Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-1-2018.pdf
PDF · 85.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., pracovisko L., na návrh otca Y.. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, L., za účasti matky M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, L., o zmenu osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 19P/173/2015 - 104 zo dňa 10.11.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o povinnosti otca zaplatiť trovy konania štátu.
V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Dáva podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine.
odôvodnenie:
I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) návrh otca na zverenie maloletého M. Z., nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti a učenie výživného zo strany matky zamietol. Otcovi uložil povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu Humenné trovy štátu vo výške 189,24 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Náhradu nákladov na znalecké dokazovanie vo výške 189,24 eur súd štátu nepriznal. Súd v odôvodnení citoval ust. § 26, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli zistené žiadne závažné dôvody na zmenu osobnej starostlivosti u maloletého. Šetrením kolízneho opatrovníka, ako aj výpoveďami rodičov bolo zistené, že ani jeden z rodičov nemá vytvorené ideálne podmienky pre starostlivosť u maloletého. Maloletý chcel byť zverený do starostlivosti jedného z rodičov tak, aby k druhému rodičovi chodil podľa vlastného uváženia. Znalkyňa uviedla, že nie sú dôvody na zmenu osobnej starostlivosti. Maloletý k otcovi chodí kvôli prístupu na internet a kvôli elektrine, pričom všetky ostatné potreby mu zabezpečuje matka. K obom rodičom má maloletý pozitívny vzťah a prístup. Maloletý trávi čas aj u otca aj u matky. Obaja mu poskytujú v rámci svojich možnosti potrebnú starostlivosť. Otec maloletého však nemá vytvorené vyhovujúce podmienky pre starostlivosť o maloletého a napriek skutočnosti, že súdne konanie trvalo dva roky, zo strany otca nebol ani náznak snahy, aby svoje životné podmienky zlepšil, najmä čo sa týka zavedenia vody. Rovnako nedošlo ani k vyriešeniu situácie u matky, kde taktiež doposiaľ nie je opätovne spustená elektrická energia. Maloletý vychádza s oboma rodičmi a sám si našiel systém, ako mať čo najlepšie podmienky pre prípravu do školy aj na mimoškolské aktivity, preto nie je potrebné meniť osobnú starostlivosť u maloletého. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 v spojení s § 58 Civilného mimosporového poriadku. Uznesením Okresného súdu Humenné č.
k. 19P/173/2015 zo dňa 26.09.2017 súd priznal znalkyni odmenu za znalecké dokazovanie vo výške 378,48 eur, ktorá jej bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Vypracovanie znaleckého posudku bolo v záujme oboch rodičov, preto aj náklady na znalecké dokazovanie by mali rodičia uhradiť každý po jednej polovici t.j. každý sumu 189,24 eur. Keďže matka maloletého je dlhodobo nezamestnaná a sociálne odkázaná, súd náhradu nákladov na znalecké dokazovanie vo výške 189,24 eur, ktoré by mala uhradiť matka, štátu nepriznal.
II. Obsah odvolania otca
1. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že v čase zverenia maloletého rozsudkom Okresného súdu Humenné č. XXP XXX/XXXX zo dňa 27.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. XCoP XX/XXXX zo dňa 11.2.2014, pracoval a býval v T. na stredoškolskom internáte. Maloletý žil s matkou v 1-izbovom družstevnom byte bez elektrického prúdu, všetky víkendy trávil s otcom, s ktorým chcel stále aj žiť. Pre maloletého otec každý víkend zakupoval potraviny podľa pripraveného zoznamu matky a sviečky, aby si mohol robiť školské úlohy. V byte býva aj matkin starší syn, byt je zaprataný nábytkom, maloletý nemá žiadne súkromie. Matka výpoveďami zavádza súd a klame. Otec celý čas platil výživné, okrem toho robil pravidelné nákupy. Maloletý k otcovi chodí rád, pripravuje sa tam do školy, do bytu k matke odchádza okolo 21. až 22. hod. večer. Matka je neustále v F. W. Z. pri svojej bezvládnej matke, preto je maloletý v byte sám. Otec považoval znalecké dokazovanie za tendenčné. Maloletý sa jasne vyjadril, že chce byť s otcom, aj napriek psychickému nátlaku zo strany matky, ktorá okrem starostlivosti o svoju matku nepracuje, ani nemá záujem o prácu. Z psychologického hľadiska považuje otec zmenu za nevyhnutnú v prospech maloletého. Matke nejde o maloletého, ale o výživné. Súd dostatočne neskúmal spôsobilosť matky starať sa o syna, po stránke psychickej, ako ani stránke finančnej. Nie je v možnostiach otca platiť zo svojho príjmu výživné vo výške 200,- eur mesačne, zároveň sa starať o maloletého počas jeho pobytu u otca. Vypracovanie znaleckého posudku nemalo byť v záujme otca, súd mal prihliadať na názor syna a rozhodnúť o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca. Úhradu nákladov na znalecké dokazovanie otec nemá z čoho zaplatiť, keďže dlhodobo žije zo 70,- eur na mesiac. Na základe uvedených skutočností otec navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca.
2. Ustanovený kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v plnom rozsahu.
3. Matka sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadrila.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné pokiaľ ide o vec samú.
2. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zamietol návrh na zmenu osobnej starostlivosti o maloletého M.. V konaní neboli zistené žiadne závažné dôvody na zmenu osobnej starostlivosti. Naposledy bola osobná starostlivosť o maloletého upravená rozsudkom Okresného súdu Humenné č. XXP XXX/XXXX zo dňa 27.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. XCoP XX/ XXXX zo dňa 11.2.2014, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Humenné vyplýva, že súd na čas po rozvode zveril maloletého M. Z., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s čím obaja rodičia maloletého súhlasili. Pri psychologických sedeniach otec prejavil záujem, aby sa o maloletého staral sám, bránila mu v tom však skutočnosť, že z miesta bydliska dochádza do zamestnania v T., čo ho značne v starostlivosti o maloletého syna obmedzuje. Napriek tomu bolo zistené, že vzťahy medzi otcom a maloletým sú dobré, maloletý má dobrý a pozitívny vzťah k svojmu otcovi a chce sa s ním stretávať.
3. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil závery vyplývajúce zo správy ustanoveného kolízneho opatrovníka, ako aj odporúčaní znalkyne. Z obsahu záveru znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní vyplýva, že zmena, o ktorú žiada otec, sa z psychologického hľadiska nejaví ako nevyhnutná a aktuálne pre maloletého potrebná. Znalkyňa odporučila rodičovskú starostlivosť ponechať naďalej tak ako plynula doposiaľ. Rovnaký postup súdu odporučil aj kolízny opatrovník, ktorý dodal, že maloletý vo veku šestnásť rokov sám zváži, ako často bude otca navštevovať.
4. V predmetnej právnej veci bolo nevyhnutné zohľadniť nedostatočné bytové pomery oboch rodičov. V čase konania na súde prvej inštancie, v byte, v ktorom žije maloletý s matkou, nebola dodávaná elektrická energia. Matka sa prevažne zdržiavala v F. W. Z., kde sa stará o svoju matku. V dome otca nebola zavedená voda, čo malo veľký vplyv na hygienu, taktiež bolo zistené, že sa kúri v krbe a v dome nie je práve poriadok. Za účelom prešetrenia aktuálneho stavu bytových pomerov u oboch rodičov odvolací súd vyžiadal správu kolízneho opatrovníka. Bytové pomery matky sa nepodarilo prešetriť, v prípade otca došlo po pripojení k vodnej prípojke k miernemu zlepšeniu prostredia a hygieny v domácnosti. Aj napriek zisteným skutočnostiam kolízny opatrovník zotrval na svojich vyjadreniach, navrhol ponechať maloletého v osobnej starostlivosti matky a napadnutý rozsudok potvrdiť v plnom rozsahu. K odvolacej námietke otca, týkajúcej sa nedostatku elektrickej energie v byte matky, odvolací súd uvádza, že tento stav tu existoval už v čase vydania rozsudku Okresného súdu Humenné č. XXP XXX/XXXX zo dňa 27.9.2013.
5. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa(v ďalšom len „Dohovor“). Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3 Dohovoru.
6. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
7. Maloletý v priebehu svojho výsluchu pred súdom uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti jednému z rodičov s tým, aby mohol druhého rodiča kedykoľvek navštevovať. Podľa jeho názoru by v prípade zverenia do starostlivosti otcovi došlo k zmene vzájomných vzťahov s matkou. Odvolací súd uvádza, že narušenie, či prípadne pretrhnutie citových väzieb medzi maloletým a jeho matkou by za žiadnych okolností nebolo v najlepšom záujme maloletého. Článok 3 ods.1 Dohovoru má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self- executing“), a to vzhľadom na svoju dikciu (... záujem dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti). Je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty, ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp. zn. PL.ÚS 31/96).
8. Vychádzajúc z predložených správ kolízneho opatrovníka, ako aj znaleckého posudku ustanoveného znalca odvolací súd uvádza, že zmena osobnej starostlivosti nie je do budúcna vylúčená, no aktuálne niet závažného dôvodu na vykonanie takejto zmeny. .
9. Odvolací súd pri rozhodovaní dohliadal na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, taktiež na § 30 ods.1 Zákona o rodine, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. V konaní bolo preukázané, že maloletý vychádza s oboma rodičmi. Aj napriek skutočnosti, že bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otca navštevuje každý deň, zotrváva u neho do večerných hodín. Maloletý si však našiel systém, ktorý mu zabezpečuje udržanie vzťahov s oboma rodičmi, zároveň si vytvára čo najlepšie podmienky pre prípravu do školy, ako aj na mimoškolské aktivity.
10. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok okrem výroku o povinnosti otca zaplatiť trovy štátu ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p.. Pri rozhodovaní o trovách konania štátu sa súd prvej inštancie nezaoberal tým, či aj na strane otca, ktorý je poberateľom dôchodku, nie sú dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, čo následne má vplyv na rozhodnutie o náhrade trov vzniknutých v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním. Odvolací súd preto v tejto časti rozsudok zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a vrátil vec súdu prvej inštancie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), ktorý v ďalšom konaní posúdi aktuálnu sociálnu situáciu otca a v závislosti od týchto zistení rozhodne, či aj v jeho prípade nie je dôvod na nepriznanie týchto trov.
11. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže určiť nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
12. Odvolací súd, prihliadnuc na pomery v rodine maloletého, na súčasné bytové pomery rodičov, ako aj odporúčania znalkyne, dáva podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods. 2 písm. b) zákona o rodine, za účelom preskúmania potreby nariadenia dohľadu nad výchovou maloletého.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 52 C.m.p., a to tak, že žiadnemu z účastníkov náhrada trov konania nebola priznaná.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).