Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/300/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, Z., zast. JUDr. Štefanom Strakom, Krmanova 1, Košice proti žalovanému SR zastúpená: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 10.121,13 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 7991,08 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 4491,08 eur od 19.11.2016 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva vo vzťahu k žalovanej v konaní o náhradu škody náhradu trov konania v rozsahu 100% a v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou dňa 23.12.2016 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 10.121,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4491,08 eur od 17.08.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov tohto konania. Svoj nárok právne odôvodnil nárokom uplatneným zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že škoda pozostáva z náhrady trov konania pri právnom zastúpení v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Z. pod sp. zn. XT/ X/XXXX, náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5000 eur a samostatne žiadal žalovanú zaviazať aj na zaplatenie trov konania, ktoré žalobcovi vznikli pri predbežnom prerokovaní nároku na náhrady škody a to vo výške 630,05 eur. Svoj návrh právne odôvodnil tým, že proti nemu bolo vydané nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §183 ods. 1, 2 písm. a), b), d) Tr. zákona zločin marenia spravodlivosti podľa §344 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa §360 ods. 1, ods. 2 písm., b), d) Tr. zákona, ktoré mali byť spáchané formou spolupáchateľstva podľa §20 Tr. zákona a v súvislosti s tým aj nezákonné rozhodnutie o vzatí do väzby, pričom rozsudkom Okresného súdu Z. č. k. XT/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca spod obžaloby oslobodený. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR XCdo/XX/XXXX zo dňa 28.06.1993 a uznesenie Najvyššieho súdu SR XMcdo/XX/XXXX zo dňa 18.08.2010 mal za to, že oslobodenie spod obžaloby má v zmysle citovaných rozhodnutí rovnaké účinky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k ním došlo z určitých dôvodov a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, ale aj počas konania pred súdom poukazovala na to, že neexistuje

nezákonné rozhodnutie, pretože uznesenie o vznesení obvinenia bolo zákonné, keďže v čase jeho vydania existovala pravdepodobnosť o spáchaní skutku konkrétnou osobou, ktorá sa neskôr nepotvrdila. Zároveň poukazovala na to, že žalobca si zavinil väzbu sám. K jednotlivým nárokom žalobcu uviedol, že trovy právneho zastúpenia žalobca neuhradil sám, keďže boli platené prostredníctvom jeho rodičov. Niektoré boli neúčelné, bližšie nešpecifikoval. Spochybnil majetkovú ujmu na strane žalobcu najmä v tom, že žalobca nepreukázal, že mu bola spôsobená nemajetková ujma v takom rozsahu, ako uplatňuje v tomto konaní najmä tým, že nepreukázal, že práve v príčinnej súvislosti s nezákonným trestným stíhaním sa nemohol zamestnať. Pokiaľ aj bol medializovaný, uviedol, že nebolo možné identifikovať ho na základe odvysielaných televíznych reportáži. V neposlednom rade namietal aj premlčanie nároku žalobcu, keďže tvrdil, že nezákonným je uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré mu bolo doručené v decembri 2012 a v decembri 2015 uplynula 3-ročná premlčacia lehota.

3. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: dňa XX.XX.XXXX vydal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Z., odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Z. uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: R.-XXX/OVK-Z.-XXXX, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §183 ods. 1, 2 písm. a), b), d) Tr. zákona, zločin marenia spravodlivosti podľa §344 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa §360 ods. 1, 2, písm. b), d) Tr. zákona, ktoré mali byť spáchané formou spolupáchateľstva podľa §20 Tr. zákona.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej 3-dňovej lehote sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Z. uznesením č. XPv/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.01.2013 zamietol ako nedôvodnú.

5. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. R. zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca vzatý do väzby z dôvodu podľa §71 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku. Lehota väzby začala plynúť dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej 3-dňovej lehote sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v V. č. k. XTpo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z väzby bol žalobca na slobodu prepustený dňa XX.XX.XXXX na základe príkazu na prepustenie z väzby Okresného prokurátora v Z. pod č. k. XPv/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Z. č. k. XPv/XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo podľa §215 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené, lebo bolo nepochybné, že sa nestali skutky, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie.

7. Generálny prokurátor SR uznesením č. L.-X G.o dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Z. č. k. XPV/XXX/XX/XXXX-XX bol porušený zákona v prospech žalobcu. Uznesenie okresného prokurátora zrušil a prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

8. Rozsudkom Okresného súdu Z. č. k. XT/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca oslobodený spod obžaloby a to z dôvodu podľa §285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalobca požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa XX.XX.XXXX. Listom Generálnej prokuratúry SR B.-X zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi dané na vedomie, že odmieta prerokovať nárok na náhradu škody.

9. Žalobca svoj nárok na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi na trovách právneho zastúpenia v tomto trestnom konaní preukázal listinnými dôkazmi. Žalobcu v tomto trestnom konaní zastupovali traja právni zástupcovia Advokátska kancelária Krajňák & Partners, s.r.o., H.: XXXXXXXX so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava, pracovisko Laborecká 58, Humenné, ktorí vyčíslili trovy obhajoby na čl. 29 na sumu 618 eur, pričom z daňového dokladu k prijatej platbe č. XXXXXX na čl. 30 vyplýva, že žalobca zaplatil za právne zastúpenie v trestnom konaní tejto kancelárii 600 eur dňa 02.01.2013. Súd z pripojených spisov XTp/XX/ XXXX a XT/X/XXXX zistil, že návrh na nahradenie väzby sľubom a peňažnou zárukou od XX.XX.XXXX neboli podané obhajcom, ale len samotným obvineným, čo vyplýva zo spisu XTp/XX/XXXX. Ďalej súd zistil, že pokiaľ ide o zastúpenie JUDr. Krajňákom, aj úkon nazvaný sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX sa nenachádza v spise, rovnako ani sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby XX.XX.XXXX sa nenachádza v spise. Tieto úkony boli účtované a boli aj učinené. Zo spisov však nevyplýva, že ich podáva právny zástupca žalobcu. K tomuto zistenému nedostatku sa vyjadril právny zástupca žalobcu tak, že v danom prípade nemožno formalisticky poprieť to, že právny zástupca

JUDr. Krajňák vykonal tieto úkony, keďže len tým, že sa nenachádzajú v spise, pretože pokiaľ ide o návrh na nahradenie väzby sľubom a peňažnou zárukou, skutočnosť namietaná súdom, že neboli podané obhajcom, ale samotným obvineným je irelevantná, keďže z uznesenia Krajského súdu v V. pod sp. zn. XTpo/X/XXXX strana 4 na č.l. 45 - 49 spisu trestného XT/X/XXXX, ktorý rozhodoval o sťažnosti proti vzatiu do vyšetrovacej väzby žalobcu je zrejmé, že súd rozhodoval o podnete na peňažnú záruku, ako aj o prijatí písomného sľubu žalobcu. Nie je vinou žalobcu, že tieto dokumenty vypracované obhajcom sa z nejaké dôvodu nedostali do trestného spisu, čo sa aj obvykle stáva aj v iných veciach, pretože v tom čase žalobca ako obvinený bol v cele predbežného zadržania vo väzbe, nemohol takéto dokumenty spracovať, nie je odborne spôsobilý a nemal k tomu ani nijakú možnosť, preto mal za to, že úkony tak, ako boli vyúčtované JUDr. Krajňákom, je potrebné vykladať, že boli vykonané aj týmto právnym zástupcom, hoci formálne sa v spise nenachádzajú. Tak isto pokiaľ ide o právne zastúpenie JUDr. Krajňákom a jeho úkon nazvaný sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia z XX.XX.XXXX a sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby z XX.XX.XXXX bola vyhotovená JUDr. Krajňákom, ktorý v tom čase zastupoval žalobcu. Ak sa na strane 8 a 9 trestného spisu XT/X/XXXX nachádzajú písomné sťažnosti obvinených, tak tieto sám rovnako nemohol žalobca vo väzbe spracovať a v cele predbežného zadržania spracovať a nemožno teda neuveriť vyfakturovaniu a vyčísleniu trov obhajoby právnym zástupcom JUDr. Krajňákom. Po JUDr. Krajňákovi zastupoval žalobcu v tomto trestnom konaní JUDr. František Komka, ktorý zaslal faktúru č. XXXXX žalobcovi, kde vyčíslil trovy právneho zastúpenia na 684,68 eur s tým, že právnemu zástupcovi bola zložená záloha na právne zastupovanie vo výške 2000 eur a z tohto dôvodu po vyúčtovaní trov právneho zastúpenia bolo z tejto zálohy odpočítaných 684,68 eur a vrátených žalobcovi 1315,32 eur a to v hotovosti dňa 11.01.2013 na výdavkový pokladničný doklad. Tento výdavkový pokladničný doklad sa nachádza na čl. 34 spisu. Do trov právneho zastúpenia patria aj trovy, ktoré vyfakturoval už súčasný právny zástupca žalobcu JUDr. Straka a to dvomi faktúrami faktúrou XXXX/XX na čl. 36 v sume 2200,53 eur a faktúrou XXXX/XXX na čl. 39 na sumu 1003,87 eur, spolu 3206,40 eur. JUDr. Straka na výzvu súdu doložil aj listinné dôkazy a to údaje o evidencii osobného motorového vozidla, ktoré použil pri zastupovaní žalobcu, ale aj potvrdenie o predvedení klienta na čl. 80 z Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody o tom, že sa právny zástupca stretával so žalobcom a následne predložil aj úradné záznamy o poradách, ktoré si účtoval a uskutočnil so žalobcom. Úradné záznamy sú zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX. Potrebu opakovaných porád odôvodňoval právny zástupca žalobcu tým, že postup orgánov činných v trestnom konaní bol nešpecifický, keď orgány činné v trestnom konaní účelovo nevykonali úkony svedčiace v prospech obvinených a do vyšetrovacieho spisu s návrhom na vzatie do väzby založili len dôkazy v neprospech obvinených. Dôslednejšie bolo potrebné dohľadať na zákonnosť a postup najmä po tom, keď bolo trestné stíhanie proti žalobcovi zastavené a na pokyn Generálnej prokuratúry bolo toto rozhodnutie o zaslaní trestného stíhania zrušené. Znovu bolo pokračované v trestnom stíhaní a s výsledkom podania obžaloby. Išlo o navzájom protichodné kroky na strane obžaloby, ktoré bolo potrebné nevyhnutne preskúmať obhajobou v samotnom trestnom spise. Efektívnosť takéhoto postupu sa nakoniec prejavila aj vo výsledku súdneho rozhodnutia, ktorý žalobcu spod obžaloby aj oslobodil. Právny zástupca žalobu nepopieral, že trovy právneho zastúpenia platili rodičia žalobcu s poukazom na to, že toto nemožno vykladať tak, že ak zabezpečovali obhajcov pre žalobcu jeho rodičia a zaplatili aj trovy, že si žalobca nemôže uplatňovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody, pretože treba prihliadať k tomu, že žalobca bol hneď pri prvom výsluchu vzatý do väzby. Nemal možnosť si v podstate sám vyhľadať advokáta, nemal finančné prostriedky, čo ale neznamená, že tieto prostriedky nemusia rodičom vrátiť. Na dôkaz toho predložil aj dohodu o vysporiadaní nákladov trestného stíhania trestného konania zo dňa 05.05.2016 na čl. 124 o tom, že žalobca má povinnosť nahradiť rodičom tieto náklady v prípade úspechu pri uplatnení nároku na náhradu škody pri výkone verejnej funkcie, alebo v občianskom súdnom konaní.

10. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca uplatňoval podľa §17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Poukazoval na to, že žalobca nebol trestne stíhaný. V okolí, i mieste bydliska je známy, pretože rodičia sú známa podnikateľská rodina. Bol neprávom trestne stíhaný za skutok, ktorý nikdy nespáchal. Bol vzatý do väzby tesne pred Vianocami spolu s bratom. V približne rovnakom čase bolo začaté trestné stíhanie aj voči jeho rodičom. Všetko to súviselo s tým, že v rodine sa narušili vzťahy a otec bol s matkou trestne stíhaný z ublíženia na zdraví vlastnej matke. Aj keď sa všetky konania skončili oslobodením spod obžaloby, v čase, keď bol žalobca vzatý do väzby, to zle znášal. Orgány činné v trestnom konaní verili asociálovi Q. I. rómskeho pôvodu, ktorý bol opakovane niekoľkokrát súdne trestaný a na základe takejto výpovede, ktorá sa ukázala ako nezákonná a neodôvodnená, bol žalobca nezákonne vzatý do

väzby, kde bol viac ako 30 dní. Prípad bol aj medializovaný a vysielaný opakovane v televízii X. v hlavných správach. Po prepustený z väzby mal závažné psychické zdravotné problémy, preto sa podrobil dlhodobému psychiatrickému a zdravotnému vyšetreniu. Na dôkaz svojich tvrdení navrhoval vypočuť svedkov. Predložil lekárske správy psychiatričky Q.. P. B. a psychológa V.. Q. W. na dôkaz toho, že akými problémami trpel po prepustení z väzby, ale aj lekárske správy z iných vyšetrení. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, pri predbežnom prejednaní nároku na náhrady škody predložil žalobca faktúru č. E./XXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnú XX.XX.XXXX, čím preukázal trovy, ktoré vznikli v súvislosti s týmto trestným konaním, a to pri predbežnom prejednaní nároku vo výške 630,05 eur a na čl. 51 aj potvrdenie o zaplatení týchto trov na účet právneho zástupcu JUDr. Štefana Straku.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, podstatným obsahom spisu Okresného spisu Z. č. k. XT/X/XXXX. Oboznámením sa s obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, adresovanej Generálnej prokuratúre SR zo dňa XX.XX.XXXX. Odpoveďou Generálnej prokuratúry SR na čl. 49 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým Generálna prokuratúra odmietla žiadosť o predbežné prejedanie nároku ako nedôvodnú. Faktúrami na zaplatenie trov právneho zastúpenia, ale aj dokladmi o zaplatenie týchto súm zo strany žalobcu na účet právnych zástupcov súd vypočul strany sporu v konaní, ale aj navrhnutých svedkov P. Š.Ú., X. B., Q. W., Ľ. S.. Oboznámil sa so správou spoločnosti Q. I., s.r.o., O. X, O. na č.l. XXX a zistil, že žalobca preukázal predložením rozhodnutí Okresného riaditeľstva PZ v Z., odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality Z., ale aj Okresnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry a rozhodnutiami Okresného súdu Z. tu skutočnosť, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi, bola podaná obžaloba tak, ako je to uvedené v trestnom spise a následne bol žalobca aj oslobodený spod obžaloby. V súvislosti s týmto trestným konaním žalobca preukázal aj to, že bol vzatý do väzby tak, ako je to vyššie uvedené, z ktorej bol následne prepustený. Generálna prokuratúry zamietla žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody tým, že ju považuje za nedôvodnú. Žalobca preukázal v konaní aj škodu pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, faktúrami, dokladmi o zaplatení tejto škody, ktorú uhradili síce jeho rodičia, ale predložil aj dohodu o tom, že tieto finančné prostriedky budú vyporiadané medzi ním a rodičmi takým spôsobom, že ich rodičom uhradí. Všetky úkony po oboznámení sa s obsahom trestného spisu a spisu XTp/XX/XXXX boli zo strany právnych zástupcov vykonané. Súd napriek námietkam, že niektoré úkony a dôkazy o týchto úkonoch chýbajú v komplexnom výklade s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu dospel k záveru, že je logickým vysvetlením to, že sťažnosti boli zo strany žalobcu podané, a že ich nemohol podať sám a že ich podal právny zástupca, ktorý v tom čase žalobcu zastupoval, keďže žalobca bol v tom čase vo väzbe a sám si tieto sťažnosti nemohol napísať. Vzhľadom na tieto zistené nedostatky súd konštatuje, že ide iba o formálny nedostatok, ktorý však nesvedčí o tom, že by takéto úkony neboli vykonané. Pokiaľ ide o samotnú škodu, tak žalobca si uplatňuje škodu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v trestnom konaní.

12. Z výsluchu svedkyne P. Š. (čl. XX) súd zistil, že P. Š. je matkou žalobcu, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca mal v súvislosti s trestným stíhaním veľké problémy najmä psychické. Je citlivej povahy, celé to veľmi zle znášal a poškodilo ho to spoločensky, aj v rodine. Žalobca má stredoškolské vzdelanie, nikdy nebol trestne stíhaný a tesne pred Vianocami bol vzatý do väzby bezdôvodne, pričom celý prípad bol aj medializovaný v televízii X. a to v takom zmysle, že synovia známeho humenského podnikateľa uniesli Y., ktorému sa mali vyhrážať a bolo to podľa svedkyne tak nafúknuté a zdramatizované, ako keby išlo o najväčších mafiánov. Žalobca spolu s bratom, ktorí sa mali akože dopustiť trestného činu spolupáchateľstva, boli snímaní do tváre, kládla im moderátorka otázky, pokiaľ vychádzali z budovy súdu a nebola sporná ich identifikácia. Každý vedel, o koho ide. Spoločenská mienka bola veľmi zlá, pretože v jednom časovom období bolo voči oboch synom svedkyne, ale aj voči nej a jej manželovi vznesené obvinenie, ktoré bolo celé vykonštruované zo strany švagrinej a svokry, t.j. svokry svedkyne a starej matky žalobcu. Po prepustení z väzby to malo veľmi zlý dopad na žalobcu, ktorý musel vyhľadať aj lekárske vyšetrenia, psychiatria MUDr. B., ktorá mu predpísala lieky na ukľudnenie. Uzatváral sa. Jedno obdobie to riešil aj popíjaním alkoholu. Nemohol si nájsť prácu a keďže celé toto trestné konanie stalo aj veľa finančných prostriedkov na zaplatenie trov obhajoby, tak vznikali v rodine hádky, nepokoje, čo žalobca ťažko znášal.

13. Z výsluchu svedka Q. W. bolo zistené, že Q. W. je v kamarátskom pomere so žalobcom, pozná sa 10 rokov. Uviedol, že trestné stíhanie žalobcu bolo medializované. Po prvý krát sa on ako svedok od tejto záležitosti dozvedel z televíznej reportáže, ktorú vysielala televízia X., ktorú videl asi dvakrát. Pamätá si, že policajti viedli žalobcu v putách. Reportáž robila redaktorka B.. Žalobcovi bolo vidno do

tváre a bol obvinený z nejakého nezákonného zadržiavania rómskeho občana. Reportáž videli viacerí ľudia v Z. a niektorí sa na tom smiali a zabávali. Stalo sa to v roku XXXX, takže svedok si už nepamätal na podrobnosti. Potvrdil však, že sa v tom čase o tom ľudia rozprávali, pretože on sám sa o tom bavil so svojimi kamarátmi v partii, a tí mali zase vlastné rodiny, takže predpokladá, že každý z nich šíril túto informáciu ďalej. Výsmech smeroval k zníženiu dôstojnosti žalobcu. Avšak svedok povedal, že jeho vzťah sa k žalobcovi nezmenil.

14. Z výpovede svedkyne Ľ.T. S. bolo zistené, že tak isto je priateľkou žalobcu, pozná sa so žalobcom 9 rokov. Dozvedela sa o jeho trestnom stíhaní z reportáže, ktorú odvysielala televízia X. v krimi správach. Celkom boli 3 reportáže o žalobcovi, kde sa informovalo o tom, že sa začalo voči nemu trestné stíhanie, a že bol vzatý do väzby. Spolu s bratom ho viedli policajti pred budovou Okresného súdu v putách. Detaily si už svedkyňa nepamätala, ale potvrdila, že televízia neskôr informovala o tom, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Odozva verejnosti bola taká, že niektorí boli v šoku, niektorí sa z toho smiali, aký to vlastne skutok mal spáchať, keďže sa týkal rómskeho občana, tak sa ľudia z takto kvalifikovaného skutku smiali. Svedkyňa potvrdila, že žalobca aj s bratom mali v januári po vzatí do väzby odísť do Švajčiarska, kde sa mali zamestnať, ale nič sa z toho nerealizovalo, lebo situácia sa zmenila. Pokiaľ ide o to, že sa mladí ľudia smiali, tak to bolo preto, že sa nesmiali zo žalobcu, ale zo skutku, ako bol opisovaný, a akým spôsobom ho mal žalobca vykonať.

15. Právny zástupca žalobcu navrhol vypočuť ako svedkyňu aj redaktorku celej tejto relácie, keďže na jeho výzvu televízia X. nezaslala záznam z tejto reportáže a požiadal, aby súd si tieto záznamy vyžiadal, čo súd aj vykonal, avšak televízia X. oznámila súdu, že záznamami spoločnosť už nedisponuje, nakoľko podľa §16 ods. 3 písm. l) Zákona 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v platnom znení je povinná uchovať záznam z vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania. Keďže záznamy sa nezachovali, tak právny zástupca žalobcu navrhol vypočuť ako svedkyňu aj X. B., ktorá bola redaktorkou celej tejto relácie, ktorá ju aj spracovala. Súd z výsluchu X. B. zistil, že redaktorka si už nepamätá s odstupom času na podrobnosti tejto relácie. Vo všeobecnosti sa však vyjadrila, že takéto reportáže robí v priemere 50 za mesiac. Keďže táto bola v roku 2012, odvtedy bolo odvysielaných približne viac, ako 3000 reportáži. Preto sa k tomu nevie jednoznačne vyjadriť. Vo všeobecnosti však uviedla, že pri reportáži dbajú na to, aby osoba nebola menovaná, aby boli osobné údaje chránené. Napr., ak sa vyzualizuje osobné auto, tak zakrývajú ŠPZ, neuvádzajú mená ľudí a pod. Nepamätala si však na podrobnosti celého tohto prípadu, a nedisponovala už ani žiadnymi záznamami z tohto obdobia, ktoré by mohli pomôcť potvrdiť tvrdenie žalobcu v tomto spore.

16. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase vznesenia obvinenia, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 5 odsek 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ustanovenia § 6 odsek 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia § 6 odsek 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

17. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovanej súd poukazuje na na judikovaný názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. X D. XXX/XXXX konštatuje, že v prípade, ak išlo o trestné stíhanie na podklade obžaloby podanej prokurátorom, ktoré sa skončilo oslobodením žalobcu spod obžaloby, prichádzali by do úvahy dva orgány verejnej moci, ktoré by mohli v tomto prípade niesť zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Tým prvým je ministerstvo vnútra a tým druhým je generálna prokuratúra. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

18. Nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pri ktorom je treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež oslobodenie spod obžaloby, pričom skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie je bez významu. Súd má teda zato, že ak bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, tak ako tomu bolo

v predmetnej veci, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia po splnení ďalších podmienok vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z. i napriek tomu, že k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia nedošlo.

19. Pokiaľ ide o samotnú škodu tak, ako si ju žalobca uplatnil, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, mal súd za to, že z ustanovenia §18 ods. 1 Zákona 514/2003 Z. z. je zrejmé, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému v konaní vznikli. Podľa názoru súdu žalobca preukázal úhradu sumy, ktorú zaplatil žalobca prostredníctvom rodičov na trovách právneho zastúpenia v trestnom konaní, a to predložením listinných dôkazov, faktúr a dokladov o zaplatení tejto sumy. Teda preukázal to, že v jeho majetkovej sfére došlo k ujme spočívajúcej v zmenšení majetku. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie, nezákonné rozhodnutie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby toto nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prebiehajúcim trestným konaním bola táto príčinná súvislosť preukázaná, ako aj to, že žalobca vynaložil náklady spojené s obhajobou pred súdom, ktoré by neboli vznikli v prípade, ak by bolo trestné stíhanie zastavené. Výšku týchto trov súd neupravoval, pretože zistil, že úkony všetky tak, ako boli uplatnené, boli vykonané a považoval ich súd aj za všetky účelne vykonané. Žalobca si v súvislosti s náhradou škody na trovách právneho zastúpenia uplatnil aj nárok na úrok z omeškania podľa §517 ods. 1 prvá veta O. z. ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa ustanovenia §517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5%-tuánych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Je nesporné, že žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania po uplynutí 6-mesačnej lehoty odo dňa prevzatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobcu, ktorý v konaní bol nesporný a to deň XX.XX.XXXX, preto 6-mesačná lehota uplynula ku dňu XX.XX.XXXX, a tento deň je deň, kedy sa aj žalovaná dostala do omeškania s plnením tohto peňažného dlhu, preto súd vo vzťahu k náhrade škody priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z priznanej sumy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj ďalšieho nároku, a to priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000 eur.

23. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

24. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

25. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (209/1992 Zb.), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

26. Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry, v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. zároveň rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia. Súčasťou súkromného života je bezpochyby rodinný život, zahŕňajúci nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými, bez ohľadu na to, či trvale žijú alebo nie, ako aj vzťahy medzi prarodičmi a vnukmi alebo medzi dospelými deťmi, žijúcimi vo vlastných rodinách a ich rodičmi. chráni aj súkromie fyzickej osoby v rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života - do rodinného súkromia. V prípade, že i medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intezitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

27. Občiansky zákonník neupravuje maximálnu ani minimálnu výšku poskytovaného zadosťučinenia. V zmysle § 13 ods. 1 sa vyžaduje iba primeranosť tohto zadosťučinenia s prihliadnutím na závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Zmyslom zadosťučinenia nemá byť zábezpeka, zdroj obživy ani náhrada príjmu a nemôže viesť k neprimeranému obohateniu. Výška priznaného zadosťučinenia musí zohľadňovať závažnosť vzniknutej ujmy na strane žalobkyne, teda trvalú citovú traumu ale aj okolnosti na strane žalovanej, kde nešlo o úmyselné konanie.

28. Na preukázanie nemajetkovej ujmy súd vykonal dôkazy výsluchom svedkov, výsluchom žalobcu, ale aj oboznámením sa s lekárskymi správami pripojenými k žalobe, z ktorých zistil, že žalobca v súvislosti so vzatím do väzby mal psychické problémy, ktoré riešil aj návštevou psychiatria, o čom svedčí a č.l. 13 lekárska správa MUDr. B. zo dňa XX.XX.XXXX. Z tejto správy je zjavné, že žalobca je slobodný. S partnerkou má 2-mesačného syna. Prežil výrazné stresové obdobie, pretože bol vzatý do väzby v decembri XXXX a krivo obvinený. V súvislosti s tým mal psychické problémy, úzkosť, zvieranie na hrudníku, žaludočné problémy, bolesti hlavy, strach, depresívne sklony. Diagnóza bola stanovená ako U. Y. K. G. W. Ú. U. P. W. T. V. K. Š. W. R. W. V. K. S.I. I.. Aj ďalšie záznamy svedčia o tom, že žalobca pravidelne potom navštevoval psychiatria a to dňa XX.XX.XXXX MUDr. B., o čom je záznam na č.l. 42 dňa XX.XX.XXXX, pričom navštívil aj psychologickú ambulanciu PhDr. Q. W., čoho dôkazom je správa na č.l. 43. Zo správy z psychologického vyšetrenia psychológa vyplýva, že žalobca má ťažkosti ako reakciu na závažný stres, aktuálne ťažkú akútnu reakciu na stres s prechodom až do postraumatickej stresovej poruchy. Žalobca navštívil dňa XX.XX.XXXX aj ortopedickú ambulanciu MUDr. X. X. v súvislosti s ťažkosťami chrbta, teplotami, v súvislosti s neoprávnenou väzbou. Na č.l. 45 spisu bola predložená zo strany žalobcu aj lekárska správa od neurológa Mgr. X. V., ktorého žalobca vyhľadal pre časté bolesti hlavy od pobytu vo väzbe a na č.l. 46 lekárska správa MUDr. X. S., ktorú ambulanciu navštívil pre

tráviace ťažkosti dňa XX.XX.XXXX pre nechutenstvo, tráviace ťažkosti. Listinné dôkazy boli predložené na preukázanie tvrdenia žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi poukazoval na to, že väzbu veľmi zle znášal po fyzickej, aj psychickej stránke, nevedel sa vyrovnať so skutočnosťou, že je vo väzbe za skutok, ktorý nespáchal. Navyše počas vianočných sviatkov bol odlúčený od rodiny, od dieťaťa. Po prepustení z väzby mal závažné psychické a zdravotné problémy, v dôsledku ktorých sa podrobil dlhodobému vyšetrovaniu. Trpel rôznymi bolesťami tela, či už hlavy, žalúdka, chrbtice, a preto bol nútený navštevovať jednotlivých špecialistov. Uzatváral sa, stratil priateľov, možno mu ostali jeden, dvaja a to všetko preto, že orgány činné v trestnom konaní verili klamlivej výpovedi opakovane tresne stíhaného občana rómskeho pôvodu Q. I., ktorý neskôr zmenil svoju výpoveď. Orgány činné v trestnom konaní neprihliadali na jeho návrhy vypočuť svedkov, ktoré by objasnili ešte na začiatku celú situáciu a bolo by sa dalo predísť celému tomuto trestnému stíhaniu. Uviedol, že hneď pri prvom výsluchu nevedel, o čo sa jedná, čo spáchal a hneď mu boli nasadené putá a bol vzatý do väzby.

29. Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že trestné stíhanie žalobcu bolo v mieste bydliska všeobecne známe a že táto okolnosť zasiahla do osobnostných práv žalobcu o to viac, že obvinenie bolo vznesené pre skutok, ktorého sa mal dopustiť v spolupáchateľstve so svojim bratom takým spôsobom, že mal sa nebezpečne vyhrážať rómskemu občanovi s kuklou na hlave, mal sa mu vyhrážať zabitím, ak nezmení predchádzajúcu svedeckú výpoveď v trestnej veci poškodenej starej matky žalobcu Q.Á. Š., vedenej na Odbore kriminálnej polície v Z. pod Č.:R./R., pričom k tomuto skutku nikdy nedošlo. V prejednávacom prípade došlo k porušeniu práva žalobcu tým, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia bola teda žalobcovi spôsobená aj nemajetková ujma. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla a aspoň týmto spôsobom prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy v dôsledku nezákonného trestného stíhania žalobcu je nepochybne, že nezákonné rozhodnutie predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca, vyvoláva aj ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život. Zasahuje do súkromného života, do jeho cti, do dobrej povesti a nezákonné rozhodnutie spôsobilo porušenie práva garantované Ústavou SR, ako je právo na rešpektovanie a ochranu súkromného rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti tak, ako to zaručuje článok 19, ods. 1, 2 Ústavy SR. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu mal súd za to, že žalobca preukázal zásah a nepriaznivý dopad nezákonného rozhodnutia vznesenia obvinenia voči jeho osobe v rodinnom, i súkromnom živote. Žalobca sa skutku nedopustil, a preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3500 eur s tým, že vo zvyšku nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.

30. Súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy mal za to, že napriek tomu, že vo veci nebolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je možné pri hodnotení nemajetkovej ujmy vychádzať zo všeobecne známych a akceptovaných skutočností, že trestné stíhanie predstavuje vždy závažný zásah do života jednotlivca a vystavuje ho stresu, emocionálnej, finančnej a časovej záťaži, ktorá sa dĺžkou stíhania umocňuje. U žalobcu to bolo o to závažnejšie, že bol obmedzený na osobnej slobode, nakoľko výkon väzby, v dôsledku ktorej sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy, predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva aj ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život, zasahuje do jeho súkromného života, do jeho cti, do dobrej povesti a rozhodnutie o nezákonnom vzatí do väzby mu spôsobilo okrem porušenia práva na osobnú slobodu, garantovaného článkom 17 ods. 1 Ústavy SR aj iné práva, ktoré zaručuje článok 19 ods. 1, 2 Ústavy SR. Žalobca bol obmedzený vo svojom pohybe, v kontakte so známymi, blízkymi osobami. Prípad bol medializovaný opakovane v televízii. Žije v malom meste, je mladý a nikdy predtým nebol tresne stíhaný a v meste bol aj známy. Po prepustení z väzby mal viaceré problémy, čo preukazujú lekárske správy a závery prijaté odbornými lekármi. Teda tieto lekárske správy z obdobia po prepustení z väzby preukazujú existenciu traumy u žalobcu.

31. Skutočnosť, že v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vzatí do väzby sa žalobcovi nepodarilo zamestnať, žalobca v konaní nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Napriek tomu súd mal za to, že žalobca preukázal zásah a nepriaznivý dopad v súvislosti s vykonanou väzbou v jeho osobnom, súkromnom a rodinnom živote, a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy za čas väzby vo výške 3500 eur, a to s prihliadnutím k tomu, že žalobca bol vystavený enormnému stresu, emocionálnej, finančnej, časovej záťaži, ktorá sa dĺžkou trestného konania umocňovala. Išlo o mladého človeka, ktorý nikdy nebol trestne stíhaný, ktorý následkom takéhoto nezákonného postupu preukázal aj negatívne následky na svojom zdraví. K námietke žalovanej, že nárok žalobcu na náhradu škody voči

nespravodlivému trestnému stíhaniu vo väzbe je premlčaný je potrebné uviesť, že lehota na uplatnenie tohto nároku neplynie od doručenia pôvodného nezákonného rozhodnutia, uznesenia o vznesení obvinenia, ale od momentu jeho zrušenia, za ktorý sa považuje až právoplatnosť oslobodzujúceho rozsudku, lebo skôr, než dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, a teda ani uplatniť nárok na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že rozsudok oslobodzujúci bol právoplatný dňa XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX nárok žalobcu nie je premlčaný.

32. Samostatným nárokom, ktorý uplatňoval žalobca v tomto konaní bol aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním nároku na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením v trestnom konaní.

33. V zmysle ustanovenej judikatúry trovy konania nemusí účastník občianskeho súdneho konania vynaložiť vždy v čase po jeho začatí, alebo do jeho právoplatného skončenia, avšak musia byť vždy zaplatené v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním (Y./XXXX, Y./XXXX). Súd je toho názoru, že trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s právnym zastúpením pri podaní žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, súvisia s týmto konaním o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, lebo boli vynaložené v bezprostrednej súvislosti s tým istým trestným konaním. Súd poukazuje najmä na to, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je v zmysle uvedených ustanovení zákona hmotnoprávnou podmienkou možnosti úspešne sa domáhať uspokojenia nároku na súde a tieto náklady je preto potrebné považovať za trovy konania o náhradu škody a zahrnúť ich do sumy, ktorú je žalovaná v prípade úspechu žalobcu povinná mu nahradiť. V konaní nebolo sporné to, že pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody bol žalobca zastúpený právnym zástupcom a ani to, že trovy tohto právneho zastúpenia právnemu zástupcovi uhradil. Súd mal aj za to, že išlo o trovy účelne vynaložené, t.j. nevyhnutné pre uplatnenie práva. Napriek tomu súd nezahrnul náklady na právne zastúpenie pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody do istiny s tým, že bude potrebné ich zohľadniť pri určení výšky náhrady trov tohto konania v konaní o náhradu škody po právoplatnosti tohto rozsudku. Z tohto dôvodu to súd nepovažoval za neúspech žalobcu v tejto časti nároku.

34. O trovách konania rozhodol súd v časti konania o náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi z titulu zaplatenia trov právneho zastúpenia podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Žalobca uplatňoval z titulu náhrady škody voči žalovanej nárok na zaplatenie 4491,08 eur. Súd priznal žalobcovi z tohto titulu celú sumu, preto žalobca bol v tejto časti konania vo vzťahu k žalovanej úspešný v rozsahu 100% a pri tomto nároku, ktorý je aj samostatne žalovateľným, súd preto postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

36. Toto konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, žaloba bola podaná dňa 03.05.2016, a v časti konania o náhradu nemajetkovej ujmy výrok súdneho rozhodnutia závisel od úvahy súdu. V čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku sa takáto náhrada trov konania posudzovala podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Nová právna úprava na rozdiel od predchádzajúcej už neobsahuje špeciálne podstaty z ustanovenia § 142 ods. 1, 2, 3 O.s.p., ale len úpravu náhrady trov konania podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, pričom na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v §255 ods. 2 CSP.

37. Súd mal za to, že aj keď pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy postupuje podľa nového procesného predpisu podľa § 255 ods. 2 CSP, je potrebné posúdiť náhradu trov konania v súlade so zásadou plného úspechu, pretože ide o typ konania, kde rozhodnutie na plnenie v časti výšky plnenia záviselo od úvahy súdu. Princíp vyjadrení v §142 ods. 3 O.s.p. bude teda uplatňovaný naďalej, a to na základe interpretácie všeobecného § 255 v súlade s článkom 2 ods. 1, článkom 3 ods. 1 a článkom 4 ods. 1, 2 CSP, čo vyplýva aj zo samotnej dôvodovej správy k CSP.

Podľa článku 2 ods. 1 ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Podľa článku 3 ods. 1 každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Podľa článku 4 ods. 1, 2 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

38. Na základe vyššie uvedeného priznal súd v súlade s vyššie citovanými normami žalobkyni náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.