Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/75/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. D. XXX/X, C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 13001/15, o vymoženie 118,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 1Er/218/2015-40 zo dňa 7. februára 2017 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 1Er/285/2015-40 zo dňa 7. februára 2017 v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú zrušuje a v časti výroku o vyhovení námietok povinného mení tak, že námietky povinného zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím vyhovel okresný súd námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 13001/15 a exekúciu vyhlásil za neprípustnú. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že poverením zo dňa 21.07.2015 súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 118,- Eur s príslušenstvom, na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, č. k. SR 15715/14 zo dňa 19.11.2014.

2. Povinný dňa 28.08.2015 v zákonnej lehote podal námietky proti exekúcii, v ktorých poukazuje na „úžernícke úroky“, ktoré spolu s istinou je povinný oprávnenému uhradiť aj napriek tom, že sa snažil s oprávneným skontaktovať, avšak tento neustále navyšoval požiadavky, čo sa týka úhrad. S poukazom na neprimeranú výšku úrokov a ďalšieho príslušenstva povinný požiadal, aby celú vec preveril riadny, všeobecný súd a nie súd „úžernícky“ (t.j. rozhodcovský).

3. Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.02.2016, v ktorom uviedol, že námietky považuje za nedôvodné, pretože povinný s ním uzavrel nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mohol vo veci rozhodovať buď stály rozhodcovský súd alebo príslušný všeobecný súd, pričom uzatvorenie zmluvy o úvere nebolo v predmetnom prípade podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Poukázal, že povinný od uzavretia zmluvy uhradil iba 4 splátky v celkovej výške 232,- Eur a následne svoj dlh už nesplácal. Povinný mu dňa 23.08.2015 zaslal písomné podanie, v ktorom mu oznámil, že nie je ochotný uhradiť dlžnú sumu 1.466,47 Eur napriek tomu, že pri podpisovaní zmluvy si bol vedomý všetkých sankcií v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere, čo svojim podpisom na úverovej zmluve aj potvrdil. S poukazom na uvedené oprávnený žiadal, aby súd na podanie povinného neprihliadol.

4. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 28.02.2013. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu (ďalej len "rozhodcovská zmluva"), od ktorej si Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na prejednanie sporu.

5. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok, je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

6. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy nie je jednotlivým zmluvným dojednaním, a to ani sama osebe, a ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorej sa týka, ale naopak sama rozhodcovská zmluva pozostáva z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré ju ako osobitnú zmluvu tvoria. Okresný sud zistil, že do predmetnej zmluvy bolo možné doplniť len údaje o označení dlžníka a ručiteľa, identifikačné údaje o zmluve o úvere, a to jej číslo a dátum jej uzavretia, a údaj o dátume podpisu rozhodcovskej zmluvy. Všetky ostatné zmluvné dojednania rozhodcovskej zmluvy boli vopred naformulované, pričom pokiaľ ide o samotný predmet rozhodcovskej zmluvy, dlžník nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v čl. 1 bod 1. rozhodcovskej zmluvy vopred určený, ale nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť, a to či už z hľadiska vecného rozsahu, teda či sa rozhodcovská zmluva bude vzťahovať na všetky alebo len niektoré vzájomné spory medzi účastníkmi rozhodcovskej zmluvy, s prípadným vecným vymedzením o aké spory pôjde. Naopak z vopred naformulovaného predmetu rozhodcovskej zmluvy obsiahnutého v čl. II. bod 1. vyplýva vopred určený presný vecný okruh sporov, s tým, že pôjde o všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami z takto vecne vymedzeného okruhu vzťahov vzniknú. Na základe uvedeného mal teda exekučný súd preukázané, že povinný v exekučnom konaní pri uzatváraní nemal v čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy možnosť ovplyvniť okruh otázok, na ktorom sa môžu účastníci rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní dohodnúť, pričom podstatu, resp. obsah rozhodcovskej zmluvy tvorí práve úprava týchto otázok. Okresný súd považoval dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy za dojednanie, ktoré svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účel a pôsobnosť tohto ustanovenia nemôžu byť obchádzané zmluvným dojedaním obsiahnutým v ustanovení čl. II. bod 1. rozhodcovskej zmluvy, ktoré umožňuje zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, rozhodnúť sa medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Je potrebné zohľadniť najmä to, že dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu je bez právneho významu, nakoľko právomoc všeobecného súdu na rozhodovanie sporov vymedzených v rozhodcovskej zmluve vyplýva priamo z príslušných procesných predpisov a to bez ohľadu na vôľu strán zmluvy. Podstatou rozhodcovskej zmluvy, teda nie je dohoda zmluvných strán o právomoci všeobecného súdu, ale dohoda o právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi v rozhodcovskom konaní. Po podaní žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ v predmetnej veci nemal reálnu možnosť túto voľbu dodávateľa zvrátiť. Sama skutočnosť, že rozhodcovská zmluva v dojednaní v čl. I. bod 1. obsahuje vopred presne určenú osobu rozhodcu - v danom prípade rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného okresný súd ustálil, že predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy, ktorej ustanovenia čl. I. bod 1 a čl. II. bod 1. súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatné. Z uvedeného dôvodu okresný súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu bola založená na neplatnom právnom úkone exekučný titul. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal okresný súd za to, že námietky povinného proti exekúcii vedenej na podklade neplatného exekučného titulu sú dôvodné, a vykonávaná exekúcia je z tohto dôvodu neprípustná. Súd preto námietkam povinného vyhovel s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia exekúciu v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku zastaví.

8. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodcovská zmluva bola medzi oprávneným a povinným dojednaná individuálne a je platná. Považoval za nepochybné, že ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, nakoľko v čl. II ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. K právnemu názoru okresného súdu ohľadne znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu pred štátnym súdom oprávnený poukázal na skutočnosť, že podľa slovenského právneho poriadku prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané, ako aj na to, že použitie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva. Oprávnený tiež poukázal, že uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola zavretá na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere.

9. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle § 391 ods. 1 zrušil v plnom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie.

10. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 02.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 21.07.2015 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 15715/14 zo dňa 19.11.2014 na vymoženie sumy 118,- Eur spolu s príslušenstvom, zmluvnej pokuty 312,- Eur, trov mediačného konania 154,75 Eur, trov rozhodcovského konania 263,82 Eur a trov exekúcie. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavrel dňa 28.02.2013. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur.

13. Dňa 25.09.2015 bolo súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie povinného, ktorým podal námietky proti exekúcii z dôvodu, že nesúhlasí s rozhodnutím rozhodcovského súdu. Celkovú výšku pohľadávky uvedenú v upovedomení v sume 1.466,47 Eur považuje za úžeru, ktorá je trestná. Povinný zároveň uviedol, že s oprávneným komunikoval, ale ten stále navyšoval svoje požiadavky. Z uvedeného dôvodu súhlasil len s konaním na „riadnom“ súde, nie „úžerníckom“. Na záver uviedol, že sumu 118,- uhradí, ale sumu 1.466,47 Eur nie. S poukazom na neprimeranú výšku úrokov a ďalšieho príslušenstva povinný požiadal, aby celú vec preveril všeobecný súd. Okresný súd následne v napadnutom uznesení vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že rozhodcovská zmluva, z ktorej si odvodil právomoc rozhodcovský súd, je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.

14. Podľa článku II. ods. 1, 2 a 3 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 28.02.2013 budú všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 601103452 uzatvorenej dňa 28.02.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnení práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez udania dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

15. Podľa článku I. ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761.

16. V poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy povinný prehlásil, že s uzavretím zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.

17. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

18. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

19. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

21. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 28.02.2013 (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

29. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine, a teda s každým spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu Rozhodcovskej zmluvy, pretože povinný potvrdil podpisom, že bol s účelom tejto Rozhodcovskej zmluvy oboznámený a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

30. Odvolací súd súhlasí aj so záverom okresného súdu v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 28.02.2013 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd na základe námietky povinného preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

31. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 28.02.2013. Zo samostatne uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď Rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, z rozhodcovskej zmluvy a ani zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by neuzavretie rozhodcovskej zmluvy malo vplyv na uzavretie zmluvy o úvere.

32. Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako aj veriteľovi, právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom, ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete článku II. bod 1 Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník

- spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Podľa článku II. bod 3 Rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez udania dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Povinný pritom v poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia. Povinný síce v námietkach tvrdí, že s rozhodcovským konaním po navyšovaní požiadaviek oprávneného nesúhlasil, avšak neoznačil a ani nepreukázal žiadnu právnu skutočnosť na základe ktorej by došlo k zrušeniu rozhodcovskej zmluvy.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda je platným právnym úkonom.

34. Odvolací súd pokiaľ ide skutočnosti, ktoré povinný namieta, a to konkrétne povinnosti uložené v exekučnom titule, uvádza, že exekučného súdu nie je v štádiu rozhodovania o námietkach proti exekúcie oprávnený skúmať skutočný obsah hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným a rozhodovať tak meritórne vo veci, pretože toto právo je vyhradené rozhodovaniu súdom v základnom konaní. Exekučný súd tak v štádiu rozhodovania o námietkach povinného proti exekúcii nemá oprávnenie hmotnoprávne preskúmavať exekučný titul, a to ani v prípade, ak účastníkom zmluvného vzťahu na základe, ktorého bol exekučný titul vydaný, je spotrebiteľ. Tento má právo brániť sa proti povinnosti uloženej v exekučnom titule využitím opravných prostriedkov proti takémuto rozhodnutiu a v prípade rozhodcovského rozsudku podaním žaloby o jeho zrušenie všeobecným súdom. Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku mohol povinný podať tak, ako bol o tom rozhodcovským súdom poučený, v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

35. Keďže okresný súd vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú podľa § 389 ods. 1, písm. c) zrušil a v časti výroku o vyhovení námietok povinného napadnuté uznesenie podľa § 388 zmenil tak, že námietky povinného zamieta.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .