či činnosti, ktoré by inak patrili vykonať jeho predchodcom), že by vôbec dodržiaval zákazy a obmedzenia, z ktorých svoj nárok odvodzuje. Navyše, ak má byť žalobca iba sekundárnym nositeľom uplatňovaného práva, hoci tak ako je nižšie uvedené, ako nástupcovi nájomcov ho žalovaný poprel, potom bolo na žalobcovi ako a či vôbec vie dokázať, že títo jeho predchodcovia toto aj v každom období dodržiavali. Viacmenej to žalovaný považoval už za nemožné, nakoľko zrejme je objektívne nevratné nejakým dôkazným prostriedkom toto dodržiavanie spätne dokázať. Prípadný nepriamy dôkaz odkazujúci na deklarovanú nižšiu úrodu zaiste nepostačí, nakoľko môže byť spôsobená všemožnými inými faktormi, a nie iba jedine a príčinne prípadným dodržiavaním obmedzení a zákazov. Žalobca ničím nepreukázal, že by vôbec dodržiaval zákazy a odmedzenia stanovené rozhodnutím vodohospodářského orgánu, pričom nedodržanie čo i len jedného z kumulatívne určených zákazov a podmienok znamená zánik nároku na ujmu, a to v akejkoľvek výške. Ďalej pokiaľ ide o nedostatočné preukázanie užívacieho vzťahu k pozemkom v pásme hygienickej ochrany, tak to je popreté už tým samotným, a tiež je to aj nižšie deklarované, že jednak žalovaný stále odmieta inštitút nájmu žalobcu ako právne relevantný. Zároveň však považoval aj obsah práva, ktoré sa má pretaviť do finančno-majetkovej ujmy jako nekorešpondujúci s právom užívacím, pretože obsahovo analogickým je právo požívacie (právo brať plody), ktoré však osobitný zákon ani vykonávací predpis už celkom nikomu nepriznáva. Potom sa však dostáva žalobca do patovej situácie, kedy jedna hypotéza vylučuje následnú a táto je podmienkou tej predchádzajúcej. V zásade teda nie je dôvod sa zaoberať žalobcovou právnou aktívnou legitimáciou, pokiaľ nie je dokázané dodržiavanie obmedzení

a zákazov a na druhej strane niet dôvodu sa týmito skutočnosťami zaoberať, pokiaľ je zrejmé, že nikomu z objektívne potencionálnych užívateľov neprináleží majetková ujma v obmedzení požívacieho práva („ususfructus“). Nielen v tomto ohľade by mal teda súd minimalistickým prístupom procesne vyhodnotiť vec v rámci sudcovskej koncentrácie, v spojení s ust. § 32 ods. 6 na konci vtedajšieho znenia zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách, podľa ktorého: „Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu“. Znalecký posudok už pripúšťa procesný poriadok aj súkromný v zmysle § 209 ods. 3 CSP, a tento v lehote žalobca nepredložil, tak treba súdom zaujať už teraz sudcovskú koncentráciu podľa § 153 ods. 1 CSP. K navrhovanému postupu jestvuje už doložený rozsudok Krajského súdu Košice, č.k. 2Cob/175/2012, podľa ktorého priamo tomuto žalobcovi súdy žalobu zamietli, lebo včas riadne ničím neosvedčil nárok, a teda teraz za súčasných prísnejších podmienok podľa je takýto praktický postup adekvátny, čiže na princípe zodpovednosti žalobcu za výsledok konania je namieste žalobu už teraz zamietnuť. Pokiaľ ide o vec samotnú, tak k nej zatiaľ iba alternatívne, čiže len ak by žalobca vôbec preukázal vyššie požadované predpoklady, žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, nakoľko žalobca nie je vlastníkom pozemkov, a ani jeho predchodcovia neboli. Pritom ani žalobcom predložené uznesenie NS SR nijako nevyvracia nedostatok jeho vecnej aktívnej legitimácie, pretože predložené uznesenie v jednom odseku odôvodnenia iba formálne opisuje znenie zákona bez toho, aby vykonal obdobnú analýzu ako odôvodnenia rozsudkov predložených na ostatnom pojednávaní žalovaným, teda ako je v priloženom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. 27Cob/2/2013-686 zo dňa 4.12.2013, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č. 36Cb/90/2008-655 zo dňa 15.10.2012, alebo v ďalšom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 17Co/1053/2015 zo dňa 11.2.2015. Žalovaný teda v zmysle takto sa uberajúcej judikatúry stále nástojil na tom, že legislatívno-technická skratka v § 30 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách je v zákone nesprávne použitá, nakoľko ňou nemožno nahrádzať termín, ktorý jednak už sám v sebe obsahuje „vlastník = vlastník“, ale najmä nemožno ním nahradiť iný všeobecne zavedený právny inštitút s vlastným právnym vymedzením a obsahom, akým je napr. nájomca či správca. Rovnako tak iné obdobné inštitúty s užívateľským právnym obsahom, akým je oprávnená držba či výpožička pôdy, neboli zahrnuté do skratky, čo len nasvedčuje tomu, že v § 32 a nasl. zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách treba za vlastníka považovať iba osobu v zmysle jeho základnej právnej charakteristiky podľa Občianskeho zákonníka. V tomto kontexte a s ohľadom na celkovú procesnú obranu žalovaného zase iba teoreticky treba dodať, že predsa nemôže byť akoby zvýhodnený iba nájomca, napr. na úkor spomínaného oprávneného držiteľa veci alebo tiež vypožičiavateľa, lebo práve zrovna ich sporná legislatívna skratka zo zákona nevymenúva. Pritom po obsahovej stránke vecného práva je oprávnený držiteľ na vyššej vecnej úrovni ako nájomca alebo zase správca nemá právo brať požitky, a tak je absolútne nelogické, aby sa mu priznávalo toto právo. Ani prípadný vypožičiavateľ veci toto právo nemá, a hoci ani jemu by sa nepriznávalo, lebo nie je totožný s vlastníkom v zmysle spornej legislatívnej skratky, tak prečo by sa malo priznávať nájomcom, ktorých čiastkové práva sú podľa všeobecnej úpravy identické s právom vypožičiavateľa. Pritom takto použitá skratka v uvedenom ust. sa vzťahuje len k povinnostiam, aby mohol zákonodarca dosiahnuť vynútenie plnenia povinnosti aj od správcov či nájomcov, ako dôvodia aj citované rozsudky súdov. Ďalej tzv. relatívne práva, t.j. práva odvodené od vlastníckeho práva, sa prednostne musia vyporiadavať na báze občianskeho práva, a nie práva administratívneho. V rámci súkromného práva je v obdobných vzťahoch potrebné prioritne postupovať podľa osobitných predpisov, konkrétne zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Podľa jeho ust. § 11 ods. 1 a 2 v spojení s § 5, ak nájomcovi klesne výnos pod polovicu obvyklého výnosu, má právo na odpustenie alebo na primeranú zľavu z nájomného a má právo požadovať primerané zníženie nájomného, ak opatreniami podľa osobitného predpisu alebo činnosťou iného v súlade s ním bolo sťažené alebo obmedzené užívanie prenajatého pozemku, alebo bola znížená intenzita jeho využitia. Predsa ak vlastník poskytuje nájomcovi plne nevyužiteľnú pôdu, mal by tento vlastník niesť občianskoprávnu zodpovednosť za jeho zníženú produkciu. Veď ak žalobca obhospodaruje pôdu, ktorú nemôže maximálne poľnohospodársky využiť, lebo je zaťažená vodohospodárskym či ekologickým obmedzením, tak mal realizovať zhora citované normy. Ak sú na jeho pozemkoch takéto akoby administratívnoprávne vady, mal by si žalobca uplatniť túto zľavu u vlastníkov pozemkov. Správne právo teda v zásade nemá účel suplovať ani subsidiárne nahrádzať právne vzťahy regulované v súkromonoprávnej sfére. Žalobca teda mal spomínanú výhodu sám jednostranne znižovať, ba až vôbec neplatiť nájomné, čo pri inom type nájmov nie je bežne možné. Prípadne potom sa tento vlastník mohol s touto jeho ujmou na nájomnom teoreticky obrátiť na povinný subjekt podľa § 30 a nasl. zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách, ale nie priamo nájomca. Napokon žalobca v tomto

konaní žiadne svoje nájomné práva k pôde, z ktorej nárok uplatňuje, zmluvne nepreukázal. Pritom tento nájom nie je tzv. povinný, kedy by bol žalobca prinútený práve túto pôdu obhospodarovať. Podľa žiadneho právneho predpisu predsa nikto nie je povinný zotrvávať v akomkoľvek relatívnom právnom vzťahu, a to ani v nájme pôdy, a teda aj bez uvedenia dôvodu mohol ukončiť nájomné pomery k pôde, z ktorej nedosahoval ním predpokladané výnosy. Naproti tomu sa mohol usilovať vziať do svojho hospodárenia inú pôdu, bez zaťaženia, z ktorej by sa pokúsil vyťažiť vyššie výnosy, a ak žalobca nevyužil tieto možnosti, tak by sa to malo považovať za zavinenie poškodeného, čo je okolnosťou znižujúcou uplatnený nárok analogicky s ust. § 441 Obč. zák.. Navyše žalobcom sporne interpretované ust. § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z.z. nemožno vyňat z komplexného právneho poriadku a treba ho teoreticky vnímať spolu so všeobecnými občianskoprávnymi ustanoveniami o náhrade škody, kde príčinnosť zodpovednosti za škodu a vlastne vôbec vznik škody, ako následku za zákaz či obmedzenie, teda treba jednoznačne preukázať. Síce protiprávnosť konania tu je logicky nepotrebná, ale zaiste treba preukázať príčinnú súvislosť medzi permanentným dodržiavaním obmedzení a zákazov a príčinným následkom spočívajúcim v ujme na zníženej produkcii. Žalobca musí dokázať, že nielen dodržiaval zákazy a obmedzenia stanovené rozhodnutím, ale aj to či by vôbec bol schopný uskutočňovať tie činnosti, ktoré mal zakázané či obmedzené, ak by nebolo rozhodnutia o ich zákaze či obmedzení. Nemožno teda vylúčiť, že podstata ujmy môže tkvieť v inom, a to nedostatočne efektívnom výkone činností žalobcom, kde sú zotreté rozdiely výnosov z dotknutých a obmedzeniami nedotknutých pozemkov. Jestvuje tak potencionálny predpoklad, že by nedosiahol priemerné lokálne výnosy z komodít, aj keby nepôsobili žiadne obmedzenia či zákazy. Veď dlhodobo pretrváva všeobecný trend, a najmä v tom uplatňovanom období, že aj ostatní poľnohospodári sú nútení znížiť náklady na chemickú ochranu či podporu na minimum, ba nepostrekujú či nehnoja vôbec. V prípade žalobcu je evidentné, že by zrejme nebol ani predpoklad, že by naakumuloval prostriedky na hnojenie nad rámec povolených obmedzení. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že by činnosti, ktoré mal obmedzené či zakázané, s istotou realizoval, tak priznanie akejkoľvek primeranej ujmy neprichádza do úvahy. Napokon neaplikovateľným sa javí samotné nariadenie vlády č. 438/2005 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady (ďalej iba „NV“), ktoré sa má použiť na výpočet výšky ujmy, hoci tak ďaleko sa žalobca vôbec nedostal. Toto NV vôbec nedáva odpoveď na otázku, čo by skutočne a konkrétne bol získal žalobca riadnym hospodárením, nebyť obmedzení a zákazov z titulu ochranného pásma. Pre tieto účely je vždy treba vykonať dôslednú komparáciu s tým, čo vôbec mohlo žalobcovi ujsť, pričom základná nesprávnosť spočíva už v tom, že sa počíta s finančným vyjadrením ujmy. Teda NV pracuje nielen so samotnou výrobou poľnohospodárskeho podniku, ale napodiv aj s následným hypotetickým odbytom nedopestovaných produktov, čo s ochranou vôd už absolútne nesúvisí. Totiž, ak by žalobca z určitej komodity nepredal ani tonu, tak aj tento nedopestovaný a nevyrobený objemový rozdiel kvôli zákazom a obmedzeniam, by mal podľa vzorca NV takto finančne kompenzovaný?! Ďalej pre takéto výpočty nemôže byť akceptovateľná ani svojvoľná tvorba cien, pretože vstupy sú u rôznych výrobcov rozdielne a naopak všetrhové ceny sa nestanovujú, a ak by sa aj mali strpieť ceny vygenerované samotným žalobcom, tak tu by sa museli tvoriť separátne - dvojmo, t.j. rozdeliť na ceny za výrobky dotknutých obmedzeniami či zákazmi a na ceny za výrobky z pozemkov nedotknutých obmedzeniami. Toto ani žalobca, ani iná inštitúcia nerobili, a preto sa ani nedajú dosadiť do vzorca NV relevantné údaje a vytvoriť z nich objektívne finančné vyjadrenie. Naopak zase výkupné ceny od poľnonákupov, sú tvorené štatistickými cenami zo všetkých vstupných nákladov, a teda pre žalobcu nepoužiteľné, nakoľko práve tu by sa žalobcovi ešte pripočítalo k ujme aj to, čo vlastne usporil. Totiž žalobca ani NV nedefinovali usporené náklady tým, že mal limitovaný spôsob činností v pásme ochrany, čiže ušetril na hnojení či postrekovaní a pod.. Predsa nemusel vynaložiť výdavky na nákup hnojiva, na postreky, a ak zároveň nemusel s technikou vyjsť na pole, tak zase ušetril náklady na PHM, na mzdy pracovníkov, ktorých potom upotrebil inde, a ani rôzne iné súvisiace prevádzkové náklady atď.. Tieto náklady sú však ale základnou zložkou ceny, ktorá je trhovou, ibaže žalobca ich nevynaložil, ale už do výpočtového vzorca dosadil, čím by sa vlastne bezdôvodne obohatil. Výpočtový vzorec NV napokon nezohľadňuje napr. poveternostné vplyvy na úrodu, nemotivuje v prípade sucha zavlažovať na pozemkoch v ochranných pásmach, lebo aj tak, ako už bolo uvedené sa im takto rozdiel podľa NV vykompenzuje na úkor žalovanej. Navyše k tomuto možno prirátať aj iné faktory, ako je výber vhodnej plodiny, klimatické vplyvy resp. výskyt škodcov v tom ktorom roku a podobne, za ktoré nemôže nik a už vôbec nie žalovaná absolútne niesť zodpovednosť, keďže sú okolnosťami „vis maior“. Aj v týchto ohľadoch je nárok uplatnený v žalobe nielen bezprávny ale aj nepreukázateľný a neverifikovateľný. Mieru, akou sa podieľajú zákazy a obmedzenia na výnosoch, a ktorý iný faktor akým spôsobom prispeje k nedosiahnutiu očakávaných, aspoň priemerných výnosov plodín, s ohľadom

na uvedené okolnosti, nie je možné reálne objektivizovať, a už vôbec nie s použitím výpočtového vzorca NV. Pokiaľ toto nie je možné, tak sa nedá rozhodnúť spravodlivo v súlade s dobrými mravmi a zákonnou požiadavkou na primeranosť ujmy. Záverom dotiahnuté do úplného konca, takto by sa oplatilo mať prenajatú pôdu iba v ochrannom pásme, postačí ju akoby obhospodarovať, bez ohľadu či vôbec odborne starostlivo a hospodárne, a zároveň bez obáv o dobré klimatické podmienky. Potom už stačí iba vyčkať na štatistické ukazovatele výnosov a vypočítať ujmu, podľa matematického vzorca z NV a určite tak dosiahne priamy finančný výnos aj bez akéhokoľvek odbytu. Ak dosiahol svoj výnos len 10t/1ha a štatistický výnos je 100t/1ha, tak tých 90t by mu mal v predajných cenách akoby refundovať vodohospodársky podnik, čo je vskutku až bizarné, ibaže znenie NV to žiaľ umožňuje. Mimochodom vzorce pre výpočet majetkovej ujmy sú zavedené v NV nesprávne, o čom vykonali odborné posúdenie znalci z Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorých odborné stanovisko podrobilo NV ekonomicko- matematickej kritike a zistilo jeho ekonomickú nespôsobilosť. Nakoniec v tejto súvislosti, a ako bolo naznačené už vyššie, vlastne ani nejde o užívanie ale skôr o obmedzenie požívacieho práva, ktoré však zákon nepriznáva nikomu, a teda NV ani nie je kompatibilné so zákonom a vypočítava niečo iné ako zákon umožňuje, a aj to iba vlastníkom pozemkov v pravom a právnom zmysle slova.

20. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 31.08.2017 poukazoval na to, že právna problematika majetkovej ujmy, ktorej náhrady sa domáhal od Žalovaného, bola legislatívne upravená v období od 01.05.2004 do 30.06.2004 v zákone č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v príslušnom znení (ďalej len „Starý vodný zákon“) a od 01.07.2004 do 12.05.2010 v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách v príslušnom znení (ďalej len „Vodný zákon“). Na základe ustanovenia § 28 ods. 6 Starého vodného zákona, za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis. V ustanovení § 26 ods. 2 Starého vodného zákona (teda ešte pred ustanovením § 28 ods. 6 Starého vodného zákona) bola konštituovaná legislatívna skratka, v zmysle ktorej sa za vlastníka považuje nielen ich vlastník, ale aj ich správca alebo nájomca. Vychádzajúc z vyššie uvedenej legislatívnej citácie, postup úhrady majetkovej ujmy mal ustanoviť osobitný predpis. Ako uvedený osobitný predpis bol v poznámke pod čiarou č. 35) uvedený exemplifikatívne zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov (konkrétne jeho ustanovenie § 6 ods. 4 až 7). Zákon č. 307/1992 Zb., a teda aj jeho ustanovenia § 6 ods. 4 až 7 upravujúce úhradu majetkovej ujmy (a zároveň aj spôsob jej výpočtu), bol však s účinnosťou od 01.05.2004 zrušený a nahradený zákonom č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon č. 220/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2004 však už postup úhrady majetkovej ujmy neupravoval. Zároveň je potrebné podotknúť, že podrobnosti o majetkovej ujme a úhradách nákladov spojených s ochranou vodných zdrojov, mali byť podrobne upravené všeobecne záväzným právnym predpisom v súlade so splnomocňovacím ustanovením § 78 ods. 3 písm. e) Starého vodného zákona. Za účinnosti Starého vodného zákona však nebol prijatý vykonávací právny predpis upravujúci realizáciu úhrad majetkovej ujmy a spôsob jej výpočtu. Starý vodný zákon bol s účinnosťou od 01.07.2004 zrušený a nahradený Vodným zákonom. Na základe ustanovenia § 32 ods. 6 Vodného zákona, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. V ustanovení § 30 ods. 2 Vodného zákona (teda ešte pred ustanovením § 32 ods. 6 Vodného zákona) bola rovnako konštituovaná legislatívna skratka, v zmysle ktorej sa za vlastníka považoval nielen ich vlastník, ale aj ich správca alebo nájomca. Žalovaným podávané obsiahle výklady pojmu „vlastník“, uvedeného v ustanovení § 28 ods. 6 Starého vodného zákona a v ustanovení § 32 ods. 6 Vodného zákona, považoval žalobca za zjavne účelové, ktoré sú pravdepodobne dôsledkom neznalosti legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, keďže absolútne ignorujú inštitút legislatívnych skratiek. V ustanovení § 26 ods. 2 Starého vodného zákona (teda ešte pred ustanovením § 28 ods. 6 Starého vodného zákona) bola konštituovaná legislatívna skratka, v zmysle ktorej sa za vlastníka považuje nielen ich vlastník, ale aj ich správca alebo nájomca. V ustanovení § 30 ods. 2 Vodného zákona (teda ešte pred ustanovením § 32 ods. 6 Vodného zákona) bola rovnako konštituovaná legislatívna skratka, v zmysle ktorej sa za vlastníka

pozemkov považuje nielen ich vlastník, ale aj ich správca alebo nájomca. Na základe čl. 13 ods. 1 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov schválených uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 519 zo dňa 18.12.1996 (zverejnených v Zbierke zákonov pod č. 19/1997 Z. z.) jednotnú legislatívnu techniku tvorby zákonov obsahujú legislatívnotechnické pokyny, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2. Na základe uvedenej prílohy č. 2 je jedným legislatívnotechnických pokynov aj legislatívna skratka, ktorú možno použiť len tam, kde má svoje opodstatnenie, najmä vtedy, keď sa slová, ktoré má skratka nahradiť, opakujú v texte viac ráz. Treba ju zaradiť na také miesto, kde sa skracované slová použijú prvý raz, a to slovami "(ďalej len "...")". Legislatívna skratka musí byť výstižná a treba ju dôsledne používať v celom ďalšom texte zákona. Rovnakým spôsobom bola legislatívna skratka upravená aj v Legislatívnych pravidlách Vlády Slovenskej republiky schválených Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 241 zo dňa 08.04.1997 v znení neskorších uznesení. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 tretia veta Vodného zákona, ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pri uvedenom ustanovení bol odkaz č. 46), ktorý odkazoval výlučne len na ustanovenia § 2 až 4 a prílohy č. 1 až 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 184/2003 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady (ďalej len „NV č. 184/2003“). NV č. 184/2003 bolo s účinnosťou od 01.10.2005 zrušené a nahradené Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 438/2005 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady (ďalej len „NV č. 438/2005“). Zároveň je potrebné podotknúť, že NV č. 184/2003 ako i NV č. 438/2005 boli vydané na základe blanketového ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOPK“), a teda prioritne mali slúžiť práve na vykonanie ZoOPK. V uvedenom prípade pritom neprichádza do úvahy ani možnosť použitia analógie so ZoOPK. Vychádzajúc z relevantnej právnej teórie, je v aplikačnej praxi pri posudzovaní niektorých právnych vzťahov neupravených právnou normou prípustné vychádzať zo zásady analógie zákona (analogia legis), t.j. použitia právnej normy nepostihujúcej síce priamo (bezprostredne) riešený prípad, ale ktorá upravuje vzťahy svojím charakterom druhovo (povahou) podobné (analogické), teda najviac sa podobajúce riešenému vzťahu alebo prípadu. V zmysle uvedeného sa teda analógia zákona bezpochyby použije len na právom výslovne neupravený prípad. Pôvodní žalobcovia (Poľnohospodárske družstvo Dolné Srnie, IČO: 17 642 566, Poľnohospodárske družstvo Čachtice, IČO: 00 206 792 a PASIA spol. s r.o., IČO: 31 422 900), a ani žalobca si konaní neuplatnili náhradu v zmysle ZoOPK, ale náhradu majetkovej ujmy v zmysle Starého vodného zákona a Vodného zákona, z dôvodu vyhlásenia ochranných pásiem na základe špecifikovaných správnych rozhodnutí. ZoOPK pritom stanovoval výrazne odlišné podmienky nielen vzniku náhrady podľa ustanovenia § 61 ods. 1 ZoOPK (náhrada patrí len vlastníkovi pozemku), spôsobu jej uplatnenia (nárok uplatňuje oprávnená osoba písomnou žiadosťou), rozhodovaní o nej (o nároku na náhradu rozhoduje povinný orgán, súd rozhoduje len o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na náhradu), ale aj určenia povinných subjektov na jej úhradu v porovnaní so Starým vodným zákonom, resp. Vodným zákonom. Keďže znenie ustanovenia § 32 ods. 6 tretia veta Vodného zákona neodkazovalo na celé NV č. 184/2003, ale výlučne len na ustanovenia § 2 až 4 a prílohy č. 1 až 3 NV 438/2005, považujeme závery Žalovaného o nesplnení povinností, ktoré vyplývajú z ustanovení § 1 NV č. 184/2003, resp. NV č. 438/2005 za zjavne nesprávne. Poukazovanie žalovaného na ustanovenia § 1 NV č. 184/2003, resp. NV č. 438/2005 žalobca považoval za zjavne irelevantné, keďže uvedené ustanovenia sa nevzťahovali na úhradu majetkovej ujmy uplatňovanej podľa Starého vodného zákona a ani Vodného zákona v znení platnom do 31.05.2010. Odkaz na ustanovenie § 1 NV č. 438/2005 bol zavedený až zjavne účelovou novelou Vodného zákona, konkrétne zákonom č. 134/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť až dňa 01.06.2010, teda po vzniku majetkových újm uplatnených v prebiehajúcom súdnom konaní (ďalej len „Novela vodného zákona“). Vzhľadom na účinnosť Novely vodného zákona až od 01.06.2010, nie je táto aplikovateľná pre posudzovanie prejednávanej veci. Novela vodného zákona totiž neobsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého by ju bolo možné aplikovať aj na skutočnosti, ktoré vznikli pred jej účinnosťou - t.j. nie je v nej deklarovaná retroaktivita. Ustanovenia § 2 až 4 a prílohy č. 1 až 3 NV č. 184/2003, resp. ustanovenia § 2 až 4 a prílohy č. 1 až 3 NV č. 438/2005 upravovali výlučne spôsob výpočtu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov, čo bolo vzhľadom na situovanie odkazu pri ustanovení § 32 ods. 6 tretia veta Vodného zákona (upravujúcom určenie výšky majetkovej ujmy na základe znaleckého posudku) logické. Žalobca uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nemožno všeobecne záväzným právnym predpisom orgánu výkonnej moci upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon, ani spôsobom odporujúcim zákonu. Vláda Slovenskej republiky nemôže nariadením ustanoviť medze základných práv a slobôd, nemôže tieto práva a slobody obmedziť, či už určením povinností alebo akokoľvek inak. Ústavné splnomocnenie podľa čl. 120 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky teda nedovoľuje vláde

Slovenskej republiky obmedziť práva upravené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti si zároveň žalobca podotkol, že primeraná náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho (resp. užívacieho) práva je jednou z ústavných podmienok núteného obmedzenia tohto práva. Z tohto dôvodu musí byť stanovená najneskôr v okamihu, keď nastane nútené obmedzenie týchto práv, z čoho priamo vyplýva, že musí byť stanovená tým istým právnym aktom, ktorý zakladá vznik núteného obmedzenia práva. Stanovenie primeranej náhrady nepodmieňuje ničím iným, len existenciou (vznikom) núteného obmedzenia práva a nepripúšťa tiež možnosť jej nepriznania, a to ani z dôvodov uplynutia lehôt. Navyše Starý vodný zákon, a ani Vodný zákon nezakotvovali samotné podanie žiadosti ako podmienku sine qua non podania žaloby. V tejto súvislosti sa zároveň žiada poznamenať, že ak by zákonodarca mal v úmysle zakotviť obligatórne podanie žiadosti, ako podmienku uplatnenia náhrady majetkovej ujmy na súde, nepochybne by okrem exaktného stanovenia predmetnej podmienky, zároveň určil maximálnu lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti. Žalobca zároveň podotkol, že závery žalovaného o údajnom nepreukázaní, ktorých pozemkov a v akej výmere sa uplatnený nárok týka a v akej výmere sa tieto pozemky nachádzajú v ochranných pásmach je zjavne nepravdivý a nesprávny. Žalobca totiž súdu predložil odborné posudky Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy o rozsahu pôvodnými žalobcami obhospodarovaných výmer v ochranných pásmach vodárenských zdrojov počas jednotlivých žalovaných rokov spolu so špecifikáciou pozemkov na základe kultúrnych dielov. Opätovne je potrebné poznamenať, že vyhlásené ochranné pásma neboli zaznamenané do katastrálnych máp, ale len do vodohospodárskych máp. V tejto súvislosti je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že ochranné pásma neboli špecifikované v správnom rozhodnutí číslami parciel, ale len popisným spôsobom terénneho označenia. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (mutatis mutandis rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 135/04 a II. ÚS 174/04). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu ukladali, v spojitosti s jej uplatnením povinnosti, ktoré od účastníka nevyžaduje zákon, keďže podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Žalobca vyslovil pritom názor, že vychádzajúc z potreby zabezpečovania praktických činností poľnohospodárskych subjektov, hospodáriacich v obmedzujúcich výrobných podmienkach, by bolo určite žiaduce, aby k vyplácaniu náhrad spôsobených majetkových újm dochádzalo bezprostredne po ich vzniku (ak sa to už nerealizuje súčasne s prijatím stanovených obmedzujúcich opatrení, čo by bolo bezpochyby ústavne konformnejšie), a nie až po časovo náročných súdnych konaniach, presahujúcich v niektorých prípadoch samotnú právnu existenciu poľnohospodárskych subjektov. Včasné plnenie povinností povinných subjektov nahradiť majetkové ujmy má totiž v súčasných ekonomických podmienkach priamy vplyv nielen na riadne zabezpečovanie činností, ale dokonca aj na samotnú ďalšiu existenciu poľnohospodárskych subjektov. Žalovaný ďalej namietal neplatnosť postúpenia pohľadávok na úhradu majetkových újm na žalobcu pre ich údajnú neurčitosť (čo do výšky) a nezrozumiteľnosť. V uvedenej súvislosti žalobca poznamenal, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa, okrem písomnej formy a ďalších zákonných podmienok uvedených v ustanoveniach § 37 - § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), vyžaduje, aby vyhovovala požiadavke určitosti. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky teda musí byť zistiteľné aká pohľadávka je predmetom postúpenia. Na platnosť zmluvy sa nevyžaduje súhlas dlžníka, lebo zmena v osobe veriteľa sa nedotýka jeho práv a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky patrí označenie jej účastníkov a identifikácia postúpenej pohľadávky. Zákon pritom nevymedzuje akým spôsobom má byť postupovaná pohľadávka identifikovaná. Ak účastníci v zmluve o postúpení pohľadávky identifikujú pohľadávku a táto identifikácia je z hľadiska požiadavky na určitosť dostatočná (ako je tomu podľa nášho názoru aj v prejednávanej veci), nie potrebné uvádzať výšku pohľadávky. Žalobca mal zato, že neuvedenie výšky postupovanej pohľadávky, resp. iba približné vyčíslenie jej výšky, nespôsobuje samo osebe neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska jej neurčitosti, keďže hlavne u pohľadávok z titulu majetkových újm, resp. náhrad škôd, nemusí byť presná výška pohľadávky dopredu známa. Uvedené platí samozrejme za predpokladu, že postupovaná pohľadávka je dostatočne identifikovaná ostatnými špecifikujúcimi údajmi, z ktorých je zrejmé o akú pohľadávku sa jedná, a to bez toho, aby ju bolo možné zameniť s inou pohľadávkou. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 1074/2003 zo dňa 26.05.2004, určenie presnej výšky pohľadávky v peniazoch nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, tento nedostatok nie je dôvodom neplatnosti zmluvy

pre neurčitosť. Prezentovaný právny záver vyplývajúci z uvedeného judikátu potvrdzujú i komentáre renomovaných autorov (napr. Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II. § 460 - 880. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 1568). Žalobca pritom poukazoval na skutočnosť, že pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpení na základe zmlúv o postúpení pohľadávok boli v týchto zmluvách ako i oznámeniach o ich postúpení vymedzené predmetom plnenia (peňažná náhrada); právnym dôvodom ich vzniku (náhrada majetkovej ujmy na základe presne špecifikovaných rozhodnutí ako i uvedených príslušných právnych predpisov); skutkovým základom právneho dôvodu (obmedzené hospodárenie na užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov za presne špecifikované obdobie) a osobou dlžníka. Prevádzané pohľadávky boli teda jednoznačne určené natoľko nepochybne, že bolo zistiteľné aké pohľadávky sú predmetom postúpenia a nebolo ich možné zameniť s inými pohľadávkami. Žalovaný v konaní spochybnil platnosť cedovania z niekoľkých dôvodov. Ich neplatnosť z dôvodu zameniteľnosti s ďalšími, resp. inými pohľadávkami voči žalovanému pritom ani len netvrdí. Prípadný spor o výšku pohľadávok nerobí zmluvy o postúpení pohľadávky za neplatné, keďže i pohľadávky, ktorých výška je sporná, môžu byť predmetom postúpenia. Na podporu našich vyššie uvedených tvrdení žalobca zdôraznil, že správnosť našich záverov je konformná s mnohými judikátmi. Mal zato, že pohľadávky voči žalovanému boli v zmluvách o postúpení pohľadávok, ako aj v oznámeniach o ich postúpení, jasne a zrozumiteľne identifikované, a to nie len predmetom plnenia a osobou dlžníka, ale dokonca aj právnym dôvodom ich vzniku a skutkovým základom právneho dôvodu. Neuvedenie výšky postupovaných pohľadávok preto v žiadnom prípade nemôže spôsobiť neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávky. Žalovaný pritom ani len netvrdil, že by nevedel aké pohľadávky a za aké obdobia boli predmetom postúpenia, rovnako ako netvrdí, že by si v súčasnosti od neho uplatňoval rovnaké pohľadávky za rovnaké obdobie iný subjekt ako žalobca, ktorý je súčasným majiteľom všetkých pohľadávok postúpených na základe žalovaným napádaných zmlúv o postúpení pohľadávok. Žalobca napokon zotrval na nariadení znaleckého dokazovania zo strany súdu, ktoré už navrhli pôvodní žalobcovia v podaných žalobách. Navrhol, aby súd ustanovil znalca pre odbor poľnohospodárstvo a ochrana životného prostredia na zodpovedanie otázky, aká je výška majetkovej ujmy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov na pozemkoch obhospodarovaných pôvodnými žalobcami (Poľnohospodárske družstvo Dolné Srnie, IČO: 17 642 566, Poľnohospodárske družstvo Čachtice, IČO: 00 206 792 a PASIA spol. s r.o., IČO: 31 422 900) za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010.

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín: žaloba zo dňa 27.06.2008, rozhodnutie Okresného národného výboru v Trenčín, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. OPLVH-786/H/1973-voda zo dňa 20.03.1973, rozhodnutie Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989, rozhodnutie Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom H-H/2003/00179/HD1 zo dňa 10.03.2003, zoznam parciel podľa pásiem ohrozenia podzemných vôd Čachtice, odborný posudok Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 304-4224/2008/9958 zo dňa 16.06.2008, povolenie vydané Okresným úradom Trenčín, odbor životného prostredia - I. TN 1813/1996-VH zo dňa 12.08.1996, rozhodnutie Okresného úradu v Trenčíne F2002/00638-003/ZPP zo dňa 05.03.2002, návrh na zmenu účastníka zo dňa 19.09.2008, 15.01.2009, oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2008, 11.12.2008, vrátane poštových podacích lístkov, návrhy žalobcu na spojenie súdnych konaní zo dňa 16.01.2009, 03.06.2010, odvolania žalobcu zo dňa 27.03.2009, 20.04.2009, návrhy na zmenu žaloby zo dňa 28.04.2010, 31.05.2010, výpis žalobcu z obch. registra, žaloba zo dňa 18.11.2008, odborné posudky Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava č. 598/04-2010-sekr. zo dňa 03.02.2010, č. 599/04-2010-sekr. zo dňa 11.02.2010, č. 600/04-2010-sekr. zo dňa 16.02.2010, odpoveď Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina zo dňa 08.02.2010, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Novom Meste nad Váhom zo dňa 22.02.2010, čestné vyhlásenia Poľnohospodárskeho družstva Čachtice zo dňa 11.04.2012, Zmluva č. A 147 o nájme pozemkov pre poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku zo dňa 25.04.1997, Dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, Zmluva č. 220/C o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností zo dňa 30.09.2004, Dodatok č. 1 k Zmluve č. C 220, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.08.2017, 20.09.2017, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 31.08.2017.

22. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že rozhodnutím č.k. OPLVH - 786/H/1973- voda zo dňa 20.03.1973 Okresný národný výbor v Trenčíne, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ako miestne príslušný vodohospodársky orgán na základe žiadosti Západoslovenských vodárni a kanalizácii p.r. Bratislava (ZsVAK Bratislava) a priloženej situácie 1:500 „Situácia ochranného

pásma I. stupňa, č. zák. V 421-82-3045, arch. č. 7713-A 49352/b“, v zmysle § 14 zák. č. 11/55 Zb. v znení zák. č. 12/59Zb. a v súlade so záväzným posudkom zo dňa 13.03.1973 č. H-I-1/541-73 okresného hygienika, ako aj v zmysle ust. § 5 nar. Ministerstva zdravotníctva č. 87/53 Zb. o hygienickoepidemiologickej ochrane vody určil ochranné pásmo I. a II. okolo vodných zdrojov Teplička v Čachticiach takto: Ochranné pásmo I. - Bude ohraničené potokom Dubová na vzdialenosť 284 m od štátnej cesty, ďalej na vzdialenosť 125 m povedľa štátnej cesty až nad objekt č. 31, odkiaľ bude hranica pokračovať k poligónu č. 18 a č. 19. Od poligónu č. 19 južným smerom po červeno-čiernej čiare uvedenej situácie na dĺžku 35 m, odtiaľ západným smerom 18 m, odkiaľ pôjde odlišne od vyznačenia v situácii v tesnej náväznosti na oporný múr 40 m /pod obj. č. 10/. Od tohto múrika bude hranica ochranného pásma pokračovať zhodne po vyznačenej červeno-čiernej čiare na uvedenej situácii až k Dudvýhu na vzdialenosť cca 25 m od poligónu č. 12 k č. 11. Ochranné pásmo II. - V okruhu 200 m od oplotenia ochranného pásma I.. Ochranné pásmo I. je potrebné zatrávniť, osadiť ovocnými alebo okrasnými stromami. Zakázané je hnojiť maštaľnými hnojivami alebo chemickými takého druhu, ktoré by mali nepriaznivý vplyv na akosť vody. Investor upozorní do 31.12.1973 písomne vlastníkov alebo užívateľov dotknutých pozemkov v okolí ochranného pásma I. o dovolenom spôsobe obrábania pôdy v zmysle smerníc Ministerstva zdravotníctva zo dňa 26.10.1954 Zn.: HE/2-120/109.252/54 a ÚSVH v Prahe zo dňa 09.11.1954.

23. Rozhodnutím č. PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989 Západoslovenský krajský národný výbor v Bratislave, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ako vecne príslušný vodohospodársky orgán zrušil rozhodnutie č.j. 786/4/1973 zo dňa 20.03.1973, odboru PLVH Okresného národného výboru v Trenčíne a určil pásma hygienickej ochrany vodného zdroja v Čachticiach nasledovne: I. ochranné pásmo sa ponecháva v rozsahu pôvodného pásma z roku 1973 II. ochranné pásmo: Hranica je vedená južným a východným zdrojom intravilánom obce Čachtice, železničnou traťou Čachtice - Nové Mesto, poľnou cestou v lokalite Milatová a ďalej ku kóte 224 m n.m., západným okrajom intravilánu Nové Mesto nad Váhom až po cestu Bzince pod Javorinou - Nové Mesto nad Váhom, ktorá tvorí hranicu PHO II až po križovatku s cestou Piešťany - Trenčín. Tento úsek štátnej cesty tvorí hranicu až po jej križovatku s potokom Bošácka. Potokom Bošácka pokračuje až k južnému okraju intravilánu Bošáca a ďalej poľnou cestou k Dolnému Srniu až k obci Bzince pod Javorinou. V úseku Bzince - Hrušová tvorí hranicu štátna cesta a od východného okraja intravilánu osady Hrušové je hranica vedená kótami 314.411 a 316 k západnému okraju intravilánu obce Hrachovište. Odtiaľ cez kótu Salašky 450 m n.m. ku kóte 264 m a cez kótu 290 poľnou cestou k južnému okraju intravilánu obce Čachtice.

24. Dňa 12.08.1996 udelil Okresný úrad Trenčín, odbor životného prostredia - I. pre Západoslovenské vodárne a kanalizácie š.p. Bratislava povolenie pod č. TN 1813/1996-VH na nakladanie s vodami podľa § 8 ods. 1 písm. b) zák. č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov na odber podzemnej vody z Vodného zdroja Čachtice za určených podmienok.

25. Rozhodnutím F2002/00638-003/ZPP zo dňa 05.03.2002 Okresný úrad v Trenčíne, odbor životného prostredia udelil žiadateľovi Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s. Trenčín povolenie na nakladanie s vodami podľa § 8 ods. 1 písm. b) zák. č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov na odber podzemnej vody z vodného zdroja Štvrtok nad Váhom za určených podmienok.

26. Podľa odborného posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 304-4224/2008/9958 zo dňa 16.06.2008, v ochranných pásmach vodárenských zdrojov Čachtice a Štvrtok nad Váhom sa nachádza 19 odberných miest, pričom najväčším odberateľom pitnej vody z uvedených zdrojov je Trenčianska vodohospodárska spoločnosť a.s. a je zároveň jediným odberateľom, ktorého ročný odber presahuje v priemere 1,0 l.s-1. Pre najvýznamnejšie zdroje, a to Teplička 2 HP-2/113136 je od 12.08.1996 platné vodohospodárske povolenie č. TN 1813/1996-VH a HS-9/166603 je od 05.03.2002 platné povolenie F 2002/00638-003/ZPP.

27. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2008 oznámilo Poľnohospodárske družstvo Čachtice, IČO 00 206 792 žalovanému, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2008, uzavretou medzi ním ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nárokov na úhradu majetkovej

ujmy a škody postupcu za obdobie od 01.05.2004 do 19.03.2008 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a súvisiacich záväzných právnych predpisov, a to na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Trenčíne OPLVH zo dňa 20.03.1973 č. OPLVH-786/H/1973- voda; rozhodnutia bývalého Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave OPLVH zo dňa 08.02.1989 č. PLVH-4/1875/1987-8; rozhodnutí Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom OŽP zo dňa 10.03.2003 č. H-H/2003/00179/HDI a ostatných súvisiacich rozhodnutí ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov. Postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania iniciovaného postupcom na základe žaloby zo dňa 27.06.2008, podanej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/202/2008. Presná výška postúpenej pohľadávky bude určená na základe znaleckého dokazovania v rámci uvedeného súdneho konania alebo akéhokoľvek súvisiaceho konania.

28. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2008 oznámilo Poľnohospodárske družstvo Dolné Srnie, IČO 17 642 566 žalovanému, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2008, uzavretou medzi ním ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nárokov na úhradu majetkovej ujmy a škody postupcu za obdobie od 01.05.2004 do 19.03.2008 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a súvisiacich záväzných právnych predpisov, a to na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Trenčíne OPLVH zo dňa 20.03.1973 č. OPLVH-786/H/1973- voda; rozhodnutia bývalého Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave OPLVH zo dňa 08.02.1989 č. PLVH-4/1875/1987-8; rozhodnutí Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom OŽP zo dňa 10.03.2003 č. H-H/2003/00179/HDI a ostatných súvisiacich rozhodnutí ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov. Postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania iniciovaného postupcom na základe žaloby zo dňa 27.06.2008, podanej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/202/2008. Presná výška postúpenej pohľadávky bude určená na základe znaleckého dokazovania v rámci uvedeného súdneho konania alebo akéhokoľvek súvisiaceho konania.

29. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.05.2010 oznámilo Poľnohospodárske družstvo Čachtice, IČO 00 206 792 žalovanému, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.05.2010, uzavretou medzi ním ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nárokov na úhradu majetkovej ujmy a škody postupcu za obdobie od 20.03.2008 do 12.05.2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a súvisiacich záväzných právnych predpisov, a to na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Trenčíne OPLVH zo dňa 20.03.1973 č. OPLVH-786/H/1973- voda; rozhodnutia bývalého Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave OPLVH zo dňa 08.02.1989 č. PLVH-4/1875/1987-8; rozhodnutí Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom OŽP zo dňa 10.03.2003 č. H-H/2003/00179/HDI a ostatných súvisiacich rozhodnutí ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov. Postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania iniciovaného postupcom na základe žaloby zo dňa 27.06.2008, podanej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/202/2008. Presná výška postúpenej pohľadávky bude určená na základe znaleckého dokazovania v rámci uvedeného súdneho konania alebo akéhokoľvek súvisiaceho konania.

30. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.05.2010 oznámilo Poľnohospodárske družstvo Dolné Srnie, IČO 17 642 566 žalovanému, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.05.2010, uzavretou medzi ním ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nárokov na úhradu majetkovej ujmy a škody postupcu za obdobie od 20.03.2008 do 12.05.2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v

znení neskorších predpisov a súvisiacich záväzných právnych predpisov, a to na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Trenčíne OPLVH zo dňa 20.03.1973 č. OPLVH-786/H/1973- voda; rozhodnutia bývalého Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave OPLVH zo dňa 08.02.1989 č. PLVH-4/1875/1987-8; rozhodnutí Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom OŽP zo dňa 10.03.2003 č. H-H/2003/00179/HDI a ostatných súvisiacich rozhodnutí ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov. Postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania iniciovaného postupcom na základe žaloby zo dňa 27.06.2008, podanej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/202/2008. Presná výška postúpenej pohľadávky bude určená na základe znaleckého dokazovania v rámci uvedeného súdneho konania alebo akéhokoľvek súvisiaceho konania.

31. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2008 oznámila PASIA spol. s r.o. žalovanému, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2008, uzavretou medzi ním ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nárokov na úhradu majetkovej ujmy a škody postupcu za obdobie od 01.05.2004 do 18.11.2008 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a súvisiacich záväzných právnych predpisov, a to na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Trenčíne OPLVH zo dňa 20.03.1973 č. OPLVH-786/H/1973-voda; rozhodnutia bývalého Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave OPLVH zo dňa 08.02.1989 č. PLVH-4/1875/1987-8; rozhodnutí Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom OŽP zo dňa 10.03.2003 č. H-H/2003/00179/HDI a ostatných súvisiacich rozhodnutí ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov. Postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania iniciovaného postupcom na základe žaloby zo dňa 18.11.2008, podanej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/357/2008. Presná výška postúpenej pohľadávky bude určená na základe znaleckého dokazovania v rámci uvedeného súdneho konania alebo akéhokoľvek súvisiaceho konania.

32. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.05.2010 oznámila PASIA spol. s r.o., IČO 31 422 900 žalovanému, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.05.2010, uzavretou medzi ním ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému spolu s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu nárokov na úhradu majetkovej ujmy a škody postupcu za obdobie od 19.11.2008 do 12.05.2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia na postupcom užívaných pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a za obmedzenie užívania postupcom užívaných pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a súvisiacich záväzných právnych predpisov, a to na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Trenčíne OPLVH zo dňa 20.03.1973 č. OPLVH-786/H/1973-voda; rozhodnutia bývalého Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave OPLVH zo dňa 08.02.1989 č. PLVH-4/1875/1987-8; rozhodnutí Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom OŽP zo dňa 10.03.2003 č. H-H/2003/00179/HDI a ostatných súvisiacich rozhodnutí ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov. Postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania iniciovaného postupcom na základe žaloby zo dňa 18.11.2008, podanej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/357/2008. Presná výška postúpenej pohľadávky bude určená na základe znaleckého dokazovania v rámci uvedeného súdneho konania alebo akéhokoľvek súvisiaceho konania.

33. V odbornom posudku č. 598/04-2010-sekr. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava zo dňa 03.02.2010 deklaroval, že Poľnohospodárske družstvo Dolné Srnie v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v lokalite Dolné Srnie hospodárilo v jednotlivých rokoch na kultúrnych dieloch LPIS v nasledovných výmerách: 2004 - 510,44 ha; 2005 - 812,46 ha; 2006 - 513,05 ha; 2007 - 517,02 ha, 2008 - 520,88 ha a 2009 - 512,54 ha.

34. Podľa vyjadrenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina zo dňa 08.02.2010 Poľnohospodárske družstvo Dolné Srnie nevystupovalo v rokoch 2004 až 2009 ako účastník konania v žiadnom správnom konaní SIŽP, IŽP Žilina, OIOV prebiehajúcom podľa ustanovení zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v platnom znení (vodný zákon).

35. Podľa vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia v Novom Meste nad Váhom zo dňa 22.02.2010, v rokoch 2004-2009 nebolo voči Poľnohospodárskemu družstvu Dolné Srnie, nachádzajúcemu sa v II. PHO vodného zdroja Teplička - Čachtice iniciované žiadne konanie z titulu porušenia režimu hospodárenia a zníženia akosti a nezávadnosti tohto vodného zdroja, ktorého pásma hygienickej ochrany boli stanovené rozhodnutím Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave pod č. PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989.

36. V odbornom posudku č. 599/04-2010-sekr. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava zo dňa 11.02.2010 deklaroval, že Poľnohospodárske družstvo Čachtice v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v lokalite Čachtice hospodárilo v jednotlivých rokoch na kultúrnych dieloch LPIS v nasledovných výmerách: 2004 - 939,18 ha; 2005 - 940,37 ha; 2006 - 938,65 ha; 2007

- 938,54 ha, 2008 - 939,40 ha.

37. Podľa vyjadrenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina zo dňa 08.02.2010 Poľnohospodárske družstvo Čachtice nevystupovalo v rokoch 2004 až 2009 ako účastník konania v žiadnom správnom konaní SIŽP, IŽP Žilina, OIOV prebiehajúcom podľa ustanovení zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v platnom znení (vodný zákon).

38. Podľa vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia v Novom Meste nad Váhom zo dňa 22.02.2010, v rokoch 2004-2009 nebolo voči PASIA, spol. s r.o., nachádzajúcemu sa v II. PHO vodného zdroja Teplička - Čachtice iniciované žiadne konanie z titulu porušenia režimu hospodárenia a zníženia akosti a nezávadnosti tohto vodného zdroja, ktorého pásma hygienickej ochrany boli stanovené rozhodnutím Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave pod č. PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989.

39. V odbornom posudku č. 600/04-2010-sekr. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava zo dňa 16.02.2010 deklaroval, že Poľnohospodárske družstvo Pasia, spol. s r.o., IČO 31 422 900 v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v lokalite Beckov, Čachtice a Dolné Srnie hospodárilo v jednotlivých rokoch na kultúrnych dieloch LPIS v nasledovných výmerách: 2004 - 403,9 ha; 2005 - 400,7 ha; 2006 - 389,5 ha; 2007 - 333,4 ha, 2008 - 311 ha.

40. Podľa vyjadrenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina zo dňa 08.02.2010, PASIA spol. s r.o. nevystupovala v rokoch 2004 až 2009 ako účastník konania v žiadnom správnom konaní SIŽP, IŽP Žilina, OIOV prebiehajúcom podľa ustanovení zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v platnom znení (vodný zákon).

41. Podľa vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia v Novom Meste nad Váhom zo dňa 22.02.2010, v rokoch 2004-2009 nebolo voči PASIA spol. s r.o., nachádzajúcej sa v II. PHO vodného zdroja Teplička - Čachtice iniciované žiadne konanie z titulu porušenia režimu hospodárenia a zníženia akosti a nezávadnosti tohto vodného zdroja, ktorého pásma hygienickej ochrany boli stanovené rozhodnutím Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave pod č. PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989.

42.1. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení účinnom do 01.06.2002 vodohospodársky orgán podľa potreby určí rozhodnutím ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov.

42.2. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení účinnom do 01.06.2002 vodohospodársky orgán po prerokovaní s príslušnými orgánmi môže v ochranných pásmach zakázať alebo obmedziť doterajšie užívanie nehnuteľností alebo činnosti ohrozujúce výdatnosť, akosť alebo zdravotnú nezávadnosť vodných zdrojov.

42.3. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení účinnom do 01.06.2002 náklady spojené s technickými úpravami v ochranných pásmach, uloženými vodohospodárskym orgánom na ochranu vodného zdroja, znáša organizácia, ktorej ochrana vodného zdroja slúži na plnenie úloh.

42.4. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách (vodný zákon) v znení účinnom do 01.07.2004 (účinného od 01.06.2002) práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú v platnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

42.5. Podľa čl. I § 77 ods. 3 zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení účinnom do 01.07.2004 ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej bezchybnosti vodných zdrojov podľa doterajších predpisov sa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.

42.6. Podľa čl. I § 28 ods. 6 zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení účinnom do 01.07.2004 za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis.

42.7. Podľa čl. I § 28 ods. 7 zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení účinnom do 01.07.2004 náklady spojené s technickými úpravami a majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva na plnenie úloh; pri vodárenskej nádrži ich znáša vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži.

42.8. Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení účinnom do 01.05.2004 ten, v záujme koho sa vyhlási osobitná s obhospodarovania, zaplatí vlastníkovi vzniknutú majetkovú ujmu. Ak sa osobitná s obhospodarovania vyhlási vo verejnom záujme, uhradí túto ujmu štát.

42.9. Podľa § 6 ods. 7 zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení účinnom do 01.05.2004 podmienkou úhrady majetkovej ujmy je vyhlásenie osobitnej sústavy obhospodarovania z niektorého dôvodu uvedeného v odseku 3. Majetková ujma podľa odsekov 5 a 6 sa uhrádza vlastníkovi a je splatná najneskôr do 30. septembra bežného roka.

42.10. Podľa čl. I § 1 ods. 2 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (účinného od 01.07.2004) tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

42.11. Podľa čl. I § 80 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú v platnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

42.12. Podľa čl. I § 80 ods. 3 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.

42.13. Podľa čl. I § 30 ods. 2 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

42.14. Podľa čl. I § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom sa musí táto náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel nákladov, ktoré súvisia

s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3. Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

42.15. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 438/2005 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady v znení účinnom do 01.02.2014 (účinného od 01.10.2005) náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku v dôsledku zvýšenia nákladov nad bežné obhospodarovanie pozemku je rozdiel medzi skutočnými nákladmi vynaloženými na obhospodarovanie pozemku a priemernými nákladmi v danej výrobnej oblasti v tom istom roku vyjadrený v peňažných prostriedkoch v slovenskej mene.

42.16. Podľa § 2 ods. 2 nariadenia Vlády SR č. 438/2005 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady v znení účinnom do 01.02.2014 náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku v dôsledku zníženia produkcie je rozdiel medzi priemernou produkciou v danej výrobnej oblasti a dosiahnutou produkciou v tom istom roku vyjadrený v peňažných prostriedkoch v slovenskej mene.

42.17. Podľa § 2 ods. 3 nariadenia Vlády SR č. 438/2005 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady v znení účinnom do 01.02.2014 celková náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku sa vypočíta ako súčet náhrad podľa odsekov 1 a 2. K uvedenému súčtu bude jedenkrát pripočítaná výška nákladov za vypracovanie jedného znaleckého posudku a súčasne odpočítaná výška oslobodenia dane od z nehnuteľností a výška dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu, ak sa takéto dotácie alebo príspevky poskytli. Spôsob výpočtu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku je uvedený v prílohe č. 1.

42.18. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov ak nemohol nájomca dosiahnuť žiaden výnos z dôvodu, že v dôsledku podstatnej zmeny hospodárskych pomerov, ktorá sa neprejavila len u neho, sa podstatne zvýšili náklady na získavanie úžitkov z prenajatého pozemku alebo sa podstatne znížila ich hodnota, alebo ak z týchto dôvodov klesne výnos nájomcu pod polovicu obvyklého výnosu, má právo na odpustenie alebo na primeranú zľavu z nájomného obdobne ako v prípade tohto práva pre mimoriadne okolnosti (§ 5).

42.19. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov nájomca má právo požadovať primerané zníženie nájomného, ak opatreniami podľa osobitného predpisu alebo činnosťou iného v súlade s ním bolo sťažené alebo obmedzené užívanie prenajatého pozemku, alebo bola znížená intenzita jeho využitia. Ak ide len o dočasné vplyvy, nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, ak výnos z prenajatého pozemku klesol pod polovicu bežného výnosu. Náhrady a príspevky z verejných prostriedkov alebo iné platby prijaté nájomcom v súvislosti s týmito vplyvmi sa pripočítajú k úžitkom z prenajatého pozemku.

42.20. Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

42.21. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 42.22. Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42.23. Podľa § 526 ods. 1 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

42.24. Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

43. Predmetom sporu bola náhrada majetkovej ujmy, ktorá mala pôvodným žalobcom Poľnohospodárske družstvo Dolné Srnie a Poľnohospodárske družstvo Čachtice spolu v sume 384 000,- € a pôvodnému žalobcovi PASIA spol. s r.o. v sume 93 000,- € vzniknúť v dôsledku obmedzenia hospodárenia na poľnohospodárskych pozemkoch, nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, a to za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010. Pôvodní žalobcovia ako postupcovia mali predmetné pohľadávky postúpiť žalobcovi ako postupníkovi. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že predmetom sporu bol obchodný záväzkový vzťah medzi stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák., ktorý sa spravoval Obchodným zákonníkom a v období od 01.05.2004 do 30.06.2004 zákonom č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení účinnom do 30.06.2004 a v období od 01.07.2004 do 12.05.2010 zákonom č. 364/2004 Z.z. o vodách v tom čase platnom a účinnom znení. Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov bola upravená v piatej časti označených vodných zákonov. Ustanovenie § 26 zák. č. 184/2002 Z.z. a ust. § 28 zák. č. 364/2004 Z.z. v znení účinnom do 14.01.2015 stanovujú všeobecné povinnosti ochrany vodných pomerov a vodárenských zdrojov, a to vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi poľnohospodárskych pozemkov, pričom zároveň stanovujú legislatívnu skratku - vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník“) poľnohospodárskych pozemkov. Z uvedeného mal súd zato, že pokiaľ sa ďalej v piatej časti označených zákonov uvádza pojem „vlastník“, má sa tým na mysli aj správca alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov, a preto možno vyvodiť odôvodnený záver, že pokiaľ ustanovenia § 28 ods. 6 zák. č. 184/2002 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2004 a § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z.z. v znení účinnom do 14.01.2015 upravujú náhradu majetkovej ujmy vlastníka, v zmysle predmetnej legislatívnej skratky sa tieto ustanovenia vzťahujú aj na správcu a nájomcu poľnohospodárskych pozemkov. Vzhľadom k tomu boli nájomcovia poľnohospodárskych pozemkov oprávnení uplatniť si náhradu majetkovej ujmy v zmysle § 28 ods. 6 zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení účinnom do 30.06.2004 a § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z.z. v znení účinnom do 15.01.2015, a preto súd posúdil námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pôvodných žalobcov, resp. žalobcu z tohto dôvodu ako nedôvodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/212/2015 zo dňa 04.05.2017 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/232/2017 zo dňa 07.12.2017, v ktorých sa tiež aj nájomca poľnohospodárskych pozemkov považuje za osobu oprávnenú na uplatnenie predmetnej majetkovej ujmy. Na takomto právnom závere nič nemení ani novela č. 409/2014 Z.z. účinná od 15.01.2015, pretože sa na žalované obdobie (01.05.2004-12.05.2010) nevzťahuje. Okrem toho, v spore nebola preukázaná zmena hospodárskych pomerov u žalobcu ako predpokladaného nájomcu v období od 01.05.2004 do 12.05.2010, a preto ani možnosť aplikácie ust. § 11 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov v tomto prípade. V súvislosti s § 11 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov súd poukazuje na to, že označené zákonné ustanovenie upravuje právo (nie povinnosť) nájomcu požadovať primerané zníženie nájomného. Zároveň tiež v druhej vete stanovuje, že náhrady a príspevky z verejných prostriedkov alebo iné platby prijaté nájomcom v súvislosti s týmito vplyvmi sa pripočítajú k úžitkom z prenajatého pozemku, z čoho vyplýva, že nevylučuje právo nájomcu poľnohospodárskeho pozemku uplatniť si náhradu majetkovej ujmy v zmysle Vodného zákona, pričom v prípade jej získania sa má takáto platba pripočítať k úžitkom z prenajatého pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že konanie žalobcu, ktorý by neukončil nájomný vzťah k poľnohospodárskym pozemkom, nachádzajúcim sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, (ktorý však v spore nebol preukázaný), a namiesto nich by si nevzal do hospodárenia inú, predmetnými obmedzeniami nezaťaženú pôdu, z ktorej by sa pokúsil vyťažiť vyššie výnosy, nie je možné právne kvalifikovať ako zavinenie poškdoeného v zmysle § 441 Obč. zák.. Je potrebné tiež prihliadnuť na to, že celkovo právna úprava užívania (obhospodarovania) pôdy v súčasnosti smeruje viac k ochrane nájomcu ako k ochrane vlastníka, keďže poľnohospodársku pôdu v súčasnosti viac užívajú nájomcovia ako vlastníci. Na zmluvu o nájme poľnohospodárskeho pozemku sa samozrejme aplikujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak takýto právny vzťah zároveň upravujú aj osobitné zákony, napr. zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov, zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/212/2010-351 zo dňa 07.11.2016 a č.k. 36Cb/90/2008-655 zo dňa 15.10.2012, ako aj k rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27Cob/2/2013-686 zo dňa 15.10.2012, o ktoré žalovaný opieral svoj právny názor a nedostatku aktívnej vecnej legitimáciie žalobcu ako nájomcu, súd považoval za potrebné doplniť, že právny názor súdu, vyslovený v tomto spore, o oprávnení nájomcu na uplatnenie

práva na náhradu na náhradu predmetnej majetkovej ujmy vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 212/2015 zo dňa 04.05.2017, teda z rozhodnutia vydaného dovolacím súdom, a to až po vydaním žalovaným predložených predmetných súdnych rozhodnutí. Súd podotýka, že rovnaký právny názor ako dovolací súd vyslovil aj Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn. 6Co/20/2010 zo dňa 25.01.2011, Krajský súd Košice už v rozsudku sp. zn. 2Cob/175/2012 zo dňa 20.09.2013, a tiež Krajský súd Nitra v rozsudku sp. zn. 9Co/232/2017 zo dňa 07.12.2017.

44. Žalovaný v spore namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu aj z dôvodu neplatnosti predmetných zmlúv o postúpení žalovaných pohľadávok, a to pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť predmetu postúpenia. Aj túto námietku súd posúdil ako nedôvodnú. Pôvodní žalobcovia ako postupcovia a žalobca ako postupník písomnými oznámeniami oznámili žalovanému postúpenie žalovaných pohľadávok žalobcovi a vyzvali ho na ich úhradu, čo založilo aktívnu legitimáciu žalobcu ako postupníka na vymáhanie postúpených pohľadávok. Takýto záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/2001, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza aj bez toho, aby ako prejudicionálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa súd určitosťou predmetných zmlúv o postúpení v zmysle § 524 os. 1 a § 37 ods. 1 Obč. zák. v tomto spore ani nezaoberal. Z oznámení o postúpení žalovaných pohľadávok mal však súd zato, že v nich špecifikované postúpené pohľadávky boli určité (identifikovateľné). Išlo o pohľadávky identifikované označením súdneho konania, ktorého boli predmetom; jednotlivými zmluvami o postúpení pohľadávky, vrátane ich zmluvných strán; právnym dôvodom - náhrada majetkovej ujmy, škody a nákladov postupcov za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 z dôvodu obmedzenia hospodárenia postupcov na poľnohospodárskych pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, zriadených na základe konkrétnych rozhodnutí. Skutočnosť, že oznámenia neobsahujú označenie konkrétnych pozemkov, vo vzťahu ku ktorým mal vzniknúť nárok na majetkovú ujmu, nespôsobuje neidentifikovateľnosť postúpených pohľadávok, keďže aj v samotných rozhodnutiach, ktorými boli určené ochranné pásma, nie sú takýmto spôsobom nehnuteľnosti špecifikované, pričom to, že na základe týchto rozhodnutí boli stanovené ochranné pásma, nebolo nikým spochybňované. Neurčitosť postupovaných pohľadávok nespôsobuje ani neuvedenie ich výšky, nakoľko predmetom postúpenia pohľadávky môžu byť aj také pohľadávky, ktorých existencia je sporná, či pohľadávky vznikmnú až v budúcnosti, resp. také, z ktorých výška peňažného plnenia spravidla nie je v okamihu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky objektívne zistiteľná, pretože pohľadávku je možné identifikovať rozmanitým spôsobom, nielen jej výškou. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 9Co/232/2017 zo dňa 07.12.2017, v ktorom Krajský súd v Nitre zaujal rovnaký právny názor pri posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky, pričom vychádzal z obdobného skutkového stavu. Súd podotýka, že z poštových podacích lístkov mal preukázané doručenie predmetných oznámení o postúpení žalovaných pohľadávok poštou.

45. Napriek skutočnostiam, vyplývajúcim z bodov 43 a 44 odôvodnenia tohto rozsudku, však súd nemal v spore preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalobca ju odvodzoval z právneho postavenia pôvodných žalobcov ako nájomcov poľnohospodárskych pozemkov v predmetných ochranných pásmach vodárenských zdrojov, pričom poukazoval na rozhodnutie Okresného národného výboru v Trenčín, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. OPLVH-786/ H/1973-voda zo dňa 20.03.1973; rozhodnutie Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva PLVH-4/1875/1987-8 zo dňa 08.02.1989; rozhodnutie Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom H-H/2003/00179/HD1 zo dňa 10.03.2003 a zoznam parciel podľa pásiem ohrozenia podzemných vôd Čachtice. Z označených rozhodnutí, ani zoznamu parciel však nájomný vzťah pôvodných žalobcov k poľnohospodárskym pozemkom, nachádzajúcim sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov určených uvedenými rozhodnutiami, nevyplýva. Okrem toho, pôodnými žalobcami boli Poľnohospodárske družstvo Dolné Srnie, Poľnohospodárske družstvo Čachtice a PASIA spol. s r.o., pričom svoje právo si uplatnili v dvoch súdnych konaniach pod sp. zn. 36Cb/202/2008 a 36Cb/357/2008. Napriek tomu však v oboch konaniach predložili súdu totožný Zoznam parciel podľa pásiem ohrozenia podzemných vôd Čachtice. Z uvedeného zoznamu pritom nie sú zrejmé katastrálne územia, v ktorých sa majú jednotlivé pozemky nachádzať, ani vodárenské zdroje, resp. konkrétne ochranné pásma vodárenských zdrojov, v rámci ktorých by sa mali tieto pozemky nachádzať. Totožnosť zoznamu parciel, predloženého v dvoch súdnych

konaniach, v ktorých si uplatnili právo na náhradu majetkovej ujmy tri právnické osoby tak vyvoláva predpoklad, že si všetci pôvodní žalobcovia uplatnili právo na náhradu majetkovej ujmy za rovnaké pozemky. Pôvodní žalobcovia, ani žalobca tiež v spore neoznačili konkrétne pozemky, za ktorých obmedzené užívanie si uplatnili majetkovú ujmu. Vzhľadom k tomu nebolo možné posúdiť, či sa pozemky, za ktoré bola uplatnená náhrada majetkovej ujmy, skutočne v žalovanom období nachádzali v predmetných ochranných pásmach vodárenských zdrojov, či bol žalobca ich nájomcom a či ich skutočne užíval. Súd podotýka, že i keď ochranné pásma vodárenských zdrojov boli v predmetných rozhodnutiach určené iba topografickým opisným spôsobom, táto skutočnosť nebráni identifikácii ich skutočnej rozlohy, a to napr. pomocou geometrického plánu, nezávislým geodetom alebo katastrálnym úradom verifikovanou grafickou identifikáciou pozemkov, ktorá by preukazovala aj presnú výmeru pozemkov v ochranných pásmach, a pri ktorej by bolo možné zistiť a identifikovať aj pozemky, ktoré do jednotliých ochranných pásiem patria. Žalobca tiež na pojednávaní dňa 14.07.2017 uviedol, že v prípade potreby môže súdu predložiť nájomné zmluvy k jednotlivým pozemkom, avšak napriek čestnému prehláseniu pôvodného žalobcu Poľnohospodárskeho družstva Čachtice zo dňa 11.04.2012 (ktoré čestne vyhlásilo, že má k dispozícii všetky nájomné zmluvy uvedené na zozname nájomných zmlúv, podpísané s príslušnými vlastníkmi jednotlivých prenajímaných nehnuteľností, a že ktorékoľvek z týchto nájomných zmlúv môžu byť kedykoľvek súdu, na základe jeho požiadavky, predložené), predbežnému skutkovému a právnemu posúdeniu veci, v rámci ktorého súd predbežne konštatoval, že predbežne nebolo preukázané, že by pôvodní žalobcovia boli vlastníkmi alebo nájomcami predmetných pozemkov, a uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 ods. 1, 2 uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.07.2017, žalobca doteraz predmetné nájomné mluvy (s výnimkou dvoch zmlúv) nepredložil. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobca v spore nepreukázal za aké pozemky si uplatnil žalovanú náhradu majetkovej ujmy; že bol v spornom období nájomcom takýchto pozemkov, reálne ich v žalovanom období užíval a že sa skutočne v danom období tieto pozemky nachádzali v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Odborné posudky Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, predložené v tomto spore, súd nepovažoval za dôkazy postačujúce na preukázanie uvedeného, nakoľko neobsahujú priame údaje o uvedených skutočnostiach; netýkajú sa celého žalovaného obdobia (napr. sú len do roku 2009, 2008); deklarujú len výmery kultúrnych dielov, ktoré mali pôvodní žalobcovia obhospodarovať v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, pričom vychádzajú z deklarácie poľnohospodárskych pozemkov uvedených žalobcom v objednávke odborného posudku, ktoré však v spore preukázané neboli, pričom nebolo preukázané, že by pôvodní žalobcovia predmetné pozemky skutočne užívali. Taktiež nie je zrejmé, z akej rozlohy ochranných pásiem vodárenských zdrojov (aké boli podklady dodané Výskumným ústavom vodného hospodárstva) Výskumný ústav pôdohospodárstva a ochrany pôdy vychádzal.

46. Je potrebné prihliadnuť na to, že ustanovenie § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu buď vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 . Súd v zmysle § 185 ods. 1 môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Súd má teda obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto je na stranách sporu. Žalobca nájomné zmluvy na všetky pozemky, pri ktorých si uplatnil žalobou náhradu majetkovej ujmy, ako dôkaz nenavrhol, ani nepredložil, napriek tomu, že uviedol, že by ich v prípade potreby predložil, preto súd z vlastnej iniciatívy nemal povinnosť takýto dôkaz na preukázanie tvrdení žalobcu, popretých žalovaným, navrhnúť, ani vyžiadať od žalobcu. Je potrebné pritom prihliadnuť na to, že žalobca bol v spore zastúpený advokátom. Okrem toho si nesplnil ani povinnosť tvrdenia, keďže pozemky, za ktoré si uplatnil náhradu majetkovej ujmy, riadne neoznačil tak, aby bolo zrejmé, ku ktorým pozemkom sa má preukázať nájomný vzťah pôvodných žalobcov, resp. ich reálne užívanie pôvodnými žalobcami v predmetnom čase. Taktiež nepredložil zoznam nájomných zmlúv označený Poľnohospodárskym družstvom Čachtice v citovanom čestnom vyhlásení zo dňa 11.04.2012. Vzhľadom k tomu absenciu uvedených skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by nebolo možné napraviť dôkaznými prostriedkami - samotnými nájomnými zmluvami. Okrem toho, nepreukázanie nájomného vzťahu pôvodných žalobcov k predmetným pozemkom bolo len jedným z (samostatných) dôvodov zamietnutia žaloby. 47. Žalobca tiež v spore v zmysle § 28 ods. 6 zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení účinnom do 30.06.2004 (pre žalované obdobie od 01.05.2004 do 30.06.2004) a § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení účinnom do 14.01.2015 (pre žalované obdobie od 01.07.2004 do 12.05.2010) nepreukázal existenciu tvrdenej majetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal, že pôvodní

žalobcovia skutočne hospodárili, a aj rešpektovali (dodržiavali) všetky obmedzenia na tom - ktorom pozemku s výmerou patriacou do ochranného pásma vodárenských zdrojov. Podľa názoru súdu, čestné prehlásenie Poľnohospodárskeho družstva Čachtice zo dňa 10.04.2012 o tom, že v žalovanom období dodržali obmedzujúce opatrenia z predmetných rozhodnutí o určení ochranných pásiem, ako aj zákonné obmedzenia obhospodarovania a postupovali výlučne v intenciách uvedených obmedzení, nepreukazuje skutočné hospodárenie a nevyplýva z neho rešpektovanie konkrétneho obmedzenia hospodárenia v príslušnom ochrannom pásme. Uvedené nepreukazujú ani vyjadrenia kontrolných orgánov o neiniciovaní žiadnych správnych konaní voči pôvodným žalobcom pre porušenie obmedzení, pretože z nich z určitosťou nevyplýva, že by dodržiavané boli, ale iba to, že prípadné nedodržiavania neboli sankcionované. Žalobca taktiež nepreukázal výšku žalobou uplatnenej náhrady majetkovej ujmy, ani nezdôvodnil jej spôsob výpočtu. V zmysle § 28 ods. 6 zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení účinnom do 30.06.2004 a § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení účinnom do 14.01.2015 nájomcovi patrí náhrada majetkovej ujmy len v primeranom a preukázanom rozsahu a len za preukázané obmedzenia užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Na preukázanie uvedených skutočností nepostačujú čestné prehlásenia Poľnohospodárskeho družstva Čachtice o o tom, že mu nebola znížená daň z predmetných nehnuteľností, ani že mu neboli poskytnuté žiadne dotácie, finančné príspevky zo štátneho rozpočtu, majetková ujma alebo iná náhrada v žalovanom období, nakoľko označené skutočnosti predstavujú len niektoré z mnohých faktorov ovplyvňujúcich výšku náhrady majetkovej ujmy. Žalobca na vyčíslenie majetkovej ujmy navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Účelom znaleckého dokazovania je v zmysle § 207 posúdenie skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti. Je nepochybné, že na posúdenie vzniknutej majetkovej ujmy boli potrebné odborné poznatky. Je však potrebné vziať na zreteľ, že pre znalecké dokazovanie je nevyhnutné, aby boli tvrdené a preukázané skutočnosti, ktoré majú byť východiskom pre vypracovanie posudku. Vzhľadom k tomu, že v tomto spore žalobca neuviedol, ani nepreukázal, ktorých pozemkov a v akej výmere sa uplatnené právo týka, ani konkrétne obmedzenia hospodárenia na predmetných poľnohospodárskych pozemkoch, súd znalecké dokazovanie nenariadil, keďže za danej dôkaznej situácie by bolo neefektívne a neopodstatnené. Žalobca tiež nepreukázal, že by pôvodní žalobcovia za účelom dodržiavania režimu ochranných pásiem zo svojich prostriedkov vynaložili náklady na dodržiavanie základných povinností, vyplývajúcich im z predmetných rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenských zdrojov. Žalobca, resp. pôvodní žalobcovia v spore len všeobecne (bez ďalšej nevyhnutnej špecifikácie a konkretizácie) uviedli, že vynaložili zo svojich prostriedkov náklady na dodržiavanie základných povinností, vyplývajúcich z rozhodnutí, a to v súvislosti s tým, aby bol režim ochranných pásiem vodárenských zdrojov dodržiavaný. Označili síce rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o ochranných pásmach a uviedli, že pôvodným žalobcom vznikla majetková ujma, napriek predbežnému skutkovému a právnemu posúdeniu sporu, podanému na pojednávaní dňa 14.07.2017 však súdu neozrejmili, a ani na ozrejmenie nepredložili žiadne právne relevantné dôkazy na preukázanie, že pôvodní žalobcovia užívali pozemky (ktoré konkrétne), akým právnym titulom, v akých konkrétnych rozlohách, v ktorých konkrétnych pásmach. Neuviedli, ani nepreukázali, v čom, akým konkrétnym spôsobom a v akom rozsahu boli obmedzovaní v hospodárení konkrétnych (a ktorých) ochranných pásmach, na ktorých konkrétnych pozemkoch, aké konkrétne obmedzujúce opatrenia museli dodržiavať a či ich aj dodržiavali, aké konkrétne náklady skutočne, reálne vynakladali. Nebolo teda preukázané, ktoré konkrétne pozemky pôvodní žalobcovia užívali a akým konkrétnym spôsobom, ani že boli v užívaní obmedzovaní a ako. Pôvodní žalobcovia, ako aj žalobca, len všeobecne tvrdili, že boli pri svojej činnosti obmedzovaní. Žalobca nepreukázal, ktoré pozemky, v akej rozlohe, v akých ochranných pásmach pôvodní žalobcovia vôbec užívali, akým spôsobom, či vôbec museli nejaké obmedzenia a aké konkrétne strpieť, prípadne aké konkrétne viac náklady vynaložiť. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že v spore nebolo preukázané ani len to, že základ žalovaného práva je v tejto veci daný. Súd podotýka, že žalobca, ako aj pôvodní žalobcovia mali dostatočný priestor na to, aby uviedli všetky potrebné skutočnosti a predložili všetky listinné dôkazy, ktoré by osvedčili ich všeobecné tvrdenia o obmedzeniach hospodárení a o majetkovej ujme pôvodných žalobcov, do vyhlásenia rozsudku tak však neurobili. Súd poukazuje na to, že za obdobného, zisteného skutkového stavu vyslovil uvedený právny názor aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 2Cob/175/2012 zo dňa 20.09.2013.

48. Žalobca tiež v žalobe, ani v priebehu konania konkrétne neoznačil vodné zdroje, pri ktorých mali byť určené ochranné pásma, ktoré mali pôvodných žalobcov obmedzovať v hospodárení na poľnohospodárskych pozemkov. V žalobe však odkázal na rozhodnutia o určení ochranných pásiem vodohospodárskych zdrojov, z ktorých vyplýva, že sa týkajú vodných zdrojov Teplička v Čachticiach, z čoho súd, po prihliadnutí na odborný posudok č. 304-4221/208/9958 zo dňa 16.06.2008, vyvodil, že

predmet konania sa týkal vodného zdroja Čachtice - Teplička 2HP-2/113136. Z odborného posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu č. 304-4221/208/9958 zo dňa 16.06.2008 je zrejmé, že žalovaný bol ku dňu 16.06.2008 odberateľom pitnej vody z vodných zdrojov Čachtice - Teplička 2HP-2/113136 a Štvrtok nad Váhom - HŠ-9/166603. K uvedeným vodným zdrojom boli ku dňu 16.06.2008 platné vodohospodárske povolenia TN 1813/1996-VH, a to pre vodný zdroj Čachtice od 12.08.1996, a č. F200/00638-003/ZPP platné pre vodný zdroj Štvrtok nad Váhom od 05.03.2002. Podľa § 28 ods. 7 zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení účinnom do 01.07.2004 náklady spojené s technickými úpravami a majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva na plnenie úloh. Vzhľadom k tomu, že v spore nebolo preukázané, že by žalovaný v období od 01.05.2004 do 30.06.2004 vodné zdroje Čachtice - Teplička 2HP-2/113136 a Štvrtok nad Váhom - HŠ-9/166603 využíval na plnenie úloh, súd v zmysle § 28 ods. 7 zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení účinnom do 01.07.2004 nemal za preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní o náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 01.05.2004 do 30.06.2004. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že vodohospodárske povolenie TN 1813/1996-VH bolo vydané subjektu Západoslovenské vodárne a kanalizácie, š.p. pre vodný zdroj Čachtice a vodohospodárske povolenie č. F200/00638-003/ZPP bolo vydané obchodnej spoločnosti Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s., teda nie žalovanému. Súd podotýka, že odborný posudok č. 304-4221/208/9958 zo dňa 16.06.2008 nie je dôkazom odberu vody žalovaným z predmetných vodných zdrojov za obdobie od 01.05.2004 do 30.06.2004, nakoľko vychádzal z údajov o odberoch podzemných vôd, ktoré poskytovali užívatelia na základe povinnosti vyplývajúcej im zo zákona č. 364/2004 Z.z. účinného až od 01.07.2004. V konaní o náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 01.07.2004 do 12.05.2010 mal súd v zmysle § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení účinnom do 14.01.2015 preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, a to odborným posudkom č. 304-4221/208/9958 zo dňa 16.06.2008, ktorý potvrdzuje, že žalovaný bol odberateľom pitnej vody z vodných zdrojov Čachtice - Teplička 2HP-2/113136 a Štvrtok nad Váhom - HŠ-9/166603. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.07.2017 namietal nedostatok kompetencie Slovenského hydrometeorologického ústavu pre posúdenie toho, či niekto odoberá vodu z vodného zdroja, toto tvrdenie však nepreukázal. Podľa názoru súdu, Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) je špecializovaná organizácia, vykonávajúca hydrologickú a meteorologickú službu na národnej aj medzinárodnej úrovni, pričom monitoruje kvantitatívne a kvalitatívne parametre stavu ovzdušia a vôd na území Slovenskej republiky, zhromažďuje, overuje, hodnotí, archivuje a interpretuje údaje a informácie o stave a režime ovzdušia a vôd, popisuje deje v atmosfére a hydrosfére, tvorí a vydáva meteorologické a hydrologické predpovede, výstrahy a informácie. Údaje, informácie a výsledky štúdií poskytuje užívateľom a verejnosti. V zmysle § 206 tento subjekt teda možno považovať za odborne spôsobilú osobu oprávnenú podať v zmysle § 206 odborné vyjadrenie, týkajúce sa odberateľov vody z vodných zdrojov. Z obsahu odborného posudku č. 304-4224/2008/9958 zo dňa 16.06.2008 je zrejmé, že SHMÚ sa vyjadril k odberateľovi vody za obdobie od účinnosti zák. č. 364/2004 Z.z. (01.07.2004) ku dňu 16.06.2008, kedy bol posudok vyhotovený, a to napriek tomu, že v tabuľke č. 1 sú uvedené bilancie odberov z najvýznamnejších odberných miest len za rok 2006.

49. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 28 ods. 6 zák. č. 184/2002 Z.z. o vodách v znení účinnom do 30.06.2004 (pre žalované obdobie od 01.05.2004 do 30.06.2004) a § 32 ods. 6 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení účinnom do 14.01.2015 (pre žalované obdobie od 01.07.2004 do 12.05.2010) súd žalobu o náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 v sume 477 000,- € so 14,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 384 000,- € od 22.08.2008 do zaplatenia a zo sumy 93 000,- € od 19.12.2008 do zaplatenia v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. V konaní nebolo preukázané, za ktoré pozemky, v akej výmere si uplatnil náhradu majetkovej ujmy, ani to, že tieto pozemky sa skutočne nachádzajú v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, a že pôvodní žalobcovia tieto pozemky aj skutočne v rozhodnom období užívali, resp. na nich hospodárili a boli ich nájomcami. Nebolo teda preukázané, akých konkrétnych pozemkov súčasne spĺňajúcich podmienku, že sa nachádzajú v predmetných ochranných pásmach a boli skutočne obhospodarované pôvodnými žalobcami ako nájomcami, sa žalobou uplatnené práva týkajú, akú činnosť na nich konkrétne vykonávali počas rozhodného obdobia jednotliví pôvodní žalobcovia, a či im vôbec nejaká ujma vznikla, a ak áno, či bola následkom dodržiavania obmedzení hospodárenia vyplývajúcich z režimu ochranných pásiem vodárenských zdrojov. Taktiež nebolo zdôvodnené, ani preukázané, na základe čoho boli vyčíslené práva jednotlivých pôvodných žalobcov za žalobcom žalované obdobie.

50. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal náhradu 100% trov konania. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.