Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/90/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., S. XXX/XX, o zaplatenie sumy 3.482,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30. novembra 2016, č. k. 6Csp/54/2016-60, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 30. novembra 2016, č. k. 6Csp/54/2016-60 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 482,63 eura, a žalovanému povolil uvedenú sumu splácať v mesačných splátkach po 70 eur k 25-temu dňu v mesiaci. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3 482,63 eura spolu s úrokom vo výške 28% ročne z uvedenej sumy od 04.07.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 19.03.2008 uzatvoril so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovaného účet. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, tento sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny. Žalobca pred uzatvorením účtu vykonal dňa 03.07.2015 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. S poukazom na všeobecné obchodné podmienky, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Aktuálna istina pohľadávky je 3 482,63 eura, úročená úrokom vo výške 28% a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že so žalobcom uzatvoril predmetnú zmluvu, na základe ktorej mu bol zriadený účet a umožnené prečerpanie. Prečerpal 3000 eur, takže žalovaná suma je aj s úrokom. Podľa žalovaného samotný úrok 28% považuje za neprimeraný, vysoký, čo navyšuje celkovú úhradu. Súčasne požiadal, aby mu súd povolil dlh splácať v mesačných splátkach, pretože jeho príjem je cca 360 eur netto. Žije v prenajatom 1 izbovom byte, za ktorý platí spolu so svojou priateľkou 300 eur. Vyživovaciu povinnosť má voči 3 deťom, na ktorých výživu platí mesačne spolu 200 eur. Spláca ešte tri úvery spolu po 100 eur. Priateľka zarobí cca 700 eur. Maximálne je schopný uhrádzať splátky po 70 eur.

4.1. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 19.03.2008 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej obsahom bola zmluva o zriadení účtu, návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, zmluvy o poskytovaní služby elektronického bankovníctva a zmluvy o poskytovaní služby - Povolené prečerpanie na osobnom účte. Žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 3000 eur. Podľa bodu 3.8 všeobecných obchodných podmienok klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania, žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 03.07.2015 internú účtovnú transakciu, keď debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet so zostatkom vo výške 3482,63 eura. Žalovaný sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu v uvedenej výške. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil ani čiastočne, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

4.2. Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 povolil súd žalovanému uvedenú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 70 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Bral pritom zreteľ na pomery na strane žalovaného. Vo zvyšku, čo do uplatneného úroku vo výške 28% ročne, súd žalobu zamietol, keď predmetnú zmluvu považoval za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V danej veci uplatňuje žalobca svoj nárok na úrok vo výške 28% ročne v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami (bod 8.8). Tieto obchodné podmienky, ktoré mali tvoriť súčasť predmetnej zmluvy nemožno považovať za platné, pretože nie sú datované a podpísané.

4.3. Vzhľadom na spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi s poukazom na ustanovenie § 52 OZ, pokiaľ na úrokové sadzby produktov odkazujú neplatné všeobecné obchodné podmienky, nemožno na ne prihliadať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná pohľadávka je úročená úrokom vo výške 28% ročne. Takúto výšku úroku považoval súd za neprimeranú v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 . Neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve sú všeobecne považované za odporujúce užívaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku a teda v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám aplikovanými bankami pri poskytovaní úverov. Podľa priemerných úrokov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska bol v mesiaci marec 2008 pri spotrebiteľskom dlhodobom úvere úrok vo výške 11,2566%. Výška úroku 28% v podstatnej miere prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami, preto súd považoval výšku ročnej úrokovej sadzby 28% v rozpore s dobrými mravmi a pretože išlo o neplatné dojednanie ročného úroku (§ 39 , v tejto časti súd žalobu zamietol.

5. Pretože žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a to v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 269 ods. 2, § 708 ods. 1, 2, § 716 ods. 1-3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ObZ), § 52 ods. 1-2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ).

7.1. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

7.2. Poukázal na to, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia nie je sankčným úrokom z omeškania, ale odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou poskytnutého

úveru. Posudzovanie primeranosti ceny poskytnutého plnenia sa neposudzuje podľa ustanovení o neprijateľných podmienkach. Úrok vo výške 28% je úrokovou sadzbou úveru, a nie sankčným úrokom z omeškania. Uvedené vyplýva aj zo Sadzobníka, ktorý je súčasťou zmluvy o spotrebiteľ. úvere a ktorý uvádza jednak výšku úrokovej sadzby za poskytnutie finančných prostriedkov a jednak aj výšku úrokov z omeškania. Žalobca má za to, že povolením splácania v splátkach súd postupoval v rozpore s § 232 ods. 3 CSP. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo žiadosti žalovaného. Súd však neuvádza, akým spôsobom tvrdenia žalovaného osvedčil. Žalobca má za to, že súd nepostupoval v súlade s § 232 ods. 3 CSP, ktorý vyžaduje pre určenie dlhšej lehoty, aby išlo o odôvodnený prípad. Len žiadosť žalovaného nie je odôvodneným prípadom.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že súhlasil s rozsudkom súdu a bude splátky dodržiavať. Prima banku Slovensko, a.s. pobočku v Nitre žiadal o riešenie jeho dlhu a žiadal o splátkový kalendár. Možnosť dohody o splácaní dlhu vždy zamietla so slovami, že je vec posunutá na vymáhanie a oni sa ozvú. Až do oznámenia súdu o procese sa pracovníci Prima banky Slovensko, a.s. nemali ochotu riešiť dlh a pristúpiť k splátkovému kalendáru. Správajú sa oko neohrození úžerníci, ktorí čakajú kedy sa občan dostane do finančných problémov a potom zoberú aj to čo nemáte.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby (úrok 28%) a v časti určenia splatnosti priznanej sumy 3482,63 eura podľa § 387 ods. 1 ako vo výrokoch vecne správne potvrdil. Rozsudok v časti týkajúcej sa žalobcovi priznanej sumy 3482,63 eura nie je predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 .

12. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

13. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje so správnymi závermi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými v jeho odôvodnení.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. K vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný zmluvný úrok. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Do konania bola žalobcom predložená zmluva o spolupráci zo dňa 19.3.2008, všeobecné obchodné

podmienky s účinnosťou od 1.7.2016 a sadzobník od 1.7.2016. Žalobca uplatňoval úrok vo výške 28% odo dňa 4.7.2015 do zaplatenia.

16. Súd prvej inštancie poukazom na to, že všeobecné obchodné podmienky (bod 8.8) netvorili súčasť predmetnej zmluvy konštatoval ich neplatnosť. Na uvedené je potrebné prihliadnuť v takej súvislosti, že uvedené obchodné podmienky (VOP) a na to nadväzujúci sadzobník, ktorý konkretizoval výšku úroku (28%) neboli súčasťou zmluvných podmienok pri podpise zmluvy so žalovaným, pričom žalobca ani v žalobe ani v neskoršom konaní ani len netvrdil, prečo by mali byť VOP a sadzobník z roku 2016 platným odkazom na zmluvné dojednania strán sporu a právneho vzťahu medzi nimi. Zmluva bola uzavretá v roku 2008, pričom omeškanie bolo žiadané od roku 2015. Žalobca v konaní nepreukazoval existenciu splnenia povinností súvisiacich s publikáciou VOP a sadzobníka, ktoré mali nahradiť pôvodné VOP a sadzobník, s ktorými žalovaný ako spotrebiteľ bol pri podpísaní zmluvy oboznámený, a ktoré aj reálne obdŕžal (tak ako konštatuje čl. VII bod 2 zmluvy). Ak má možnosť banka meniť VOP a sadzobník, potom nie je v súlade so záujmom spotrebiteľa jednostranná zmena sadzobníka a VOP, ktoré nie sú spotrebiteľovi oznámené spôsobom, ako v čase podpísania zmluvy, t.j. ich odovzdaním spotrebiteľovi. Jednostranná zmena môže spôsobovať spotrebiteľovi neprehľadnosť a neistotu v tom, aký je obsah povinností a výška plnení (vrátane úroku) za ktorékoľvek obdobie. Inými slovami, žalobca v konaní odkazom (priložením) neskorších VOP a sadzobníka bez ďalšieho nepreukázal, že tento sadzobník a VOP boli spotrebiteľovi oznámené primeraným spôsobom (ich odovzdaním ako pri podpise zmluvy) a preto nebolo možné ich ani považovať za platné nárok na úrok zakladajúce VOP, resp. sadzobník.

17. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

18. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa splatnosti, ktorá bola určená na 70 eur mesačne, odvolateľ namietal, že nebol dodržaný postup podľa § 232 ods. 3 CSP, pričom posudzovanie dôvodnosti súd nevykonal a posudzovanie finančných možností žalovaného by malo byť súčasťou aktivít v procese výkonu rozhodnutia.

19.1. Odvolací súd považuje rozhodnutie možnosti žalovaného plniť priznanú sumu o splátkach po 70 eur za správnu a v konaní zistenú v súlade s oprávnenými záujmami žalovaného aj žalobcu. Žalobca v zásade nenamietal v odvolacom konaní, že by malo povolením splátok k zásahu do jeho oprávnených záujmov a stanovená výška by mala byť neprimeraná. Odvolací súd teda posudzoval čiastkové námietky so záverom, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Tu odvolací súd nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že preskúmanie majetkových pomerov žalovaného patrí až do štádia konania o výkon rozhodnutia. Je síce pravda, že v rámci exekúcie súdny exekútor posúdi, ktorá forma výkonu rozhodnutia bude najvhodnejšia aj vzhľadom na majetkové pomery povinného, to však neznamená, že by posúdenie majetkových pomerov žalovaného bolo možné výlučne v exekučnom konaní. Ustanovenie § 232 ods. 3 umožňuje súdu aj v základnom konaní určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky, pričom na účely tohto určenia je nevyhnutné posúdiť majetkové pomery žalovaného.

19.2. Majetkové pomery žalovaného boli zisťované súdom prvej inštancie na základe tvrdení žalovaného, ktorý uviedol, že má príjem je okolo 360 eur netto. Doložil do spisu aj výplatné pásky. Býva v prenajatom 1 izbovom byte, za ktorý platí mesačne spolu 200 eur, spláca ešte tri úvery spolu po 100 eur a jeho priateľka zarobí okolo 700 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť nemá. Maximálne by bol schopný uhrádzať splátky po 70 eur.

20. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a určenia splatnosti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

21. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trov nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .