Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19P-11-2018.pdf
PDF · 81.41 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloletého: F. E., X.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matky - E. E., X.. XX.X.XXXX, L. F. XXX, zastúpenej: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka so sídlom Kapitulská 5, Trnava a otca - X. P., X.. X.X.XXXX, L. E.R. XXXX/XX V., v súčasnosti Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletý F. E., X.. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého F. zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný s účinnosťou od 21.2.2018 prispievať na výživu maloletého F. sumou 60,-eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 21.2.2018 do 18.4.2018 vo výške 137,14 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 5,-eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.2.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému F. tak, že maloletého zverí do jej osobnej starostlivosti a otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120,- eur mesačne s účinnosťou od 1.11.2016. Návrh odôvodnila tým, že maloletý sa narodil so vzťahu s jeho otcom, ktorý otcovstvo uznal, pred narodením maloletého F. žili v spoločnej domácnosti s jeho otcom približne 3 roky v prenajatom byte v V.. Ešte pred narodením maloletého bol jeho otec právoplatne odsúdený na výkon trestu odňatia slobody, na výživu maloletého nikdy neprispieval. Matka po narodení maloletého bývala do decembra 2017 u svojho otca v G., na bývanie mu prispievala sumou 100,- eur mesačne. Dňa 30.11.2017 si prenajala od Obce F. 1-izbový byt, mesačne platí za bývanie sumu 106,49 eur, za plyn a elektrinu platí mesačne sumu 50,- eur. Maloletý F. navštevuje predškolské zariadenie v V., s čím sú výdavky 30,- eur mesačne a za stravu 29,40 eur mesačne. Je zamestnaná v spoločnosti City Group Trnava, s.r.o., jej priemerná čistá mesačná mzda je 423,08 eur.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a procesnej opatrovníčky, oboznámením sa so zárobkom matky, keď konal v neprítomnosti otca, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Splnomocnená zástupkyňa matky uviedla, že sa pridržiava skutočností uvedených v písomnom návrhu.
4. Matka uviedla, že otec maloletého nastúpil do výkonu trestu ešte pred narodením maloletého, odvtedy je vo výkone trestu, žili spolu asi tri roky predtým, v tom čase nepracoval, mal živnosť, nevie aký bol jeho príjem zo živnosti, nevie sa vyjadriť aké boli v tom čase jeho zárobkové a finančné pomery, hospodárili spolu, platila výdavky na potraviny, on platil výdavky v súvislosti s bývaním. Posledné zdaňovacie obdobie pred nástupom do výkonu trestu bolo otcom podané daňové priznanie kde výsledok zisku bol nula, aké boli príjmy a výdavky nemá vedomosť. Má vedomosť, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému X. P., ktorý je o rok starší od F., vie, že vyživovaciu povinnosť si takisto neplní. Nie je v žiadnom kontakte s otcom maloletého, preto nemá o ňom žiadne iné informácie.
5. Na otázku súdu, či matka navrhuje, aby súd skúmal príjmy otca v čase pred nástupom do výkonu trestu vyžiadaním daňového priznania otca, matka uviedla: ,,Nežiadam“.
6. K výpovedi matky splnomocnená zástupkyňa matky uviedla, že čo sa týka vyživovacej povinnosti na maloletého X. P., ako matka uviedla, má vedomosť, že vyživovaciu povinnosť si otec neplní ani mu nebola súdom určená, preto žiada, aby súd túto skutočnosť zohľadnil. Ak by súd určil v tomto konaní výživné a následne by otcovi bolo súdom určené výživné na maloletého X., otec sa môže domáhať zníženia výživného. Navrhuje, aby súd vychádzal z minimálnej mzdy vzhľadom na to, že neboli preukázané príjmy otca resp. v súčasnosti môže mať príjem iba v NVÚ, ktorý je nižší. Poukazuje aj na vek dieťaťa a jeho potreby, dieťa má 5 rokov a v budúcom roku nastúpi na základnú školu, predpokladá, že otec dovtedy neskončí výkon trestu.
7. Procesná opatrovníčka uviedla, že odporúča zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky, styk otca s maloletým neupravovať, výživné určiť s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca a potreby dieťaťa.
8. Otcovi bol predmetný návrh spolu s výzvou na vyjadrenie doručený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou osobne dňa 3.4.2018, k návrhu sa nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil.
9. Z výplatných pások za obdobie september 2017 až december 2017 predložených matkou súd zistil, že priemerná čistá mesačná mzda matky v uvedenom období bola 423,08 eur.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(ods. 1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.(ods.3).
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia maloletého F. spolu nežijú, nežili spolu už v čase narodenia maloletého, keď otec maloletého bol v tom čase už vo výkone trestu odňatia slobody, kde je doposiaľ. Maloletý F. žije s matkou, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd preto zveril maloletého F. do jej starostlivosti.
9. Pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletý F. navštevuje predškolské zariadenie v súvislosti s čím sú mesačné výdavky do 60,- eur, čo sa týka zabezpečenia ostatných potrieb maloletého ide o bežné výdavky (strava, oblečenie, hygiena, aktivity). Matka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 423,08 eur, iné vyživovacie povinnosti nemá, s maloletým býva v prenajatom 1- izbovom byte, výdavky v súvislosti s bývaním sú vo výške 156,49 eur mesačne (nájomné a s tým spojené poplatky106,49 eur; plyn + elektrina 50,- eur). Otec maloletého v konaní nebol vypočutý, na pojednávanie sa nedostavil, k návrhu sa nevyjadril, podľa vyjadrenia matky, v čase keď spolu žili pred narodením maloletého F., otec maloletého mal živnosť, posledné zdaňovacie obdobie pred nástupom do výkonu trestu bol výsledok jeho zisku nula, otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému X. P., ktorý je o rok starší od F..
9. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v súdom určenej výške, keď súčasný stav, keď otec je vo výkone trestu odňatia slobody si otec zavinil sám, preto súd vychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať, ak by nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd vychádzal z toho, že v konaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že otcovi, nebyť toho, že v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody, by bránila nejaká prekážka v tom, aby sa riadne zamestnal s pravidelným príjmom, preto súd vychádzal zo skutočnosti, že by bolo v schopnostiach otca zarobiť sumu minimálne vo výške minimálnej mzdy, ktorá v roku 2018 je vo výške 480,- eur (NV SR 278/2017 Z.z.), po odpočítaní dane a odvodov cca 397,- eur v čistom. Podľa názoru súdu, určená vyživovacia povinnosť zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám maloletého ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného - otca, keď vychádzal z jeho potenciálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať, pričom súd zohľadnil, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému X. P., ktorý je o rok starší od F.. Súd považuje za potrebné uviesť, že bez ohľadu na to, či si otec túto vyživovaciu povinnosť plní (lustráciou nebolo zistené, že vyživovacia povinnosť voči X. P. bola súdom určená), súd zohľadnil túto ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, keď táto povinnosť mu vyplýva zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).
10. Súd vyživovaciu povinnosť otca určil s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 21.2.2018, keď v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia konania, resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, v danej veci neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne od 1.11.2016 tak, ako žiadala matka, keď matka nepreukázala existenciu žiadnych objektívnych dôvodov, ktoré by jej bránili podať predmetný návrh skôr.
11. Nakoľko výživné bolo určené spätne od 21.2.2018, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 21.2.2018 do 18.4.2018 vo výške 137,14 eur (pomerná časť za mesiac február 2018 a to 17,14 eur /60,- eur deleno 28 dní krát 8 dní = 17,14 eur/ + 2 mesiace t.j. marec 2018 až apríl 2018 krát 60,- eur = 120,- eur), ktoré súd otcovi povolil splácať v splátkach vzhľadom na výšku dlžného výživného a súčasné zárobkové pomery otca.
12. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.