Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: UNICHOV s.r.o., Necpaly 226, IČO: 35 953 624, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Špakom, Odborárov 49, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 09. 01. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 104386953/2016 zo dňa 30. 11. 2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že žalobca podal dňa 24. 10. 2012 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 28.994,50 eur. Správca dane začal dňa 26. 05. 2014 daňovú kontrolu u žalobcu (na základe oznámenia zo dňa 23. 04. 2014 o daňovej kontrole doručenom žalobcovi dňa 29. 04. 2014) a jej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - júl, september - december 2012. Dňa 26. 05. 2014 bola písaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a boli ním predložené fotokópie tam uvedených dokladov. Ďalšie účtovné záznamy boli správcom dane prevzaté dňa 16. 06. 2014 podľa potvrdenia o prevzatí účtovných záznamov na technických nosičoch dát.

2. Správca dane preveroval okrem iného i sedem dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa za zdaňovacie obdobie september 2012, a to č. F20120281 zo dňa 04. 09. 2012, č. F20120287 zo dňa 11. 09. 12012, č. F20120291 zo dňa 13. 09. 2012, č. F20120297 zo dňa 15. 09. 2012, č. F20120301 zo dňa 20. 09. 2012, č. F20120305 zo dňa 24. 09. 2012 a č. F20120309 zo dňa 29. 09. 2012, predmetom ktorých boli pšenica potravinárska (2x), kukurica potravinárska, mlieko sušené potravinárske, odstavčatá (2x) a jačmeň sladovnícky.

3. Dožiadaný Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 20. 10. 2014 oznámil správcovi dane, že v súčasnosti je konateľom spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. Ľubomír Rollo (ktorý je konateľom v 23 ďalších spoločnostiach), v čase deklarovaných obchodných transakcií bola konateľkou H.. G. L., spoločnosť nemá registrované skladové, ani iné podnikateľské priestory, nemá zamestnancov a adresa sídla slúži ako virtuálne sídlo mnohým spoločnostiam. Správcovi dane boli zároveň oznámené údaje z

daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty uvedeného daňového subjektu za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2012 s tým, že z dôvodu neposkytnutia súčinnosti daňovým subjektom nebolo možné preveriť požadované skutočnosti.

4. Dňa 21. 01. 2015 bola dožiadaným Daňovým úradom Žilina, pobočka Dolný Kubín spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkyňou H.. G. L. (za účasti konateľa žalobcu), ktorá bola konateľkou spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. od 04. 12. 2009 do 18. 02. 2013. Od 18. 02. 2013 do 05. 11. 2014 bol konateľom V. K. (s trvalým pobytom v O.). Spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. zanikla zlúčením dňa 06. 11. 2014 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Led-Audio, s. r. o., ktorej konateľom bol od 21. 06. 2014 J. R. (s trvalým pobytom v ČR). Svedkyňa uviedla, že ona za spoločnosť reálne nekonala, splnomocnila na konanie A.. R. Y., nevedela uviesť, kto spracovával účtovníctvo, ani kde sa nachádza, doklady odovzdával pán Y., nevie komu, ona len podpísala potvrdenie o odovzdaní dokladov pred notárom, nevedela, či mala spoločnosť vlastné alebo prenajaté skladové priestory, v obchodných vzťahoch jednal pán Y., faktúry asi tiež podpisoval on. Nevedela, či spoločnosť obchodovala so žalobcom, ani či vystavila sporné faktúry (v roku 2012) a nevedela sa bližšie vyjadriť ani k tomu, kto tovar objednával, či bol dodaný, kto uskutočnil prepravu tovaru, nevedela, kde bolo miesto nakládky, vykládky, či boli uzavreté zmluvy.

Prítomný konateľ žalobcu sa vyjadril, že všetky obchody riešil s pánom Y. a svedkyňu vidí prvýkrát.

5. Daňový úrad Žilina v podaní zo dňa 22. 01. 2015 (na základe dožiadania správcu dane zo dňa 28. 10. 2014, nakoľko spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. mala do 16. 04. 2014 sídlo na adrese Dolné Rudiny 1, Žilina) oznámil správcovi dane, že pracovníkom Kriminálneho úradu finančnej správy sa podarilo zabezpečiť časť účtovných dokladov spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. (ktorej právnym nástupcom je od 06. 11. 2014 spoločnosť Led-Audio, s. r. o.) za kontrolované zdaňovacie obdobia. Medzi prevzatými dokladmi sa nachádzajú faktúry vystavené spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. pre UNICHOV s.r.o., ale nenachádza sa medzi nimi účtovníctvo spoločnosti ani záznamy pre daň z pridanej hodnoty.

6. Správca dane v podaní zo dňa 20. 03. 2015 oboznámil žalobcu o zisteniach v rámci daňovej kontroly, pričom za zdaňovacie obdobie september 2012 poukázal na výpoveď svedkyne L..

7. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 02. 04. 2015 k zisteným skutočnostiam.

8. Dožiadaný Daňový úrad Žilina na ústnom pojednávaní dňa 14. 04. 2015 (za žalobcu sa nezúčastnil nikto, napriek tomu, že mu bolo dňa 23. 03. 2015 doručené upovedomenie o výsluchu svedka) vypočul svedka A.. R. Y. (ktorý sa na predvolanie správcu dane vykonávajúceho u žalobcu daňovú kontrolu dňa 23. 02. 2015 nedostavil a zo zdravotných dôvodov požiadal o vypočutie na Daňovom úrade Žilina).

9. Dňa 28. 04. 2015 spísal správca dane protokol z daňovej kontroly, v ktorom boli spísané vyššie uvedené zistenia vrátane výpovedí svedkov. K zdaňovaciemu obdobiu september 2012 správca dane uviedol, že žalobca si od vlastnej daňovej povinnosti odpočítal daň z dodávateľských faktúr v počte 7 (uvedených v 2. bode tohto rozsudku) vystavených v tomto zdaňovacom období spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. ako dodávateľom. Vykonaným dokazovaním bolo uskutočnenie obchodov medzi uvedenou spoločnosťou ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom spochybnené, najmä z toho dôvodu, že ak nebolo dodávateľovi preukázané dodanie tovaru, nemohla mu vzniknúť ani daňová povinnosť a v taktom prípade ani odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane, čo znamená, že žalobca ako odberateľ si nemohol odpočítať daň, ak mu tovar nebol dodaný deklarovaným dodávateľom. Výzvou zo dňa 28. 04. 2015 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, pričom výzvu spolu s protokolom prevzal dňa 04. 05. 2015 a písomne sa vyjadril v podaní zo dňa 21. 05. 2015.

10. Správca dane spísal dňa 25. 06. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok predložených žalobcom k protokolu, pri ktorom žalobca uviedol, že nesúhlasí s postupom správcu dane a dôkazy doloží do 30 dní. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 09. 09. 2015, kedy žalobca predložil doklady (potvrdenie o odňatí veci zo dňa 26. 03. 2014 vystavené Kriminálnym úradom finančnej správy, faktúry vystavené v septembri 2012 spoločnosťou Hunland Trade Kft. pre odberateľa AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., predmetom ktorých bola dodávka

odstavčiat v počte 698 kusov v cene spolu 43.754,- eur a v počte 721 kusov v cene spolu 47.980,- eur), ako i ďalšie listiny (faktúry, dodacie listy, CMR), ktoré sa týkajú iných zdaňovacích období.

11. Následne správca dane (na základe požiadavky konateľa žalobcu vznesenej na pojednávaní konanom dňa 09. 09. 2015) požiadal Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a Regionálnu a veterinárnu a potravinovú správu Martin o oznámenie údajov potrebných pre účely výkonu daňovej kontroly. Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik, Účelové plemenárske zariadenie, Centrálna evidencia hospodárskych zvierat, Žilina reagovali na žiadosť správcu dane v podaní zo dňa 26. 10. 2015, prílohu ktorého bola listina „import a export ošípaných“ za rok 2012 na farme č. 116234. Regionálna a veterinárna a potravinová správa Martin požadované údaje správcovi dane oznámila v podaní zo dňa 05. 01. 2016, prílohou ktorého boli okrem iného i dve listiny s označením „certifikát pre obchodovanie vo vnútri Spoločenstva“ vystavené v mesiaci september 2012.

12. Dňa 11. 08. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu a právnym zástupcom žalobcu ohľadom prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu z daňovej kontroly, ktorí boli zároveň oboznámení s výsledkami vyrubovacieho konania.

13. Správca dane vydal dňa 17. 08. 2016 rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 28.257,97 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 a znížil mu nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 28.994,50 eur na sumu 736,53 eur z dôvodov tam uvedených. Proti rozhodnutiu správcu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 30. 11. 2016.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 06. 09. 2016 proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane žalovaný rozhodnutím č. 104386953/2016 zo dňa 30. 11. 2016 rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Vo svojom rozhodnutí žalovaný podrobne popísal priebeh daňovej kontroly u žalobcu a výsledky vykonaného dokazovania, pričom sa zaoberal i jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Uviedol, že žalobca nepredložil správcovi dane relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako boli deklarované v zmysle predložených dokladov. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval doklady, na ktorých je deklarovaný žalobca ako príjemca tovaru a na základe výsledku preverovania skonštatoval, že predložené doklady neboli postačujúce na splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý umožňuje správcovi dane použiť ako dôkazný prostriedok všetko, čo nie je získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Zistenia správcu dane sú jednoznačné a preukazujúce porušenie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zo strany žalobcu. A.. R.F. bol vypočutý z dôvodu, že v roku 2012 bol splnomocneným zástupcom spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., z čoho vyplýva, že ako zástupca spoločnosti mal mať vedomosť i o uskutočňovaní zdaniteľných obchodov a o obchodných partneroch i napriek tomu, že v priebehu výkonu daňovej kontroly nemal k dispozícii účtovné doklady. K obchodným prípadom uskutočneným v kontrolovanom zdaňovacom období nevedel zaujať stanovisko.

Správca dane dodanie tovaru dodávateľom pre žalobcu preveroval formou dožiadaní zaslaných miestne príslušnému správcovi dane, výsluchmi svedkov a pod., pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dodanie tovaru žalobcovi nebolo uskutočnené tak, ako je deklarované na predložených faktúrach. Skutočnosť, že žalobca má k dispozícii faktúry od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., ešte neznamená, že táto spoločnosť deklarované dodanie tovaru uskutočnila. Faktúra, dodací list alebo akýkoľvek listinný dôkaz sám o sebe nie je dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené, ale je len tvrdením o takej skutočnosti, čo konštatoval i Najvyšší súd SR v rozsudku v konaní pod sp. zn. 4Sžf/153/2001 zo dňa 28. 05. 2002. Žalovaný taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte.

Správca dane skúmaním zistil, že dodanie tovaru dodávateľom nebolo preukázané, a ani odberateľ nepreukázal reálnosť zdaniteľného plnenia, čo je rozhodujúce pre uznanie odpočtu dane. Štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.

K námietke žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly zaslal žalobcovi ako daňovému subjektu upovedomenie o vypočutí A.. R.F., ktoré mu bolo doručené, ale výsluchu sa nikto za spoločnosť nezúčastnil. Správca dane v priebehu daňovej kontroly u žalobcu postupoval v zmysle platných právnych predpisov, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony za účelom čo najúplnejšieho a najobjektívnejšieho zistenia skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

15. V podanej žalobe zo dňa 09. 01. 2017 žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s vecnou a právnou argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho rozhodnutí. Zdôraznil, že v extrémnom množstve predkladal dôkazy, a to aj od zahraničných obchodných spoločností, pričom tieto vôbec nemali povinnosť doklady žalobcovi predložiť, ale správca dane namiesto toho, aby sa s nimi dôkladne oboznámil, ich len založil do administratívneho spisu.

V ďalšej časti sa žalobca zaoberal tým, že predmetom dane je: dodanie tovaru, za protihodnotu, v tuzemsku, ktoré musí byť uskutočnené zdaniteľnou osobou.

K dodaniu tovaru uviedol, že z výsledkov ústnych prejednaní veci, najmä zo dňa 09. 09. 2015 a zo dňa 16. 08. 2016 bolo zistené, že tovar - kŕmne zmesi a kŕmne koncentráty, ako i živé zvieratá a iné hnuteľné veci, mu boli dodané. Skutočné dodanie zvierat žalobca preukázal predovšetkým vyjadrením Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin zo dňa 13. 01. 2016 a odpoveďou Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, š.p., ktoré preukázali dodanie zvierat na jeho farmu. Dodanie kŕmnych koncentrátov bolo preukázané najmä kauzalitou, teda že bol nútený zvieratá s niečím kŕmiť. Taktiež poukázal i na faktúry vystavené Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. na základe, ktorých uhrádzal poplatky (mýto) za používanie nákladných motorových vozidiel na spoplatnených úsekoch ciest.

Tovar mu bol jednoznačne dodaný za protihodnotu 169.547,82 eur, ktorú sumu poukázal spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. ako svojmu dodávateľovi, pričom obchod bol uskutočnený na území Slovenskej republiky a taktiež i zdaniteľnou osobou.

Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní. K výpovedi svedka A.. R.F.alobca uviedol, že ak by správca dane porovnal výpoveď tohto svedka a výpoveď žalobcu, došiel by k zisteniu, že tieto výpovede sa takmer zhodujú. Výpoveď tohto svedka nejaví známky akejkoľvek špekulácie a skutočnosti ním uvádzané sú náležite zdokumentované listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. V priebehu daňovej kontroly bolo jednoznačne preukázané, že tovar uvedený na faktúre bol žalobcovi skutočne dodaný a jeho dodanie je preukázané i stanoviskami Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, š.p. ako aj Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Martin, ktorá bola povinná byť prítomná pri dodaní živých zvierat a stanovila podmienky na ich naskladenenie. Žalobca bol toho názoru, že stanoviská správcu dane a žalovaného uvedené v ich rozhodnutiach boli použité z iného daňového konania, pretože tieto nereflektujú na výsledky dokazovania v predmetnej daňovej kontrole.

16. Žalobca pri svojom výsluchu dňa 25. 06. 2015 ako i dňa 11. 08. 2016 uviedol konkrétne skutočnosti, s ktorými sa podľa jeho názoru mali správca dane ako aj žalovaný zaoberať a kvalifikovaným spôsobom mali na ne reagovať, resp. sa s nimi vysporiadať. A.. R.F. už nebol v čase jeho výsluchu štatutárnym orgánom spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. a nemal zákonné právo disponovať s jej účtovníctvom. Žalobca osobitne informoval správcu dane o tom, že účtovníctvo spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. bolo tomuto podnikateľskému subjektu odňaté a správca dane si mohol skonfrontovať tvrdenie svedka A.. R.F. s platným stavom evidovaným v účtovníctve tejto spoločnosti.

17. Žalobca bol toho názoru, že predmetná daňová kontrola je učebnicovým príkladom porušenia neutrality dane z pridanej hodnoty, keďže z predkladaných listinných dôkazov je celkom zrejmé, že daň z pridanej hodnoty bola daňovníkom zaplatená a zároveň nebol priznaný nárok na odpočet tejto dane napriek tomu, že na to boli splnené zákonom požadované podmienky.

18. Správca dane nemá povinnosť z vlastného podnetu predkladať a zhromažďovať dôkazy, ktoré svedčia v prospech, resp. v neprospech kontrolovaného daňového subjektu, ale má povinnosť vykonať dôkazy, ktoré daňový subjekt nemôže bez svojej povinnosti predložiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžf/10/2012 a sp. zn. 3Sžf/1/2011, kde súd jasne uviedol, kedy si kontrolovaný daňový subjekt vyčerpá svoju dôkaznú povinnosť. Správca dane nemôže odmietnuť vykonať dokazovanie navrhnuté kontrolovaným daňovým subjektom, nakoľko v tom prípade by sa jednalo o porušenie zásady úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom, ako aj zásady voľného hodnotenia dôkazov. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by sa oboznámil so zadržaným účtovníctvom spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. za účelom oboznámenia sa s daňovou kontrolou v tejto spoločnosti (teda nie len s protokolom o daňovej kontrole) ako i s obsahom ostatných, žalobcom predložených listinných dôkazov.

19. Žalobca dal do pozornosti správneho súdu, že s účinnosťou od 01. 01. 2014 bola zásada voľného hodnotenia dôkazov doplnená v tom zmysle, aby sa pri správe daní kládol dôraz na skutočný obsah a zmysel právneho úkonu. V prípade, ak je skutkový stav veci v rozpore so skutkovým stavom zisteným daňovými orgánmi, táto skutočnosť zakladá porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov. Otázky týkajúce sa zistení, či tovar bol reálne dodaný, ktoré boli žalovanému ako aj správcovi dane adresované, apelovali práve na aplikovanie tejto zásady daňového konania. Ďalšou zásadou, k porušeniu ktorej došlo postupom žalovaného, je porušenie zásady úzkej súčinnosti medzi správcom dane a daňovým subjektom. Žalobca opakovane v priebehu daňovej kontroly predkladal správcovi dane otázky, ktoré mali byť kvalifikovane zodpovedané a objasnené, čo sa nestalo. Taktiež opakovane sa pýtal správcu dane, aké dôkazy má predložiť, aby správca dane vyhodnotil tieto dôkazy ako súladné s ust. § 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a teda na základe ktorých by mu bol aj priznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane na túto otázku zámerne neodpovedal.

20. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžf/51/2010, na ktoré žalovaný poukazoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, žalobca uviedol, že z odôvodnenia tohto rozhodnutia je viac ako zrejmé, že súd rozhodoval v uvedenej veci na základe diametrálne odlišného skutkového základu, aký je prejednávaný v tomto daňovom konaní. Nie je zrejmé, ako môže žalovaný aplikovať skutkový stav na toto daňové konanie, pretože žalobca zabezpečil bohatý dôkazný materiál ku všetkým tvrdeným skutočnostiam, dokonca aj nad rámec svojej dôkaznej povinnosti. Žalobca nadobudol presvedčenie, že žalovaný nepozná, resp. nechce poznať eurokonformný výklad a podstatu dane z pridanej hodnoty. V daňovom konaní sa žalovaný snažil uvádzať „čiastkové“ obchody a navodiť dojem, že v prípade, ak nedošlo k dodaniu tovaru (odstavčiat) od spoločnosti DEPI BV z Holandska spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru od tejto spoločnosti žalobcovi. Tento názor je však nesprávny, nakoľko obdobné právne závery už publikoval i Súdny dvor EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, z ktorého vyplýva, že „každé plnenie sa musí posúdiť samo osebe a povaha určeného plnenia dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí“. Ďalej žalobca poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžf/14/2012, v ktorom súd jednoznačne konštatuje, že správca dane (žalovaný) musí presne vymedziť, v čom konkrétne došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákona s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej príčinnej súvislosti. Súd explicitne poprel právny názor správcu dane, že preukazovať dodanie tovaru musí žalobca. Žalobca taktiež poukázal i na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2010 a nález Ústavného súdu SR konaní pod sp. zn. 1. ÚS 314/2015, ktorých v časti i citoval.

V závere svojej žaloby žalobca konštatoval, že správca dane bol povinný podať vyčerpávajúci výklad, prečo nebolo možné priznať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a zároveň sa mal vysporiadať s porušením zásady daňovej neutrality, pretože žalobca daň z pridanej hodnoty zaplatil spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., ale nárok na jej odpočítanie mu nebol priznaný.

Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 11. 2016 zrušil.

IV. Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 04. 08. 2017, v ktorom uviedol, že trvá na výroku svojho žalobou napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou predloženého administratívneho spisu.

22. Konštatoval, že dodávateľská spoločnosť žalobcu, t. j. AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra v novembri 2014 a jej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia sa stala spoločnosť Led-Audio, s. r. o., pričom následne došlo k opakovaným dobrovoľným výmazom z obchodného registra právnych nástupcov tejto spoločnosti. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že došlo k dodaniu tovaru, pretože zo zistení správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko preverovaním bolo zistené, že nadobudnutie tovaru od dodávateľa pre spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. nebolo preukázané, a preto tovar nemohol byť následne dodaný touto spoločnosťou pre žalobcu. Ak tovar nebol dodaný, žalobca nemal právo na odpočítanie dane. Spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. bola registrovaná na daň z pridanej hodnoty, od roku 2010 nemala žiadnych zamestnancov, nebola registrovaná pre daň z motorových vozidiel, nemala skladové priestory a jej sídlo slúži ako virtuálne sídlo mnohým spoločnostiam. Námietku žalobcu, že riadne preukázal dodanie tovaru (predložením faktúr, dodacích listov, stanoviskami Plemenárskych služieb Slovenskej republiky) považuje žalovaný za irelevantnú, nakoľko správca dane preveril toto tvrdenie a zistil, že k nákupu odstavčiat od dodávateľa AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. nedošlo.

K námietke žalobcu ohľadne účtovníctva spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. žalovaný uviedol, že za rok 2012 boli zadržané dodávateľské a odberateľské faktúry, ktoré bez ďalších, navzájom preukázaných skutočností nie sú dôkazom toho, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili. Bol toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Preverovaním žalobcom deklarovanej obchodnej transakcie, ktorá musí spĺňať atribúty daňovej transakcie podľa podmienok zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, správca dane zistil a konštatoval, že obchodná transakcia sa neuskutočnila tak, ako je to deklarované na faktúrach, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa (AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

23. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že správca dane dodanie tovaru preveroval formou dožiadania zaslaného miestne príslušnému správcovi dane i výsluchmi svedkov, z ktorých vyplynulo, že dodanie tovaru nebolo uskutočnené tak, ako je to deklarované na predložených faktúrach. Listinné dôkazy v daňovom konaní nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol v deklarovanom rozsahu aj uskutočnený. Skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt má k dispozícii faktúry od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. ešte neznamená, že táto spoločnosť aj uskutočnila deklarované dodanie. Ak správca dane na základe zistených informácií nadobudol pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 a sp. zn. 5Sžf/97/2009 a na to, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

Žalovaný poukázal na dôvody svojho rozhodnutia a navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

24. Právny zástupca žalobcu podal vyjadrenie zo dňa 06. 01. 2018 k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že žalobca namietal výklad použitých ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Bol toho názoru, že z vykonaného dokazovania je celkom zrejmé, že žalovaný aplikoval rôzne ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v rozpore so zisteným skutkovým stavom, resp. v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie. Predmetom dodania tovaru, ktoré žalovaný spochybňuje, bolo dodanie živých zvierat a tovaru určeného na kŕmenie živých zvierat a teda sa jedná o tovar, ktorého dodávky sú kontrolované rôznymi orgánmi verejnej správy a na účely udržiavania zvierat pri živote bolo nevyhnutné, aby žalobca kŕmne zmesi nakupoval. Dodanie zvierat bolo potvrdené Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou, teda nezávislým štátnym orgánom na úseku ochrany verejného zdravia. Závery správcu dane, že tovar dodaný nebol, sú arbitrárne a nezakladajú sa na vykonanom dokazovaní.

Žalovaný ani v jednej fáze administratívneho konania nevedel uviesť, aké konkrétne dôkazy by mal žalobca ako daňový subjekt evidovať, aby bolo od neho spravodlivé žiadať ich predloženie. Žalobca v podaní zo dňa 02. 04. 2015 žiadal správcu dane, aby uviedol, aké listinné dôkazy má predložiť, aby mal správca dane za preukázané, že tovar dodaný bol. Daňová kontrola bola vykonaná takmer po troch rokoch odo dňa, kedy malo dôjsť k zdaniteľnému plneniu, a teda tovar, ktorý bol na základe predložených listinných dôkazov nakúpený, bol už celkom určite spotrebovaný. Správca dane mal teda postupovať tak, že dodanie tovaru mal akceptovať na základe iných listín žalobcom predložených. Žalobcovi nemôže byť na škodu, ak z povahy dodávaného tovaru (životnosť ošípaných je limitovaná štyrmi mesiacmi) a z hľadiska vykonávanej daňovej kontroly so značným časovým odstupom, nebude priznaný nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty iba z dôvodu, že žalobca údajne nepreukázal jeho dodanie, kedy už objektívne inými dôkazmi jeho dodanie ani nemohol preukázať. Vyjadrenia daňových orgánov sú teda arbitrárne a nepreskúmateľné.

Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel.

25. Na základe žiadosti súdu žalovaný doplnil predložený administratívny spis a predložil súdu upovedomenie o vypočutí svedka zo dňa 17. 03. 2015 ako i doklad preukazujúci doručenie tohto upovedomenia žalobcovi s dátumom prevzatia zásielky 23. 03. 2015 a taktiež predložil i faktúry v počte sedem kusov (uvedené v 2. bode tohto rozsudku) spolu s dodacími listami, ktoré ako dodávateľ vystavila spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. pre žalobcu ako odberateľa v zdaňovacom období september 2012.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

26. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 11. 2016, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

27. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2012, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú

cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

28. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, teda i v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

29. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 28.257,97 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 a znížení nadmerného odpočtu za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 28.994,50 eur na sumu 736,53 eur s tým, že nadmerný odpočet uplatnený žalobcom v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie bol v sume 28.994,50 eur a nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní bol v sume 736,53 eur (čo je rozdiel v sume nadmerného odpočtu 28.257,97 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa tovaru, t.j. spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.

30. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 pri ním tvrdených dodávkach tovarov a živých zvierat od vyššie uvedeného dodávateľa, t.j. od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. podľa predložených faktúr uvedených v 2. bode tohto rozsudku, t.j. faktúry č. F20120281 zo dňa 04. 09. 2012 (predmet fakturácie - pšenica potravinárska) na sumu 7.125,12 eur

- základ dane 5.937,60 eur a daň z pridanej hodnoty v sume 1.187,52 eur, faktúry č. F20120287 zo dňa 11. 09. 2012 (predmet fakturácie - kukurica potravinárska) na sumu 7.342,49 eur - základ dane 6.118,74 eur a daň z pridanej hodnoty v sume 1.223,75 eur, faktúry č. F20120291 zo dňa 13. 09. 2012 (predmet fakturácie - mlieko sušené potravinárske) na sumu 1.536,- eur - základ dane 1.280,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 256,- eur, faktúry č. F20120297 zo dňa 15. 09. 2012 (predmet fakturácie - odstavčatá v počte 700 kusov) na sumu 63.265,92 eur - základ dane 52.721,60 eur a daň z pridanej hodnoty v sume 10.544,32 eur, faktúry č. F20120301 zo dňa 20. 09. 2012 (predmet fakturácie - pšenica potravinárska) na sumu 6.977,99 eur - základ dane 5.814,99 eur a daň z pridanej hodnoty v sume 1.163,- eur, faktúry č. F20120305 zo dňa 24. 09. 2012 (predmet fakturácie - jačmeň sadovnícky) na sumu 7.505,90 eur - základ dane 6.254,92 eur a daň z pridanej hodnoty v sume 1.250,98 eur a faktúry č. F20120309 zo dňa 29. 09. 2012 (predmet fakturácie - odstavčatá v počte 721 kusov) na sumu 75.794,40 eur - základ dane 63.162,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 12.632,40 eur. Predmetné faktúry sú opatrené pečiatkou a nečitateľným podpisom na strane dodávateľa a odberateľa a žalobca k nim predložil i dodacie listy (taktiež opatrené pečiatkou a nečitateľným podpisom na strane dodávateľa a odberateľa).

Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov (poľnohospodárskych komodít a živých zvierat) od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly predložil všetku dostupnú dokumentáciu a enormné množstvo dôkazov, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

31. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach, ktoré mala vystaviť spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. ako dodávateľ žalobcu v mesiaci september 2012. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (poľnohospodárskych komodít a živých zvierat), ktorý mu mal dodať ním deklarovaný a vyššie označený dodávateľ len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu, výsluchom konateľa žalobcu, svedkov (H.. G. L., A.. R.F.), resp. i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období september 2012 dodávateľom žalobcu.

32. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry uvedené v 2. a 30. bode tohto rozsudku, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia september 2012, dodacie listy k týmto faktúram a taktiež (dňa 09. 09. 2015 v rámci vyrubovacieho konania) predložil okrem iného i faktúry vystavené v mesiaci september 2012 spoločnosťou Hunland Trade Kft. ako dodávateľom pre spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. ako odberateľa na sumu 43.754,- eur a 47.980,- eur, predmetom ktorých je dodávka odstavčiat v tam uvedenom počte kusov. Ďalšie žalobcom predložené doklady sa týkali iných zdaňovacích období, resp. sa netýkali žalobcu.

33. Predloženie uvedených dokladov - faktúr vystavených dodávateľom, t. j. spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. pre žalobcu ako odberateľa ako i dodacích listov za zdaňovacie obdobie september 2012 (i keď sú opatrené pečiatkou deklarovaného dodávateľa a odberateľa a nečitateľnými podpismi) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.

34. Konateľ žalobcu v priebehu daňovej kontroly tvrdil, že obchody dojednával s A.. R.F. ako zástupcom dodávateľa, t.j. spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.. V predmetnej veci je potrebné vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 pri deklarovaných dodávkach od uvedenej spoločnosti v mesiaci september 2012. V tomto období bola preukázateľne konateľkou spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. (podľa výpisu z obchodného registra) H.. G. L., ktorá bola dožiadaným správcom dane (Daňový úrad Žilina) vypočutá ako svedkyňa na pojednávaní konanom dňa 21. 01. 2015 a konateľ žalobcu sa tohto pojednávania zúčastnil. Z jej výpovede vyplynulo, že i keď bola konateľkou spoločnosti, o jej činnosti nemala takmer žiadne vedomosti, čo odôvodnila tým, že na zastupovanie spoločnosti splnomocnila A.. R.F., a to na zákale splnomocnenia zo dňa 21. 12. 2009, ktoré bolo predložené Daňovému úradu Žilina dňa 28. 05. 2010. Konateľ žalobcu taktiež tvrdil, že obchody dojednával s touto osobou, teda A... Y..

35. Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín na základe dožiadania správcu dane v podaní zo dňa 22. 01. 2015 a 23. 01. 2015 oznámil, že Kriminálnym úradom finančnej správy bola zabezpečená časť účtovných dokladov spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobia, medzi ktorými sa ale nenachádza účtovníctvo spoločnosti, ani záznamy pre daň z pridanej hodnoty, ale nachádzajú sa faktúry vystavené touto spoločnosťou pre žalobcu. 36. Žalobca bol s uvedenými zisteniami správcu dane písomne oboznámený v podaní zo dňa 20. 03. 2015. Správca dane konštatoval, že s poukazom na tieto zistenia má za to, že faktúry od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. boli vystavené účelovo a nie sú dôkazom o nákupe tovaru v nich uvedeného. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia podľa predložených faktúr sa nepreukázalo a žalobca si neoprávnene odpočítal daň pri týchto faktúrach. V reakcii na oznámenie zistení správcu dane žalobca v podaní zo dňa 02. 04. 2015 uviedol, že so zisteniami a závermi správcu dane sa nestotožňuje, nakoľko obchody so spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. reálne prebehli.

37. Je potrebné uviesť, že žalobca si odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnil na základe 5 faktúr uvedených v 2. a 30. bode tohto rozsudku (faktúry č. F20120281 zo dňa 04. 09. 2012, č. F20120287 zo dňa 11. 09. 2012, č. F20120291 zo dňa 13. 09. 2012, č. F20120301 zo dňa 20. 09. 2012 a č. F20120305 zo dňa 24. 09. 2012), pričom predmetom týchto faktúr boli poľnohospodárske komodity, ako pšenica potravinárska - dve dodávky, kukurica potravinárska, mlieko sušené potravinárske a jačmeň sladovnícky. V priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil, resp. neoznačil žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení týchto dodávok v mesiaci september 2012 zo strany ním deklarovaného dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach. Takýmto dôkazom v predmetnej veci jednoznačne nie sú predložené faktúry a ani dodacie listy. Konateľ žalobcu a ani svedok A.. Y. sa jednoznačne nevyjadrili ani k pôvodu kupovaného tovaru, neuvádzali okolnosti jeho nakládky a vykládky, žalobca nepredložil žiadne doklady preukazujúce prepravu tovaru, neuvádzal mená osôb vykonávajúcich prepravu tovaru - vodičov motorových vozidiel, ktorí by mohli byť vypočutí ako svedkovia, a to napriek tomu, že svedok A.. Y. sa vyjadril, že prepravu tovaru zabezpečoval žalobca, alebo externí prepravcovia. Taktiež žalobca nepredložil napr. ani skladovú evidenciu nakúpeného tovaru, jeho príjem na sklad a výdaj zo skladu. Nákup uvedených poľnohospodárskych komodít od deklarovaného dodávateľa podľa názoru súdu nemožno preukázať ani „kauzalitou“ nákupu (ako to uvádza žalobca v žalobe), teda tým, že chované zvieratá bolo potrebné niečím kŕmiť. Túto skutočnosť, teda potrebu kŕmenia živých zvierat, nemožno spochybniť, ale nie je tým ešte preukázané, že žalobca tieto komodity (tovar) nakúpil od ním deklarovaného dodávateľa, teda od platiteľa dane z pridanej hodnoty.

38. Žalobca si odpočítanie dane uplatnil i pri dvoch faktúrach (č. F20120297 zo dňa 15. 09. 2012 a č. F20120309 zo dňa 29. 09. 2012) predmetom, ktorých bolo dodanie odstavčiat od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. v mesiaci september 2012, pričom bol toho názoru, že týmito dokladmi, dodacími listami k nim, výpoveďou svedka A.. Y. a oznámením Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, štátny podnik, resp. i oznámením Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin dostatočne preukázal existenciu zdaniteľného obchodu. Tu je potrebné uviesť, že podľa oznámenia Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, štátny podnik, Účelové plemenárske zariadenie, Centrálna evidencia hospodárskych zvierat zo dňa 26. 10. 2015, prílohou ktorého bola listina „import a export ošípaných“ za rok 2012, t.j. výpis pohybov/prísunov ošípaných evidovaných v databáze centrálnej evidencie hospodárskych zvierat na farme žalobcu č. 116234 v Necpaloch, boli na túto farmu realizované v roku 2012 celkom štyri dovozy zvierat z Holandska, a to v mesiaci september 2012 (dva dovozy v počte zvierat 700 a 721 kusov) a v mesiaci november 2012 (dva dovozy v počte zvierat 900 a 840 kusov).

Podľa oznámenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin zo dňa 05. 01. 2016 mal žalobca uskutočniť dva dovozy zvierat - odstavčiat v mesiaci september 2012 z Nemecka v počte 700 a 721 kusov. Prílohou podania zo dňa 05. 01. 2016 boli okrem iného i dve listiny s označením „certifikát pre obchodovanie vo vnútri Spoločenstva“ vystavené v mesiaci september 2012. Na predloženej listine je ako odosielateľ uvedená spoločnosť so sídlom v Nemecku (DE), príjemcom je spoločnosť žalobcu, ako miesto určenia je uvedená farma žalobcu v Necpaloch, pričom dovoz v počte 700 jednotiek mal byť realizovaný v septembri 2012 a prepravcom mala byť spoločnosť Hunland Trans. Kft. so sídlom v Maďarsku (teda spoločnosť, ktorá mala ako dodávateľ vystaviť žalobcom predložené dve faktúry na dodávku odstavčiat pre odberateľa AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.). Ďalší dovoz mal byť realizovaný taktiež v septembri 2012 podľa listiny označenej ako „certifikát pre obchodovanie vnútri Spoločenstva“, na ktorej je ako odosielateľ uvedená tá istá spoločnosť so sídlom v Nemecku (DE), príjemcom je

spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. a ako miesto určenia je uvedená farma žalobcu v Necpaloch, pričom dovoz v počte 721 jednotiek mal byť realizovaný v septembri 2012 a prepravcom mala byť spoločnosť so sídlom v Poľskej republike.

Z vyššie uvedeného oznámenia zo dňa 05. 01. 2016 a pripojených listín teda vyplýva, že dovozy zvierat v mesiaci september 2012 realizoval žalobca a zvieratá boli dovezené na jeho farmu v Necpaloch, ktorá je uvedená ako „miesto určenia“ na predložených listinách označených ako „certifikát pre obchodovanie vnútri Spoločenstva“. Na tejto skutočnosti nič nemení ani zistenie, že na jednom certifikáte je ako príjemca označená spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. Predmetné certifikáty nie sú dokladom o zdaniteľnom obchode medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Konateľ žalobcu na pojednávaní sám uviedol, že v certifikátoch sa niekedy uvádza sprostredkovateľ obchodu a niekedy konečný príjemca, podľa toho, ako to na základe poskytnutých informácií napíše veterinárny lekár. Z jeho výpovede podľa názoru súdu jednoznačne vyplynulo, že spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. nemala vlastné, ani prenajaté priestory na chov živých zvierat, nespĺňala podmienky na ich chov a nikdy ako kupujúci nemohla reálne s nimi disponovať, teda nemohla ich ani predať žalobcovi. Pokiaľ by spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. mala byť sprostredkovateľom obchodu so živými zvieratami medzi zahraničným dodávateľom týchto zvierat a žalobcom ako ich odberateľom (čo naznačuje i výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní), potom nemožno hovoriť o ich dodaní od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. žalobcovi ako odberateľovi, teda o dodaní tovaru v zmysle ust. § 8 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho potom spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. nemohla vzniknúť daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 tohto zákona a žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v spojení s ust. § 51 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, na čo správne poukazoval správca dane a žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí.

Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim v zmysle Obchodného zákonníka, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Uvedené v predmetnej veci znamená, že spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., ktorá mala zvieratá nakúpiť od zahraničného dodávateľa, (podľa žalobcom predložených dvoch faktúr vystavených v mesiaci september 2012 spoločnosťou Hunland Trade Kft. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa) nemohla tieto zvieratá reálne predať žalobcovi, nakoľko nikdy nezískala právo disponovať s nimi ako vlastník, pretože zvieratá mali byť dodané priamo od zahraničného dodávateľa pre žalobcu ako odberateľa zvierat. Navyše, žalobcom predložené doklady ohľadne zvierat nekorešpondujú s dokladmi a zisteniami, ktoré boli správcovi dane predložené (oznámené) zo strany Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, štátny podnik, resp. zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin (napr. i v tom, že podľa žalobcom predložených dvoch faktúr mala byť spoločnosť Hunland Trade Kft. dodávateľom zvierat pre spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., ale podľa údajov v „certifikáte pre obchodovanie vo vnútri spoločenstva“ je táto spoločnosť uvedená ako prepravca zvierat).

39. Za účelom objasnenia deklarovaného obchodného vzťahu spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. (dodávateľ tovaru a zvierat podľa predložených faktúr) a žalobcu (odberateľ tovaru) správca dane požiadal Daňový úrad Žilina o vypočutie svedka A.. R.F., ktorý mal zastupovať túto spoločnosť pri dojednávaní obchodných transakcií so žalobcom, a to z dôvodu, že tento sa k správcovi dane vykonávajúcemu u žalobcu daňovú kontrolu nedostavil zo zdravotných dôvodov, z ktorých i požiadal o výsluch na Daňovom úrade Žilina. Žalobca bol o výsluchu tohto svedka upovedomený Daňovým úradom Žilina a upovedomenie zo dňa 17. 03. 2015 (o tom, že výsluch tohto svedka sa uskutoční dňa 14. 04. 2015 o 10,00 hod. na Daňovom úrade Žilina s uvedením adresy a miesta uskutočnenia výsluchu) mu bolo zaslané doporučene s doručenkou do vlastných rúk na adresu, ktorú mal v tom čase zapísanú ako svoje sídlo (J. XXX/XX, Y.) v obchodom registri príslušného súdu, pričom doručené mu bolo dňa 23. 03. 2015. Pripojená doručenka bola opatrená nečitateľným podpisom. Žalobca, resp. jeho zástupca sa nezúčastnil výsluchu svedka, ktorý sa uskutočnil dňa 14. 04. 2015, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. I keď v ľavom hornom rohu tejto zápisnice je uvedený dátum 13. 04. 2015, na každej ďalšej strane tejto zápisnice je uvedený dátum 14. 04. 2015, taktiež na druhej strane zápisnice v texte je uvedené, že A.. R.F. sa dostavil dňa 14. 04. 2015 o 09,55 hod. a tento dátum je opakovane

uvedený i na poslednej (deviatej) strane tejto zápisnice. Z uvedeného potom vyplýva, že výsluch svedka sa uskutočnil dňa 14. 04. 2015 tak, ako je to uvedené v upovedomení žalobcu zo dňa 17. 03. 2015 a žalobca sa tohto výsluchu nezúčastnil, pričom preukázateľne bol o ňom upovedomený.

Svedok A.. R.F. vo svojej výpovedi potvrdil, že v roku 2012 bol splnomocneným zástupcom spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. a konal za túto spoločnosť, ktorej hlavným predmetom činnosti bola výroba a predaj kŕmnych zmesí, skladovanie „všeličoho“ a taktiež i nákup a predaj živých odstavčiat

- ošípaných, ktoré boli dodávané priamo od dodávateľa k odberateľovi. Účtovníctvo bolo realizované dodávateľsky, bolo kompletne odovzdané novému konateľovi Ľubomírov Rollovi pri podpise listín pri zmene konateľa, asi v roku 2013. Potvrdil, že pani L. nevykonávala žiadnu činnosť, v obchodných vzťahoch konal on, faktúry vystavovala účtovníčka a podpisoval ich on. Konateľa spoločnosti žalobcu (H. F.) pozná, v roku 2012 s toto spoločnosťou obchodovali, tovar uvedený na faktúrach bol spoločnosti žalobcu dodaný. Prepravu zabezpečovala spoločnosť žalobcu, príp. externí prepravcovia a v prípade odstavčiat - ošípaných prepravu zabezpečoval dodávateľ, od ktorého spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. uskutočnila nákup. Miesto nakládky a vykládky si nepamätal, tovar preberal konateľ žalobcu. Spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. nakupovala od rôznych dodávateľov, odstavčatá z Holandska, resp. i z Maďarska. Doklady sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.. Výpoveď tohto svedka je podľa správneho súdu všeobecná, resp. málo konkrétna a nemá potrebnú dôkaznú hodnotu, na čo poukázali i daňové orgány.

40. V rámci vyrubovacieho konania žalobca dňa 09. 09. 2015 predložil potvrdenie o odňatí veci zo dňa 26. 03. 2014 vystavené Kriminálnym úradom Finančnej správy, pobočka Banská Bystrica, z ktorého vyplýva, že spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. bolo zaistené účtovníctvo a okrem iného i dodávateľské faktúry za obdobie júl - december 2012, odberateľské faktúry za rok 2012, príjmové a výdavkové doklady za rok 2012, účtovné doklady za uvedené obdobie. Taktiež predložil dve faktúry vystavené spoločnosťou Hunland Trade Kft. ako dodávateľom pre spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. ako odberateľa, predmetom ktorých bolo dodávka odstavčiat v počte 698 kusov v cene spolu 43.754,- eur a dodávka v počte 721 kusov v cene spolu 47.980,- eur v zdaňovacom období september 2012. Ostatné, žalobcom predložené doklady sa týkajú iných zdaňovacích období.

41. Žalobca (resp. jeho konateľ) za prítomnosti právneho zástupcu boli s uvedenými zisteniami, ktoré i podľa názoru správneho súdu nepreukazujú dodanie tovaru a zvierat žalobcovi od dodávateľa AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. v zdaňovacom období september 2012 podľa predložených faktúr (uvedených v 2. a 30. bode tohto rozsudku), podrobne oboznámení dňa 11. 08. 2016, pričom mali na správcu dane deväť otázok. Správca dane konštatoval, že tieto otázky nemajú vplyv na jeho závery a výsledky daňovej kontroly a dňa 17. 08. 2016 vydal rozhodnutie o určení rozdielu dane v sume nadmerného odpočtu.

42. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca ako odberateľ uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovarov a živých zvierat od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci september 2012 bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovaných dodávok zo strany spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú realizovanie deklarovaných dodávok tovarov a zvierat spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.

43. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie tovarov a živých zvierat od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok

nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

44. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci september 2012 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka tovarov a živých zvierat) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach a dodacích listoch, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar a živé zvieratá boli i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).

45. Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie tovarov a živých zvierat žalobcovi spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. nie je preukázané predloženými faktúrami, dodacími listami k nim, resp. inými žalobcom predloženými alebo správcom dane obstaranými listinami a vyjadreniami, ale ani výpoveďou svedka A.. R.F. (ktorý mal konať za uvedenú spoločnosť na základe splnomocnenia) zo dňa 14. 04. 2015. Z tejto svedeckej výpovede, ale ani z predložených faktúr a dodacích listov, resp. iných listín týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia september 2012 vôbec nie sú zrejmé okolnosti nakládky a vykládky tovarov, preprava a jej vykonanie, prevzatie tovarov a ich skladová evidencia (príjem na sklad a výdaj zo skladu), evidencia zvierat na farme u žalobcu s prihliadnutím na skutočnosť, že spoločnosť dodávateľa nemala zamestnancov. Taktiež súd s poukazom na predložený administratívny spis a priebeh administratívneho konania nemal pochybnosti o tom, že žalobcom predloženými listinnými dokladmi nebolo preukázané ani deklarované dodanie živých zvierat od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., pričom v tomto prípade je potrebné vychádzať najmä z oznámenia zo dňa 05. 01. 2016 a z listín, ktoré boli správcovi dane predložené Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Martin, ktorá je oprávnená ako orgán štátnej správy vykonávať veterinárne kontroly pri dovoze zvierat i v rámci spoločenstva, ktorý musí byť v zmysle zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov monitorovaný a kontrolovaný. Z predmetného oznámenia zo dňa 05. 01. 2016 jednoznačne vyplýva, že dovozy odstavčiat v z Nemecka v septembri 2012 uskutočnila spoločnosť žalobcu a tomuto zodpovedajú i predložené doklady „certifikát pre obchodovanie vo vnútri Spoločenstva“, na ktorých je ako miesto určenia uvedená farma žalobcu v Necpaloch a žalobca je na jednom certifikáte označený ako príjemca. Na tejto skutočnosti, teda že dovozy odstavčiat realizoval žalobca, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že na jednom certifikáte je uvedená spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. ako príjemca. K vystavovaniu certifikátov sa vyjadril konateľ žalobcu na pojednávaní a na jeho výpoveď súd poukazuje (bod 38 tohto rozsudku).

V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie (tovar a živé zvieratá), pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty mu bolo dodané deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach vystavených v mesiaci september 2012, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal uplatnené odpočítanie dane. 46. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri tovaroch a zvieratách, ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t.j. spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia medzi uvedenou spoločnosťou a ním ako odberateľom, vrátane napr. prepravy tovaru. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru, resp. zvierat vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar a zvieratá dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej

hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Pochybnosti o existencii zdaniteľného plnenia medzi spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. a žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období neboli odstránené ani zistením, že medzi dokladmi odňatými uvedenej spoločnosti sa nachádzajú i faktúry vystavené touto spoločnosťou pre žalobcu ako odberateľa. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.

47. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

S poukazom na uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturovaný tovar a živé zvieratá dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľa dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane.

48. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

49. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie tuzemského dodania tovarov a živých zvierat sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/, v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaných zdaniteľných plnení (dodávok tovarov a živých zvierat) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti

uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednoznačne a dostatočne oboznámený s pochybnosťami správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov ním predložených, resp. o pravdivosti údajov v nich uvedených a následne bol žalobca vyzvaný, aby sa k nim vyjadril, čo žalobca urobil v podaní zo dňa 02. 04. 2016.

Vyjadrenie žalobcu bolo prejednané na ústnom pojednávaní konanom dňa 25. 06. 2015 a na pojednávaní konanom dňa 09. 09. 2016 žalobca predložil správcovi dane ďalšie listinné doklady a navrhol doplniť dokazovanie dopytom na Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Martin, čomu bolo vyhovené. S výsledkami vyrubovacieho konania bol konateľ žalobcu a právny zástupca žalobcu preukázateľne oboznámení na ústnom pojednávaní dňa 11. 08. 2016, na ktorom správca dane opakovane konštatoval, že žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nebolo preukázané, že mu tovar a živé zvieratá dodala spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.

50. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z priadnej hodnoty). Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal správcovi dane listinné doklady (faktúry, dodacie listy), ale nejedná sa o také právne relevantné dôkazy, ktorými by bolo možné nespochybniteľne preukázať reálnosť existencie deklarovaného obchodného vzťahu so spoločnosťou AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. ako dodávateľom. Zodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že dodanie zvierat na jeho farmu v Necpaloch bolo preukázané vyjadrením Plemenárskych služieb, štátny podnik a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin. Na základe týchto vyjadrení však jednoznačne nebolo preukázané, že dodávateľom zvierat je spoločnosť AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. Z predloženého vyjadrenia Plemenárskych služieb, štátny podnik a pripojenej listiny vyplýva, že na farmu žalobcu boli v mesiaci september 2012 dovezené zvieratá z chovu v Holandsku a z vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Martin a pripojených listín vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý v uvedenom mesiaci uskutočnil dva dovozy zvierat z Nemecka. Bolo výlučne povinnosťou žalobcu ako odberateľa zvierat, aby označil a predložil dôkazy o ich dodaní deklarovaným dodávateľom. Takéto dôkazy žaloba nepreložil a za dôkaz dodania tovaru a živých zvierat od spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o. nemožno považovať ani faktúry vystavené Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. na úhradu poplatkov za používanie spoplatnených úsekov ciest motorovými vozidlami, pretože pohyb vozidiel po monitorovaných úsekoch ciest, i keby bol zaznamenaný, nie je dôkazom o tom, že vozidlá skutočne prepravovali deklarovaný tovar a zvieratá a že tieto dodávky boli i dodané žalobcovi deklarovaným dodávateľom.

Tvrdenie žalobcu v podanej žalobe, že v priebehu daňovej kontroly bolo jednoznačne preukázané, že tovar a zvieratá mu boli dodané v zmysle ním predložených listín, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Existencia faktúr a ďalších účtovných dokladov ešte neznamená, že došlo k dodaniu tovarov a zvierat podľa nich, preukázanie dodania tovarov a zvierat v konkrétnom prípade nemôže vychádzať len z účtovania (ani z účtovníctva žalobcu, ani spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o., na zadržanie ktorého poukazoval žalobca v podanej žalobe), ale musí byť preukázané aj reálnym plnením od deklarovaného dodávateľa, ktoré musí preukázať platiteľ. Deklarované dodanie tovaru a zvierat nemožno preukázať ani bankovými výpismi z účtu žalobcu, ktoré sa v administratívnom spise nenachádzajú, ale i v prípade, ak by boli jeho súčasťou, nie je to dôkaz (vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania) o reálnosti a realizácii zdaniteľného obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty.

Neunesenie vlastnej dôkaznej povinnosti nemôže žalobca obhajovať tým, že mu nie je známe, akými inými dôkazmi by ešte mal a mohol disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane, resp. preukázal dôvodnosť odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Nie je úlohou správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať

uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil relevantné dôkazy preukazujúce reálny obsah predložených faktúr a reálne nadobudnutie tovarov a živých zvierat od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti AGROSPOL Žilina, spol. s r.o.

51. K námietke žalobcu ohľadne porušenia zásady neutrality dane z pridanej hodnoty správny súd uvádza, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda v konkrétnom prípade dodanie tovaru a zvierat a úhrada za tieto poskytnuté plnenia. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Výkon práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepreukázal, že by sa riadil uvedenými zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal a prijal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na odstránenie pochybností o tom, kto mu tovar a zvieratá dodal. Nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho prípadnej účasti na nedôvodnom uplatňovaní daňovej výhody. V danom prípade vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že skutočným dodávateľom tovaru a zvierat žalobcovi je dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty uvedený na faktúrach. S prihliadnutím na okolnosti tohto prípadu, potom neobstojí jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty.

52. Správny súd poukazuje na to, že vnútroštátna právna úprava dane z pridanej hodnoty musí byť kompatibilná s právom Európskej únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto daň, t. j. so smernicou Rady Európskej únie 2006/112/ES o spoločnom systéme dani z pridanej hodnoty, ktorá bola transponovaná aj do nášho zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Túto zásadu, resp. právo nemožno chápať ako absolútne právo platiteľa na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011, 8Sžf/14/2012, resp. i ďalšie a na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach sp. zn. C - 354/03, C - 355/03, C - 484/03 Optigen Ltd a spol. Súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v uvádzaných rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sa vychádzalo z iných skutkových zistení ako v posudzovanej veci, keď sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená existencia dodania od deklarovaného dodávateľa. Súdny dvor EÚ taktiež vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že predmetné faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočítanie dane. V danom prípade týkajúcom sa žalobcu bolo spochybnené dodanie a nadobudnutie tovaru a zvierat od deklarovaného dodávateľa uvedeného na faktúrach, a preto je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keďže doklady ním predložené v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neboli spôsobilé preukázať reálnosť uskutočneného obchodu, pretože len existencia formálnych dokladov nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.

53. K námietke právneho zástupcu žalobcu (vznesenej na pojednávaní) ohľadne doručenia oznámenia zo dňa 23. 04. 2014 o daňovej kontrole správny súd uvádza, že toto bolo zasielané žalobcovi doporučene do vlastných rúd žalobcu s opakovaným doručovaním na jeho adresu zapísanú v obchodnom registri príslušného okresného súdu a doručené bolo dňa 29. 04. 2014, pričom na pripojenej doručenke je nečitateľný podpis. Konateľ žalobcu na doručené oznámenie reagoval a dňa 26. 05. 2014 (teda v deň uvedený v oznámení zo dňa 23. 04. 2014 ako deň začatia daňovej kontroly) sa dostavil k správcovi dane a v tento deň bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom konateľ žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal doručenie oznámenia o daňovej kontrole. I ďalšie písomnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania boli zasielané na adresu J. XXX/XX, Y., ktorú mal žalobca ako svoje

sídlo zapísané v obchodnom registri až do 16. 11. 2015 a ich zasielanie na túto adresu žalobca taktiež nenamietal. Až od 17. 11. 2015 má žalobca sídlo na adrese Necpaly 226. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že oznámenie zo dňa 23. 04. 2014 o daňovej kontrole ako i upovedomenie (Daňového úradu Žilina) zo dňa 17. 03. 2015 o vypočutí svedka A.. R.F. bolo správne zasielané žalobcovi doporučene do vlastných rúk a doručované poštovým podnikom na adresu žalobcu v tom čase zapísanú ako jeho sídlo v obchodnom registri, pretože inú adresu na doručovanie žalobca správcovi dane neoznámil. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18. 04. 2018 (teda nie v podanej žalobe) namietal, že toto oznámenie nebolo žalobcovi riadne doručené, resp., že ho prevzala osoba, ktorá k tomu nebola oprávnená, správny súd k tejto námietke (vznesenej po uplynutí lehoty na podanie žaloby) konštatuje, že na ňu nie je oprávnený prihliadať a že oznámenie o daňovej kontrole (cieľom ktorého je dosiahnutie súčinnosti daňového subjektu pri predkladaní dokladov v rámci daňovej kontroly, ktorá bola následne zo strany daňového subjektu poskytnutá) bolo doručované žalobcovi v zmysle ust. § 31 ods. 1, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. I v prípade, ak by predmetné oznámenie nebolo doručené osobe oprávnenej konať za žalobcu (čo ale nebolo preukázané), žalobca by týmto nemohol byť a ani nebol poškodený, ani ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože na oznámenie o daňovej kontrole reagoval a v priebehu daňovej kontroly poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť, na ktorú bol vyzývaný.

54. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 17. 08. 2016 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 28.257,97 eur s tým, že znížil nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 28.994,50 eur na sumu 736,53 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 17. 08. 2016 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 30. 11. 2016. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

55. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

56. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

57. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

58. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.