Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/79/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu: RADOMA spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Továrenská 1, Záhorská Ves, IČO: 17 308 861, zastúpený: BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému: NITRAZDROJ, a.s., so sídlom Dolnočermánska 38, Nitra, IČO: 34 098 593, zastúpený: JUDr. Marián Macko, advokát, so sídlom Koceľova 2, Nitra, o zaplatenie príslušenstva k sume 15.223,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/76/2013 - 131 zo dňa 11. apríla 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/76/2013 - 131 zo dňa 11. apríla 2017 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu (ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť v žalobe vymedzené príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých dlžných súm a uloženia povinnosti nahradiť trovy konania) zamietol (I. výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 a § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm, a to z dôvodu, že žalovaný neuhradil riadne a včas pohľadávku, ktorá mu vyplývala zo Zmluvy č. ZODP/55/2009 zo dňa 29.12.2008. Žalovaný bol na základe tejto zmluvy povinný plniť spoločnosti RADOMA SK, a.s. v konkurze, IČO: 35 734 124. Pohľadávka, ktorú bol žalovaný povinný uhradiť spoločnosti RADOMA SK, a.s., bola založená v prospech záložného veriteľa UniCredit Bank Slovakia, a.s.. Spoločnosť RADOMA SK, a.s. sa dostala do konkurzu a žalovaný sa u správcu konkurznej podstaty písomne domáhal oznámenia, komu, do akého termínu a na aký účet má svoj dlh splniť, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že záložný veriteľ UniCredit Bank Slovakia, a.s. žalovaného vyzval, aby záväzky voči spoločnosti RADOMA SK, a.s. plnil práve záložnému veriteľovi. Žalovaný sa informácie o spôsobe vykonania úhrad opakovane domáhal aj u spoločnosti RADOMA SK, a.s.. Žalobca je v tomto vzťahu obligačným dlžníkom a keďže žalovaný

nesplnil svoj dlh včas, správca konkurznej podstaty ho zapísal do podstaty úpadcu RADOMA spol. s r.o. v konkurze (konkrétne do oddelenej podstaty). Žalobca preto vyzval žalovaného na úhradu istiny 15.223,56 eur. Výzva bola žalovanému doručená dňa 22.08.2012. Žalovaný istinu pohľadávky uhradil, avšak po lehote splatnosti, preto si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v konaní nepredložil doklady, z ktorých by bolo zrejmé, v akej výške sú jednotlivé dlžné sumy, a ktorým dňom nastala podľa faktúr ich splatnosť. Takéto doklady žalobca nepredložil ani k žalobe, ale ani na základe výzvy súdu v dodatočne poskytnutej lehote. Žalobca na preukázanie nároku predložil iba výstup z účtovníctva (č. l. 112) a súdu oznámil, že kompletné účtovníctvo by mal mať JUDr. Puskailer ako správca konkurznej podstaty spoločnosti RADOMA SK, a.s., ktorý však žalobcovi neposkytol potrebnú súčinnosť.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu je nutné v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko v konaní nebolo preukázané, z akého dôvodu žalobca uplatňuje nárok na úroky z omeškania z ním uvedených súm. V žalobe žalobca neuviedol, prečo práve z uvedených súm požaduje úrok z omeškania, z akého právneho titulu má nárok na uhradenie úroku z omeškania z týchto súm, jednotlivé sumy, z ktorých si príslušenstvo uplatnil, nepreukázal žiadnym dokladom, z ktorého by bolo zrejmé, že práve z daných súm nárok na príslušenstvo žalobcovi vznikol. Rovnako v žalobe nie je ani len uvedené z akých faktúr (príp. iných dokladov) tá ktorá pohľadávka vznikla. Žalobca len v petite žaloby spísal z akých súm a od akého dátumu si úrok z omeškania uplatnil. Žalobca v tomto smere nepredložil žiaden doklad (napr. faktúry), z ktorých by bolo zrejmé, že má nárok na úrok z omeškania práve zo súm, ktoré uviedol v žalobe. Nie je tak zrejmé, či žalovaný bol povinný uhradiť práve žalobcom uvádzané sumy. Žalobca bol v tomto smere aj vyzvaný, aby preukázal nárok na úroky z omeškania zo súm uvedených v žalobe, avšak súdu predložil len doklad (výstup z účtovníctva č. l. 112 ), ktorý podľa súdu nie je dostatočným dôkazom o tom, že práve zo súm uvedených v žalobe mu vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Naviac aj výstup z účtovníctva obsahuje zoznam pohľadávok iba vo výške 15.223,56 eur, pričom však v žalobe žalobca uplatňuje nárok na úroky z omeškania zo súm v celkovej hodnote 19.252,89 eur. Súd na túto skutočnosť žalobcu aj upozornil, pričom na vysvetlenie tejto skutočnosti žalobca predložil už uvádzaný výstup z účtovníctva, ktorým však žalobca daný rozpor neodstránil, ani ho nijako nevysvetlil. Žalobca ďalej nepreukázal, z akého titulu si uplatňuje úroky z omeškania práve odo dní uvedených v žalobe pre jednotlivé dlžné sumy. Za týmto účelom opätovne predložil súdu iba výstup z účtovníctva (č. l. 112), ktorý ani v tomto prípade nie je dôkazom o tom, že práve od uvedených dní sa žalovaný skutočne dostal do omeškania s plnením. Preukázanie dňa/dní, v ktorých nastala splatnosť jednotlivých dlžných súm, je nevyhnutné pre posúdenie, ktorým dňom/dňami sa žalovaný mal dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Nárok na úrok z omeškania vzniká odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti. S ohľadom na uvedené skutočnosti tak žalobca nepreukázal v konaní, od ktorého dňa sa žalovaný dostal pre jednotlivé sumy do omeškania.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že dôkazné bremeno ťaží toho, kto danú skutočnosť tvrdí. Ak teda žalobca tvrdí, že má nárok na úrok z omeškania zo súm, ktoré uviedol v žalobe, a že žalovaný sa dostal do omeškania v dňoch, ktoré žalobca pre jednotlivé sumy uviedol v žalobe, bol povinný niesť dôkazné bremeno tejto tvrdenej skutočnosti, a ak sám nedisponoval dôkazmi, bol povinný na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktorými by bolo možné preukázať ním tvrdenú skutočnosť. Dôkazy, ktoré žalobca v konaní produkoval, však nepreukazovali, že by žalovaný bol povinný platiť úroky z omeškania zo súm uvedených žalobcom v žalobe, a že by sa dostal s plnením jednotlivých súm do omeškania práve v dňoch, ktoré žalobca v žalobe uvádza.

6. Súd prvej inštancie rovnako dospel k skutkovým zisteniam, že žalovaný v konaní preukázal, že medzi ním a spoločnosťou RADOMA SK, a.s. bola uzatvorená zmluva č. ZODP/55/2009 dňa 29.12.2008, na základe ktorej si zmluvné strany medzi sebou dohodli spôsob vyúčtovania úroku z omeškania a pre prípad nedodržania tohto spôsobu vyúčtovania sa dohodli na odpustení úrokov z omeškania a upustení od ich vymáhania. V danom prípade zmluvne dohodnutý spôsob vyúčtovania úrokov z omeškania spoločnosť RADOMA SK, a.s. nedodržala, a teda, podľa zmluvnej dohody, po uplynutí lehoty, v ktorej si strany zmluvy dohodli tento osobitý spôsob vyúčtovania úrokov z omeškania, došlo k odpusteniu úrokov z omeškania, teda žalovaný nebol povinný spoločnosti RADOMA SK, a.s. platiť úroky z omeškania. Súd sa stotožnil s touto obranou žalovaného, keďže žalobca nepreukázal, že spoločnosť RADOMA SK, a.s. žalovanému vyúčtovala úroky z omeškania zmluvne dohodnutým spôsobom. V tejto súvislosti poukazuje súd na skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k vylúčeniu nároku na úrok z omeškania, tento napokon vzniká priamo zo zákona, ak sa dlžník (žalovaný) dostane do omeškania. Strany zmluvy

si medzi sebou vymienili iba spôsob, akým bude vzniknutý nárok na úrok z omeškania vyúčtovaný, a to za účelom, ktorý je priamo vymienený v zmluve, t. j. za účelom rýchleho riešenia vzájomných nárokov tak, aby prioritou ich zmluvného vzťahu bolo vzájomné obchodovanie a riešenie prípadných rozporov v čo najkratšom čase od ich vzniku.

7. Už na základe uvedených skutočností (nepreukázanie výšky jednotlivých dlžných súm, nepreukázanie okamihu začatia plynutia omeškania žalovaného pre jednotlivé dlžné sumy, nepreukázanie zmluvného spôsobu vyúčtovania úrokov z omeškania) dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako ich uviedol v žalobe. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd neskúmal ďalšie námietky žalovaného.

8. Súd prvej inštancie uviedol právny názor, že spôsob vyúčtovania úroku z omeškania ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka nerieši, pričom v prejednávanej veci strany zmluvy v zmysle zmluvnej voľnosti upravili túto skutočnosť priamo v zmluve č. ZODP/55/2009, pričom takto upravený spôsob vyúčtovania úrokov z omeškania nie je v rozpore so zákonom. Rovnako dohoda strán odpustiť úroky z omeškania v prípade, ak tieto nebudú vyúčtované dohodnutým spôsobom, neodporuje zákonnému nároku na úrok z omeškania. Nárok veriteľ mal, aj mu v prípade omeškania dlžníka vznikol, ale pre nedodržanie dohodnutého spôsobu jeho vyúčtovania, bol tento podľa zmluvnej dohody dlžníkovi odpustený a veriteľ upustil od jeho vymáhania.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď určil, že úspech žalovaného v konaní je 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

11. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa v podanom odvolaní nestotožnil s vyhodnoteným dokazovaním súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca nepredložil v konaní dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, v akej výške sú jednotlivé dlžné sumy, a ktorým dňom nastala podľa faktúr splatnosť. Žalobca sa v odvolaní pridržiaval svojho tvrdenia, že kompletným účtovníctvom vrátane faktúr disponuje JUDr. Juraj Puskailer, správca úpadcu RADOMA SK, a.s., a to z dôvodu, že pohľadávka, z ktorej uplatnenie príslušenstva je predmetom dotknutého konania, vznikla z titulu zabezpečenia pohľadávky záložnému veriteľovi UniCredit Bank Slovakia, a.s., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 19.07.2006, v zmysle ktorej bolo v prospech záložného veriteľa zriadené záložné právo k súčasným a budúcim pohľadávkam spoločnosti RADOMA SK, a.s. voči svojim dlžníkom, teda aj žalovanému. Žalobcom uplatnené pohľadávky voči žalovanému žalovaný počas celého konania a ani v čase pred jeho začatím nerozporoval a medzi stranami nebol sporný právny dôvod vzniku pohľadávok a ani ich jednotlivá výška. Žalobca nerozporoval žiadne údaje z faktúr, ktoré mu vystavila spoločnosť RADOMA SK, a.s.. Uvedené potvrdzuje vykonaná úhrada žalovaným na účet žalobcu dňa 30.08.2012, ktorou žalovaný uhradil pohľadávky v súčte jednotlivých istín vo výške 15.223,56 eura (pričom táto suma je sumou rovnajúcou sa výslednej sume po sčítaní neuhradených pohľadávok vyčíslených na faktúrach a sumou rovnajúcou sa výslednej výške záväzkov žalovaného voči žalobcovi uvedenou na výpise z knihy pohľadávok na analytickom účte 221, ktorý žalobca predložil súdu). Žalobca ako prílohu písomného podania - vyjadrenia zo dňa 24.01.2017 predložil súdu prvej inštancie aj účtovné podklady účtovnej jednotky spoločnosti RADOMA SK, a.s., z ktorých vyplýva číslo faktúry, dátum vystavenia faktúry, dátum splatnosti, výška pohľadávky, výška sumy, ktorú žalovaný uhradil a výška neuhradeného zostatku. Žalobca má za to, že tento výpis z účtovníctva ako súčasť knihy pohľadávok hodnoverným spôsobom preukazuje skutočnosti o dlžníkoch spoločnosti RADOMA SK, a.s. a o výške ich záväzkov, vrátane vtedajších záväzkoch žalovaného voči spoločnosti RADOMA SK, a.s.. Podľa zákona o účtovníctve sa pohľadávky evidujú v hlavnej knihe, v ktorej sú zachytené všetky účtovné operácie vecne a systematicky na analytických účtoch, kde sa zaraďuje aj žalobcom predložený analytický účet 221. Tieto pohľadávky sú evidované s presnými a podrobnými informáciami o pohybe peňažných prostriedkov, pričom povinnosť používania analytických účtov zahŕňa aj údaj o dobe splatnosti pohľadávok. Vzhľadom k uvedenému možno výstup z účtovníctva považovať za hodnoverný spôsob preukazujúci nárok na uplatnenie zákonného príslušenstva pohľadávok a začatia ich plynutia, keďže z nich celkom jasne vyplýva dátum splatnosti tej ktorej faktúry, a teda aj prvý deň omeškania. K skutkovému záveru súdu prvej inštancie o tom, že výstup z účtovníctva obsahuje zoznam pohľadávok iba

vo výške 15.223,56 eura, pričom však žalobca uplatňuje nárok na úroky z omeškania zo súm v celkovej hodnote 19.252,89 eura, žalobca uviedol, že sa súd prvej inštancie nesprávne vyporiadal s výškou istiny, z ktorej si žalobca uplatňuje úroky z omeškania. Pohľadávky, ktoré vznikli spoločnosti RADOMA SK, a.s. a dokladované vystavenými faktúrami, zaúčtovanými na analytickom účte 221 žalovaným za obdobie 03.08.2009 do 21.10.2009 predstavujú sumu v celkovej menovitej hodnote 15.703,29 eura. Žalovaný v mesiaci november a december 2009 čiastočne uhradil faktúru č. 960746, a to v troch platbách, celkovo vo výške 479,73 eura, t. j. pôvodná výška pohľadávky uvedená vo faktúre č. 960746 bola vykonanými úhradami zaúčtovaná na sumu istiny a k tomu boli zodpovedajúcim spôsobom uplatnené úroky z omeškania, t. j. z poníženej sumy istiny pohľadávky podľa dátumu a výšky vykonaných jednotlivých úhrad. Úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatňuje, sú vypočítané tak, ako určuje , a to z časti záväzku, z ktorého bol žalovaný v omeškaní, t. j. zo sumy, ktorú ešte z jednotlivých faktúr neuhradil, čo vo výsledku predstavuje sumu 15.223,56 eura. Na základe uvedeného žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie (v zmysle žalobného návrhu uvedeného v žalobe) a prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním vyjadril žalovaný.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Nad rámec svojich vyjadrení realizovaných už v konaní na súde prvej inštancie žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno (preukázania, že žalobcom uplatnený nárok, v danom prípade úrok z omeškania, sa vzťahuje k faktúram týkajúcich sa žalovaného) nesie žalobca. To, že žalovaný počas celého konania faktúry nerozporoval, nie je možné považovať za jednoznačný súhlas žalovaného. Žalovaný sa k jednotlivým faktúram počas celého konania nevyjadril, vyjadril sa len ku konaniu ohľadne omeškania veriteľa a k potrebe akceptácie platnej zmluvy medzi pôvodnými zmluvnými stranami. Bolo na žalobcovi, aby svoj nárok riadne obhájil a vzhľadom k dobe trvania súdneho sporu mal k tomu dostatok priestoru a času. Žalovaný záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním vyjadril žalobca (odvolacia replika).

15. Žalobca v odvolacej replike poukázal na ustanovenie § 150 a 151 Civilného sporového poriadku. Žalobca ako aj žalovaný mali povinnosť podľa uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré zákonodarca fakultatívne vymedzil v ustanovení § 149 Civilného sporového poriadku. Žalobca dňa 24.01.2017 predložil súdu prvej inštancie účtovné podklady účtovnej jednotky úpadcu RADOMA SK a.s., z ktorých vyplýva číslo faktúry, dátum vystavenia faktúry, dátum splatnosti, výška pohľadávky, výška sumy, ktorú žalovaný uhradil a výška neuhradeného zostatku. Žalovaný v konaní nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o existencii faktúr, ktorých údaje vyplývali z predložených účtovných podkladov, čím porušil povinnosť poprieť skutkové tvrdenia protistrany, ustanovenú mu ako strane sporu Civilným sporovým poriadkom. Takáto procesná pasivita má podľa § 151 Civilného sporového poriadku za následok nespornosť nepopretých skutkových tvrdení protistrany. Vzhľadom k tomu, že príslušenstvo dotknutej pohľadávky vzniklo z titulu neuhradených faktúr, ktoré boli riadne označené v predložených účtovných dokladoch a žalovaný sa k identifikácii faktúr nevyjadril a nepoprel ich existenciu, čo sám uviedol aj vo svojom vyjadrení, žalobca má za to, že existencia faktúr a z nich plynúcich nárokov v znení v akom boli zaúčtované na analytickom účte 221 sa považujú za nesporné.

16. Žalovaný sa k odvolacej replike žalobcu už nevyjadril.

17. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu a po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto je potrebné potvrdiť ho.

18. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Podľa § 387 ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

23. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s § 387 ods. 2 sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

24. Nad rámec skonštatovania správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd v ďalších bodoch odôvodnenia tohto rozsudku jednak podľa § 387 ods. 2 in fine doplňuje na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie a súčasne podľa § 387 ods. 3 veta druhá sa vysporadúva s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu. 25. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu (napr. podľa § 185 ods. 2, ods. 3 , je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

26. V rámci dokazovania platí v civilnom sporovom konaní zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, ten dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.

27. V zmysle uvedeného potom možno konštatovať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21.01.2015).

28. V intenciách prejednávanej veci, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky jednotlivých dlžných súm, preukázaniu okamihu začatia plynutia omeškania žalovaného pre jednotlivé dlžné sumy, či preukázanie dodržania zmluvného spôsobu vyúčtovania úrokov z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo pritom pre úspech žalobcu v konaní potrebné, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu už popísaných skutočností, za naplnenia ktorých by mu vznikol nárok na úrok z omeškania voči žalovanému. Samotný výpis z účtovnej knihy spoločnosti RADOMA SK, a.s. (č. l. 112) nepreukazuje, či v účtovnej knihe evidované doklady boli aj skutočne vystavené, či boli doručované žalovanému, avšak najmä nepreukazujú, či pri ich vystavení boli dodržané ustanovenia zmluvy č. ZODP/55/2009 zo dňa 29.12.2008, ktorú v konaní predložil žalovaný.

29. Pre unesenie dôkazného bremena žalobcom v danej veci bolo vzhľadom na ustanovenie čl. XII. zmluvy č. ZODP/55/2009 zo dňa 29.12.2008 (č. l. 45 a nasl.) obzvlášť kľúčové preukázanie, že žalobca vyúčtoval úroky z omeškania žalovanému v lehote 30 dní odo dňa vzniku nároku. Z čl. XII. zmluvy č. ZODP/55/2009 zo dňa 29.12.2008 totiž jednoznačne vyplýva, že ak si spoločnosť RADOMA SK, a.s. nevyúčtuje (pričom na tomto mieste odvolací súd uvádza, že vyúčtovaním v tomto zmysle nemožno rozumieť len to, že by si spoločnosť RADOMA SK, a.s. zaevidovala daný nárok vo svojich účtovných knihách, ale vyúčtovaním je potrebné rozumieť úkon spoločnosti RADOMA SK, a.s. urobený voči žalovanému - najmä vystavenie faktúry a jej doručovanie) úroky z omeškania v lehote 30 dní odo dňa vzniku nároku, tak platí, že spoločnosť RADOMA SK, a.s. upúšťa od vymáhania úrokov z omeškania a tieto žalovanému odpúšťa. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu o tom, že skutočnosť, že žalovaný nepoprel vystavenie faktúr, má za následok nespornosť existencie faktúr ako aj nárokov z nich plynúcich. Žalovaný sa už v písomnom vyjadrení zo dňa 09.01.2015, teda ešte pred tým, ako sa vo veci uskutočnilo prvé pojednávanie, vyjadril, že popiera, že by žalobcovi vznikol nárok na v konaní uplatnené úroky z omeškania, a to práve s poukazom na už uvedený čl. XII. zmluvy č. ZODP/55/2009 zo dňa 29.12.2008. Za tohto skutkového stavu potom nemôže obstáť tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nikdy nepoprel žalobcom uplatnené nároky na úroky z omeškania.

30. V súlade s už vyššie uvedenými právnymi závermi o dôkaznom bremene žalobcu bolo preto na žalobcovi, aby aspoň po vyjadrení žalovaného zo dňa 09.01.2015 vyvrátil jeho skutkové tvrdenia tým, že by v konaní preukázal, že si úroky z omeškania uplatnil v súlade so zmluvnou dohodou. Žalobca však toto dôkazné bremeno neuniesol, čo malo za následok zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie pritom opakovane na túto povinnosť žalobcu upozorňoval. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že samotná skutočnosť, že ak je dôkazné bremeno na žalobcovi, a ten toto nemôže uniesť, nemôže ísť táto skutočnosť na ťarchu žalovaného. V prípade, ak žalobca sám nemohol predložiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, bol oprávnený navrhnúť súdu prvej inštancie zabezpečenie a vykonanie takýchto dôkazov.

31. K zmluvnej dohode medzi spoločnosťou RADOMA SK, a.s. a žalovaným, obsiahnutej v čl. XII. zmluvy č. ZODP/55/2009 zo dňa 29.12.2008 (ktorej obsah odvolací súd uviedol už v predchádzajúcom bode), odvolací súd uvádza, že nárok na úrok z omeškania síce vzniká ex lege (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obdo 17/2010 z 26.05.2011), avšak žiadny právny predpis nezakazuje zmluvným stranám dohodnúť, že v prípade, ak veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania (ex lege - napr. podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka) a veriteľ si svoj vzniknutý nárok neuplatní v určitej lehote za dohodnutých podmienok, bude mať toto konanie za následok odpustenie vzniknutého dlhu a upustenie od jeho vymáhania. Zmluvnú dohodu medzi žalovaným a spoločnosťou RADOMA SK, a.s. preto aj odvolací súd posúdil ako platnú, ktorá má súčasne vplyv aj na rozhodnutie prejednávanej veci.

32. Z uvedeného dôvodu bolo preto v intenciách prejednávanej veci pre unesenie dôkazného bremena (ktoré má bezprostredný vplyv na úspech v konaní) potrebné, aby žalobca (keď žalovaný namietal vznik nároku na úrok z omeškania s poukazom na zmluvnú dohodu žalovaného a spoločnosti RADOMA SK, a.s.) kľúčové preukázať, že nárok na úrok z omeškania bol uplatnený v zmluve dojednaným spôsobom.

33. Záverom odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v predmetnej veci nemožno považovať za nespornú ani skutočnosť, že faktúry, tak ako sú aj evidované v účtovnej knihe, z ktorej výpis žalobca predložil v súdnom konaní, boli riadne vystavené. Žalobca túto nespornosť vyvodil zo skutočnosti, že žalovaný osobitne v celom konaní nenamietol, že by tieto faktúry boli vystavené v spojení s právnou úpravou prostriedkov procesnej obrany (popieraní skutkových tvrdení a fikcie ich nespornosti), obsiahnutou v ustanoveniach § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 CSP. Súdne konanie v prejednávanej veci bolo začaté doručením žaloby (označenej ako návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie príslušenstva pohľadávky) súdu prvej inštancie dňa 10.09.2013, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Hoci podľa § 470 ods. 1 platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. aj na konanie v prejednávanej veci, nakoľko začalo pred 01.07.2016), ustanovenie § 470 ods. 2 veta druhá obsahuje vo vzťahu k niektorým procesnoprávnym inštitútom výnimku z uvedeného všeobecného pravidla a explicitne vylučuje aplikáciu ustanovení o popretí skutkových tvrdení strany (obsiahnutých v § 151 v konaniach, ktoré začali ešte za účinnosti OSP v prípade, ak by boli v neprospech strany. Zákonodarca pristúpil k tejto právnej úprave z dôvodu, že ak by sa novokoncipovaný inštitút popretia skutkových tvrdení strany takpovediac

naplno využil v novonastavenom kontradiktórnom spore, mohlo by to spôsobiť ústavnú nonkonformitu tohto stavu. Sporové strany totiž nemôžu byť sankcionované novou procesnoprávnou úpravou do minulosti vo vzťahu k inštitútom, ktoré v pôvodnej právnej úprave neexistovali, a ktorých zavedenie v niekoľko rokov trvajúcom spore ani nemohli rozumne predpokladať. Ide tu o prejav ústavného princípu dôvery subjektov práva v objektívne právo. Vzhľadom na uvedené, aplikácia ustanovenia § 151 je podľa § 470 ods. 2 veta druhá v prejednávanej veci vylúčená. Teda, aj skutočnosť, či faktúry boli vôbec vystavené tak, ako to vyplýva z výpisu z účtovnej knihy spoločnosti RADOMA SK, a.s., nebola v konaní nespornou, ako sa mylne domnieval žalobca.

34. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.