Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/96/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Trnkovej a prísediacich Márie Kasperkevičovej a PaedDr. Alexandra Benka v trestnej veci proti I. Y., pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.4.2018 rozhodol

rozhodol:

Obžalovaný :

I. Y. M. Z. N. Č. B. D. V. Č., narodený XX.X.XXXX v Š. okres T. F.I., trvale bytom T., R. ulica číslo XXX/ X, nezamestnaný,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 25.3.2010 v čase o 20.05 hod. v Nitre, na Hornočermánskej ulici, úmyselne vrazil osobným motorovým vozidlom zn. BMW, J.: T.-XXX J., do M. Y. tak, že keď videl, že M. Y. prichádza k predmetnému osobnému motorovému vozidlu, sa s týmto vozidlom pohol proti prichádzajúcemu M. Y., ktorý spadol na prednú kapotu tohto vozidla, pričom obžalovaný ihneď zabrzdil a zaradil spiatočku v dôsledku čoho následným pádom poškodeného z kapoty vozidla na vozovku na pravú stanu hrudníka a pravé rameno poškodený M. Y. utrpel zlomeninu tretieho rebra približne v strednej axilárnej čiare a pomliaždenie časti hrudnej steny vpravo, následkom ktorých zranení sa liečil a bol práce neschopný maximálne štyri týždne,

t e d a :

inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.),

z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho súd do výkonu trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra 21T/123/2010-74 zo dňa 8.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2011, trestného rozkazu Okresného súdu Nitra 5T/111/2011 zo dňa 11.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodené spoločnosti Sociálna poisťovňa Bratislava a Zdravotná poisťovňa Dôvera, a.s. Bratislava s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresný súd Nitra v trestnej veci obžalovaného I. Y. rozhodol rozsudkom 1T/96/2012 - 203 dňa 22.10.2015, proti ktorému podal obžalovaný odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Nitre tento rozsudok uznesením 1To/93/2015 - 222 zo dňa 16.2.2016 zrušil, vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie súdu I. stupňa. V zrušujúcom uznesení nariadil doplniť dokazovanie vyžiadaním dokumentácie z miesta dopravnej nehody a po doplnení dokumentácie z miesta dopravnej nehody pribrať do konania nového znalca za účelom podania znaleckého posudku k zraneniam poškodeného, intenzite a mechanizmu ich vzniku. Na objasnenie rýchlosti akou malo vozidlo BMW naraziť do poškodeného a špecifikáciu miest tela poškodeného, ktoré malo byť zasiahnuté bude potrebné riešiť formou odborného vyjadrenia, resp. znaleckého posudku z odboru dopravy.

Súd na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného M. Y., svedkov U. N., M. I., V.. M. C., V.. U. G. a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Po vrátení spisu na nové konanie a rozhodnutie súd vykonal dokazovanie tak, ako to nariadil krajský súd.

Obžalovaný I. Y.Č. sa na hlavné pojednávanie dňa 4.6.2013 nedostavil, napriek tomu, že mal riadne a včas doručené predvolanie na hlavné pojednávanie, doručenú obžalobu a výzvu, v prípravnom konaní bol dvakrát vypočutý a ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu vypovedal a na možnosť vykonania hlavného pojednávania bez jeho prítomnosti bol upozornený v predvolaní. V prípravnom konaní vo výpovedi zo dňa 3.3.2011 uviedol, že v predmetný deň išli na vypožičanom aute BMW na Hornočermánsku ulicu, kde ho zastavilo auto, ktoré bolo odstavené a pri ňom stáli dvaja chlapi. Jeden z nich, M., pristúpil k nim, k autu na jeho strane, teda ku strane vodiča a myslí si, že mal v ruke palicu alebo ju mal ten druhý. Opýtal sa čo sa deje, načo mu M. povedal, aby M. vyšiel von, teda jeho spolujazdec. Spýtal sa spolujazdca M. I., či ide von, on však bol vystrašený a povedal, že nejde, lebo sa bojí a povedal: „cúvaj, pome“. Zaradil spiatočku a na plný plyn vyrazil dozadu, ani kúsok nešiel dopredu. Prudko cúvol asi 30 metrov, tam sa otočil a vyštartoval preč. M. a U. reagovali tak, že sadli do svojho auta a vyštartovali za ním. Potom ho naháňali po Y. a po Č.. Vo výpovedi zo dňa 14.6.2012 uviedol, že sa stretol s poškodeným a spoločne si veci vysvetlili a poškodený uznal, že má pravdu. Všetko čo sa stalo bolo neúmyselné, uznáva že ho zhodil z toho auta, snažil sa uniknúť. Veľmi ho to mrzí a bola to z jeho strany veľká hlúposť. Celý skutok sa ani nemal stať, no trochu spanikáril. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie na hlavnom pojednávaní uviedol, že zranenie tretieho rebra som spôsobil poškodenému Y. nepriamo. Bolo to tak, ako tvrdil, poškodený vyskočil na kapotu, keď cúval a zošuchol sa na zem. Aj sám Y. uviedol v jednej z výpovedi, že mu skočil na kapotu. Je mu ľúto čo sa stalo, lebo po tejto nehode sme sa s Y. skamarátili. Poškodený M. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to bolo už dávno a tak si už všetko presne nepamätá. Vie, že išiel za majiteľom vozidla BMW, ktoré mal požičané M. I., lebo chcel, aby mu auto zobral. I. mu v tom čase dlhoval 600,- až 650,- eur. U. N. ho čakal v jeho aute. Keď videl prichádzať vozidlo BMW, tak išiel smerom k tomuto autu, ale keď ho Y. zbadal, tak pridal plyn a autom narazil do neho. Išiel oproti nemu a tak so zdvihnutými rukami padol na kapotu auta a z nej spadol na cestu. Nato zaradil spiatočku a ušli s I. preč. U. N. ho potom odviezol do nemocnice na pohotovosť. V momente, keď sa auto blížilo ku nemu, nemal v rukách žiadny predmet. Narazil do neho stredom vozidla a tak sa dostal na kapotu. Išiel priamo proti nemu. Je to jednosmerná ulica a nevie presne povedať aká je široká, ale dve autá sa popri sebe nezmestia. V dôsledku nárazu utrpel zranenie rebier. Po ošetrení na pohotovosti išiel domov. V dôsledku týchto zranení sa liečil asi tri týždne. Chcel ísť za I., ale to sa mu nepodarilo. Nevidel do tváre obžalovaného I. Y. pred nárazom vozidla do neho. Predtým než do neho narazil,

netrúbil na neho a ani nesvietil. Aj keď mal vozidlo od I. S. požičané M. I., viedol ho obžalovaný I. Y.Č., pretože I. mal vtedy zadržaný vodičský preukaz a uložený zákaz činnosti. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že je pravda čo dnes hovoril. Priznáva, že v prípravnom konaní uviedol, čo bolo prečítané, no bolo to z toho dôvodu, že chcel s I. Y. uzavrieť zmier. Svedok U. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň, keď sa toto stalo spoločne s poškodeným M. Y. bol pred jedným rodinným domom, kde čakali na I. S.. Sedel v aute a poškodený M. Y. stál vonku pri aute. Videli prichádzať čierne BMW a v ňom boli I. Y. a M. I.. Vozidlo viedol I. Y.. S vozidlom zastavili a tak M. Y. utekal smerom k nim. Vtedy obžalovaný zaradil jednotku, pridal plyn a nabral poškodeného Y. na kapotu. Potom prudko zabrzdil, Y. spadol na zem, obžalovaný zaradil spiatočku a ušli preč. Všetko dobre videl, lebo od miesta zrážky bol vzdialený asi 15 metrov. Y. s autom zastavil a vtedy sa rozbehol poškodený oproti ich autu. Keď bol vo vzdialenosti asi 5 metrov pred autom, vtedy obžalovaný zaradil jednotku a pridal plyn. Do poškodeného narazil vozidla, viac ku spolujazdcovi. Autom poškodenému zasiahol rebrá a hruď. Predtým než narazil do poškodeného netrúbil, nesvietil a ani nemával rukami. V dôsledku nárazu auta poškodený padol na kapotu. Nevyskočil na ňu. Potom poškodeného zdvihol zo zeme a ešte ich naháňali asi päť minút, ale oni im ušli. Volali aj príslušníkov polície. Potom zaviezol poškodeného do nemocnice na pohotovosť. Vedel, že poškodený má zranené rebrá a hruď, lebo mu to hovoril a aj to videl, že si drží túto časť tela. Náraz vozidla do poškodeného sa stal v jednosmernej ulici, ktorej šírka je na jedno auto. Po oboch stranách ulice sú rodinné domy. Ak by aj poškodený mal nejaké miesto uhnúť sa, nemal čas, aby tak urobil. Auto sa rýchlo pohlo z miesta oproti nemu. Políciu volali až keď boli na X. X., pretože tam sa im obžalovaný s I. stratili. Ďalej ich už potom hľadala hliadka polície. Oni potom išli do nemocnice.

Svedok M. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritický deň išli s I. Y. a N. I. v jednom aute a išli z čerpacej stanice OMV z Y. cez R. ulicu. Na konci ulice videli M. Y., ktorému v tom čase dlhoval 600,-- eur. I. Y. zaradil spiatočku a cúval, M. Y. však dostal amok a utekal za nimi. Najprv I. Y. zastavil, no potom znova dal spiatočku a cúvali smerom na cestu. M. Y. vyskočil na kapotu a na predné okno a ako cúvali, tak sa z kapoty zošuchol na zem a zlomil si rebrá. Potom odišli preč. I. Y. odchádzal od M. Y. tak, že s vozidlom cúval, kolesá hrabali, no cúval ďalej a ako cúval, tak M. Y. sa zošuchol z kapoty. Zastavili asi v polovici ulice a videli, že vstal, preto išli do protismeru a odišli preč. Po prečítaní celej jeho výpovede z prípravného konania, rozdiel medzi výpoveďami vysvetlil tak, že prvý prevodový stupeň a spiatočka sú v BMW skoro na rovnakom mieste. Prehrabávali kolesá na aute a preto si neuvedomil, že išlo auto len dozadu. Určite nepovedal vyšetrovateľovi to čo je uvedené v jeho výpovedi na strane 63 spisu, že: „ Puklo vedel, že dlhujem nejaké peniaze M. a asi to bola príčina, prečo zaradil odrazu prvý prevodový stupeň a prudko vyrazil dopredu, pričom hnacie kolesá na mieste prehrabli a pritom M. nabral pravým predným rohom automobilu„. Toto nepovedal určite, aj keď je pod tým podpísaný. Nepotrebuje sa zastávať ani jedného ani druhého. Pravda je to, čo hovoril dnes a pravda je aj to, že obžalovanému povedal, čo robíš ja sa ho nebojím. To čo dnes povedal, je originál pravda. Výpoveď u vyšetrovateľa bola narýchlo. Do každej zápisnice sa píše, že pred podpisom bola prečítaná. Obsah tejto zápisnice si však neprečítal, aj keď ju podpísal. Bol poučený vyšetrovateľom o následkoch krivej svedeckej výpovede. Krivo nevypovedal, nevie ako sa to dostalo do jeho výpovede.

Svedok V.. M. C. C.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už nepamätá na výsluch svedka M. I. zo dňa 22.2.2012. Nevie, či tento svedok bol spokojný s výsluchom alebo nebol spokojný. Po zákonnom poučení svedok štandardne vypovedal a nepamätá si už na protokoláciu výpovede tohto svedka. Po výsluchu každému svedkovi predloží písomne vyhotovenú zápisnicu aby si ju mohol prečítať a aby ju mohol následne podpísať. Ak svedok súhlasí s obsahom zápisnice, na znak súhlasu ju podpíše. Ak po prečítaní zápisnice má nejaké námietky alebo výhrady voči obsahu alebo voči protokolácii, tak to zaznamená do zápisnice. Nevidí dôvod ani v tomto prípade, ak by bol mal svedok nejaké výhrady, že by neboli zaznamenané. V prípade, že svedok zápisnicu o svojom výsluchu nepodpíše, tak sa ho opýta na dôvod, prečo ju odmietol podpísať. Tento dôvod aj uvedie do zápisnice. Ak mu svedok neuvedie dôvod, pre ktorý zápisnicu odmietol podpísať, tak do nej zapíše, že ju nepodpísal neodôvodnene. Pamätá si, o ktorého svedka ide, nakoľko M. I. bol vypočutý vo viacerých veciach ako svedok. Nepamätá si však na to, v akom rozpoložení bol dňa 22.2.2012, keď vypovedal v tejto veci. K námietke svedka, ktorú uviedol počas výsluchu na súde, že určite nepovedal časť výpovede, ktorá je uvedená na strane 63 spisu svedok uviedol, že ako by vedel to, čo je v tej zápisnici uvedené. Na mieste činu nebol a nebol tam prítomný ani v čase skutku. Ako by mohol vedieť, čo si myslel obvinený. Zo zápisnice vyplýva, že pri výsluchu svedka bol prítomný aj zástupca obhajcu a preto si nevie predstaviť, ako by mohol napísať niečo, čo svedok nepovedal.

G. V.. U. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá na priebeh výsluchu svedka M. I. dňa 22.2.2012, ktorý učinil v tejto trestnej veci. Vypočúval ho viackrát a viackrát bol aj prítomný pri jeho výsluchu. Nevie sa presne vyjadriť k protokolácii jeho výpovede, ale kolega, ktorý ho vypočúval, po ukončení výsluchu mu dal zápisnicu prečítať a v prípade, že by nesúhlasil s obsahom zápisnice, bolo by to tam poznačené. Nepamätá si ani na rozpoloženie svedka I. v čase tohto výsluchu. Po oznámení prokurátora, že svedok vypovedal inak v prípravnom konaní ako na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, „určite vypovedal I. tak, ako je uvedené v zápisnici. Inak by to tam nebolo uvedené“. Už si presne nepamätá, čo v tejto veci vypovedal.

Súd po vrátení veci z krajského súdu vyžiadal správu od Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre či bolo trestné oznámenie poškodeného M. Y., ktoré podal dňa 25.3.2010, posudzované aj ako dopravná nehoda, či bol ich príslušník na mieste skutku, či vyhotovil protokol o dopravnej nehode, fotodokumentáciu, zápisnicu o obhliadke motorového vozidla značky BMW, či boli na ňom zaistené stopy po náraze alebo poškodenie a či zabezpečil lekárske správy o zranení oznamovateľa. Z odpovede Okresného riaditeľstva PZ v Nitre vyplýva, že vykonanou lustráciou v informačných systémoch dopravných nehôd a knihy dopravných nehôd bolo zistené, že uvedený skutok zo dňa 25.3.2010 nie je na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Nitre evidovaný ako dopravná nehoda, preto nie je možné poskytnúť dokumentáciu.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, I.. Z. C., mal súd preukázané, že znalec vyšetril poškodeného M. Y. dňa 6.12.2017 v ambulancii Kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice v Nitre a poškodený mu uviedol, že proti idúcemu autu stál čelom, nebežal, nemal možnosť pred autom odskočiť, keď išlo naňho. Ako auto do neho narazilo, spadol na kapotu a hneď spadol na zem. Nespadol na obrubník, ale vedľa obrubníka. Keď ležal na zemi, auto doňho nenarazilo. Hneď po náraze doňho začalo cúvať. Asi desať sekúnd po dopade na zem sa nemohol ani nadýchnuť, bolelo ho rebro na ľavej strane, kde ho mal zlomené. Robil u mestskej polície a práceneschopný bol asi dva-tri mesiace. M. Y. utrpel dňa 25.3.2010 zlomeninu II. rebra vpravo v strednej axilárnej čiare. Zlomenina respektíve prasklina II. rebra vľavo sa nepotvrdila ani pri kontrolných snímkach hrudníka, ktoré boli opakované okrem dňa 25.3.2010 ešte 1.4.2010 a 21.6.2010. Bola prítomná len zlomenina III. rebra vpravo. Súčasne bola pomliaždená predná časť hrudnej steny vpravo nad IV. a V. rebrom v strednej klavikulárnej čiare. Zlomenina rebra ako aj pomliaždenie hrudnej steny obmedzuje pacient pri akejkoľvek zmene polohy, otáčaní sa na lôžku, predklone, zakašľaní, kýchnutí, tlaku na stolicu a podobne. Toto trvá minimálne 14 dní, kedy dochádza k vytvoreniu väzivového svalku a prestaniu pohybov v mieste lomu. Aj po tejto dobe namáhavejšia činnosť je ešte po dobu približne dva týždne spojená s bolesťou. Doba práceneschopnosti pri zlomenine jedného rebra trvá dva - tri týždne. Poškodený M. Y. bol práceneschopný od 26.3.2010 do 31.7.2010 a potvrdenie o práceneschopnosti mu bolo vystavené na diagnózu S22, čo je štatistická značka pre zlomeniu rebra. Viac ako štvormesačná doba práceneschopnosti pre utrpené poranenie je neprimerane dlhá, zvlášť keď opakované RTG snímky boli negatívne a negatívne boli aj ostatné vyšetrenia, ktoré poškodený absolvoval. Poškodený navyše nedodržiaval ani odporúčané kontroly, interval medzi nimi si predlžoval u svojej všeobecnej lekárky a aj u chirurga I.. Y. F.. Doba liečenie a práceneschopnosti pri pomliaždení hrudnej steny je 7 - 10 dní a doba liečenia a práceneschopnosti pri zlomenine jedného rebra je 2 - 3 týždne, by znalec v danom prípade pri trvaní ťažkostí poškodeného akceptoval maximálne štyri týždne. Všetko ostatné už považuje za účelové. Samotné jednoduché zlomeniny rebier a pomliaždenie hrudnej steny bez poranenia pľúc sa považujú za poranenia ľahké. Vychádzajúc z výpovedí poškodeného a svedkov, lekárskych správ, vyšetrení poškodeného M. Y., konzultácie so znalcom z odboru cestná doprava V.. Y. W. - H. sa dá s pravdepodobnosťou hraničiacou z istotou ustáliť, že zranenie poškodeného vzniklo pánom z kapoty vozidla dopadom na cestu na pravú stranu hrudníka a pravé rameno. Tým došlo k nepriamej zlomenine III. rebra približne v strednej axilárnej čiare, pričom súčasne bola pomliaždená bočná časť hrudnej steny vpravo nad IV. a V. rebrom v strednej klavikulárnej čiare. Ak by poškodený stál, pri rýchlosti 20 km/ hod. by došlo k zlomenine kostí predkolenia. Poškodený si na bolesti jedného či druhého predkolenia nesťažoval, nebola prítomná odrenina či pomliaždenina, preto náraz do dolných končatín poškodeného môže vylúčiť. Pri nezaťažených dolných končatinách, pri nárazovej rýchlosti 20 km/hod. by už narazil hlavou do čelného skla, k čomu tiež nedošlo. Preto rýchlosť, pri ktorej sa poškodený ocitol na prednej kapote, musela byť menšia ako 20 km/hod. a vozidlo v memente dopadu poškodeného na kapotu hneď začalo brzdiť, čo viedlo k zošuchnutiu sa poškodeného z kapoty motorového vozidla. Podľa simulácie PC-CRASH testu bola kritická maximálna rýchlosť pri nezaťažených dolných končatinách 14 km/hod.. Z tejto simulácie taktiež vyplynulo, že ak by obžalovaný nezačal hneď brzdiť, ako sa poškodený ocitol

na prednej kapote osobného motorového vozidla BMW 3, poškodeného by aj pri takejto malej rýchlosti prešiel. U poškodeného nikde na tele nebola popísaná odrenina, na predkoleniach ani pomliaždenina, preto nemohli ísť o prudký náraz vozidla do poškodeného. Až následným pádom z kapoty vozidla dopadom na cestu na pravú stranu hrudníka a na pravé rameno došlo k nepriamej zlomenine III. rebra približne v strednej axilárnej čiare a k pomliaždeniu časti hrudnej steny vpravo. Po dopade poškodeného už útok vozidlom nepokračoval, nakoľko po páde poškodeného na zem hneď zaradil spiatočku a cúval. Ak by poškodený vyskočil na kapotu a následne pri prudkom cúvaní by padal z kapoty dozadu, musel by mať aj poranenie na hlave a v úvahu by prichádzalo aj poranenie chrbtice v dôsledku dopadu na sedaciu časť. Hodnovernosť jeho výpovede, v ktorej uvádza, že si poranenie spôsobil sám tým, že vyskočil na kapotu a následne z nej spadol, je málo pravdepodobná. Pri vyšetrení znalcom uviedol len reflexný pád na prednú kapotu motorového vozidla a následné zošuchnutie z kapoty s pádom na zem. Pri zlomenine III. rebra vpravo sa pád na ľavú stranu dá vylúčiť. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života zlomenina rebra ako aj pomliaždenie hrudnej steny obmedzuje pacienta pri akejkoľvek zmene polohy, otáčaní sa na lôžku, predklone, zakašľaní, kýchnutí, tlaku na stolicu a podobne. Toto trvá minimálne štrnásť dní, kedy dochádza k vytvoreniu väzivového svalku a prestáva pohyb úlomkov v mieste lomu. Ale aj po tejto dobe namáhavejšia činnosť je ešte po dobu približne dvoch týždňov spojená s bolesťou. Závažné obmedzenie obvyklého spôsobu života u poškodeného M. Y. nemohlo presiahnuť štrnásť dní, ďalších štrnásť dní by pripustil ešte obmedzenie obvyklého spôsobu života, ale už nie závažným spôsobom. Dlhšie obmedzenie v obvyklom spôsobe života závažným a nezávažným spôsobom ako štyri týždne odmieta. Trvalé následky po zlomenine III. rebra vpravo a pomliaždení časti steny hrudnej vpravo nenastali. Neúmerne dlhá práceneschopnosť bola účelová, pri negatívnych objektívnych vyšetreniach nemala presiahnuť štyri týždne.

Súd na základe vykonaného dokazovania aj pred zrušením rozsudku 1T/96/2012 - 203 zo dňa 22.10.2015 ako aj po jeho doplnení mal preukázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný.

Obžalovaný čiastočne priznal a čiastočne poprel spáchanie skutku. Priznal, že čo sa stalo bolo neúmyselné, uznáva že zhodil poškodeného z auta, lebo sa snažil uniknúť a spanikáril. Poškodený vyskočil na kapotu, keď cúval a zošuchol sa na zem. Poprel však, že do poškodeného narazil prednou časťou vozidla. Na svoju obranu uviedol, že zaradil spiatočku a na plný plyn vyrazil dozadu, ani kúsok nešiel dopredu. Poškodený M. Y. jednoznačne aj v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že išiel smerom k autu, ktoré viedol obžalovaný a zastavil, ale keď ho zbadal, tak pridal plyn a autom narazil do neho. Išiel oproti nemu a tak so zdvihnutými rukami padol na kapotu auta a z nej spadol na cestu. Výpoveď poškodeného bola podporená výpoveďou svedka U. N., ktorý rovnako v prípravnom konaní a tiež na hlavnom pojednávaní uviedol, že vozidlo viedol I. Y., ktorý s vozidlom zastavil. M. Y. utekal smerom k nim, vtedy obžalovaný zaradil jednotku, pridal plyn a nabral poškodeného Y. na kapotu. Potom prudko zabrzdil, Y. spadol na zem, obžalovaný zaradil spiatočku a ušli s I. preč. Svedok M. I. v prípravnom konaní popísal konanie obžalovaného I. Y. podobne ako poškodený a svedok U. N., keď uviedol, že spolu s obžalovaným zbadali na okraji cesty stáť VW Passat, ktorý patril U. N. a vedľa stál M. Y.. Oboch dobre pozná a keď ich zbadali, tak auto zastavili. Y. sa vybral pomalým krokom smerom k nim, pričom im nič neukazoval. Obžalovaný vedel, že dlhuje M. peniaze a asi to bola príčina, že zaradil odrazu prvý prevodový stupeň a prudko vyrazil dopredu, pričom hnacie kolesá na mieste prehrabli a pritom M. nabral pravým predným rohom automobilu. Na hlavnom pojednávaní túto svoju výpoveď zmenil tak, že obžalovaný zaradil spiatočku a cúval. M. Y. však dostal amok a utekal za nimi. Najprv I. Y. zastavil, no potom znova dal spiatočku a cúvali smerom na cestu. M. Y. vyskočil na kapotu a na predné okno a ako cúvali, tak sa z kapoty zošuchol na zem a zlomil si rebrá. Zmenu svojej výpovede nevedel náležite vysvetliť, iba uviedol, že to určite nepovedal, aj keď je pod tým podpísaný. Výpoveď u vyšetrovateľa bola narýchlo a do každej zápisnice sa píše, že pred podpisom bola prečítaná. Obsah tejto zápisnice si však neprečítal, aj keď ju podpísal. Bol poučený vyšetrovateľom o následkoch krivej svedeckej výpovede. Krivo nevypovedal, nevie ako sa to dostalo do jeho výpovede. Svedkovia V.. M. C. C.. a V.. U. G. uviedli vo svojich výpovediach, že protokolované bolo to, čo svedok M. I. povedal a v prípade, že by mal výhrady k protokolácii výpovede, tak by to bolo zaznamenané v zápisnici o jeho výpovedi.

Súd na základe vyššie uvedených výpovedí obžalovaného, poškodeného a svedkov, ale hlavne znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie a traumatológie I.. Z. C., ktorý mal ako konzultanta znalca z odboru cestná doprava V.. Y. W. - H.a a tiež aj lekárskymi správami, mal preukázané že obžalovaný s vozidlom zastavil a následne po zaradení prvého rýchlostného stupňa

sa pohol smerom k poškodenému, ktorý padol na kapotu vozidla. V momente, keď poškodený spadol na kapotu vozidla vozidlo sa pohybovalo maximálne 14 km/hod. a v dôsledku zastavenia a zaradenia spiatočky sa poškodený zošuchol z kapoty vozidla a spadol na vozovku. Poškodený bol dňa 25.3.2010 o 20.22 hodine vyšetrený vo Fakultnej nemocnici v Nitre, na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie, I.. V. Y., ktorému o pôvode svojho zranenia uviedol, že narazilo do neho známe auto a bolí ho rameno a pravá strana hrudníka. Po vyšetrení zistil, že poškodený utrpel zlomeninu III. rebra vpravo a prasklinu II. rebra vľavo. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že zlomenina respektíve prasklina II. rebra vľavo sa nepotvrdila ani pri kontrolných snímkach hrudníka, ktoré boli opakované okrem dňa 25.3.2010 ešte 1.4.2010 a 21.6.2010. Bola prítomná len zlomenina III. rebra vpravo. Súčasne bola pomliaždená predná časť hrudnej steny vpravo nad IV. a V. rebrom v strednej klavikulárnej čiare. Vychádzajúc z výpovedí poškodeného a svedkov, lekárskych správ, vyšetrení poškodeného M. Y., konzultácie so znalcom z odboru cestná doprava V.. Y. W. - H. znalec uviedol, že sa dá s pravdepodobnosťou hraničiacou z istotou ustáliť, že zranenie poškodeného vzniklo pánom z kapoty vozidla dopadom na cestu na pravú stranu hrudníka a pravé rameno. Tým došlo k nepriamej zlomenine III. rebra približne v strednej axilárnej čiare, pričom súčasne bola pomliaždená bočná časť hrudnej steny vpravo nad IV. a V. rebrom v strednej klavikulárnej čiare. Ak by poškodený stál, pri rýchlosti 20 km/hod. by došlo k zlomenine kostí predkolenia. Poškodený si na bolesti jedného či druhého predkolenia nesťažoval, nebola prítomná odrenina či pomliaždenina, preto náraz do dolných končatín poškodeného môže vylúčiť. Rýchlosť, pri ktorej sa poškodený ocitol na prednej kapote, musela byť menšia ako 20 km/hod. a vozidlo v memente dopadu poškodeného na kapotu hneď začalo brzdiť, čo viedlo k zošuchnutiu sa poškodeného z kapoty motorového vozidla. Podľa simulácie PC-CRASH testu bola kritická maximálna rýchlosť pri nezaťažených dolných končatinách 14 km/hod.. Z tejto simulácie taktiež vyplynulo, že ak by obžalovaný nezačal hneď brzdiť, ako sa poškodený ocitol na prednej kapote osobného motorového vozidla BMW 3, poškodeného by aj pri takejto malej rýchlosti prešiel. Poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný narazil do neho stredom vozidla a tak sa dostal na kapotu. Išiel priamo proti nemu. Znalec túto časť výpovede poškodeného spochybnil, nakoľko náraz vozidla do dolných končatín poškodeného vylúčil. Poškodený sa nesťažoval na bolesť predkolení a neboli prítomné ani odreniny či pomliaždeniny na predkoleniach poškodeného. Podľa znalca hodnovernosť jeho výpovede, v ktorej uvádza, že si poranenie spôsobil sám tým, že vyskočil na kapotu a následne z nej spadol, je málo pravdepodobná. Pri vyšetrení znalcom uviedol len reflexný pád na prednú kapotu motorového vozidla a následné zošuchnutie z kapoty s pádom na zem.

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a aj v ich súvislostiach ustálil, že skutok sa tak, že ako je uvedené vo výroku rozsudku a kvalifikoval ho ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože mal preukázané, že obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví. Úmysel obžalovaného ublížiť na zdraví poškodenému mal súd preukázaný priamo konaním obžalovaného, ktoré spočíva v tom, že keď poškodený išiel smerom k jeho vozidlu, zaradil prvý rýchlostný stupeň a pohol sa smerom na neho. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný viedol vozidlo rýchlosťou maximálne 14 km/hod., keď poškodený spadol na kapotu vozidla, ale hneď brzdil, zaradil spiatočku a cúval. Tieto skutočnosti boli preukázané aj výpoveďou samotného obžalovaného, poškodeného aj svedkov. Na základe týchto skutočností obžalovaný nemohol poškodenému spôsobiť vážnu poruchu zdravia a tým ani ťažkú ujmu na zdraví. Znalec zranenie poškodeného M. Y. vyhodnotil z lekárskeho hľadiska ako zranenie ľahké. V dôsledku zranenia, ktoré poškodený utrpel - zlomenina III. rebra približne v strednej axilárnej čiare a pomliaždenina bočnej časti hrudnej steny vpravo nad IV. a V. rebrom v strednej klavikulárnej čiare, sa liečil a bol práceneschopný od 26.3.2010 do 31.7.2010. Znalec vyhodnotil túto dobu práceneschopnosti za neopodstatnenú. Doba liečenia a práceneschopnosti pri pomliaždení hrudnej steny je 7 - 10 dní a doba liečenia a práceneschopnosti pri zlomenine jedného rebra je 2 - 3 týždne, ale v prípade pretrvávania ťažkostí poškodeného by akceptoval maximálne štyri týždne. Všetko ostatné už považuje za účelové.

Obrana obžalovaného, ktorú uviedol pôvodne, že sa spýtal sa spolujazdca M. I., či ide von z auta za Y., ale bol vystrašený a povedal, že nejde, lebo sa bojí, preto zaradil spiatočku a na plný plyn vyrazil dozadu, ani kúsok nešiel dopredu, vykonaným dokazovaním nebola preukázaná. Rovnako aj obrana, ktorú uviedol po zrušení veci, že zranenie tretieho rebra som spôsobil poškodenému Y.Y. nepriamo, keď poškodený vyskočil na kapotu, on cúval a zošuchol sa na zem. Táto obrana obžalovaného bola jednoznačne vyvrátená výpoveďami poškodeného, svedkov a znaleckým posudkom, ako je vyššie uvedené. Aj verzia, že poškodený vyskočil na kapotu a následne z nej spadol, je podľa znalca krajne nepravdepodobná.

Obžalovaný z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Pre priestupky bol viackrát oznámený a aj postihnutý. Súdne trestaný bol viackrát, naposledy mimo územia Slovenskej republiky a to rozsudkom Krajinského súdu Wiener Neustadt spisové číslo 41 Hv 113/13y zo dňa 29.1.2014, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu krádeže pre zárobok a uložený mu bol nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11(jedenásť) mesiacov. Na území Slovenskej republiky bol okrem iných odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky 0T/5/2011 - 29 zo dňa 13.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2011, rozsudkom Okresného súdu Nitra 21T/123/2010 - 74 zo dňa 8.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2011, trestným rozkazom Okresného súdu Nitra 5T/111/2011 - 175 zo dňa 11.10.2011 a trestným rozkazom Okresného súdu Nitra 6T/151/2011 - 72 zo dňa 21.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.2012.

Skutok, ktorý je predmetom tohto konania obžalovaný spáchal dňa 25.3.2010, preto súd zisťoval, ktoré trestné činy, za ktoré bol obžalovaný právoplatne odsúdený tvoria súbeh trestných činov a ktoré sú už recidívou. Po spáchaní skutku bol obžalovaný prvýkrát odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky 0T/5/2011 - 29 zo dňa 13.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2011, preto skutky spáchané do 13.2.2011, kedy nastal účinok vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku, tvoria súbeh trestných činov a skutky spáchané po 13.2.2011 sú už recidívou. Preskúmaním vyššie citovaných trestných spisov bolo zistené, že obžalovaný spáchal do 13.2.2011 okrem skutku, ktorý je predmetom tohto konania aj skutky spáchané: dňa 17.4.2010, za ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra 21T/123/2010 - 74 zo dňa 8.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2011, dňa 15.12.2010, za ktorý bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra 5T/111/2011 - 175 zo dňa 11.10.2011, dňa 11.2.2011, za ktorý bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky 0T/5/2011 - 29 zo dňa 13.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2011 a tieto tvoria súbeh trestných činov, preto súd na tieto odsúdenia prihliadal pri ukladaní trestu. Skutok, ktorý je predmetom tohto konania spáchal skôr ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Nitra 21T/123/2010 - 74 zo dňa 8.6.2011 a nastal účinok vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku vo veciach vedených na Okresnom súde Nové Zámky 0T/5/2011 a Okresného súdu Nitra 5T/111/2011.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu sa spravoval ustanovením § 34 Trestného zákona, ktorý upravuje zásady ukladania trestov a tiež na ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona, ktorý upravuje ukladanie súhrnného trestu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Trestného zákona ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z týchto dôvodov súd riešil ako predbežnú otázku, či niektoré z vyššie citovaných odsúdení je zahladené. Senát sa uzniesol na tom, že obžalovaný I. Y. nie je účastný amnestie prezidenta republiky z 2.1.2013 s poukazom na článok V. písmeno d/ tejto amnestie. Vo veci Okresného súdu Nové Zámky 0T/5/2011 obžalovanému začala plynúť skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody dňa 2.3.2011 a skončila mu 2.3.2013 a vzhľadom na nasledujúce odsúdenia mohol Okresný súd Nové Zámky rozhodovať o osvedčení alebo neosvedčení do 2.3.2015. Do tohto dátumu nebolo rozhodnuté o osvedčení a preto podľa § 50 odsek 6 Trestného zákona sa má za to, že sa v skúšobnej dobe osvedčil. S poukazom na vyriešenú predbežnú otázku súd pri ukladaní trestu neprihliadol na zahladené odsúdenie Okresného súdu Nové Zámky vo veci 0T/5/2011.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/, n/ Trestného zákona, ktorá spočíva v tom, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku a oľutoval ho a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným organom a na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, ktorá spočíva v tom, že už bol za trestný čin odsúdený. S použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a §§ 42 ods. 1 a § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6(šesť) mesiacov nepodmienečne a do výkonu trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra 21T/123/2010-74 zo dňa 8.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2011 a trestného rozkazu Okresného súdu Nitra 5T/111/2011-175 zo dňa 11.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

20.10.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd pri ukladaní trestu prihliadol na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku a na následok konania obžalovaného a uložil obžalovanému trest na spodnej hranici trestnej sadzby. Súd považuje takto uložený trest za dostatočný na nápravu obžalovaného.

Súd vzhľadom na závery znaleckého posudku obe poškodené spoločnosti Sociálna poisťovňa Bratislava a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.