Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-233-2010.pdf
PDF · 112.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/233/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: Obec Viničné, so sídlom Hlavná 209/206, Viničné, IČO: 30 5154, zast. Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom na ulici Pri starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 368 667 773, proti žalovanému Lukostrelecký klub Viničné, so sídlom Športová 627/11, Viničné, zast. URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, ktorá bolo tunajšiemu súdu doručená dňa 18.08.2010 domáhal určenia, že nájomná zmluva zo dňa 30.01.2001 je neplatná. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Obec Viničné je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanoveným zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, parcely registra „C“, vedené Katastrálnym úradom Bratislava, správa katastra Pezinok, na liste vlastníctva č. 1, katastrálne územie Viničné, a to: pozemku, parcelné číslo 2335/2 o výmere 21 030m2, druh pozemku ostatné plochy. Dňa 01.01.2001 žalobca, ako výlučný vlastník pozemku, parcelné číslo 2335/2, uzavrel s nájomcom Telovýchovná jednota SLOVAN VINIČNÉ - futbalový oddiel, nájomnú zmluvu, premetom ktorej je dočasné užívanie pozemku, parcelné číslo 2335/2 katastrálne územie Viničné. Dňa 30.01.2001 žalobca a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu s nasledovnými náležitosťami:
- predmetom nájomnej zmluvy je dočasné prenechanie a využívanie pozemkov, parcelné číslo 2335/2, 2376 katastrálne územie Viničné žalovanému,
- účelom nájomnej zmluvy je vybudovanie lukostreleckého komplexu na európskej úrovni a komerčné využívanie predmetu nájmu pre záujemcov z radu verejnosti,
- dohodnutá doba nájmu 30 rokov,
- dohodnutá výška nájmu 1,- Sk/rok. 1.2. čiže nájomnou zmluvou zo dňa 30.01.2001 bol pozemok parcelné číslo 2335/2, katastrálne územie Viničné duplicitne prenechaný na dočasné užívanie. Predmet nájmu v nájomnej zmluve zo dňa 30.1.2001 je žalovaným uzavretý bez možnosti žalobcu ako prenajímateľa a vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného je zrejmé, že predmet nájmu, pozemok parcela č. 2335/2 je predmetom nájmu dvoch nájomných zmlúv. Nájomná zmluva svedčiaca prospech Telovýchovnej jednoty Slovan Viničné - futbalový oddiel časovo predchádza nájomnej zmluve uzavretej s lukostreleckým klubom Viničné, t.j. predmet plnenia nájomnej zmluvy zo dňa 30.01.2001 v časti týkajúcej sa parcely
2335/2 je nemožný, a v tejto časti aj neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 2 O.z., pričom táto neplatnosť právneho úkonu je neplatnosťou absolútnou. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pri uzavieraní nájomnej zmluvy dňa 30.01.2001 bol porušený všeobecný záväzný právny predpis, a teda takéto porušenie všeobecne záväznej právnej normy zakladá neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 O.Z. Dobré mravy predstavujú, popri kogentných zákonných ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve. Za dobé mravy preto nikdy nebude možné považovať normy správania a za konanie v súlade s dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Dobré mravy ako norma správania sa určitej spoločenskej skupiny obsahujú tzv. subjektívnu stránku t.j. čo je „slušné“ a čo sa „patrí“ ako aj objektívnu stránku, t.j. aby konkrétna zistená norma dobrých mravov spĺňala aj objektívnu požiadavku vyváženosti, alebo aj spravodlivého usporiadania vzťahov, teda, aby zodpovedala princípu equity, z ktorého samotný pojem „ dobré mravy“ vychádza. Požiadavku spravodlivého usporiadania vzťahov v zmluvných vzťahov je možné konkretizovať najmä v požiadavke vyváženosti a povinnosti konkrétneho účastníka právneho vzťahu. Podstata rozporu s dobrými mravmi v tomto konkrétnom vzťahu spočíva v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t.j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti pričom táto nerovnováha či neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv povinností jednej zmluvnej strany. Podľa čl. I ods. I nájomnej zmluvy zo dňa 30.01.2001 žalobca prenechal žalovanému na dočasné užívanie parcelné číslo 2335/2 a parcelné číslo 2376 v katastrálnom území Viničné za odplatu vo výške 1,- Sk/ročne (čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy). Žalobca týmto poukazuje na hrubý nepomer medzi charakterom predmetu nájmu a cenou (odplatou) za jej dočasné užívanie, t.j. odplata je podstate nižšia, než je odplata, za ktorú by žalobca ako prenajímateľ inak mohol prenajať nehnuteľnosť v čase a mieste urobenia právneho úkonu. 1.3 Žalobca odvodzuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy, nakoľko je osobou, ktorá podľa výpisu z listu vlastníctva, katastrálne územie Viničné je výlučným vlastníkom pozemku, parcely číslo 2335/2, a teda je oprávnená ako aj povinná starať sa o nehnuteľný majetok, a teda následky neplatného právneho vzťahu na ňu majetkovo dopadajú, je osobou, ktorá sa má podľa zákona č. 369/1990 Zb. starať o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov, je osoba ktorá je podľa zákona č. 138/1991 Zb. povinná majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, najmä je povinná udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, je osoba, ktorá má primárny záujem na odstránení neistoty týkajúcej sa právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktoré definitívne vyriešenie bráni žalobcovi aktívne realizovať svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti, vrátane vstupu na nehnuteľnosti. 1.4 Ďalšie užívanie pozemku parcela č. 2335/2 katastrálne územie Viničné žalovaným v rozpore so zákonom a bez existencie platného právneho titulu je spôsobilé privodiť žalobcovi porušenie jeho viacerých práv a môže mať za následok aj vznik možných nenapraviteľných dôsledkov porušenia a porušovania právnych predpisov na úseku hospodárenia s majetkom obcí a preto je na mieste žiadať určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 30.01.2001 z titulu ochrany žalobcu ako osoby zodpovednej za nakladanie s majetkom obce a prípadných škôd s tým súvisiacich ako aj odstránenia právnej neistoty ohľadne existencie/neexistencie právneho vzťahu medzi účastníkmi.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že zmluva medzi LK Viničné a žalobcom uzavretá dňa 30.01.2001 platnosťou od 01.01.2001 je uzavretá na prenájom pozemkov s parcelným číslom 2335/3 a 2376/2. Účelom bolo vybudovanie športového lukostreleckého komplexu na európskej úrovni, s možnosťou organizovania medzinárodných lukostreleckých súťaží, podujatí a komerčné využívanie predmetu nájmu pre záujemcov z radov verejnosti. (čl. 1 zmluvy LK Viničné
- predmet a účel nájmu) vybudovanie lukostreleckého ihriska na európskej úrovni v zmysle účelu zmluvy, sa už nájomcovi podarilo na cca 90% k dnešnému dňu. Táto zmluva bola v čase podpisu jedinou zmluvou na pozemky uvedené v zmluve medzi žalobcom a žalovaným, preto ju žalobca, zastúpený starostom obce Viničné Štefanom Lenghartom a žalovaným zastúpený Tiborom Melicharom, podpísali v zmysle uvedenom v zmluve. Navyše originálom zmluvy, ktorým disponuje LK Viničné, nekorešponduje zo zmluvou, ktorú žalobca predložil súdu, keďže je rozdiel práve medzi spomínanými parcelami. Žalovaný má za to, že zmluva medzi žalobcom a TJ Slovan Viničné je podvrh. Žalobca podpísal v jednom mesiaci dve zmluvy, podľa žalobcu, na rovnaký pozemok. V obci s rozlohou a počtom obyvateľstva, ako je Viničné, by si mal zástupca obce minimálne pamätať, ak podpisuje tak významné zmluvy na značné a rovnaké územie obce s dvoma organizáciami v jednom mesiaci, a teda také nedopustiť, 01.01.2001 je štátny sviatok. Vyslovujú pochybnosť, že práve v tento deň prebehlo
podpísanie zmluvy medzi TJ Slovan Viničné a žalobcom. Podľa kópie z katastrálnej mapy, okolkovaných platnými kolkami, opečiatkovanými a podpísanými pracovníkom katastra je zrejmé, že katastrálna mapa, ako neoddeliteľná súčasť zmluvy medzi žalovaným a žalobcom má zákazkové číslo (poradové) 30/2001 a uvedený dátum vyhotovenia 04.01.2001. Nájomná zmluva LK Viničné navyše obsahuje aj podrobný geometrický plán rozloženia prenajímaného pozemku, kde sú presne vyobrazené parcely s číslom 2335/3 a 2376/2, na ktorý sa odvoláva v článku 1 bod 1. nájomnej zmluvy. Zmluvu žalobcu a TJ Slovan Viničné nemajú k dispozícii, majú však dispozícii neoverenú kópiu akú predložil žalobca súdu z ktorej je zrejmé, že kópia z katastrálnej mapy je s podstatne vyšším zákazkovým (poradovým) číslom 826/2001, teda približne z jesene 2001. Dátum vyhotovenia kópie z katastrálnej mapy je nečitateľný. Domnievajú sa, že kópia katastrálnej mapy vydanej katastrálnym úradom na jeseň 2001, nemôže tvoriť neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy, datovanej k 01.01.2001. Žalovaný vlastní disketu na ktorej je nahratá zmluva. Okrem toho, že sú texty oboch zmlúv veľmi podobné, rozložením textu na prvý pohľad prekopírovanie a prepísané na potrebný subjekt s identickými pravopisnými chybami, dôkazom originálu zmluvy a zo zmluvy LK Viničné je, že v záverečných ustanoveniach má tento článok body. a), b), c), d), e) a v zmluve TJ Slovan Viničné preklep kvôli vypusteniu jedného z bodov, oproti originálu, a teda len a), b), c), e). Chýba bod d), ale je spomenutý bod e). Podľa uvedeného faktu c) a d) sa domnievajú, že zmluva (predložená žalovaným) medzi žalovaným a žalobcom bola vytvorená a podpísaná skôr, ako zmluva medzi žalobcom a Futbalovým oddielom TJ Slovan Viničné. Teda zmluva medzi TJ Slovan Viničné a žalobcom bola podpísaná neskôr, úmyselne so spätným dátumom 01.01.2001, čím sa úmyselne alebo neúmyselne snaží žalobca poškodiť LK Viničné. Vzhľadom k zisteniam obsahu žaloby podalo LK Viničné podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Obce Viničné vo veci nakladania s majetkom obce, na Okresnú prokuratúru v Pezinku dňa 23.3.2011. V poslednom čase sa žalobca intenzívne snaží o sprístupnenie objektu Lukostrelnice a teda prenajatej parcely č. 2335/2 a 2376/2, inému právnemu subjektu, a to inému lukostreleckému združeniu. A to je možno skutočná príčina aj tejto žaloby- zrušenie zmluvy LK Viničné, prípadne LK Viničné finančne vyčerpať nákladmi na nutnú obhajobu pred súdom, aby mohla byť v zapätí uzavretá nová zmluva s iným subjektom, keďže je lukostrelnica už takmer hotová. Žalobca vyzval žalovaného na riešenie situácie, ale len v súvislosti s existenciou nového lukostreleckého združenia, no nikdy pre dôvody duplicitného prenajatia toho istého pozemku, ktoré podľa ich názoru nie je, keďže podľa originálu zmluvy LK Viničné má prenajaté iné pozemky, ako uvádza v žalobe žalobca. Na viaceré žiadosti, a to predložiť písomný návrh novej zmluvy, ako jediný návrh obdržali až 30.03.2011, a to návrh na zrušenie ich zmluvy za účelom vstupu do tzv. Obecného športového klubu. Návrh doručený 30.03.2011 je viac menej návrhom na pripomienkovanie stanov Obecného športového klubu, ktorý zatiaľ neexistuje. Žalovaný nikdy nebol upozornený na protiprávne užívanie pozemkov 2335/2. Žalovaný užíva pozemky 2335/3 a 2376/2, ktoré má uvedené v nájomnej zmluve zo dňa 30.01.2011 a nie pozemok, parcelné číslo 2335/2, ktoré uvádza žalovaný. Žalobca predložil súdu zmluvu, podľa ktorej je žalovaný nájomcom parcely 2335/2, čo nesúhlasí zo zmluvou, ktorou disponuje žalovaný. Za predmet nájmu, podľa zmluvy ktorú predložil žalovaný pozemok 2335/3 a 2376/2 je zodpovedný prenajímateľ, preto je jeho objekt uzamknutý, no ani ten nie je uzamknutý bez možnosti vstupu žalobcu (napr. ukážka lukostreľby pre zástupcov obce Viničné a delegátov francúzskej obce 04.10.2008, obecná akcia pre deti „bodka za prázdninami“). Vždy keď žalobca prejavil záujem vstúpiť alebo usporiadať obecné podujatie na pozemku prenajatom žalovanému, resp. v areáli lukostrelnice, vstup bol žalobcovi bez obštrukcií umožnený a priebeh využívania športoviska prenajímateľom nebol žalovaným nikdy narušený. V súvislosti so vznikom nového lukostreleckého združenia si žalobca vyhradil právo vstupu do areálu lukostrelnice prostredníctvom štatútu splnomocnenca obce. Vstup splnomocnencov obce, ktorých nás žalobca vyzval pustiť na lukostrelnicu, bol tiež umožnený po splnení jedinej podmienky a to podpísania prevzatia zodpovednosti za seba a osoby vpustené na lukostrelnicu splnomocnencom. Umožnenie vstupu klubu BA Viničné, na základe výzvy žalobcu, bol umožnený s podmienkou zaplatenia štartovného a vstupného poplatku v zmysle organizačného poriadku pre nečlenov LK Viničné. Bod 2. čl. 1. Zmluvy hovorí o možnosti predmet nájmu komerčne využívať. Ani jedna vyššie uvedených možností vstupu však nebola žalobcom využitá. Výška nájmu bola stanovená v nájomnej zmluve a podpísaná oboma stranami dobrovoľne a bez námietok. Žalovaný výšku nájmu na celé obdobie nájmu t.j. 30 rokov, vopred riadne vyplatil. Je potrebné pripomenúť, že v čase podpísania nájomnej zmluvy mal pozemok, na ktorom snahu a činnosťou LK Viničné vyrástla lukostrelnica, celkom inú, dá sa povedať dnes veľmi lukratívnu podobu. Po podpise nájomnej zmluvy, žalovaný investoval do prestavby nemalé finančné prostriedky a svojpomocne a pomocou svojich sponzorov dobudoval lukostrelnicu do dnešnej podoby. Teda symbolická výška nájmu mala svoje opodstatnenie. A napokon, podľa zmluvy žalobca s TJ Slovan Viničné, je cena za nájom identická. Žalovaný je členom Slovenského lukostreleckého zväzu SLZ a zároveň členom svetovej lukostreleckej federácie FITA. Žalovaný praktizuje na lukostrelnici výlučne
športovú lukostreľbu podľa noriem, pravidiel bezpečnostných opatreniam. Ak by nezodpovedal, nebolo by možné uskutočniť v roku 2006 Akademické majstrovstvá sveta pod záštitou FITA, SAUŠ (Slovenská asociácia univerzitného športu) a tiež obce Viničné, ani iné medzinárodné podujatia organizované každý rok. Žalovaný predmet nájmu doposiaľ nikdy komerčne tretej osobe neprenajal. Právo komerčne využívať lukostrelnicu žalovanému vyplýva z predmetu nájomnej zmluvy. Podmienkou vstupu je splnenie komerčných podmienok, a to zaplatenie štartovného/ vstupného poplatku, pre iných ako členov LK Viničné. Žalobca má pre usporiadanie obecných podujatí prístup na lukostrelnicu bezplatný. Nájomná zmluva nebola žalobcom napadnutá v žiadnom bode, ktorý by bol dôvodom na zrušenie zmluvy ako takej. Prípadne je možné riešiť formou dodatku k zmluve. Žalobca - Obec Viničné so žalovaným Lukostreleckým klubom nepodpísalo duplicitnú nájomnú zmluvu na pozemky, tak ako uvádza žalobca.
3. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/233/2010 -321 zo dňa 20.11.2014 žalobe žalobcu vyhovel. Uznesením Krajský súd v Bratislave 4Co/41/2015 zo dňa 30.11.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
4. Súd postupoval v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave, kde zmysle bodu 39 daného uznesenia opätovne ako prvé posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu.
5. Právna zástupkyňa žalobcu naliehavý právny záujem odôvodnila skutkovým stavom taký aký je, právnou neistotou v obci, nakoľko nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená sa nerealizuje na účel, na ktorý bola uzatvorená a v zásade to považovala za naliehavý právny záujem.
6. Právny zástupca žalovanej k vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu uviedol, že ani v pôvodnom konaní nebol ako keby vôbec riešený naliehavý právny záujem, len veľmi okrajovo, povrchne. Je naozaj základnou povinnosťou žalobcu, aby naliehavý právny záujem preukázal. Bez preukázania tejto skutočnosti nie je možné sa meritórne zaoberať právnou vecou. Po prednese právneho zástupcu žalobcu majú zato, že tieto podmienky nie sú preukázané. V žalobe na určenie, alebo domáhať sa nejakej existencie práva alebo právnych vzťahov možno len v prípade, že nemal inú možnosť len žalovať v podstatne domáhať sa nejakého iného plnenia. Čo v danom prípade vôbec nie je splnené. Takto formulovaný petit od toho čo sa žalobca domáha neslúži praktickým potrebám a ochrany práva, ktoré teda tvrdia, že by malo byť ohrozené. Slúži len na vznik sporu, ktorý nevyrieši s konečnou platnosťou konečnú situáciu ktorá traumatizuje v podstate už skoro 8 rokov žalovaného. Vedenie tohto sporu nevyrieši praktickú spornú situáciu ako celok, a je zneužívaná na diskriminovanie žalovaného ako jeden z dvoch lukostreleckých klubov v obci. S poukazom na vedenie tohto sporu sú im kladené rôzne prekážky pri výkone.
7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že majú obci Viničné v podstate dve zmluvy. Prvá verzia bola predložená bolo tam nesprávne uvedené parcelné číslo, katastrálne územie potom následne bola dopracovaná aj druhá zmluva. Tento spor vznikol len na základe toho, že vznikli v obci dva lukostrelecké kluby a vtedy poslanci apelovali na to, aby aj druhý klub, ktorý reprezentuje obec Viničné mal také isté podmienky, čo sa týka užívania tejto plochy, ktorou bolo zabezpečené pre LK Viničné. Ten zámer bol naozaj veľkolepý keď sa išlo do toho budovania areálu vtedy existoval len p. Melichar, ktorý bol predsedom LK Viničné, ktorý mal veľké zásluhy na tom, aby to fungovalo. Nie z ich dôvodu vznikol taký spor medzi lukostrelcami a vznikli dva kluby. To mu bolo veľmi ľúto. Obec sa na základe toho keď vznikli dva kluby snažili, aby aj ten druhý klub mohol užívať tréningovú plochu na tréningy. Lebo naozaj sa rozmohol a má 45 členov registrovaných a členka klubu bola aj na olympijských hrách. Výsledky boli veľmi dobré a preto sa snažili termíny pre LK Viničné. Chceli využiť to čo je v zmluve napísané. Je jeden článok, kde je napísané, že termíny pre LK Viničné budú poskytnuté. Dvakrát to žiadali a bolo im povedané, že ten termín LK Viničné práve potrebuje a preto nie je možné vyhovieť. Na základe toho sa s poslancami rozprávali, čo spraviť, tak podali túto žalobu, aby dosiahli to, že aby mali obidva kluby rovnaké podmienky. Nechcú diskriminovať LK Viničné v žiadnom prípade len chcú dosiahnuť to, aby mohli obidva kluby rovnomerne využívať vlastne túto plochu a takisto chceli dosiahnuť, že LV Viničné, bude mať rovnaké podmienky a užívať ako druhý klub. Tento spor nevznikol na základe toho, že obec si niečo vymyslela a chcela riešiť a diskriminovať LK Viničné, ale naozaj len kvôli tomu, aby mali podmienky rovnomerné, aby mohli užívať. Je mu ľúto, že doteraz sa mimosúdne nedohodli. V poslednej dobe LK Viničné užíva plochu, keď nahlási, ale musia zaplatiť za toto užívanie. Po tej ľudskej stránke, že by to malo fungovať tak, že aby sa vedeli dohodnúť na termínoch a obidva kluby by vedeli fungovať
rovnocenne. Nie, že by sa chceli pomstiť alebo diskriminovať LK Viničné, ale chcú dosiahnuť rovnaké podmienky pre obidva kluby, ktoré by mohli reprezentovať a spolupracovať.
8. Podľa § Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Súd sa v prvom rade pri podanej určovacej žalobe zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu, ktorého preukázanie je podmienkou možnosti rozhodnutia o žalobe. Súd v rámci hospodárnosti konania je povinný sa najskôr vysporiadať s existenciou naliehavého právneho záujmu a až následne môže pristúpiť ku skutkovému a právnemu posúdeniu nárokov. Súd bez preukázania naliehavého právneho záujmu musí žalobu zamietnuť, aj keby skutkové tvrdenia sa ukázali ako preukázané a dôvodné.
11. Zmenou procesných predpisov, najmä ust. o žalobách a ich druhu (§ 79 OSP a 137 CSP) bola zavedená nová koncepcia ktorá je zakotvená v písmenách c) a d) ust. § 137 CSP, kde sa rozlišuje určovacia žaloba o určení či tu právo je alebo nie je za predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Zákonodarca v dôvodovej správe výslovne uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Teda naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde je možné žalovať existenciu práva. Absencia naliehavého právneho záujmu nebude daná tam, kde priamo z určenia rozsudku nenadobúda žiadna zo sporových strán práva a povinnosti, ale by slúžil ako určité prejudiciálne rozhodnutie, teda žaloba by pre žalobcu nemala žiaden právny význam.
12. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. septembra 2016 sp. zn. 5 Cdo 548/2015 naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (§ 137 písm. c/Civilného sporového poriadku) nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva.
13. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011, ktorého právnu vetu a vyjadrený právny názor vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu možno aplikovať ak na ust. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
14. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu je možné určiť po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku len výnimočne a to len vtedy, ak skutočne takéto určenie je spôsobilé vyriešiť definitívne právne postavenia strán a súčasne nemožno žalovať o určenie práva. Zamietnutie takejto žaloby z dôvodu, že
sa žaluje neplatnosť právneho úkonu, by znamenalo odňatie súdnej ochrany. Takýto dôvod zo strany žalobcu nebol uvedený.
15. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
16. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem musí na požadovanom určení byť daný aj v čase rozhodovania.
17. V posudzovanej veci žalobca nepreukázal danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Netvrdil žiadne také rozhodné skutočnosti, z ktorých by bolo možné naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu vyvodiť. Argumentácia žalobcu odstránenia právnej neistoty v obci, nakoľko nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená sa nerealizuje na účel, na ktorý bola uzatvorená, ako aj z dôvodu, že predmet nájmu chcú, aby užíval aj druhý lukostrelecký klub, ktorý vznikol v obci, právny záujem na požadovanom určení nezakladá. Taktiež zamýšľaný cieľ určiť neplatnosť nájomnej zmluvy, len z toho dôvodu, aby aj druhý lukostrelecký klub užíval predmet nájmu, na preukázanie naliehavého právneho záujmu nepostačuje. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že uplatnená žaloba na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy v danej veci nie je spôsobilá eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty právnych vzťahov strán, nakoľko žiadna neistota medzi stranami sporu neexistuje. Súd žalobu považoval výslovne za špekulatívnu s tým, že k jej podaniu bol žalobca motivovaný snahou zamedziť predmet nájmu žalovanému, ktorý užíva od roku 2001 a umožniť ho užívať druhému klubu. Nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe nebola preukázaná, a preto súd žalobu zamietol, bez toho, aby žalobu preskúmal z vecného hľadiska.
18. Právna zástupkyňa žalobcu, žiadala, aby súd vypočul svedkov na preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy, súd považoval vzhľadom na vyššie prezentovaný naliehavý právny záujem vypočutie svedkov za nehospodárne a neúčelné, s prihliadnutím aj na dĺžku konania, a preto takýto návrh na dokazovanie zamietol.
19. Podľa§ 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. V zmysle citovaného ustanovenia zákona podľa § 255 CSP, žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100% .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).