Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-356-2016.pdf
PDF · 130.14 KB
No categories available
16C/356/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcov: 1. Y.. X. Y., s.r.o., so sídlom W. A., F. XXA, K.: XX XXX XXX, 2. Y.. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., M. XXXX/XXX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, za ktorú koná advokátka JUDr. Tatiana Timoranská, proti žalovanému: K.. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. W. A., W. L. XX, zastúpený JUDr. Luciou Kolníkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Radvanská 1, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o ochranu osobnosti fyzickej osoby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1 a 2 rade spoločne a nerozdielne vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1 a 2 rade sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2016 domáhali ospravedlnenia za nepravdivé tvrdenia žalovaného. Žalobu odôvodňovali tým, že žalobca v 1 rade sa domáha ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b odsek 2 Občianskeho zákonníka a žalobca v 2 rade sa domáha práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 a § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka. K neoprávnenému zásahu do práv, ktorých ochrany sa žalobcovia domáhajú, došlo konaním žalovaného, ktorý dňa 18.10.2016 v podnete elektronicky zasielanom a adresovanom Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja v Nitre k rukám Y.. M. U., ohováral žalobcov v 1 a 2 rade, keď o nich uviedol nepravdivé tvrdenie „Y.. X. Y. z NZ, o ktorom je všeobecne známe, že za 20,- eur vystaví potvrdenie, aké chcete.“ Keďže v názve poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - žalobcu v 1 rade je obsiahnuté celé meno lekára, ohrozenie a poškodenie práv oboch žalobcov je prepojené a priamy dosah skutku na oba subjekty je v zásade, čo do skutkového základu rovnaký. Neoprávnenosť zásahu žalobcovia vzhliadajú v nepravdivom výroku žalovaného, ktorý naznačuje korupčné správanie lekára Y.. X. Y.. Ujma je znásobená tým, že adresátom tohto výroku bol priamy nadriadený žalobcov, ako aj celkovým aktuálnym spoločenským vnímaním korupcie. Z týchto dôvodov žalobcovia považujú za nevyhnutné sa voči uvedeným nepravdivým tvrdeniam brániť. Nepravdivý výrok mohol mať priamy vplyv na posudzovanie otázok, o ktorých má právo adresát výroku rozhodovať. Z kontextu podania žalovaného bolo zrejmé, že sa má jednať o neoprávnené vystavenie dokladu o práceneschopnosti bez náležitej medicínskej indikácie. Žalobca v 2 rade ako všeobecný lekár vykonáva prax desiatky rokov a mnoho početná klientela je dôkazom, že sú pacienti s jeho prácou spokojní a priamo s tým súvisí aj uznanie žalobcu v 2 rade ako lekára v spoločenských vzťahoch, zvlášť v okruhu pacientov, priateľov a v neposlednom rade v okruhu rodiny. Nepravdivé tvrdenia žalovaného považuje za neoprávnený zásah do práva na česť a dôstojnosť s prihliadnutím najmä, nie však výlučne na jeho česť v odborných
kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou. Tvrdenie žalovaného je jednoznačne spôsobilé značnou mierou ohroziť dobrú povesť žalobcov. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného, Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja vykonal šetrenie podnetu, výsledkom ktorého bol záver, že podnet žalovaného bol neodôvodnený. Žalovaný bol vyzvaný pred podaním žaloby, aby sa ospravedlnil žalobcovi, na čo však reagoval tým, že výrok o „vystavení potvrdenia za 20,- eur“ on len reprodukoval, nie je autorom a navyše namietal, že nešlo o zverejnenie výroku, ale ho uviedol v osobnom liste autorite, ktorá nebola oprávnená ho zverejniť. Žalobcovia mali za to, že žalovaný o nich uviedol nepravdivé informácie spôsobilé im privodiť vážnu ujmu v rámci ich postavenie, povolania a ďalších vzťahov a tým naplnil skutkovú podstatu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv chránených zákonmi SR. Satisfakčnou žalobou sa domáhajú ospravedlnenia, a to v písomnej forme, kde ospravedlňujúci list žiadajú adresovať subjektu, ktorému bol adresovaný nepravdivý výrok ako aj k rukám žalobcov.
2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 10.04.2017, v ktorom uviedol, že žalobcovia od neho žiadajú ospravedlniť sa za výrok o skutočnosti, ktorej nie je autorom. Uvedenú skutočnosť uviedol nie verejne, ale v osobnom liste autorite, ktorú nepoveril ďalším zverejnením jeho listu s tým, že túto skutočnosť uviedol v kontexte, ktorú odôvodňoval. Uvedený výrok je potrebné posúdiť ako hodnotiaci úsudok, respektíve reprodukovanú informáciu. Vyslovil iba podozrenie z takéhoto konania žalobcov, pričom konštatoval informáciu, o ktorej sa dozvedel o žalobcoch počutím z iných zdrojov a žiadal o jej preverenie. Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, vyhodnotil mail ako podnet na prešetrenie správnosti postupu žalobcov. Spôsob adresovania informácie bol primeraný, pričom motiváciou žalovaného nebolo zneúctenie ani škandalizácia žalobcov, ale preverenie zneužitia o vystavení potvrdení o dočasnej práceneschopnosti zamestnancov. Výrok nie je spôsobilý porušiť či ohroziť chránené práva žalobcov a spôsobiť tak neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu v 1 rade, ani zásah do chráneného osobnostného práva žalobcu v 2 rade. Žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi sporným výrokom a zásahom do ich chránených práv. Európsky súd rozlišuje medzi uvedením faktov a hodnotiacimi úsudkami. Existencia faktov môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiaceho úsudku nepodlieha dokazovaniu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože jeho výrok nie je skutkovým tvrdením, ale hodnotiacim úsudkom, nie je autorom informácie, ktorá je obsahom žalovaného výroku, žalovaný výrok je iba reprodukovaním skutočnosti, o ktorej sa dozvedel. Žalovaný výrok je potrebné skúmať v kontexte celého obsahu textu s ďalšími uvedenými skutočnosťami, z ktorého vyplýva, že je iba vyjadrením podozrenia o istej skutočnosti a nie tvrdením skutočnosti. Adresát mailu výrok vyhodnotil ako podozrenie, resp. podnet na preverenie v ňom uvádzaných skutočností.
3. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 04.05.2017 uviedli, že právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom pôsobiacim proti každému, kto do takéhoto práva zasahuje, bez ohľadu na skutočnosť, či nepravdivú informáciu vymyslel alebo ju len ďalej šíri. Pri tvrdení sa skúma jeho pravdivosť alebo nepravdivosť, pri hodnotiacom úsudku z hľadiska možnosti zásahu do práva na ochranu osobnosti sa skúma jeho primeranosť alebo neprimeranosť. Neprimeranosť sa pritom posudzuje buď z hľadiska formy alebo z hľadiska toho, či vyplýva z pravdivých skutkových informácií. Z judikatúry sa týkajúcej sa difamačných sporov vyplýva záver, že aj hodnotiaci úsudok je spôsobilý pôsobiť difamačne, ako aj to, že osoba do práv ktorej bolo zasiahnuté sa má brániť proti tomu, kto za zásah zodpovedá a nepravdivé informácie šíri bez ohľadu na to, kto je autorom uvedených tvrdení. Obe formy zásahu, či už skutkového tvrdenia alebo hodnotiaceho úsudku s prihliadnutím na konkrétne okolnosti sú spôsobilé vyvolať nedovolený zásah práv na ochranu osobnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010 sp. zn. 4 Cdo/149/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.06.2011 sp. zn. 2 Cdo/79/2011). Zásadnou otázkou je, či žalovaný svojim prejavom mohol do práv žalobcov neoprávnene zasiahnuť. Žalovaný neuviedol, ako si on vysvetlil sporný výrok a ako ho teda hodnotil. Pokiaľ žalovaný svoje tvrdenie nepovažuje za difamačné, potom je na mieste otázka, prečo jeho výrok nemal byť zverejnený a k čomu malo celé jeho podanie slúžiť. Adresát výroku je priamo tým orgánom, ktorý vo vzťahu k žalobcom má výrazné kompetencie. Žalobca nie je zodpovedný za dodržiavanie liečebného režimu svojich pacientov a nie je oprávnený toto kontrolovať. Nedodržiavanie liečebného režimu neznamená, že pacient v čase vystavenia práceneschopnosti nebol chorý a v danom prípade z listu Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 02.12.2016 vyplýva s poukazom aj na záver sociálnej poisťovne, že doklady práceneschopnosti dotknutých pacientov boli žalobcom z medicínskeho hľadiska vystavené správne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením predložených listinných dôkazov a výsluchom svedkov, a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Žalovaný dňa 18.10.2016 o 18.20 doručil mail M. U., v ktorom mu opísal stav, že jeho zamestnanci, po oznámení o rozviazaní pracovného pomeru pre veľmi slabé pracovné výsledky, dňa 11.10.2016 o 10.00 odišli domov z práce a o dva dni poslali kladenky, že sú práceneschopní, ktoré boli k mailu pripojené. V práci nejavili žiadne príznaky úrazu ani choroby. Je vážne podozrenie, že zneužívajú práceneschopnosť, o čom bola informovaná aj sociálna poisťovňa, ktorá vykonala kontrolu liečebného procesu. Podľa jeho informácií pracujú na čierno. Jedného pacienta vypísala Y.. X. Y. a druhého Y.. X. Y., o ktorom je všeobecne známe, že za 20,- eur vystaví potvrdenie aké chcete. Otázka smerovala k tomu, ako má postupovať, aby nemusel vyplatiť tie dni práceneschopnosti, ktoré od 11.10. do 18.10.2016 vykazoval H. V. a podobne ak sa potvrdí porušovanie liečebného poriadku aj C. V.. Z pečiatky úradného samosprávneho kraja, že došlo dňa 18.10.2016, č. evidenčného záznamu 25624, č. spisu CS7117/2016, registratúrna značka ALN a vybavuje ZOK.
6. Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja listom zo dňa 17.10.2016 doručil žalobcovi v 2 rade žiadosť o písomné vyjadrenie k podnetu, ktorý obdržal dňa 18.10.2016 ako mailové podanie žalovaného, ktorého predmetom je prešetrovanie neoprávneného vystavenia PN. Z dôvodu, že predmetom prešetrenia je možné porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti bol vyzvaný o zdôvodnenie vystavenia PN a predloženie všetkých nálezov, ktoré boli indikáciou PN. Ako prílohy bola zaslaná fotokópia podnetu žalovaného a fotokópia vystaveného dokladu o PN. Právnej zástupkyni žalobcov listom zo dňa 02.12.2016 Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja oznámil, že podnet žalovaného bol prešetrení v súčinnosti zo sociálnou poisťovňou, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2016 potvrdila, že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené Y.. X. Y. dňa 12.10.2016 pánovi C. V. v čase od 12.10.2016 do 17.10.2016 bolo v súlade §12a odsek 1a, 3 Zákona č. 576/2004 Z. z. Sociálna poisťovňa zistila, že vznik a trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti boli z medicínskeho hľadiska opodstatnené. Ošetrujúci lekár postupoval správne a v súlade so zákonom.
7. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že je lekárom viac ako 30 rokov a má toho času 4 000 pacientov. Tvrdenia žalovaného považoval za škaredú lož a očiernenie jeho osoby ako lekára. O maily, ktorý napísal žalovaný a adresoval Y.. U. mohli mať vedomosti všetci pracovníci Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, ako aj tajomníčka s tým, že sa jedná o jeho nadriadených. Z uvedeného mailu má duševnú traumu vzhľadom na svoje dlhoročné pracovné vyťaženie. Mal desivý strach z toho, že by ho mohol dať niekto na políciu alebo by sa začalo o ňom hovoriť. Počas svojej praxe nikdy nemal kontrolu od svojho nadriadeného ohľadne vystavenia potvrdení o práceneschopnosti. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že jeho tvrdenia na žalobcu sú pravdivé. Vykonaným dokazovaním a ani vzájomnou konfrontáciou svedkov sa nepotvrdilo, že by mal žalobca vypisovať akékoľvek potvrdenia za 20,- eur a nepreukázalo sa, že by takéto skutočnosti mali byť všeobecne známe. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie pravdivosti tvrdení zasahujúcich do osobnostných práv, pritom zaťažuje žalovaného. Konkrétna osoba pán V., ktorý mal takúto informáciu poskytnúť, vyvrátil, že by sa kedykoľvek v tomto smere vyjadril a že by takúto skúsenosť mal. Svedok V., ktorý uvedený tvrdenia potvrdil v tom zmysle, že mu ich mal povedať V., je zamestnancom firiem žalovaného alebo firmy, ktorú žalovaný ovplyvňuje. Podnet dal žalovaný, v ktorom uviedol, že je zamestnávateľom V., hoci v skutočnosti to tak nie je. Výpoveď svedka V. nie je objektívna i preto, že je blízkym susedom žalovaného. Svedok V. preukázal, že bol vypísaný len minimálne a teda v žiadnom prípade nezneužíval práceneschopnosti a nemal takúto skúsenosť so žalobcom. Žalobca pociťoval neprimeranú krivdu z nepravdivého výroku, keď tento výrok mohol vyvolať v žalobcovi obavu, že bude jeho meno očiernené a že vo vzťahu k orgánu, ktorý o otázkach rozhoduje, bude mať takýto výrok negatívny vplyv. Manželka žalobcu v 2 rade je prokurátorkou na Okresnej prokuratúre v Nových Zámkoch, pričom takéto nepriame obvinenia z brania úplatkov, negatívne pociťoval aj s prihliadnutím na jej povolanie a postavenie v zamestnaní, keď mohlo týmto výrokom dôjsť aj k poškodeniu jej morálneho profilu. Zásah zo strany žalovaného bol spôsobilý takúto ujmu vyvolať. Skutočnosti nezodpovedá ani tvrdenie svedka Y.. U. ani o tom, že o maily sa dozvedel len on sám, pretože takéto tvrdenie je v rozpore s registratúrnym poriadkom Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý upravuje evidenciu podaní a prácu so spismi a podaniami. Prinajmenšom osoba pán Y. F. a osoba menom Z. L. uvedené podanie spracovávali a bolo zaevidované v podateľni. Z registratúrneho poriadku nevyplýva, že by išlo o podanie, ktoré zdieľa osobitný režim s nakladaním listinami, ktorým by nemal byť založený administratívny spis. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.01.2011 pod sp. zn. 1Cdo/113/2009, z ktorého vyplýva, že základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach.
Pre priznanie primeraného zadosťučinenia postačuje už iba samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. Z týchto dôvodov žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
8. Žalovaný vo svojej výpovedi upresnil, že bol pri tom, keď bolo oznámené dvom zamestnancom, že pre slabšie výkony v práci bude s nimi rozviazaný pracovný pomer. T. V. st. uviedol, že s tým, nemá problém, nech mu vyhotovia papiere a keď prišiel do kancelárie, žiadal aby mu boli zaslané písomne. Uvedené osoby odišli z pracoviska bez toho, aby mali nejaký zdravotný problém. Počas vypracovávania dokladov ohľadne skončenia pracovného pomeru, zamestnanci predložili potvrdenia o práceneschopnosti. Pán H. ho poprosil, či nie je možné urobiť nejaké kroky, pretože sa domnieva, že uvedení zamestnanci zneužívajú zdravotné poisťovne. Na základe toho telefonoval do sociálnej poisťovne, aby preverili vystavené potvrdenia o pracovnej neschopnosti. Telefonicky kontaktoval Y.. Y., ktorá mu následne oznámila, že ukončila práceneschopnosť z dôvodu porušovania liečebného postupu pacientom. Snažil sa kontaktovať i so žalobcom, avšak pravdepodobne nemal správne telefónne číslo. Snažil sa hľadať kontakt na Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý kontroluje lekárov a bolo mu povedané, aby napísal mail Y.. U.. Išlo mu o to, aby sa preverilo, či nie je zneužívaný zdravotný systém. Tvrdenia, ktoré uviedol v maili, počul od pána H. a pána V.. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakty objektívne existujúce, ktoré sú zistiteľné pomocou dokazovania, ktorých pravdivosť je overiteľná. Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor pôvodcu, t. j. názor opierajúci sa o vlastné subjektívne kritériá, ktorý nemožno akokoľvek dokazovať. Ak by súd vyhodnotil, že žalovaný výrok je skutkovým tvrdením, čo žalovaný popiera, poukazuje na svedecké výpovede svedkov H. a V., ktorí vo svojich výpovediach potvrdili, že o žalobcovi sa šíria informácie obsiahnuté v žalovanom výroku. Žalovaný vyslovil iba podozrenie z takéhoto konania a podnet nesmeroval voči žalobcom, ale bol podaný z dôvodu preverenia dodržiavania liečebného režimu pacientov žalobcov. Z výpovedi svedkov je evidentné, že žalovaný iba reprodukoval informáciu, o ktorej sa od nich dozvedel. Predmetný výrok nebol informáciou, ktorú o žalobcovi tvrdil, resp. šíril, ale informáciou, o ktorej sa dozvedel a žiadal jej pravdivosť preveriť. Výrok nie je tvrdením skutočnosti, ale iba vyjadrením podozrenia o reprodukovanej skutočnosti. Pokiaľ svedok V. st. popiera skutočnosti, uvádzané svedkami pánom H. a V., žalovaný namieta nehodnovernosť jeho výpovede a to z dôvodu jej rozporu s listinnými dôkazmi, pretože uvádzal, že vyhľadal všeobecného lekára, pretože sa mu ťažko dýchalo a pracovná neschopnosť bola indikovaná samotnou diagnózou, ktorá obmedzovala pacienta v hybnosti. Svedok V. st. potvrdil, že telefonoval s pánom V. a vyjadroval sa na adresu žalovaného. Žalovaný poukázal na neštandardné okolnosti zrušenia vystavenej práceneschopnosti pánovi V. st. Nebolo cieľom žalovaného očierniť alebo uraziť žalobcu, ani obviniť z nezákonnej činnosti. Podnet, ktorého súčasťou bol žalovaný výrok, nezverejňoval ale adresoval autorite, ktorá je oprávnená sa takýmto podnetom zaoberať a pri jeho vybavovaní zaviazaná povinnosťou mlčanlivosti. Adresát mailu nepreveroval konanie žalobcu, ale iba konanie jeho pacienta V. st. Vyplýva to z výpovedi svedka Y.. M. U., adresáta mailu. Nemožnosť difamácie žalobcov potvrdil svedok tým, že obsah mailu neposudzoval ako očierňovanie žalobcov, ale ako podnet na preverenie dodržiavania liečebného režimu pacienta žalobcov. Svedok vylúčil ďalšie rozširovanie skutočností uvádzaných v podnete. Žalobca svojou výpoveďou nepreukázal, že by bol žalovaný výrok difamujúcej povahy, pretože skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uviedol, sú všeobecné, hypotetické a vyvrátené ostatnými dôkazmi. Žalovaný výrok nie je difamujúci, tak ako to vyplýva z výpovede svedka Y.. U., ktorý uviedol, že žalovaným výrokom sa v podnete vôbec nezaoberal, riešil iba dodržiavanie liečebného režimu pacientov žalobcov a poukázal tiež na povinnosť mlčanlivosť v súvislosti s vybavovaním podnetu žalovaného. Žalovaný výrok nemal žiaden vplyv pri posudzovaní vybavovania podnetu. Zásah do práva na česť a dôstojnosť žalobcov, uvedeným výrokom sa vylučuje. Hypotetickú možnosť šírenia žalovaného výroku vylúčil vypočutý svedok Y.. U., s dôrazom na povinnosť mlčanlivosti. Obava z hypotetického, ničím neovereného šírenia žalovaného výroku je z pohľadu sporu pre rozhodnutie súdu bezvýznamné. Rovnakú hodnotu má aj vyjadrenie žalobcu v 2 rade týkajúcej sa údajnej manželkinej obavy z ohrozenia jej postavenia vo verejnej službe. Žalovaný výrok nezasiahol do osobnostných práv žalobcu v 2 rade ani do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu v 1 rade a z týchto dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.
9. Svedok I. H. vo svojej výpovedi potvrdil, že asi pred rokom nastúpil pracovať do spoločnosti E. s. r. o., kde boli zamestnaní C. V. st. a H. V. ml. Neboli spokojní s ich prácou, a preto sme sa dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou, o čom jednali u neho v kancelárii, s čím súhlasili. Ukončenie pracovného pomeru malo byť ku dňu jednania, avšak pri podpise dohody mu oznámili, že ju nepodpíšu, aby im ju poslal domov. Následne na to, obaja predložili potvrdenie o práceneschopnosti. Pán V. mu povedal, že telefonoval s pánom V. st., že si dohodol vystavenie práceneschopnosti za 20,- eur a že budú pracovať niekde inde.
10. Svedok R. V. potvrdil, že vie o jednej udalosti, ktorá sa týkala C. V. st., s ktorým mal byť rozviazaný pracovný pomer a on nechcel odísť, tak povedal, že pôjde X., dá sa vypísať na koľko chce za 20,- eur a ešte mu dá aj vychádzky. Keď sa rozprávali pri obede s C. V. st. a niekto si chcel ísť privyrobiť, tak ho nahováral, aby zmenil lekára, že za 20,- eur ho X. vypíše. Uvedenú informáciu povedal aj pánovi H.. Raz mu telefonoval C. V. st. a povedal mu, že žalovaný je „chrontoš, ktorý poslal na neho kontrolu“.
11. Vypočutý svedok C. V. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že jeho všeobecným lekárom je žalobca v 2 rade a za posledných 10 rokov bol chorý asi 7 alebo 8 krát. Keď bol naposledy práceneschopný, dal sa vypísať na vlastnú žiadosť, pretože prišla kontrola a nechcel mať problémy. Nepoprel, že deň pred tým ako vyhľadal svojho všeobecného lekára, sa na pracovisku odohrala udalosť, kedy nový majster pán H. hľadal jeho syna, pretože nič nerobí. Keď ho našli, bolo im oznámené, že s nimi ukončia pracovný pomer. Nepoprel, že mal kolegu V., avšak s nikým nehovoril o tom, že je práceneschopný. Vyvrátil akékoľvek tvrdenia týkajúce sa žalobcu v 2 rade. Telefonoval s pánom V., pretože si prerábal byt vo H. a mal mu pomôcť prerobiť kúpeľňu. Nikdy u svojho lekára za potvrdenie práceneschopnosti neplatil, ani si nikto od neho peniaze nepýtal. K ukončeniu práceneschopnosti došlo na jeho vlastnú žiadosť.
12. Svedkyňa Y.. Q. T. vo svojej svedeckej výpovedi ako posudková lekárka upresnila, že ak sociálna poisťovňa dostane podnet týkajúci sa dodržiavania liečebného režimu, pracovník sociálnej poisťovne to ide prešetriť, ak pacienta nenájde doma, spojí sa s lekárom, ktorý vypísal PN a ktorý má vedomosť o tom, kde by mohol pacient byť v uvedenom čase. Nikdy nepočula o tom, že by žalobca neoprávnene vypisoval potvrdenia o práceneschopnosti, prípadne za peniaze. Podnet z Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja neriešila. Nemala skúsenosti s tým, že by podnet lekára zaslaný na Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja bol zasielaný sociálnej poisťovni.
13. Svedok Y.. M. U. upresnil, že je bežnou praxou, že mailové oznámenia takéhoto znenia, ako urobil žalovaný, sú prešetrované. Na základe oznámenia požiada dotknutých lekárov o vyjadrenie k podnetu. Vždy sa im zasiela konkrétny podnet, pretože zo zákona majú právo vedieť, na základe čoho sa od nich žiada stanovisko. Do styku s podnetom prichádza len on a jeho pracovník, ktorý vybavuje podnety a je viazaný mlčanlivosťou. Rovnako sa to týka aj všetkej pošty, ktorá je adresovaná na jeho meno. V jeho kompetencii je zhodnotiť postup lekára, či zdravotný stav pacienta vyžadoval práceneschopnosť a či vystavenie práceneschopnosti bolo v súlade so zákonom. Oznámením vo vzťahu k žalobcom sa osobne nezaoberal, nevyplýva to z jeho povinností. Preveruje sa každý podnet, bez ohľadu na to, či ho podá zamestnávateľ pacienta alebo niekto iný. Do mailovej pošty, ktorá je adresovaná na jeho meno sa dostane len on. Všetci zamestnanci Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja sú viazaní mlčanlivosťou. Svedok potvrdil, že žalobca bol u neho v kancelárii, kde sa nachádza jeho počítač so serverom, keď riešili podnet z minulosti, prípadne zákonné zmeny v jeho povolaní. Ak by podnet smeroval len k tomu, že žalobca berie úplatky, tak by bol povinný to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Nemá možnosť sledovať vývoj v celom Nitrianskom samosprávnom kraji a nemá vedomosť o tom, že by bolo všeobecne známe tvrdenie uvádzané v podnete.
14. Súd vyvolal konfrontáciu medzi svedkami R. V. a C. V., avšak obaja zotrvávali na svojich tvrdeniach a vzájomné výpovede popierali. Svedok V. uviedol, že pán V. ho nenavádzal, aby zmenil konkrétne lekára. Svedok V. upresnil, že za dobu, počas ktorej pracoval v Agrokontrakte bol vypísaný jedenkrát. Svedkovia potvrdili, že si zvykli telefonovať.
15. Podľa § 11Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 16. Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 17. Podľa § 19b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení. 18. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
19. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka ods. 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. 20. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná. V medziľudských vzťahoch platí, že každému právu niekoho zodpovedá povinnosť niekoho. Ustanovenie § 11 OZ vyjadruje právo každej fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti. Z toho ale vyplýva aj povinnosť každého, toto právo fyzickej osoby rešpektovať. V zásade platí, že zásahom, chráneným ustanoveniami § 11 a nasl. OZ je nepravdivý údaj, to však neznamená, že aj pravdivý údaj nemôže znamenať porušenie práv chránených uvedenými ustanoveniami. Ustanovenie § 11 OZ poskytuje ochranu pred neoprávnenými zásahmi, ktoré sú spôsobilé privodiť fyzickej osobe ujmu na právach chránených uvedenými ustanoveniami. Nevyžaduje sa teda aj spôsobenie ujmy, ale stačí, že zásah je spôsobilý ujmu spôsobiť. Požiadavka následkov zásahu je významná len pri úvahe o spôsobe poskytnutia ochrany (zadosťučinenia). Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 OZ a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti fyzickej osoby. Pre úspešné uplatnenie práva nie je vyžadované vyvolanie konkrétnych následkov zásahu ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnej cti a dobrej povesti). Zároveň je potrebné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j. aby tu existovala príčinná súvislosť. Súd mal preukázané, že žalovaný doručil dňa 18.10.2016 o 18.20 hod. na mail M. U. žiadosť o prešetrenie, že osoby C. V. a jeho syn H. V. zneužívajú práceneschopnosť a že je všeobecne známe, že Y.. X. Y. z NZ za 20,- eur vystaví potvrdenie, aké chcete. Žalovaný sa informoval ako má ďalej postupovať, aby nemusel vyplatiť tie dni práceneschopnosti, ktoré od 11.10.2016 do 18.10.2016 vykazoval H. V., ktorému bola ukončená práceneschopnosť z dôvodu nedodržiavania liečebného poriadku a podobne, ak sa potvrdí porušenie liečebného poriadku aj u C. V.. Žalovaný sa bránil tým, že sa jednalo z jeho strany o hodnotiaci úsudok, resp. reprodukovanú informáciu, ktorý nepodlieha dokazovaniu. O hodnotiaci úsudok v spore na ochranu osobnosti ide iba vtedy, ak žalovaný pri svojom prejave, ktorý má byť zásahom, uvedie pravdivé skutkové okolnosti, z ktorých sám vyvodí svoj názor (úsudok). Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať skutočnosti, ktoré sú obsahom zásahu do osobnosti občana, zaťažuje žalovaného (V Cdo 6 /1994 NS SR). Žalovaný navrhol vypočuť svedkov, ktorí mu mali uvedené skutočnosti oznámiť, a to I. H. a R. V.. I. H. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že mal len sprostredkovanú informáciu od pána V., ktorý mu povedal, že telefonoval s C. V. st., ktorý si dohodol vystavenie práceneschopnosti za 20,- eur a že spolu so synom budú pracovať niekde inde. Svedok R. V. vo svojej výpovedi, i v rámci vzájomnej konfrontácie s C. V., zotrvával na svojich tvrdeniach, že mu ich oznámil C. V. s tým, že v telefonickom rozhovore sa vyjadril i na adresu žalovaného, čo svedok C. V. potvrdil. Svedok C. V. vo svojej výpovedi ako aj v rámci konfrontácie so svedkom R. V., jednoznačne vyvrátil tieto tvrdenia a uviedol, že sú nepravdivé. Doplňujúcim vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že svedok C. V. je pacientom žalobcu 10 rokov a počas tohto obdobia bol vypísaný asi 8 krát a za posledný rok, keď pracoval u posledného zamestnávateľa, len 1 krát. Z týchto dôvodov nie je možné mať za to, že by C. V. bol vypisovaný žalobcom neúmerne často a že by zneužíval práceneschopnosť za účelom vykonávania práce u iných zamestnávateľov. Na základe týchto skutočností, súd mal za to, že sa v žiadnom prípade nemohlo jednať o hodnotiaci úsudok žalovaného. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že svedok R. V. je susedom žalovaného a zamestnancom spoločnosti, ktorá spolupracuje so spoločnosťou žalovaného. Vypočutý svedok Y.. M. U., ktorému bol uvedený mail adresovaný, vo svojej výpovedi potvrdil, že je bežnou praxou, že ak je doručené mailové oznámenie takéhoto znenia, je prešetrované. Dotknutých lekárov požiada o vyjadrenie k podnetu, ktorý majú právo vedieť o ňom a preto im ho zasiela. Do styku s uvedeným podnetom prišiel on a pracovník, ktorý vybavuje podnety s tým, že sú viazaní mlčanlivosťou. Povinnosťou Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja bolo zhodnotiť postup lekára, či zdravotný stav pacienta vyžadoval práceneschopnosť, a či vystavenie práceneschopnosti bolo v súlade so zákonom. Z predloženého oznámenia o vybavení zo dňa 02.12.2016 mal súd preukázané, že potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené Y.. X. Y. dňa 12.10.2016 pánovi C. V. bolo v súlade s §12a odsek 1a, 3 Zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, v službách súvisiacich s poskytovaní zdravotnej starostlivosti v znení noviel. Sociálna poisťovňa zistila, že vznik a trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti boli z medicínskeho hľadiska opodstatnené. Ošetrujúci lekár postupoval správne a v súlade so zákonom. Svedok zdôraznil, že adresát M. U. uvedený na maily žalovaného je on, je to jeho osobná pošta, originálna, ktorú môže otvoriť len on alebo pracovník, ktorému dá pokyn, aby
mail vytlačil. Po vytlačení mailu sa zoberie pošta do podateľne na zaevidovanie a odovzdáva sa do ruky osobe, ktorá vec vybavuje. Sťažnosťami a podnetmi sa zaoberá pani L.. Do jeho softvéru a údajov, ktoré boli adresované jemu ako adresátovi sa vie dostať len on. Súd mal za to, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdení, že o maily sa mohli dozvedieť tajomníčka a všetci na Úrade Nitrianskeho samosprávneho kraja, i napriek predloženej smernici, ktorou sa vydáva registratúrny poriadok, pretože vypočutý svedok ozrejmil skutočnosti ohľadne pracovného postupu s predmetným mailom. Sám žalobca vo svojej výpovedi neuviedol, že by ho kontaktovali nejaké osoby z jeho pracovného, osobného, spoločenského, rodinného, prípadne iného prostredia, ktorí by mohli mať vedomosť o tejto informácii a upozorniť ho na ňu. Žalobca vo svojich vyjadreniach len poukazoval na to, že by mohlo dôjsť k poškodeniu jeho dobrej povesti, cti ako aj morálneho profilu jeho manželky. Súd dospel k záveru, že uvedené tvrdenie v žiadnom prípade nebolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv chránených ustanovením §11 OZ, nebol preukázaný neoprávnený charakter zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Žalovaný nijakým spôsobom uvedené tvrdenie nerozširoval, jeho snahou bolo preverenie dodržiavania liečebného poriadku pacientov, ktorých vypísali všeobecní lekári a dožadoval sa pomoci pri ďalších krokoch. Vypočutý svedok Y.. M. U. potvrdil, že v žiadnom prípade sa nezaoberal tvrdením žalovaného vo vzťahu k žalobcom, pretože to nevyplýva z jeho pracovných povinností a ak by bol obdržal mail týkajúci sa len žalobcu ohľadne vystavovania potvrdení o práceneschopnosti za 20,- eur, bol by ho postúpil orgánom činným v trestnom konaní. Svedkyňa zo sociálnej poisťovne Q. T., posudková lekárka potvrdila, že nikdy nepočula o tom, že by žalobca neoprávnene vypisoval potvrdenia o práceneschopnosti, prípadne za peniaze. Nemala skúsenosti s tým, že by podnet na lekára zaslaný na Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja bol zasielaný sociálnej poisťovni. Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo porušené a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Súd mal za to, že v prejednávanom spore nebolo preukázané, že došlo k zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jej osobnostných právach, t. j. žalobcovi v 2 rade a v podstate súd mal za to, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, pretože neprezentoval žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že by mohlo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv. S tvrdeniami žalobcu, že uvedený mail bol adresovaný nadriadenému orgánu, sa súd nestotožnil, i vzhľadom na svedeckú výpoveď adresáta mailu z Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja Y.. M. U.. Vo vzťahu k žalobcovi v 1 rade, súd mal za to, že pre posudzovanie dobrej povesti platí, že každá právnická osoba má dobrú povesť. K vzniku občiansko-právnych sankcií za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie konkrétneho zásahu voči dobrej povesti právnickej osoby, tento zásah musí byť neoprávnený a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosti zásahu. Fyzická alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za zásah do dobrej povesti právnickej osoby len vtedy, ak tento neoprávnený zásah skutočne tiež vyvolala, resp. spôsobila. Dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti zaťažuje dotknutú právnickú osobu. Súd mal za to, že žalobca v 1 rade ako právnická osoba v tejto časti dôkazné bremeno neuniesla, pretože neprodukovala žiadne dôkazy. Súd žalobu zamietol i z toho dôvodu, že ospravedlnenie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti ako aj dobrej povesti žalobcov spočívajúcu v povinnosti žalovaného doručiť písomné ospravedlnenie s overeným podpisom žalovaného na adresu Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja v Nitre, odbor zdravotníctva, žalobcovi v 1 a 2 rade, súd považoval za neprimerané. Súd poznamenáva, že vlastne týmto konaním by došlo k zverejneniu údajov, o ktorých doteraz v podstate Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva vedomosť nemal. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 2745/2004) Záverom súd zdôrazňuje, že nie je zanedbateľná tá skutočnosť, kedy a za akých okolností malo k zásahu dôjsť, pretože za spôsobilý zásah nemožno uznať výrok, ku ktorému došlo v neprítomnosti iných osôb, prípadne ak sa nepreukázalo, že by sa tieto výroky dotýkajúce osobnosti občana dostali na známosť iným osobám. V prejednávanom spore bolo preukázané, že žalovaný uvedený mail adresoval konkrétnej osobe na Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý poveril vybavovaním podnetu osobu pani L. a mail doručil iba osobe, ktorej sa týkal a nebolo preukázané, že by uvedená informácia bola akýmkoľvek spôsobom rozširovaná. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia , súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.