Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-387-2017.pdf
PDF · 99.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/387/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. cesta XX, I., t. č. M. T. XX o zaplatenie 3.054,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 24C/8/2016-93 zo dňa 30. novembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.198,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.834,65 eur od 7.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia /výrok I./, vo zvyšku súd žalobu zamietol / výrok II./ a nakoniec rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 26 % trov konania /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia 3.054,25 eur (istina, úrok z úveru, úrok z omeškania, poplatky a debetný zostatok), úroku (ako odplaty) vo výške 21,90 % ročne z istiny 1668,26 eur od 7.10.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.644,83 eur (istina, úroky z úveru a poplatky) od 7.10.2015 do zaplatenia, debetný úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 46 eur od 12.9.2013 do zaplatenia a trov konania, všetko titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 21.11.2011 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 004592225R, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 3 000,- eur, ktoré peňažné prostriedky mohol žalovaný čerpať jednorazovo dňa 21.11.2011. V zmluve sa uvádza, že vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou 21,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len "RPMN") na úver je 30,84 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, predstavuje čiastku 4.360,30 eur. Priemerná hodnota RPMN bola 20,37 %. Za poskytnutie úveru si strany dojednali poplatok 60,- eur splatný v deň podpisu zmluvy, za vedenie úveru poplatok 2 eur mesačne. Za predčasné splatenie úveru bol poplatok vo výške 1 % z výšky splateného úveru pred dňom splatnosti, ak obdobie medzi splatením úveru a dohodnutým dátumom ukončenia zmluvy presahuje 1 rok; ak toto obdobie nepresahuje 1 rok, je poplatok za predčasné splatenie úveru 0,5 % z výšky splateného úveru. Žalovaný sa zaviazal dlh splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach vždy k 11. dňu v mesiaci po 113,73 eur s tým, že posledná splátka bude vypočítaná žalobcom na základe priebehu splácania. Prvá splátka bola splatná dňa 11.12.2011 a posledná dňa 11.11.2014. Dlžník vzal na vedomie, že dlžná suma, so zaplatením ktorej bude v omeškaní, bude úročená úrokom z omeškania, ktorej sadzba ku dňu uzavretia zmluvy je 9,25 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky, predzmluvný formulár štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Písomnosti
banka zasiela dlžníkovi poštou na adresu uvedenú v zmluve; ak ide o obyčajnú zásielku, považuje za doručenú 5. dňom po odoslaní. Ak sa zásielka vráti banke ako nedoručená, účinky nastávajú dňom, keď bola písomnosť vrátená banke. Podľa čl. 9 bodu 9.1. Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery (ďalej len "Obchodné podmienky") v prípade, že nastane omeškanie so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo zmluvy voči banke, resp. z iného vzťahu voči inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, je banka oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru písomným oznámením banky odoslaným dlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený. Podľa čl. 4 bod 4.1. vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. Podľa čl. 4 bod 4.2., ak nastane omeškanie so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je banka oprávnená účtovať z dlžnej sumy úrok z omeškania vo výške, ktorý zverejňuje v prevádzkových priestoroch banky prístupných verejnosti a na internetovej stránke banky. Splátky istiny úveru po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve a navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Úroky a poplatky, ako aj ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou neuhradené v termínoch ich splatnosti sa budú úročiť len sadzbou úroku z omeškania. Dňa 21.11.2011 bola medzi stranami uzatvorená aj zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal začínajúc dňom 21.11.2011 zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet číslo 4014765539/7500 v mene Eur. V bode II (povolené prečerpanie) sa žalobca zaviazal na základe žiadosti žalovaného vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok žalobcu na poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzatvorí žalobca so žalovaným zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Z výpisu z úverového účtu žalovaného súd zistil, že dňa 21.11.2011 bola na účet žalovaného pripísaná čiastka vo výške 3000 eur. V oznámení o zrušení bežného účtu žalobca vyzval žalovaného na úhradu debetného zostatku 46 eur z dôvodu, že na základe výpovede zmluvy o bežnom účte bol dňa 11.9.2013 zrušený žalovaného bežný účet. Z výpisu z bežného účtu žalovaného súd zistil, že dňa 11.9.2013 (v čase zrušenia účtu žalobcom) bol stav na predmetnom účte - 2,10 eur. Ku dňu 1.3.2014 bol stav na účte - 46 eur. V oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 12.11.2013 adresovaného žalovanému sa uvádza, že záväzok zo zmluvy o úvere bol ku dňu 11.11.2013 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1.957,38 eur do 22.11.2013. Podľa nedatovaného, nepodpísaného vyčíslenia pohľadávky predstavovala pohľadávka voči žalovanému ku dňu 6.10.2015 sumu spolu 3.008,25 eur, z toho istina 1.668,26 eur, úroky 848,73 eur, úroky z omeškania 363,42 eur a poplatky 127,84 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 497, § 503 ods. 1 až 3, § 708 ods. 1 a 2, § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 2 ods. 1, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 2, § 107 ods. 1 a 2, § 121 ods. 1 a 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a poľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013. Uviedol, že po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle uvedených zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobný návrh je čiastočne dôvodný. V posudzovanej veci niet sporu o tom, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.11.2011 žalobca žalovanému ako dlžníkovi poskytol na jeho požiadanie určité peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o úrok v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom - veriteľom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom a je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným - spotrebiteľom. Žalovanému potom vznikla povinnosť vrátiť dlh tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný si svoje povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne neplnil, žalobcovi nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky v súlade so zmluvou, z ktorého dôvodu žalobca oprávnene, zosplatnil záväzok žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ku dňu 11.11.2013 listom zo dňa 12.11.2013. Žalobca si žalobou uplatnil istinu vo výške 1.668,26 eur, ktorú mu súd v celom rozsahu priznal. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval aj vyčíslený riadny úrok (vo výške 21,90 % ročne) ku dňu 6.10.2015 s tým, že zároveň uplatňoval úrok 21,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 07.10.2015 do zaplatenia. Zmluvou o úvere si účastníci konania dojednali pevnú úrokovú sadzbu vo výške 21,90 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá zmluvou o splátkovom úvere dňom 11.11.2014, pričom k zosplatneniu úveru došlo dňom 11.11.2013, keď žalobca využil svoje právo uvedené v zmluve a žiadal splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Podľa súdu zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov mala žalovaná žalobcovi zaplatiť len do splatnosti úveru. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a tým treba považovať celý dlh žalovaného za splatný, preto od splatnosti úveru už žalobca nemá nárok na úrok z úveru a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Súd dospel k záveru, že nie je možné žalobcovi priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z úveru do splatnosti úveru vo výške 153,55 eur (suma splatných riadnych úrokov do 11.11.2013 mínus suma zaplatených riadnych úrokov do 11.11.2013) a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z úveru žalobu zamietol. Súd ďalej považoval za preukázaný nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, ktorý vznikol na základe bodu VI. úverovej zmluvy (a ktorý sa neskôr v závislosti od úrokovej sadzby ECB menil) z nedoplatkov na splátkach z istiny a riadneho úroku, ktoré boli splatné k 11. dňu kalendárneho mesiaca a výška ktorého ku dňu 6.10.2015 predstavovala 363,42 eur, ktorú súd žalobcovi v plnom rozsahu priznal. Úrok z omeškania 8,05 % ročne priznal súd žalobcovi aj od 7.10.2015 (základná úroková sadzba ECB bola 0,50 %) zo sumy 1.834,65 eur (nezaplatená časť istiny 1668,26 eur + 153,55 eur ako riadne úroky + 12,84 eur ako poplatky). Vo vzťahu k poplatkom, ktoré si žalobca uplatňuje v celkovej výške 127,84 eur súd uviedol, že suma 115 eur (10 eur za upomienku, 105 eur za výzvy) bola tvorená len poplatkami. Je nepochybné, že žalovaný výšku poplatkov za upomienky nemohol ovplyvniť. Je pravdou, že žalovaný porušil svoje povinnosti a žalobca ho pred zosplatnením pohľadávky vyzýval na splnenie si svojich povinností. Sumu 10 eur za upomienku a následne sumy 35 eur za výzvy považoval súd za neprimerané. Aj keby súd zohľadnil náklady spojené s administratívnou činnosťou a poštovným pri vyhotovení upomienky, uvedené sumy vysoko prevyšuje takéto náklady. Výška poplatkov je pritom jednostranne určená žalobcom, žalovaný ju nedokáže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Podmienku umožňujúce uplatňovanie poplatkov v uvedenej výške súd považuje za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, z ktorej žalovaný nie je povinný plniť Súd preto zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia poplatkov vo výške 115 eur. V časti nároku vyplývajúceho zo zmluvne nepovoleného prečerpania žalobca žiadal priznať istinu z nepovoleného prečerpania (nepovolený debet) vo výške 46 eur a ním nazvanú "debetnú úrokovú sadzbu" zo sumy 46 eur vo výške 25 % p. a. od 12.09.2013 do zaplatenia. Súd však nemal za preukázané že medzi stranami došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu (článok II zmluvy o bežnom účte) a aj samotný žalobca v žalobe uviedol, že debetný zostatok nastal v dôsledku zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov. V zmysle uvedeného nebolo prečerpanie na účte povolené a žalovaný sa tak zmluvne nepovoleným prečerpaním stavu na bežnom účte na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil (plnenie bez právneho dôvodu). Z oznámenia o zrušení účtu vyplýva, že žalobca najneskôr dňom 11.9.2013 (v čase zrušenia účtu) vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súd dňa 15.10.2015 je nárok žalobcu v tejto časti (debetu vo výške 46 eur) premlčaný (§5b zákona o ochrane spotrebiteľa). Vzhľadom k tomu, že došlo k premlčaniu uplatneného hlavného nároku nie je možné priznať ani jeho príslušenstvo - debetný úrok 25 % ročne. Na základe všetkých vyššie uvádzaných dôvodov, súd považoval za preukázané nároky žalobcu na zaplatenie istiny 1668,26 eur, úroku (ako odplaty) 153,55 eur, úroku z omeškania 363,42 eur, poplatkov vo výške 12,84 eur a úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne z nezaplatenej istiny, riadneho úroku a poplatkov (v celkovej výške 1.834,65 eur) od 07.10.2015 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom k tomu, že žalobca v žalobnom petite požadoval aj riadny úrok 21,90% ročne aj za dobu po zosplatnení úveru, poplatky vo výške 115 eur, debetný zostatok vrátane debetného úroku 25 % ročne od 12.9.2013 do zaplatenia, ktoré nároky mu súd nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol, nemožno hovoriť o úspechu žalobcu v plnom rozsahu. Preto bolo potrebné zistiť pomer úspechu žalobcu. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo (úrok z omeškania) navrhovateľ nevyčíslil vo svojej žalobe (uznesenie NS SR z 27. novembra 2008, sp. zn. 6Obo 243/2007). Vzhľadom k uvedeného súd pri určení pomeru úspechu a neúspechu nebral do úvahy uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, nakoľko tento nebol vyčíslený. Nároky žalobcu potom predstavujú istinu 1668,26 eur + úroky 848,73 eur + úroky z omeškania 363,42 eur + poplatky 127,84 eur + debetný zostatok 46 eur + úrok 21,90% ročne z nezaplatenej istiny, ktorý súd vyčíslil vo výške 421,40 eur (vzhľadom na objektívnu
nemožnosť stanovenia časového úseku, vypočítal súd uvedený úrok za obdobie od 07.10.2015 do 30.11.2016, t. j. do doby vyhlásenia rozhodnutia) a debetný úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 46 eur od 12.9.2013, ktorý súd vyčíslil vo výške 37,05 eur (vzhľadom na objektívnu nemožnosť stanovenia časového úseku, vypočítal súd uvedený úrok za obdobie od 12.09.2013 do 30.11.2016, t. j. do doby vyhlásenia rozhodnutia). Uplatnený nárok žalobcu celkovo teda predstavoval výšku 3.512,70 eur, pričom priznaná mu bola suma v celkovej výške 2.198,07 eur. Vo vzťahu k žalovanej sume 3.512,70 eur (100%) bol úspech žalobcu 63 % (2.198,07 eur) a úspech žalovaného 37 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 26 %. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 26 % trov konania z uplatneného zaplateného súdneho poplatku. 2. Proti tomuto rozsudku do výroku III. o náhrade trov konania podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na to, že v žalobnom petite nevyčíslil úrok z omeškania, tento súd prvej inštancie potom nebral do úvahy pri stanovení výšky pomeru jeho úspechu vo veci, avšak na druhej strane nevyčíslil v žalobe ani požadovaný úrok a sankčný úrok a tieto súd prvej inštancie pri stanovení pomeru úspechu žalobcu vo veci vzal do úvahy. Takéto právne posúdenie súdom prvej inštancie je nesprávne. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008 pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ktoré nie je v žalobe vyčíslené. Súd prvej inštancie preto nemal pri zisťovaní pomeru úspechu strán v spore vziať do úvahy žiadne príslušenstvo žalovanej istiny, keď žiadne príslušenstvo žalobca v žalobe nevyčísloval. Správne tak mal byť stanovený pomer úspechu žalobcu v spore nie na 26 % ale na 44 %. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 44 %. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/ v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. 5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ktorými bolo rozhodnuté vo veci samej nebol odvolaním strán sporu napadnutý a preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 CSP/. 6. V predmetnej veci sa žalobca svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 3.054,25 eur (istina, úrok z úveru, úrok z omeškania, poplatky a debetný zostatok), úroku vo výške 21,90 % ročne z istiny 1668,26 eur od 7.10.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.644,83 eur (istina, úroky z úveru a poplatky) od 7.10.2015 do zaplatenia a debetného úroku vo výške 25 % ročne zo sumy 46 eur od 12.9.2013 do zaplatenia. 7. O tejto žalobe súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 2.198,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.834,65 eur od 7.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia /výrok I./ a vo zvyšku žalobu zamietol /výrok II./. V týchto výrokoch je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný. 8. Už na prvý pohľad je nesporné, že žalobca nemal vo veci úspech v plnom rozsahu a preto je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, ktoré stanovuje, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie toto ustanovenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania aj použil, avšak žalobca vo svojom odvolaní namieta jeho nesprávnu aplikáciu, konkrétne v otázke, či pre stanovenie pomeru úspechu strany v spore treba zohľadniť aj príslušenstvo žalovanej pohľadávky, ak toto nie je v žalobe vyčíslené. 9. Odvolací súd dáva odvolateľovi za pravdu v tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku náhrady trov konania, keď na jednej strane pri stanovení pomeru úspechu strán v spore nevzal do úvahy žalobcom uplatnené úroky z omeškania /pretože neboli v žalobe vyčíslené/ a na druhej strane vzal do úvahy žalobcom uplatnené úroky a tzv. sankčné úroky /ktoré ale tiež neboli v žalobe vyčíslené a súd prvej inštancie si ich vyčíslil sám ku dňu svojho rozhodnutia/. Z pohľadu rozhodovania o náhrade trov konania niet žiadneho rozdielu medzi úrokmi, úrokmi z omeškania, či tzv. sankčnými úrokmi /či už majú byť v konečnom dôsledku posúdené ako úroky alebo úroky z omeškania/. V každom prípade ide o príslušenstvo pohľadávky, ktoré žalobca v podanej žalobe nevyčísľoval a preto pri stanovovaní pomeru úspechu strán v spore malo byť na ne prihliadané rovnako. V tomto smere je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania nesprávne.
10. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom, ktorý žalobca vyslovil vo svojom odvolaní, že pri stanovení pomeru úspechu strán v spore pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa na príslušenstvo pohľadávky, ktoré nebolo v žalobe vyčíslené, nemá prihliadať. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/1/2004, ktorý upravuje skutkovo a právne obdobný prípad a závery tohto rozhodnutia sú preto aplikovateľné aj v prejednávanej veci, základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník nemá právo na náhradu nákladov konania. Žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit sa označuje to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu). Pokiaľ aj žalobný petit nepozostáva z dvoch samostatných nárokov, keďže žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo za také nemožno považovať, právny názor, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný, má ten význam, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej istiny nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, resp. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti. Aj v zmysle právnej teórie (Ján Mazák, Ľudovít Šoltýs: Trovy konania v civilnom procese, mimoriadne vydanie Bulletinu slovenskej advokácie, vydavateľ Slovenská advokátska komora, rok 1997, str. 52) platí, že plný úspech strany v spore vyžaduje aj úspech v otázke príslušenstva uplatneného nároku. 11. Pre stanovenie pomeru úspechu strany v spore pri rozhodovaní o náhrade trov konania je tak podľa odvolacieho súdu potrebné zohľadňovať aj uplatňované príslušenstvo žalovanej pohľadávky a to bez pohľadu na to, či bolo alebo nebolo žalobcom v žalobe vyčíslené. V prípade nevyčísleného príslušenstva žalovanej pohľadávky je potom potrebné toto pri stanovovaní pomeru úspechu strán v spore vyčísliť ku dňu rozhodnutia vo veci samej. 12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvedeným spôsobom nepostupoval a preto je jeho rozhodnutie o náhrade trov konania založené na nesprávnom právnom posúdení a teda nesprávne. Odvolací súd však musel prihliadnuť na skutočnosť, že proti rozhodnutiu o náhrade trov konania sa odvolal len žalobca, v prospech ktorého uvedené nesprávne posúdenie súdom prvej inštancie vyznieva / ak by súd prvej inštancie správne zohľadnil pri stanovení pomeru úspechu strán v spore aj žalobcom uplatnený úrok z omeškania, bol by pomer úspechu žalobcu v spore ešte nižší ako 26 %/. Odvolacie konanie je okrem iných ovládané aj zásadou zákazu reformatio in peius, teda zákazu zmeny k horšiemu, ktorú možno vyvodiť z ustanovení § 379 a § 380 CSP. Táto zásada spočíva v tom, že odvolací súd je rozhodnutím súdu prvej inštancie viazaný v tom smere, že ho nemôže zmeniť v neprospech strany, ktorá odvolanie podala a v prospech strany, ktorá odvolanie nepodala. Odvolací súd preto odvolateľom napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania nemohol zmeniť, napriek tomu, že je presvedčený o jeho nesprávnosti, pretože táto zmena /stanovenie pomeru úspechu žalobcu v spore v nižšom rozsahu ako to určil súd prvej inštancie/ by bola v neprospech žalobcu, ktorý jediný podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania odvolanie. 13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).