Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-101-2017.pdf
PDF · 116.47 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/101/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky - manželky: U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, W. proti odporcovi - manželovi: P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, zastúpený advokátkou JUDr. Emíliou Širotníkovou, so sídlom Hviezdoslavova 1018, Trebišov o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: P. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/a, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania U. O., rod. N., nar. XX.XX.XXXX a P. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. - Q., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
II. Súd zveruje maloletú P. O., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke.
III. Otec je povinný platiť na maloletú P. výživné vo výške 130,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva.
IV. Obaja rodičia budú maloletú P. O., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jej majetok.
V. Styk otca s maloletou P. súd upravuje tak, že otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom s výnimkou prázdnin a sviatkov každý párny týždeň v roku od piatku od 15.00 hod do nedele do 17.00 hod, počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom -2- 27P/101/2017
školstva SR v každom párnom roku od piatku predchádzajúceho prvému dňu jarných prázdnin od 15.00 hod do nedele nasledujúceho týždňa do 17.00 hod, počas veľkonočných sviatkov v každom párnom roku od Zeleného štvrtka od 9.00 hod do Bielej soboty do 19.00 hod a v každom nepárnom roku v čase od Bielej soboty od 9.00 hod do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod, počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 9.00 hod do 14.7. do 18.00 hod a od 1.8. od 9.00 hod do 14.8. do 18.00 hod, počas jesenných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR v každom nepárnom roku od prvého dňa jesenných prázdnin od 16.00 hod do posledného dňa jesenných prázdnin do 17.00 hod, počas vianočných sviatkov v každom nepárnom roku od 24.12. od 9.00 hod do 30.12. do 19.00 hod a v každom párnom roku od 31.12. od 9.00 hod do 7.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod.
VI. Otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska.
VII. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.04.2017 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. V návrhu uviedla, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mestskej časti W. G., Q.. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo u odporcu o prvé manželstvo. Navrhovateľka má z prvého manželstva syna P.. Okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo harmonické. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra P.. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo postupom času, keď sa stupňovali hádky a neprimerané správanie odporcu k nej ako aj k deťom, čo malo za následok, že jej syn neraz ušiel z domu. Odporca často krát na jej syna útočil a odporcov psychický stav sa natoľko zhoršil, že bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené vzťahy, že nie je nádej na obnovenie ich manželského spolužitia a ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. 2. Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.10.2017 v ktorom uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Starostlivosť o deti v prevažnej miere zabezpečoval on, nakoľko navrhovateľka pracovala v 12 hodinových zmenách. Po čase zistil, že vyhľadáva známosti s inými mužmi, s ktorými aj udržiavala vzťahy. Odporca sa viackrát pokúšal o obnovenie manželského zväzku, avšak bezúspešne. Ich rozvrátený manželský život na neho pôsobil veľmi nepriaznivo, čo malo za následok aj jeho hospitalizáciu v nemocnici. Po návrate z nemocnici ho navrhovateľka do ich spoločnej domácnosti nepustila, preto bol nútený presťahovať sa k svojim rodičom. V čase, keď bol hospitalizovaný dcéra P. nenavštevovala školu, čo sa dozvedel až s odstupom času. Odkedy nežijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, maloletá P. prázdniny trávi s odporcom a jeho rodičmi, s ktorými si dobre rozumie. Na výživu maloletej prispieva sumou 30,- € mesačne. Žiadal súd, aby maloletá P. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti -3- 27P/101/2017 a zároveň uviedol, že v prípade, ak by súd zveril maloletú do starostlivosti navrhovateľky, chce upraviť styk s maloletou v dlhších časových intervaloch, nakoľko bydliská účastníkov sa nachádzajú vo veľkej vzdialenosti. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletej P., prednesom právneho zástupcu odporcu, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu účastníkov konania, rodným listom maloletej, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné: 4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom W. - Q.. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo, u odporcu o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra P.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na ul. W. X, W., čím je podľa § 92 CMP daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II. 5. Z lekárskej správy psychiatričky P.. S. X., ktorú navštevuje odporca je zrejmé, že odporca bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike LFUK a UNB s diagnózou akútna psychotická porucha s príznakmi schizofrénie. Toho času pravidelne chodí na kontroly, užíva znížené dávky liekov, jeho stav je toho času kompenzovaný a podľa lekárky je schopný zabezpečovať nepretržitú starostlivosť o maloleté dieťa. 6. Dňa 05.02.2018 vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava pohovor s maloletou P.. Maloletá uviedla, že býva s matkou, jej bratom a matkiným priateľom. P. uviedla, že u matky sa cíti dobre. Po skončení vyučovania chodí domov, nenavštevuje žiadne voľno časové aktivity, nakoľko nemá o ne záujem. Počas letných prázdnin bola u otca s ktorým sa chodievali kúpať a boli aj na dovolenke v Chorvátsku. K otcovi nechodí počas víkendu, nakoľko to podľa jej názoru nemá význam, keďže otec býva na východe. Otec jej dáva aj vreckové, niekedy aj 200,- €. K otcovej rodine uviedla, že na východe má veľkú rodinu, veľa bratrancov, ktorí ju stále otravujú, obviňujú, starajú sa do jej školského prospechu, z čoho je ona nervózna. Jej želanie je zostať v Bratislave a to z dôvodu, že v Bratislave nemá veľkú rodinu, má tu väčší kľud. 7. Zo správy šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok je zrejmé, že dňa 14.12.2017 bolo vykonané šetrenie v mieste bydliska matky, ktorá v tom čase bývala v rodinnom dome v Rovinke spolu s maloletou P. a jej starším bratom P. a matkiným priateľom. Domácnosť bola komplet zariadená, hygienické pomery boli na dobrej úrovni. Maloletá P. mala samostatnú izbu, ktorá bola prispôsobená k jej veku. Navrhovateľka pri šetrení uviedla, že jej čistý mesačný príjem predstavuje 500,- €. S otcom maloletej P. komunikujú bez akýchkoľvek problémov.
8. Dňa 20.11.2017 vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou sociálne šetrenie v domácnosti otca . Otec žije v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi. Domácnosť je moderne, vkusne a účelne zariadená. Bytové priestory sú vhodne prispôsobené potrebám maloletého dieťaťa. Otec je s maloletou v pravidelnom telefonickom a osobnom kontakte. Toho roku maloletá trávila s otcom letné prázdniny a to v rozpätí 3 týždne v júli a 3 týždne v auguste. Spoločne trávili aj letnú dovolenku v Chorvátsku. Vyživovaciu povinnosť si voči maloletej otec plní pravidelne, podľa potreby jej kupuje ošatenie, obuv a hračky. Starí rodičia z otcov strany maloletej pravidelne prispievajú na vreckové a to vo výške 40-50 €. Otec maloletej spočiatku s návrhom matky súhlasil, avšak názor zmenil po tom, čo maloletá trávila u neho prázdniny, pričom natočila video v ktorom -4- 27P/101/2017 vyjadrila svoj názor, že chce zotrvať u otca. Maloletá sa vyjadrila aj pred matkou, že chce zotrvať u otca, čím bola matka zaskočená. 9. Zo správy zo Základnej školy H. X v Bratislave, je zrejmé, že maloletá si plní povinnú školskú dochádzku, na vyučovací proces sa pripravuje. K spolužiakom sa počas vyučovania a prestávok správa priateľsky. Do školy chodí upravená a v čistých veciach. Matka maloletej s triednou učiteľkou komunikuje. 10. Dňa 16.04.2018 bol na tunajšom súde vykonaný pohovor s maloletou P. za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletá uviedla, že v súčasnosti býva s matkou, jej nevlastným bratom a matkiným priateľom, s ktorým vychádza dobre. Keby otec býval v Bratislave, bola by rada ak by starostlivosť o ňu prebiehala tak, že 2 týždne by bola s otcom a 2 týždne by trávila s matkou. Starý otec (otec odporcu) jej hovoril, že môže si vybrať u koho s rodičov chce bývať, ak by si vybrala, že chce bývať u nich na východe, mala by tam svoju izbu, ktorá by bola zariadená televízorom a bola by tam pripojená aj wifi. Tiež jej sľúbil, že by jej kúpil šteniatko yorkshirského teriéra a čo sa týka matky prisľúbil jej, že by ju za ňou do Bratislavy vozili. Musela by zmeniť základnú školu, mala by to tam jednoduchšie, nakoľko na východe nepreberajú toľko učiva ako v Bratislave a dedko jej povedal, že tam sa deti vychovávajú inak. V škole v Bratislave má len jednu kamarátku, deti sa jej posmievajú, že má IQ 0. Pri rozhovore opisovala často starého otca. O svojom otcovi povedala, že bol hospitalizovaný na psychiatrii avšak jeho súčasný stav je dobrý. Otec momentálne býva u svojho otca (starý otec maloletej P.), s ktorým veľmi nevychádza, chcel by sa od neho odsťahovať a osamostatniť sa. S otcom boli na lyžovačke, počas leta sa chodia kúpať na Šíravu. K matke uviedla, že po škole bývajú väčšinou doma, byt v ktorom bývajú je malý a bývajú tam štyria. U starého otca by jej bolo lepšie, nakoľko má veľký dom, dve kúpeľne a s mamou by každý deň telefonovala prostredníctvom skypu. V rodine matky je tradícia, že každoročne chodia na konvalinky a v tomto čase by chcela maloletá P. s ňou byť. Čo sa týka Vianoc tie by chcela tráviť jeden krát u matky a druhý krát u otca. 11. Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že trvá na podanom návrhu. V manželstve začalo dochádzať k nezhodám z dôvodu našich rozdielnych názorov na výchovu detí. Navrhovateľka má z predchádzajúceho manželstva 16 ročného syna P., ktorý s ňou žil počas manželstva v spoločnej domácnosti. V ich domácnosti nebol kľud, odporca stále deti kontroloval vyvíjal na ne nátlak, ak deti neboli stotožnené s nejakou činnosťou alebo výletom, odporca ich k tomu nútil. Niekedy boli aj tresty hlavne voči P., hádzal po ňom predmety a P. z obavy pred ním utekal z domu. Vo februári 2017 ukončili manželské spolužitie. Odporca maloletú navštevuje, bráva si ju na prázdniny a predĺžené víkendy. V súčasnosti bývajú v byte v Bratislave na H. XX. P. síce nemá vlastnú izbu, ale pri učení má k dispozícii obývačku, v ktorej má aj svoje hračky a keďže navrhovateľkin priateľ je taxikár a večer trávi väčšinou v práci, spí spolu s ňou v spálni. S maloletou navštevuje pravidelne raz za mesiac psychologičku. K svojej práci uviedla, že pracuje na čerpacej stanici, jej mesačný príjem predstavuje 460,- €. Na výživu syna jej bývalý manžel prispieva sumou 30,- € mesačne a na maloletú P. jej otec prispieva sumou 30,- € mesačne. P. je zdravé dieťa, je krátkozraká, v súčasnosti nenavštevuje žiadne voľno časové aktivity.
12. Odporca pred súdom uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, nesúhlasí však s dôvodmi, ako ich uviedla navrhovateľka. Podľa jeho názoru k rozvratu manželstva došlo z dôvodu, že v novembri 2016 navrhovateľka nadviazala vzťah s iným mužom. -5- 27P/101/2017
K mimomanželskému vzťahu sa priznala, aj ho ukončila, avšak vzápätí nadviazala vzťah s iným mužom. Konaním navrhovateľky trpel, stále myslel na to, že ho podvádza a pod vplyvom týchto emócií došlo k skratu pre ktorý bol následne hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Po prepustení z nemocnice sa do ich spoločnej domácnosti nevrátil, odsťahoval sa k rodičom na východ Slovenska do X.. Dcéru P. žiadal
zveriť do svojej starostlivosti pretože si to ona sama želá. Podľa jeho názoru má lepšie predpoklady na výchovu maloletej P., ako navrhovateľka. Býva v rodinnom dome so svojimi rodičmi, dom má dva samostatné vchody, má dve kúpeľne. S maloletou P. by mal k dispozícii dve alebo tri izby, kúpeľňu a WC. Odporca má troch súrodencov ktorí bývajú v susedných dedinách ktoré sú vzdialené 6 - 8 km. Majú deti vo vekovom rozpätí 6 - 9 rokov. Pôvodne pripúšťal aj možnosť, že P. bude zverená matke a on budem mať upravený styk, avšak dcéra prejavila túžbu žiť s ním a on chce jej želaniu vyhovieť. Situácia medzi odporcom a jeho otcom sa upokojila, od decembra neužíva lieky naordinované psychiatrom, avšak na pravidelné kontroly sa dostavuje. Jeho čistý mesačný príjem prestavuje 446,- €. Okrem maloletej P. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho mesačné výdavky predstavujú 60,- €, ktoré má v súvislosti s bývaním, 10,- € predstavuje poplatok za telefón a 100,- € predstavuje výdavok, ktorý mesačne poukazuje exekútorovi. Nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok.
13. Právny zástupca otca vo svojom prednese pred súdom uviedol, že navrhujú posúdiť osobnostné predpoklady rodičov na výchovu maloletej P.. Matka už tretí krát menila bývanie, s čím bola spojená aj zmena školy maloletej, čo v konečnom dôsledku jej prospechu neprospelo.
14. Kolízny opatrovník súdu uviedol, že v rámci ÚPSVaR bol vykonaný pohovor s maloletou P., počas ktorého uviedla, že v Bratislave sa cíti lepšie, sťažovala sa, že bratranci na východe sa jej starajú do známok, z čoho je nervózna. Kolízny opatrovník súdu navrhol, aby súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke a to z dôvodu najlepšieho záujmu maloletej.
15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie zo zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia základných funkcií, ktoré manželstvo má plniť. Preto možno -6- 27P/101/2017 k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Rozvod manželstva sa považuje za nežiaduci jav, ktorý je len výnimočným riešením bez východiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi už nemožno prekonať iným vhodnejším spôsobom pri zachovaní manželstva. Na rozvod manželstva treba hľadieť ako na poslednú možnosť, keď vzájomné rozpory medzi manželmi už dávno nemožno vyriešiť iným spôsobom. V prejednávanej veci došlo medzi manželmi k nezhodám. Vzťahy medzi manželmi sú natoľko narušené a trvalo rozvrátené, že je vylúčené, aby do budúcna manželstvo znovu mohlo plniť svoje základné funkcie. Navrhovateľka ako aj odporca s rozvodom manželstva súhlasili a preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. 17. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 CMP). Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 24 ods. 2,3,4,5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové -7-
27P/101/2017
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
18. Otázka zverenia maloletej P. do osobnej starostlivosti matky bola v tomto prípade sporná. Navrhovateľka žiadala, aby jej súd zveril maloletú P. do osobnej starostlivosti, k čomu sa priklonil aj kolízny opatrovník, naproti tomu otec maloletej P. žiadal, aby súd maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti. V prejednávanej veci je nepochybné, že obidvaja rodičia, ako matka, tak aj otec, sú schopní maloletej P. zabezpečiť osobnú starostlivosť v súlade s jej najlepšími potrebami. Nemožno však neprihliadnuť, že maloletá od svojho narodenia žije s matkou, ktorá bezprostredne zabezpečuje jej potreby a aj keď sa s otcom pravidelne stretáva a otec sa aj prostredníctvom týchto stretnutí výrazne spôsobom podieľa na jej výchove. Súd poukazuje aj na to, že mimoriadne dôležitým pre nariadenie osobnej starostlivosti je zistenie názoru dieťaťa, ktorého sa toto opatrenie bezprostredne dotýka. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o otázkach, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú buď priamo alebo prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Na názor dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Participačné oprávnenie umožňuje dieťaťu aspoň do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie k rodičom či kolíznemu opatrovníkovi. Záujem dieťaťa má byť pritom posudzovaný z objektívneho hľadiska a nie zo subjektívnych hodnotení rodičov o výhodnosti či nevýhodnosti ich pozície. V danom prípade súd prihliadol do určitej miery aj na výpoveď maloletej, kedy pred pracovníkom ÚPSVaR uviedla, že chce zotrvať v Bratislave, a to z dôvodu, že v Bratislave je jej dobre, má tu väčší kľud, ako u otca na východe. Napriek tomu súd vykonal pohovor s maloletou, ktorá v rozhovore uviedla, respektíve preferovala domácnosť starého otca (otec odporcu) avšak žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by podnietili jej rozhodnutie žiť s otcom súdu neuviedla. V rozhovore poukazovala len na materiálne veci, ktoré jej starý otec prisľúbil v prípade, že sa rozhodne
zotrvať u otca, ktorý žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti toho-ktorého rodiča nie je prioritná bytová otázka ale predovšetkým vhodnosť výchovného prostredia, osobnostné predpoklady rodičov, doterajšie výchovné prostredie a vzťah dieťaťa k rodičom. Súd nemôže prihliadať v konaní o zverení maloletej do starostlivosti jedného z rodičov na materiálnu stránku rodiny, ale predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Na tomto stanovisku súd trvá. Názor súdu nezmenila ani skutočnosť, že maloletá, keď trávila jesenné prázdniny u otca natočila videozáznam, z ktorého súd nadobudol dojem, že starý otec maloletú ovplyvňuje, láka ju na materiálne veci, sľubuje jej nereálne veci (u nich sa nebude musieť toľko učiť, lebo výučba v X. je iná ako v Bratislave a pod). Súd nemôže tolerovať takého zjavné ovplyvňovanie dieťaťa, pretože by bolo týmto spôsobom bolo vedené nesprávnym smerom, materiálne hodnoty nie sú zárukou zdravého vývoja maloletej. P. vyrastá od narodenia v Bratislave, aj po ukončení manželského spolužitia svojich rodičov zostala bývať v spoločnej domácnosti s matkou a svojim nevlastným bratom. P. pri pohovore pred súdom starostlivosť zo strany otca odôvodňovala iba tým, čo jej sľúbil starý otec z otcovej strany, -8- 27P/101/2017 aké všetky veci jej kúpi, keď príde bývať k nim. Vôbec sa nezmienila, čo iné ju podnietilo k tomto rozhodnutiu vo vzťahu k samotnému otcovi, čo jej na otcovi vyhovuje, prečo si eventuálne s otcom lepšie rozumie s mamou a pod. V súlade s najlepším záujmom maloletej P. je jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije od narodenia, má k nej vytvorený pozitívny vzťah. Súd týmto rozhodnutím nepopiera dôležitú úlohu otca pri výchove maloletej P., avšak nie je možné ju nahrádzať starostlivosťou zo strany starých rodičov. Súd sa v neposlednom rade zaoberal otázkou tzv. záujmu maloletej. Je potrebné zdôrazniť, že maloletá by mala vyrastať v atmosfére porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jej výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jej osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli súčasne rešpektované je práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch a teda v tomto prípade je v záujme maloletej, aby osobnú starostlivosť vykonávala matka. 19. O zastupovaní a správe majetku maloletej P. súd rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, nakoľko zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom.
20. Pri stanovení výšky výživného otcovi súd vychádzal z možnosti, schopnosti a majetkových pomerov oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletej P. a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Je nepochybné, že deťom vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie, nákup hygienických a zdravotníckych potrieb a v prípade, že dieťa navštevuje základnú školu alebo materskú školu vznikajú aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole. Súd pri určení výšky výživného prihliadal na aktuálnu situáciu otca, ohľadom ktorého mal preukázané, že je v trvalom pracovnom pomere a jeho čistý mesačný príjem predstavuje 446,- €. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, odôvodnených potrieb maloletej P. dospel súd k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné na maloletú P. 130,- € mesačne. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z rodičov aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov. Matka maloletej navrhla výšku výživného na maloletú v sume 200,- € mesačne, súd sa však s touto výškou nestotožnil, nakoľko neodôvodňuje potreby na strane maloletej a z toho dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a v ostatnej časti návrh matky zamietol. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti rozvodu manželstva je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
-9-
27P/101/2017
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od -10- 27P/101/2017 právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods. 1 CMP).