Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-71-2018.pdf
PDF · 81.13 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/71/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: R. K. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., zastúpený: JUDr. Dianou Bereseckou, advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra, proti žalovaným: 1. V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q.. N. adresa na doručovanie: E., 2. D. N., 3. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, M.-Y., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení JUDr. Martinom Kanásom, advokát, so sídlom Školská 3, Nitra, 4. T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. B. XXXX/XX, X., 5. W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, N., 6. P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, N., 7. B. sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o náhrade trov konania, o odvolaní žalovanej v 1. rade a o odvolaní žalovanej v 7. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, zo dňa 11. októbra 2016 č.k. 12C/159/2006-632 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o povinnosti žalovanej v 7. rade zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.
Vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e.
Žalobca má voči žalovanej v 1. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). V sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo bol v tomto prípade žalobca, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane. V konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa, ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu.
2. Žalovaná v 1. rade napadla uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním podaným v zákonnej lehote. Uviedla, že s uznesením nesúhlasí na základe svojich vedomostí a vedomostí aj iných nezainteresovaných ľudí, ktorí poznali V. a vedeli, že jej nelegálnym spôsobom bola odobraná slobodná vôľa. Žiadala, aby súd zistil, či notár robil úkony s ťažkou dementnou osobou a žiadala vrátiť celý proces, ktorý označila za nespravodlivý, späť na začiatok. Popísala viaceré skutočnosti, ktoré sa podľa jej tvrdení v súvislosti s vecou samou mali udiať a pripojila k odvolaniu trestné oznámenie zo dňa 29.03.2006 podané v N. V. S. a T. Q..
3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03.04.2017 č.k. 12C/159/2006-665 vyzval žalovanú v 1. rade, aby doplnila svoje odvolanie v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Mala uviesť, či svojim podaním mienila podať odvolanie proti uzneseniu č.k. 12C/159/2006-632 o náhrade trov konania, resp. návrh na obnovu konania. Ďalej mala uviesť, v akom rozsahu ho napáda, čoho sa domáha, ako žiada, aby
súd vo veci rozhodol a svoje podanie doručiť v potrebnom počte rovnopisov. Poučil žalovanú v 1. rade, že ak v určenej lehote neodstráni vady odvolania, odvolací súd odvolanie odmietne. Žalovaná na základe výzvy súdu doručila dňa 28.04.2017 súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedla, že svojim odvolaním napáda uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 03.11.2016 č.k. 12C/159/2006-632. Ako dôvody odvolania uviedla dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 písm. h) CSP a § 205 ods. 2 písm. d) a f) CSP. Neboli splnené procesné podmienky, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie a žiadala vypočuť ako svedka notára, ktorého svedectvo sa v uzneseniach nenachádzalo.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu odvolaním podaným v zákonnej lehote aj žalovaná v 7. rade. Ako odvolacie dôvody uviedla dôvody podľa § 365 ods. 2 písm. a), d) a h) CSP. Poukázala na rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa náhrady trov konania zo dňa 14.04.2014 č.k. 12C/159/2006-587, ktorým v prvom výroku rozhodol, že žalovaní v 1. až 6. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania vo výške 7.716,27 eura. Druhým výrokom rozhodol, že žalovanej v 7. rade neukladá povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Opravným uznesením zo dňa 07.04.2015 č.k. 12C/159/2006-615 súd prvej inštancie opravil záhlavie pôvodného uznesenia pre zjavné chyby v písaní spočívajúce v uvedení nesprávnych adries bydliska žalovaných v 3., 5., 6. rade a v absentovaní uvedenia právneho zástupcu žalovaných v 2. a 3. rade. Na základe odvolania žalovaných v 1., 2. a 3. rade bol prvý výrok pôvodného uznesenia v znení opravného uznesenia odvolacím súdom uznesením č. k. 25Co/997/2015-624 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením. Z vyššie uvedeného však bolo zrejmé, že súd už v druhom výroku pôvodného uznesenia č.k. 12C/159/2006-587 rozhodol vo vzťahu k žalovanej v 7. rade tak, že jej neuložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a tento výrok nadobudol právoplatnosť, keďže nebol napadnutý odvolaním strán sporu a nebol zrušený odvolacím súdom. Na základe toho mala žalovaná za to, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania žalobcu tak, že mu priznal náhradu trov konania v plnej výške bez toho, aby určil okruh žalovaných, ktorým povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania ukladá. Z uznesenia nebolo zrejmé, že povinnosť nahradiť trovy konania sa nevzťahovala aj na žalovanú v 7. rade. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovaní v 1. až 6. rade boli povinní nahradiť žalobcovi trovy konania a žalovaná v 7. rade nie je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania. Eventuálne navrhla, aby v súlade s § 389 ods.1 CSP odvolací súd uznesenie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú náležitosti podľa § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 7. rade je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o povinnosti žalovanej v 7. rade zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Nakoľko odvolanie žalovanej v 1. rade v znení jeho doplnenia nepovažoval za dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 potvrdil.
6. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
8. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky,
10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
11. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplývalo, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.04.2014 č.k. 12C/159/2006-587 rozhodol o náhrade trov konania tak, že podľa prvého výroku žalovaní v 1. až 6. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu trov konania vo výške 7.716,27 eura. Druhým výrokom rozhodol, že žalovanej v 7. rade neukladá povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Opravným uznesením zo dňa 07.04.2015 č.k. 12C/159/2006-615 súd prvej inštancie opravil záhlavie pôvodného uznesenia pre zjavné chyby v písaní spočívajúce v uvedení nesprávnych adries bydliska žalovaných v 3., 5., 6. rade a v absentovaní uvedenia právneho zástupcu žalovaných v 2. a 3. rade. Na základe odvolania žalovaných v 1., 2. a 3. rade bol prvý výrok pôvodného uznesenia v znení opravného uznesenia odvolacím súdom uznesením zo dňa 15.06.2016 č.k. 25Co/997/2015-624 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením. Z vyššie uvedeného však bolo zrejmé, že súd už v druhom výroku pôvodného uznesenia č.k. 12C/159/2006-587 rozhodol vo vzťahu k žalovanej v 7. rade tak, že jej neuložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2015, keďže nebol napadnutý odvolaním strán sporu a nebol zrušený odvolacím súdom. Tým vznikla prekážka právoplatnej rozhodnutej veci a súd prvej inštancie napadnutým uznesením nemohol opätovne rozhodovať o povinnosti žalovanej v 7. rade zaplatiť spolu s ostatnými žalovanými žalobcovi náhradu trov konania. Z dôvodu existencie neodstrániteľnej prekážky konania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej v 1. rade v znení jeho neskoršieho doplnenia na základe výzvy súdu prvej inštancie, odvolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mal napadnuté uznesenie zmeniť, resp. zrušiť a preto ho v zostávajúcej časti ako vecne správne a riadne odôvodnené potvrdil. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z úspech strán sporu v konaní. Z rozsudku vo veci samej zo dňa 18.05.2011 č.k. 12C/159/2006-430 bolo zrejmé, že v konaní bol úspešný žalobca v plnom rozsahu. Vychádzajúc z toho, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu priznal plnú náhradu trov konania. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo zvyšnej časti ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
14. Je pravdou, že súd prvej inštancie mohol vo výroku napadnutého uznesenia konkretizovať, že na náhradu trov konania zaväzuje iba žalovaných v 1 až. 6 rade. To však nič nemenilo na skutočnosti, že výrok napadnutého uznesenia bolo potrebné posudzovať v kontexte uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 12C/159/2006-587 a uznesenia odvolacieho súdu č.k. 25Co/997/2015-624. Z nich je zrejmé, že žalovanej v 7. rade sa povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcovi netýkala. Keďže však súd prvej inštancie napriek tomu naďalej so žalovanou v 7. rade konal, z dôvodu procesnej čistoty a z dôvodu existencie spomínanej prekážky rozhodnutej veci rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. V zmysle toho budú po právoplatnosti uznesenia žalovaní v 1. až 6. rade povinní nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výške, ktorú určí súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovaná v 7. rade nie je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 1. rade z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov odvolacieho konania (a o výške trov konania) rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).