Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/196/2018

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkýň: 1. I., 2. Z. Česká republika, právne zastúpených: JUDr. Ľuboslav Linder, advokát, Záhorácka 1899/11A, 901 01 Malacky, proti žalovaným: 1. P. a 2. M., v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e nasledujúce neodkladné opatrenie:

Súd z a k a z u j e žalovanému v 1. a 2. rade až do právoplatného skončenia konania vo veci samej nakladať s nehnuteľnosťami, a to:

a) s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX. vedenom pre katastrálne územie A. v podiele 1/1 ako:

- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parc. č. C-KN XXX. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2,

- pozemok s parc. č. C-KN XXX -. zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2,

- pozemok s parc. č. C-KN XXX. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2,

b) s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie Kuchyňa v spoluvlastníckom podiele 1/4:

- pozemok s parc. č. C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 557 m2.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne podali dňa 16.04.2018 na súd žalobu, ktorou sa domáhajú, aby súd určil, že nimi špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich zosnulom otcovi. Spolu so žalobou žalobkyne predložili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhajú, aby súd žalovaným až do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami:

a) zapísanými na liste vlastníctva č. XXX. vedenom pre katastrálne územie A. v podiele 1/1 ako:

- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parc. č. C-KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2,

- pozemok s parc. č. C-KN XXX . - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2,

- pozemok s parc. č. C-KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2,

b) zapísanými na liste vlastníctva č. XXX. vedenom pre katastrálne územie Kuchyňa v spoluvlastníckom podiele 1 ako:

- pozemok s parc. č. C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 557 m2.

2. Žalobu i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne odôvodnili tým, že sú dcérami poručiteľa: P. naposledy bytom A. (ďalej ako „Poručiteľ“). Podľa tvrdenia žalobkýň bol poručiteľ v čase svojej smrti vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených v bode 1 tohto odôvodnenia. Na príslušných listoch vlastníctva sú však zapísaní ako vlastníci takých nehnuteľností žalovaní.

3. Poručiteľ bol dobrovoľne nezamestnaný a trpel duševnou poruchou, ktorá ho činila nespôsobilým na niektoré právne úkony. Poberal sociálne dávky, žil sám v rodinnom dome č. XXX. v Kuchyni. Stravovanie mu zabezpečovala sestra. Žalovaní so žalobcom žili v spoločnom dvore a zneužili jeho duševnú poruchu a naivitu tak, že mu predložili na podpis „Kúpnu zmluvu na pozemok“ zo dňa 18.02.2016, kde predmetom prevodu mali byť pozemky C-KN č. XXX, XXX. v podiele 1/1 a pozemok C-KN XXX/X v podiele 1, všetko za kúpnu cenu 1.000,00 Eur. Poručiteľ zmluvu podpísal na Obecnom úrade A. dňa 18.02.2016. Následne bol Poručiteľovi predložený na podpis „Dodatok ku Kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 24.09.2012“, ktorým mal byť zmenený článok 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 18.02.2016, kde bol uvedený predmet prevodu, a to tak, že predmetom prevodu sa stal aj rodinný dom so súpisným číslom XXX, a to za nezmenenú celkovú cenu vo výške 1.000,00 Eur. Žalobkyne uviedli, že Poručiteľ sa ešte za života vyjadril tak, že nemal vedomosť o tom, že by previedol dom. Žalobkyňa v 1. rade v júni 2017 zistila na katastri nehnuteľností, že dom č. XXX je vedený na mená žalovaných, pričom následne bola z katastra vyžiadaná listina, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva. Poručiteľ listom zo dňa 16.10.2017 odstúpil od kúpnej zmluvy a ich dodatku pre ich neplatnosť. Na uvedené reagovali žalovaní tak, že možnosť odstúpenia od zmluvy Poručiteľom odmietli.

4. Poručiteľ sa v rámci prípravy na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva podrobil znaleckému skúmaniu svojho duševného stavu klinickým psychológom J.., znalcom v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, ktorý vypracoval znalecký psychologický posudok č. XX/XXXX. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že u Poručiteľa bola zistená významná deteriorácia intelektu, pamäti na úroveň výrazného podpriemeru, subnormy. Kvalita myslenia Poručiteľa bola nízka, a mechanizmy myslenia vykazovali nízku mieru efektivity so zlyhaniami aj v bežných situáciách. Znalec konštatoval, že zvládnutie procesu predaja nehnuteľnosti bez rizika ujmy bolo mimo kapacitu stavu poznávacích funkcií a tento stav si vyšetrený neuvedomoval. Sociálne zručnosti Poručiteľa boli limitované na stabilné bezpečné prostredie, pričom mimo toho rámca nebol schopný rozlišovať nekalé úmysly voči svojej osobe. Znalcom bolo odporučené zahájiť proces obmedzenia spôsobilosti na niektoré právne úkony.

5. Žalobkyne ďalej predložili súdu znalecký posudok znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností D. č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľností prevedených Poručiteľom na žalovaných bola zaokrúhlene 36.600,00 Eur. Aj z uvedeného je zrejmé, že Poručiteľ musel konať pri uzatváraní Kúpnej zmluvy a jej dodatku v stave duševnej poruchy, ktorá ho na taký právny úkon činila nespôsobilým, pretože sa zbavil všetkého majetku o hodnote 36.600,00 Eur za cenu 1.000,00 Eur.

6. Žalobkyne majú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že uzavretá Kúpna zmluva a jej dodatok sú neplatné, z akého dôvodu žiadajú určiť, že nimi prevedené nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria do dedičstva po Poručiteľovi.

7. Žalovaní sa v liste zo dňa 14.11.2017 v odpovedi na odstúpenie Poručiteľa od Kúpnej zmluvy a dodatku vyjadrili, že rodinný dom, ktorý nadobudli, pre nich nemá žiadnu hodnotu a majú v úmysle ho zdemolovať a pod ním stojaci pozemok vypratať, čím by žalobkyniam spôsobili neodčiniteľnú ujmu. Žalovaní už podľa žalobkýň začali s demoláciou oplotenia, možno preto predpokladať, že čoskoro pristúpia aj k demolácií rodinného domu. Z uvedeného dôvodu žalobkyne žiadajú súd, aby vo veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným zakáže s nehnuteľnosťami až do skončenia konania vo veci samej akokoľvek nakladať.

8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej jako „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 38 ods 2 je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

15. Podľa § 39a OZ, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

16. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha,

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Po preskúmaní návrhu žalobkýň v danej právnej veci súd dospel k záveru, že mu je potrebné vyhovieť.

19. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré žalobkyne s návrhom predložili a mal z nich za hodnoverne osvedčené (samozrejme, len v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení a bez prejudikovania svojho rozhodnutia vo veci samej), že vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol ku dňu svojej smrti Poručiteľ, preto uvedené veci patria do dedičstva po ňom. Žalobkyne ako jeho dedičky majú na podaní určovacej žaloby naliehavý právny záujem preto, že v katastri nehnuteľností je toho času ako vlastník evidovaný niekto iný (žalovaní) a bez právoplatného rozsudku súdu zmenu zápisu a následné prejednanie dedičstva dosiahnuť nemôžu. Kúpnu zmluvu v znení jej dodatku súd považuje predbežne za neplatnú pre jej:

a) vadu v subjekte úkonu (žalobkyne osvedčili, že konajúci Poručiteľ trpel duševnou poruchou, ktorá ho pre taký právny úkon robila nespôsobilým), b) vadu vôle (žalobkyne osvedčili, že vôľa Poručiteľa, ak by aj bol plne spôsobilý, nebola vážna, keď mal úmysel previesť len pozemky a ľsťou žalovaných došlo aj k prevodu domu), c) vadu samotného prejavu vôle, ktorý súd považuje za nezrozumiteľný a neurčitý. Predložený dodatok má opravovať kúpnu zmluvu zo dňa 24.09.2012, pričom pôvodná kúpna zmluva bola uzavretá 18.02.2016. Tento dodatok preto nemohol spôsobiť zmenu článku 1 Kúpnej zmluvy zo dňa 18.02.2016 a kupujúcim tak nemohlo vzniknúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, najmä rodinnému domu Poručiteľa.

Všetky uvedené vady spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ku ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti.

20. Ak súd neustáli na základe vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej iný skutkový stav než ako je vyššie popísaný, bude potrebné návrhu žalobkýň vo veci samej vyhovieť. Súd z listu žalovaných a z tvrdení žalobkýň má za osvedčenú dôvodnosť obavy žalobkýň, že žalovaní začnú s demoláciou rodinného domu, preto je právam žalobkýň nevyhnutné poskytnúť dočasnú ochranu, aby do skončenia konania vo veci samej nedošlo k zániku veci, vlastníctvo ku ktorej žalobkyne žiadajú určiť. Súd konštatuje, že nariadeným neodkladným opatrením objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyne domáhajú, pretože žalovaní nebudú oprávnení s nehnuteľnosťami nakladať nielen po právnej stránke v zmysle ich prevodu či zaťaženia, ale ani ich fakticky nebudú oprávnení zlikvidovať či poškodiť, keďže také úkony taktiež spadajú pod pojem „nakladanie“ s nehnuteľnosťou. Neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, keď spočíva v uložení zákazu konať, teda sa súčasný faktický stav sporných nehnuteľností do skončenia konania len „zakonzervuje“. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň neobmedzí žalovaných nad mieru primeranú pomerom, pretože títo sporné nehnuteľnosti neužívajú na bývanie ani na zárobkovú či inú činnosť, preto im nenakladaním s nimi nemôže vzniknúť žiadna škoda.

21. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.