Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/120/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: U.. K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Igor Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: COFIDIS a.s., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, právne zastúpený advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, IČO: 36 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 597,92 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/95/2016 - 78 zo dňa 04.07.2016, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I. Obsah napadnutého rozhodnutia 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 322,76 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 322,76 eur od 11. 5. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 597,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 597,82 eur, odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 15. 10. 2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru s úverovým rámcom 2.500,- eur, ročnou úrokovou sadzbou 27 %, mesačnou splátkou 96,- eur, počtom splátok 37, doplatok - poslednou splátkou 25,05 eur, RPMN 27 % a výška odplaty 1.077,05 eur. Žalovaný listom zo dňa 5. 2. 2014 od zmluvy odstúpil. Vzhľadom na skutočnosti, že sa jedna o spotrebiteľský úver, zmluva mala obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Konkrétne mala obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úver, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až. j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 2. Súd prvej inštancie mal vo veci preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 4.108,92 eur, z poskytnutého úveru vyčerpala 3.511,- eur. V konaní vedenom pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXX je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Žalobkyňa sa preto dôvodne domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 597,92 eur.

3. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela minimálne vyhlásením rozhodnutia vo veci sp.zn. XXC/XXX/XXXX, t.j. dňa 12.10.2015. Žaloba bola podaná dňa 18.3.2016, subjektívna premlčacia doba teda neuplynula. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa však najneskôr premlčí za 3 roky. Súd mal teda za to, že plnenie zo strany žalobkyne zaplatené predo dňom 18.03.2013 je premlčané. Súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 322,76 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania. Pokiaľ ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, uvedené súd nemal preukázané. 4. Žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že pohľadávku žalobkyne uhradil. Dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po doručení žaloby, t.j. dňa 11.05.2016. Súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania od 11.05.2016 vo výške 5 %, čo zodpovedá sadzbe platnej podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol. 5. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 597,92 eur. Úspešná bola v časti zaplatenia sumy 322,76 eur, čo predstavuje 54 % úspechu. Vzhľadom na takmer rovnaký pomer úspechu sporových strán, súd v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodol, tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

II. Obsah odvolania žalobkyne 1. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyňa v rozsahu zamietavého výroku a výroku o trovách konania. Namietala nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, sa nedá označiť inak ako úmyselné konanie vedúce k vzniku bezdôvodného obohatenia tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch a požaduje plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Je vylúčené, aby žalovaný ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, Žiline a Trenčíne. Poslednú splátku zaplatili v apríli 2014. Uviedla, že ak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia preto nie je premlčané ani v prípade uvažovania o trojročnej premlčacej dobe. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietka premlčania bola súdom prvej inštancie vyhodnotená správne. V konaní nebol preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohatiť. Úmysel dodávateľa je nutné vždy spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Za skutkovo a právne relevantné nemožno na účely odvolacieho konania považovať ani rozsudky, na ktoré poukázala v odvolaní žalobkyňa. Problematika obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere a ich súladu so zákonom je s ohľadom na rozhodovaciu prax slovenských súdov nejednotná. Nemožno preto konštatovať záver o prezumovanom úmysle poskytovateľov úverov koncipovať svoju zmluvnú dokumentáciu nezákonným spôsobom s cieľom bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť. V ďalšom rozsahu žalovaný uviedol, že premlčacia doby plynie pre každú splátku osobitne. Rozsudok je preto v tomto smere správnym rozhodnutím. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania. 3. Žalobkyňa sa k doručenému vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila.

III. Hodnotenie odvolacieho konania 1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 2. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že uplatnený nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 597,92 eur bol dôvodný. Súd prvej inštancie vo veci vedenej pod sp. zn.: XXC/XXX/XXXX určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 15.10.2009 je bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku absencie obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. b), j), k) zákona č. 258/20001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2015. Žalovaný

mal v takomto prípade nárok na vrátenie sumy poskytnutého úveru, z ktorého žalobkyňa čerpala sumu 3.511,- eur, pričom žalovanému celkovo uhradila sumu 4.108,92 eur. 3. Súd prvej inštancie však nesprávne postupoval, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v dôsledku márneho uplynutia objektívnej premlčacej doby. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a objektívna ( § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže predĺžiť. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere účinný osobitný právny predpis, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 2 upravoval osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom na „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodrží predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzavretím zmluvy bez uvedenia obligatórnych obsahových náležitostí a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Záver o potrebe aplikácie trojročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, navyše odporuje ustálenej rozhodovacej praxi Krajského súdu v Prešove, prezentovanej množstvom rozhodnutí zdôrazňujúcich potrebu aplikácie 10 - ročnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 4. Z dôvodu nesprávneho právneho záveru súdu prvej inštancie o plynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). 5. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobkyne v rozsahu, v ktorom bola žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie povinný aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania žalovaným. 6. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).