Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/197/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, v konaní právne zastúpená ŠMÍDA advokátska kancelária, so sídlom: Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: B. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. L.C. A. XXXX/ XX, XXX XX K. Š., o zaplatenie 329,70 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 01.12.2017 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 329,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 109,88 od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradil jej trovy konania.

2. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku: 2.1. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe uviedla, že žalovaný a právny predchodca žalobkyne, spoločnosť Provident Financial, s.r.o.. IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava (ďalej len „spoločnosť Provident“) uzavreli dňa 11.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalovanému poskytol bezúčelový úver vo výške 1.000,- €. Peňažné prostriedky boli žalovanému vyplatené jednorazovo v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil podpisom Zmluvy (viď. orámovaná časť Zmluvy, strana 1.).

2.2. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 22,42 €, pričom výška poslednej splátky bola 22,22 €. Prvá splátka bola splatná 7. kalendárni deň po uzatvorení Zmluvy t.j. 18.10.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 05.12.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 345,00 €. ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) a administratívny poplatok, (taktiež vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1). Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident.

2.3. Spoločnosť Provident uzatvorila so žalovaným dňa 11.10.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I. bod 1.1

zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 515,00 €. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov pričom výška splátok okrem poslednej bola 8,58 € a výška poslednej splátky bola 8,78 €. Celková výška splátky z oboch zmlúv predstavovala sumu 31,00 €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.

2.4. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 1.860,00 € (istina vo výške 1.000,00 €. úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé období trvania úveru 345,00 € a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 515,00 €). Celkovú čiastku 1.860,00 € sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok á 31,00 €.

2.5. Žalovaný spoločnosti Provident uhradil celkovo 1.530,30 € a teda riadne uhradil len 49 splátok, pričom z 50. splátky uhradil len 11,30 €. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie.

2.6. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpení pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobkyňu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016.

2.7. Hodnota postúpenej pohľadávky predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 329,70 € (celková čiastka úveru ponížená o platby žalovaného, uhradené ku dňu postúpenia pohľadávky). Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 1.530,30 €. Tato čiastka bola v súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu a následne na náklady spojené s úverom.

2.8. Žalovaný súčasnému veriteľovi neuhradil na danú pohľadávku žiadnu platbu. Poslednú výzvu na zaplatenie pred podaním žaloby žalobkyňa odoslala žalovanému dňa 05.10.2017.

2.9. Žalobkyňa si danou žalobou tak uplatňuje istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere 109,88 € (pôvodná istina vo výške 1.340,00 € ponížená o platby žalovaného), neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 94,58 € (pôvodná suma zo zmluvy o zabezpečení vo výške 515,00 € znížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom, vo výške 345,00 €, a úrok z omeškania z istiny vo výške 109,88 € od 17.12.2016.

3. Žalobkyňa predložila tieto listinné dôkazy: 3.1. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.10.2013 - kópia, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 11.10.2013, platobná história žalovaného, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.016, Príloha o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva zo dňa 05.10.2017 a Podací hárok predžalobnej výzvy. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že bola uzatvorená - podpísaná oboma zmluvnými stranami dňa 11.10.2013. Pôvodný veriteľ sa zmluvou zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver vo výške 1.000,- € pričom celkové náklady zákazníka boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu. Úrok bol v zmluve uvedený úrokovej sadzbe vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 144,00 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 201,00 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy tak predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov ( ďalej len „RPMN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú bol spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi predstavovala sumu 1.345 €. Priemerná hodnota RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 46,06 %. Žalovaný sa zaviazal veriteľovi dlžnú sumu splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od 1. po predposlednú bola vo výške 22,42 € a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 22,22 €. Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy.

3.2. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola podpísaná zmluvnými stranami dňa 11. 10. 2013 vyplýva, že spoločnosť Provident, ako poskytovateľ, sa zaviazal spotrebiteľovi za odmenu vo výške 515,-€ pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy číslo XXXXXXXXX. Prevzaté sumy od zákazníka bezodkladne použije na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. V článku II. zmluvy sa uvádza, že táto zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká

dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky sú predmetom služby podľa článku 1 ods. 1.

3.3. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva že žalovaný celkovo uhradil zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sumu 1.530,30 €.

3.4. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 a podacieho hárku k oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.01.2017 - kópia vyplýva, že pohľadávka, ktorá bola predmetom žaloby bola postúpená na žalobkyňu.

3.5. Predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu sumy 336,86 € najneskôr do 16.10.2017. Žalobkyňa pripojila aj podací hárok zo dňa 09.10.2017 k predžalobnej výzve.

4. Žalovaný použil nasledujúce prostriedky procesnej obrany: 4.1. Dňa 18.04.2018 žalovaný na pojednávaní uviedol nasledovné tvrdenia:

4.1.1. Žalovaný sa osobne poznal s obchodnou zástupkyňou spoločnosti Provident. Zmluvu o úvere a aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru podpisoval v aute, pričom ich pred podpísaním neprečítal. Zo strany obchodnej zástupkyne mu bolo vysvetlené, že splátky bude platiť týždenne v hotovosti predajcovi úveru. Miesto odovzdania splátky malo byť individuálne dohodnuté, podľa telefonického dohovoru. Nevedel, že za takúto službu, bude musieť zaplatiť poplatok. Spoločnosť Provident mu neponúkol inú formu splácania úveru. Okrem zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru podpísal viacero listín, ktoré mu boli neskôr aj odovzdané. Žalovaný ale nevie uviesť o aké listiny malo ísť, lebo ich neštudoval. Pri podpísaní zmlúv mu obchodná zástupkyňa vysvetliť, že v prípade predčasného splatenia, je vždy nejaká zľava, inak nebol informovaný, koľko peňazí navyše musí zaplatiť za poskytnutý úver. Po nejakom čase, ako splácal úver mu mal volať zástupca spoločnosti Provident a oznámiť mu, že pokiaľ splatí úver, ktorý už má, novým úverom, tak to bude výhodnejšie a nová splátka sa mu o niečo navýši.

4.2. Žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta .

5. Súd vykonal výsluch žalovaného a dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou a zistil skutkový stav, ako vyplýva z bodov 1. - 4. tohto odôvodnenia.

6. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:

6.1. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6.2. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.4.2014 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6.3. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.4.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

6.4. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.4.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

6.5. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.4.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

6.6. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

7. Po právnom posúdení na základe citovaných zákonných ustanovení nie sú žiadne pochybnosti a žalobkyňa to ani nenamietala, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi spoločnosťou Provident, ako dodávateľom, pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným, ako spotrebiteľom, jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva tak, ako to má na mysli citované znenie ust. § 52 ods. 2 a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).

8. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi spoločnosťou Provident a žalovaným došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru spoločnosťou Provident v prospech žalovaného v sume 1.000,- €. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy v časti týkajúcej sa dojednaných splátok splácania úveru a ich splatnosti, ako aj v časti dojednania termínu splatnosti poslednej splátky súd konštatuje, že v tejto časti možno zmluvu hodnotiť ako neurčitú. Zmluvne bolo dojednané, že splátky je povinný dlžník uhrádzať v týždenných splátkach v počte 59-krát po 22,42 € a 1-krát po 22,22 € pričom splatnosť prvej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky bola určená 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy, pričom pri počítaní jednotlivých splátok vychádza termín poslednej splátky na 05.12.2014 a termín konečnej splatnosti 07.12.2014. Súd musí konštatovať, že takýto spôsob určenia splatnosti jednotlivých splátok, ako aj termínu konečnej splatnosti úveru je neurčitý a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru ako aj deň, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Nie je zrejmé, či splatnosť prvej splátky sa má odvíjať odo dňa uzavretia zmluvy, t. j. od 11.10.2013 alebo sa počíta odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy. Keďže od prvej splátky sa odvíja splatnosť každej ďalšej splátky, takýmto spôsobom je neurčito určená aj splatnosť každej nasledujúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky je však určená odlišným spôsobom, ktorý má byť 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takto určená splatnosť jednotlivých splátok aj konečnej splatnosti úveru je podľa názoru súdu neurčitá, v dôsledku čoho spotrebiteľ len s ťažkosťou môže určiť skutočný deň splatnosti splátky, ktorú má plniť, pričom určenie splatnosti jednotlivých splátok ako aj termín konečnej splatnosti úveru je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ich neuvedenie, prípadne uvedenie takýmto neurčitým spôsobom má za následok pre veriteľa, že nemôže žiadať od dlžníka dojednané úroky a poplatky.

9. Vo vzťahu k tomuto nedostatku zmluvy je treba zdôrazniť, že tento záver reflektuje i judikatúru Súdneho dvora EU (prípad č. C-42/15 vo veci K.), z ktorej možno vyvodiť, že nie je nezlučiteľnou so Smernicou EP a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vnútroštátna úprava, ktorá sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou absenciu takej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. O takýto prípad presne v tomto prejednávanom spore ide, pretože zo zmluvnej formulácie nemožno bez ťažkostí určiť konkrétny dátum konečnej splatnosti, a to spôsobuje pochybnosti vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľke ohľadne rozsahu jej záväzku (kedy vlastne celý úver splatí).

10. K posúdeniu zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzatvorenej medzi spoločnosťou Provident a žalovaným súd uvádza, že jej predmetom bolo poskytovanie služby, spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, a to v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste, určenom dohodou zmluvných strán (podľa čl. I, bod 1.1 zmluvy). Žalovaný sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zo strany spoločnosti Provident zaplatiť odmenu vo výške 515,- € v 60 pravidelných splátkach po 8,58 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

11. Vo vzťahu k tejto zmluve je potrebné uviesť, že táto bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalovaný zaviazal na poplatok vo výške 515,- € za to, že spoločnosť Provident mu poskytne isté „nadštandardné“ služby. Ide o zmluvu akcesorickú - vedľajšiu popri hlavnej zmluve a to zmluve o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva samostatne, bez uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže existovať. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou spoločnosť Provident žalovanému k úveru síce poskytol službu navyše, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou na základe osobitnej zmluvy spoločnosť Provident len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa.

12. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkmi určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Podľa legálnej definície uvedenej v § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Plnenie poskytnuté spotrebiteľom dodávateľovi na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru vyjadrené ako odmena dodávateľovi vo výške 515,- €, je poplatkom, nakoľko tento poplatok spotrebiteľ musí zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak sa popri zmluve o spotrebiteľskom úvere rozhodne uzatvoriť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Okamihom uzavretia oboch zmlúv sa odmena dodávateľa stáva poplatkom súvisiacim s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Následne celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú popri úroku a poplatku za garantovanú službu aj odmena za službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru.

14. Podľa definície uvedenej v § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Po započítaní poplatku za zabezpečenie splátok úveru do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom tak RPMN predstavuje výšku 228,66 % ani ako je v zmluve uvedené 70,38 %. Aj z tohto dôvodu treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch).

15. Z dôvodu konštatovania o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd uvádza, že plnenie zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd zohľadní ako plnenie žalovaného poskytnuté na splácanie úveru (žalobkyňa sama v žalobe uvádzala, že žalovaný mal povinnosť splácať splátku v celkovej sume 31,- €). Pretože po posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov mal povinnosť žalovaný spoločnosti Provident vrátiť sumu 1.000,- € a bolo preukázané, že doposiaľ zaplatil 1.530,- €. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný uhradil celý úver spoločnosti Provident a tým zanikol nárok uplatňovaný žalobkyňou v tomto súdnom konaní. Na základe týchto skutočností tunajší súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., kedy sa prizná náhrada trov konania strane podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto prípade bol žalovaný plne úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu súd nezistil, že by jej v súvislosti s konaním vznikli trovy, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.