Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-241-2013.pdf
PDF · 118.92 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/241/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Ing. P. M., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX S., občan SR, zastúpený: JUDr. Lívia Krnčoková, advokátka, Ul. 29. augusta č. 5, 811 08 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade MHOLD, s.r.o., Staré Grunty 36, 841 04 Bratislava, IČO: 35 750 430, v 2. rade G.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX S., občan SR, v 3. rade G.. P. H., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX I. L., občan SR, v 4. rade P.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, Q. H. XXX, XXX XX D. H., občan SR, v 5. rade PROPLUSCO spol. s r.o., Staré Grunty 36, 841 04 Bratislava, IČO: 35 819 073, v 6. rade PLUSIM spol. s r.o., Staré Grunty 36, 841 04 Bratislava, IČO: 35 818 565, zastúpený: Mgr. Dávid Orbán, advokát, Révova 7, 811 02 Bratislava, v 7. rade ENERGY HOLD, spol. s r.o., Nixbrod 7, 934 01 Levice, IČO: 36 618 772, vo 8. rade ENERGY HOLD SLOVAKIA, s.r.o., Staré Grunty 36, 841 04 Bratislava, IČO: 45 339 147, žalovaní v 1.,2.,3.,5.,7.,8. rade všetci zastúpení: JUDr. Viera Kuruczová, advokátka, Trnavská cesta 15, 831 04 Bratislava, o určenie neplatností zmlúv o prevode obchodných podielov a určenie, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom žalovaného v 5., 6., 7. a 8. rade takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Súd priznáva žalovaným v 1. až 8. rade náhradu trov konania, každému vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2013 domáhal určenia neplatnosti zmlúv o prevode obchodných podielov uzatvorených medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade, na základe ktorých nadobudli žalovaní v 2. a 3. rade obchodné podiely v spoločnostiach Agentúra PLUS, s.r.o., EnergyHold, s.r.o., Plusim s.r.o.. Ďalej sa domáhal určenia, že zmluvy o prevode obchodných podielov uzatvorené medzi žalovaným v 2. a 3. rade a žalovaným v 4. rade, ktorými bol navýšený obchodný podiel žalovaného v 4. rade z pôvodných 30 % na 35 % sú neplatné. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvy o prevode obchodného podielu nespĺňajú požiadavku na formu a obsah právneho úkonu. Zmluvné strany dojednali medzi sebou odplatný prevod obchodného podielu, avšak v predmetných zmluvách nedojednali odplatu za prevod obchodného podielu a ani spôsob jeho určenia. Suma za prevod obchodného podielu mala byť určená v dodatku. Ďalšími dôvodmi neplatnosti uvedených zmlúv mal byť rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaní v 2. a 3. rade svoj úmysel previesť obchodné podiely spoločnosti MHOLD, s.r.o. vo vyššie uvedených spoločnostiach na seba vôbec nekonzultovali s ním. Žalobcu postavili jednoducho pred „hotovú vec“, keď na valnom zhromaždení spoločnosti MHOLD, s.r.o., ktoré sa malo konať 14.05.2013 pohodlne 2/3 väčšinou hlasov (700/1000) schválili tieto prevody obchodných podielov. Žalobca nepochybuje o tom, že žalovaní v 2. a 3. rade vedomým konaním v úmysle previesť na seba majetok spoločnosti ukrátili/poškodili spoločnosť MHOLD, s.r.o., keď sa uzatvorením predmetných zmlúv o prevode obchodného podielu pokúsili zbaviť
spoločnosť MHOLD, s.r.o. jej majetku. Žalobca je presvedčený, že spoločnosti MHOLD, s.r.o. vznikla škoda jednak v podobe zníženia jej majetku o obchodné podiely v spoločnostiach Agentúra PLUS, spol. s r.o., PLUSIM spol. s r.o. a ENERGY HOLD spol. s r.o., ale taktiež v podobe ušlého zisku, ktorý by reálne dosahovala v podobe nároku na podiel na zisku MHOLD, s.r.o. má nárok na podiel na zisku tejto spoločnosti (žalovaného v l. rade). Žalobca má za to, že žalovaní v 2, a 3. rade v postavení konateľov spoločnosti MHOLD, s.r.o., ktorí uzatvárali v jej mene zmluvy o prevode obchodných podielov, porušili svojim konaním zákon, a to konkrétne ustanovenie § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko znevýhodnili žalobcu ako jedného zo spoločníkov spoločnosti MHOLD, s.r.o., tým že previedli majetok spoločnosti MHOLD, s.r.o. na seba, pričom zneužili tú skutočnosť, že sú jedinými konateľmi oprávnenými konať v mene spoločnosti MHOLD, s.r.o.. Žalobca nemal žiadnu šancu zabrániť žalovaným v 2. a 3. rade v uskutočnení uvedených prevodov na seba. Konanie žalovaných v 2. a 3. rade je okrem rozporu so zákonom, jednoznačne aj v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, nakoľko ukracuje spoločnosť MHOLD, s.r.o. a v neposlednom rade aj žalobcu vyššie uvedeným spôsobom.
2. Žalobca má za to, že zmluva o prevode uzatvorená medzi žalovanými v 2. a 3. rade a žalovaným v 4. rade je neplatná od začiatku, z dôvodu absolútnej neplatnosti predchádzajúcej zmluvy o prevode obchodného podielu. V danom prípade sa podľa názoru žalobcu vzťahuje na zmluvu o prevode č. 4 právna zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má.
3. Existenciu naliehavého právneho záujmu žalobca odôvodnil tým, že bez vyslovenia neplatností sa spoločnosť MHOLD, s.r.o. nebude môcť domáhať nároku na podiel na zisku v spoločnostiach Agentúra PLUS, spol. s r.o., PLUSIM spol. s r.o., ENERGY HOLD, spol. s r.o., v dôsledku čoho dôjde k zníženiu jej príjmov, čoho bezprostredným následkom bude aj zníženie podielu žalobcu na zisku spoločnosti MHOLD, s.r.o..
4. K žalobe sa vyjadrili žalovaní v 1. až 3. rade písomným podaním zo dňa 21.07.2014, v ktorom uviedli, že zmluvy o prevode obchodného podielu sú perfektnými právnymi úkonmi, a to nielen po formálnej, ale aj po materiálne (vecnej) stránke, a preto sú platnými právnymi úkonmi. Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorých neplatnosti sa v rámci tohto súdneho konania dovoláva žalobca, spĺňajú všetky zákonné náležitosti, vrátane všeobecných náležitostí vyžadovaných pre platnosť každého právneho úkonu. Z hľadiska ich určitosti a zrozumiteľnosti sú v nich jednoznačne špecifikované prevádzané obchodné podiely a je z nich zrejmé, že ich predmetom je odplatný prevod obchodných podielov. Výška ceny za obchodné podiely môže byť určená nezávisle od výšky vkladu, pričom výška tejto ceny je vecou dohody zmluvných strán. Žalovaní nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že Zmluvy o prevode nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti, nakoľko v nich zmluvné strany platne nedojednali odplatu za prevod obchodného podielu a ani nedohodli spôsob jej určenia, a preto sú neurčité a nezrozumiteľné. Zmluvy o prevode obchodného podielu spĺňali a spĺňajú všetky zákonné náležitosti, a preto registrový súd postupujúc v súlade s Obchodným zákonníkom, zákonom č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, na ich základe správne vykonal zápisy zmien zapísaných údajov (zmeny v osobách spoločníkov) dotknutých spoločností do obchodného registra. Z predložených Zmlúv o prevode obchodného podielu je zrejmé, že je v nich uvedený spôsob určenia ceny za prevod obchodného podielu. Zmluvné strany sa slobodne a v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodli, že odplata za prevod obchodného podielu bude určená v dodatku k Zmluve o prevode, a preto je potrebné skonštatovať, že v predmetných zmluvách bol dojednaný spôsob určenia odplaty za prevod obchodného podielu. Žalovaní majú za to, že predmetné zmluvy o prevode obchodného podielu sú určitými, zrozumiteľnými a platnými právnymi úkonmi. Vychádzajúc z ust. § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmé, že zákonodarca umožňuje jednak dodatočné určenie ceny (odplaty za prevod obchodného podielu), a teda cena nemusí byť za každých okolností stanovená hneď pri podpise zmluvy, ale môže byť medzi zmluvnými stranami dohodnutá aj neskoršie (napr. v dodatku k zmluve), a jednak umožňuje (pripúšťa), aby zmluvné strany prejavili v zmluve o prevode obchodného podielu vôľu uzavrieť ju aj bez určenia odplaty za obchodný podiel. Opierajúc sa o samotné znenie zmlúv o prevode, ktorých neplatnosti sa domáha žalobca, ako aj z následného faktického konania zmluvných strán (najmä s poukazom na tú skutočnosť, že bez zbytočného odkladu po uzavretí samotných Zmlúv boli medzi zmluvnými stranami uzavreté aj Dodatky k Zmluvám upravujúce resp. obsahujúce výšku odplaty za obchodné podiely, ako aj na tú skutočnosť, že nadobúdatelia obchodných podielov v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami riadne a včas uhradili dohodnutú odplatu za obchodné podiely ich prevodcom), majú žalovaní za to, že zmluvy boli uzavreté riadne v súlade s právnymi predpismi. Žalobca žalovanému v 2. a 3. rade (konateľom spoločnosti) vytýka, že svoj úmysel previesť obchodné podiely spoločností s ním vopred nekonzultovali.
K tomuto je nutné podotknúť, že žiadny právny predpis ani zmluvné dojednanie im takúto povinnosť neukladá, pričom konatelia spoločnosti ešte pred samotným uzavretím Zmlúv o prevode informovali dňa 14.05.2013 na valnom zhromaždení spoločníkov spoločnosti všetkých spoločníkov spoločnosti (t.j. aj žalobcu) o pripravovaných odplatných prevodoch obchodných podielov spoločnosti, pričom na predmetnom valnom zhromaždení spoločnosti boli predmetné prevody obchodných) dielov schválené (odsúhlasené), a to za cenu určenú znaleckým posudkom. Žalovaný v 1. rade a ani žalobca neboli pozbavení žiadneho majetku. Odplatný prevod obchodných podielov žalovaného v 1. rade v iných obchodných spoločnostiach nie je možné označiť za zbavovanie sa majetku, keďže za tento majetok v podobe obchodných podielov získal žalovaný v 1. rade peňažnú odplatu, ktorá je súčasťou jeho majetku. Nadobúdatelia obchodných podielov ako kupujúci v celom rozsahu uhradili spoločnosti dohodnutú kúpnu cenu a v závislosti od rozhodnutia všetkých spoločníkov spoločnosti môže byť tento majetok použitý na ďalší rozvoj podnikateľských aktivít spoločnosti. Žalovaní majú za to, že predmetné Zmluvy o prevode sú v súlade s platnými právnymi predpismi, s dobrými mravmi, ako aj v súlade s poctivým obchodným stykom, pričom žalobca nepreukázal opak. Podľa názoru žalovaných, žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti ním napádaných Zmlúv o prevode. Naliehavý právny záujem žalobca odvodzuje od údajného zníženia majetku žalovaného v 1. rade (spoločnosti), čoho bezprostredným následkom údajne má byť zníženie podielu žalobcu na zisku spoločnosti. V žalobcom načrtnutej schéme absentuje prvok bezprostrednosti, pričom opätovne je nutné zdôrazniť, že spoločnosť v nasledujúcich kalendárnych rokoch nemusí dosiahnuť zisk (obdobne zisk nemusia dosiahnuť ani spoločnosti, ktorých spoločníkom až donedávna bola spoločnosť), a ak by spoločnosť zisk aj dosiahla, tak to ešte neznamená, že žalobcovi automaticky vznikne nárok na podiel na zisku spoločnosti, keďže o naložení s hospodárskym výsledkom spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti a nie samotný žalobca, ktorý je len jedným z troch spoločníkov spoločnosti.
5. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 4. rade písomným podaním zo dňa 19.05.2014, v ktorom navrhol žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko zmluva o prevode obchodného podielu na základe od G.. O. a Ing. H. získal obchodný podiel vo výške XXX/XXXXX resp. XXX/XXXXX v spoločnosti PLUSIM s.r.o. bola uzatvorená platne dňa 28.06.2013. Uvedené časti obchodných podielov nadobudol dobromyseľne, bola riadne zaplatená dohodnutá cena za nadobudnutie obchodných podielov. K žalobcom označovaným interným záležitostiam týkajúcej sa spoločnosti MHOLD, s.r.o., ktorá bola spoločníkom spoločnosti PLUSIM s.r.o. sa nevyjadroval, nakoľko s touto spoločnosťou nie je v žiadnom priamom kontakte.
6. K vyjadreniam žalovaným sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.12.2014, v ktorom okrem už uvedených skutočností ohľadom neplatnosti zmlúv o prevode obchodných podielov z dôvodu, že v nich nebola riadne dohodnutá kúpna cena uviedol, že následne dohodnutá odplata za prevod obchodných podielov bola neprimeraná vzhľadom na hospodárske výsledky spoločností v predchádzajúcich obdobiach. Žalovaní v 2. a 3. rade tak mali postupovať v rozpore s § 135a Obchodného zákonníka, podľa ktorého konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. V ďalšom žalobca poukázal na následnú netransparentnú činnosť žalovaných v 2. a 3. rade, keď títo dňa 09.10.2014 založili spoločnosť Proplusco Services s.r.o. a výmaz podnikateľských činností z Obchodného registra žalovaného v prvom rade a tieto boli následne zapísané ako činnosti spoločnosti Proplusco s.r.o..
7. Z vyjadrenia žalovaných v 1. 2. a 3. rade zo dňa 10.08.2015, žalovaní opätovne vyjadrili svoj nesúhlas s tvrdením žalobcu, že zmluvy o prevode obchodných podielov sú neplatné z dôvodu nedojednanej odplaty priamo v zmluve. Poukázali na znenie zmlúv, podľa ktorého prevod prevádzaného obchodného podielu z prevodcu na nadobúdateľa sa uskutočňuje odplatne za vzájomne dohodnutú sumu určenú v dodatku ku tejto zmluve. A v jednotlivých dodatkoch, ktoré boli spísané a podpísané v rovnaký deň ako zmluvy, ku ktorým boli tieto dodatky spísané a podpísané, je uvedená konkrétna výška odplaty za ten-ktorý prevádzaný obchodný podiel. Nie je tiež teda pravdou zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že by sa zmluvné strany dohodli, že odplata bude určená až následne alebo dodatočne v dodatku. Odplata bola dohodou zmluvných strán určená v tom ktorom dodatku v rovnaký deň, ako bola podpísaná
zmluva nie dodatočne, pričom dodatok, ktorý zmluvu dopĺňa a je jej prílohou, tvorí spolu so zmluvou jeden celok obsahujúci právny úkon - zmluvu o odplatnom prevode obchodných podielov v znení jej dodatku s uvedením podmienok, za ktorých bola uzavretá, vrátane spôsobu určenia odplaty (t.j. uvedením konkrétnej výšky odplaty, ktorá bola stanovená na základe znaleckého posudku). Ďalej podotýkame, že skutočnosť, že výšku odplaty za jednotlivé obchodné podiely považuje žalobca za neprimerane nízku, nie je právne relevantná pre posúdenie platnosti zmlúv o prevode obchodných podielov. Podotkli, že zákon umožňuje odplatný prevod obchodného podielu za akúkoľvek sumu, pokiaľ sa na nej jej zmluvné strany vzájomne dohodnú. Zmluvnými stranami dohodnutá výška odplaty za prevod obchodného podielu preto nemôže byť dôvodom pre vyslovenie absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu a už vôbec nie pokiaľ dohodnutá cena bola stanovená na základe znaleckého posudku. Zákon tiež neustanovuje ako podstatou náležitosť zmluvy o prevode obchodného podielu určenie spôsobu úhrady odplaty za obchodný podiel, preto argumentácia žalobcu v tomto smere taktiež neobstojí. Nesprávne a najmä ničím nepodložené a nepreukázané má byť aj tvrdenie žalobcu, že údajná neprimerane nízka odplata za prevod bola dojednaná v záujme konateľov, žalovaných v 2. a 3.rade. Konatelia žalovaného v 1. rade mali záujem na tom, aby bola výška odplaty za obchodné podiely určená objektívne (a teda nie v ich záujme), z toho dôvodu požiadali o stanovenie hodnoty obchodných podielov odborníka - znaleckú organizáciu, a to tak, aby zohľadnil aj výnosovú metódu, t.j. aj predpokladané budúce zisky. Nemožno im preto vytknúť ani to, že by nekonali s odbornou starostlivosťou a v rozpore s § 135a Obchodného zákonníka, skúmanie čoho však, tiež nie je predmetom tohto konania a je pre jeho posúdenie irelevantné. Vyjadrili názor, že výnosová metóda stanovenia hodnoty obchodných podielov bola v prospech spoločnosti žalovaného v 1. rade a tento postup konateľov bol aj v súlade s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Čo sa týka ďalších tvrdení žalobcu ohľadne údajných netransparentných činností žalovaných v 2.a 3.rade majú za to, že argumenty žalobcu sú vykonštruované, účelové, ničím nepodložené, nepreukázané a v konečnom dôsledku pre posúdenie predmetu sporu tiež právne irelevantné.
8. Súd uznesením č.k. 10Cb/241/2013-201 pripustil zmenu žaloby na základe návrhu žalobcu tak, že pripustil vstup do konania žalovaných v 5. až 8. rade a rozšírenie petitu žaloby o určenie že žalovaný v 1. rade je spoločníkom v spoločnostiach PROPLUSCO s.r.o., ENERGY HOLDING, s.r.o. a PLUSIM, s.r.o. a žalovaný v 4. rade je spoločníkom spoločnosti PLUSIM , s.r.o..
9. Po zmene a rozšírení žaloby sa žalovaní v 5., 7. a 8. rade vyjadrili k žalobe, okrem už skôr uvádzaných argumentov, tým že namietli pasívnu legitimáciu v spore nakoľko nie sú zmluvnými stranami žalobcom napadnutých zmlúv o prevode obchodných podielov a skutočnosti, ktoré rozsiahlo žalobca v žalobe namieta, sa netýkajú žalovaných v 5., 7. a 8. rade, ale vo veľkej miere obchodných záležitostí, vzťahov medzi spoločníkmi a vedenia v spoločnosti žalovaného v l. rade (spoločnosti MHOLD, s.r.o.), s ktorým žalovaní v 5., 7. a 8. rade nie sú v žiadnom právnom vzťahu. Navyše s poukazom na žalobný návrh vyplývajúci z podanej žaloby a návrhu na zmenu žaloby sa žalobca vo vzťahu k žalovanému v 8. rade nedomáha žiadneho určenia, t.j. aby súd vo vzťahu k žalovanému v 8. rade určil či je dané určité právo, resp. právna a skutočnosť alebo nie. Ďalej poukázali na skutočnosť, že prevody obchodných podielov v zmysle napadnutých zmlúv o prevode obchodných podielov boli valnými zhromaždeniami žalovaných v 5., 7. a 8. rade riadne schválené a skutočnosť, že na základe zápisníc z valného zhromaždenia a predmetných zmlúv o prevode obchodných podielov boli v príslušnom obchodnom registri vykonané príslušné zmeny týkajúce sa prevodov v obchodných spoločnostiach žalovaných v 5., 7. a 8. rade, potvrdzuje, že zmluvy o prevode obchodných podielov predložené k návrhom na zápis zmien v spoločnostiach boli registrovým súdom považované za náležité a spĺňajúce predpoklady pre vykonanie zmien v jednotlivých spoločnostiach. Žalobca nepreukázal ním tvrdenú existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa domáha. Naliehavý právny záujem žalobca odvodzuje od údajného zníženia majetku v spoločnosti žalovaného v 1. rade, čoho bezprostredným následkom údajne má byť zníženie podielu žalobcu na zisku i v spoločnosti žalovaného v 1. rade. Taktiež zdôraznili, že spoločnosť žalovaného v 1. rade v nasledujúcich kalendárnych rokoch nemusí dosiahnuť zisk, obdobne zisk nemusia dosiahnuť ani spoločnosti žalovaných v 5., 7. a 8. rade, a ak by aj tieto zisk dosiahli, tak to ešte neznamená, že žalobcovi by automaticky vznikol nárok na podiel na zisku, keďže o naložení s hospodárskym výsledkom v spoločnostiach žalovaných rozhoduje valné zhromaždenie spoločníkov a nie samotný žalobca, ktorý je len jedným z troch spoločníkov v spoločnosti MHOLD, s.r.o..
10. V rámci procesného útoku žalobca navrhol vykonať nasledovné dôkazy: zmluvy o prevode obchodných podielov spoločností Agentúra Plus s.r.o., ENERGYHOLD, s.r.o. a PLUSIM, s.r.o.,
uzavretými medzi spoločnosťou MHOLD, s.r.o. a žalovanými v 2. a 3. rade, zmluvou o prevode obchodného podielu spoločnosti PLUSIM medzi žalovanými v 2., 3. rade a 4. rade., oznámenie výsledkov hlasovania spoločníkov spoločnosti MHOLD, s.r.o. z 22.07.2013, úplné znenie spoločenskej zmluvy spoločnosti MHOLD, s.r.o. zo dňa 27.10.2011, dodatky k zmluvám o prevode obchodných podielov s určením výšky odplaty za prevod obchodných podielov, účtovné doklady spoločnosti PLUSIM, s.r.o., PROPLUSCO, s.r.o..
11. V rámci procesnej obrany žalovaní navrhli vykonať nasledovné dôkazy: bankové výpisy preukazujúce odplatu za prevod obchodných podielov žalovaného v štvrtom rade, zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti MHOLD, s.r.o. zo dňa 04.12.2013, zmluvy o prevode obchodných podielov spoločnosti PROPLUSCO, s.r.o., ktorými žalovaní v 2. a 3. rade previedli obchodný podiel v tejto spoločnosti na spoločnosť ENERGY HOLD SLOVAKIA s.r.o. z 13.07.2015, znalecké posudky vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty obchodných podielov v spoločnostiach MHOLD, s.r.o., Agentúra PLUS, s.r.o., Energy HOLD, s.r.o., PLUSIM , s.r.o..
12. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nesporného skutkového stav opísaného žalobcom v žalobe.
13. Súd posudzoval skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 115 Obchodného zákonníka
(1) So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2) Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.
(3) Spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie.
(4) Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
(5) Ak tento zákon v odseku 11 neustanovuje inak, účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.
(6) Návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra pri prevode obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 je spoločnosť povinná doložiť súhlasom správcu dane podľa osobitného predpisu; to neplatí, ak dochádza k prevodu obchodného podielu v rámci zrušenia spoločnosti bez likvidácie v dôsledku zániku účasti spoločníka v spoločnosti. Toto potvrdenie je spoločnosť povinná si od správcu dane vyžiadať.
(7) Povinnosť podľa odseku 6 má spoločnosť len vtedy, ak ide o prevod väčšinového obchodného podielu a spoločník alebo nadobúdateľ je vedený v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu. Súhlas správcu dane je spoločnosť povinná doložiť o osobe spoločníka, ako aj o osobe nadobúdateľa, a to aj, ak ide o iného spoločníka spoločnosti.
(8) Väčšinovým obchodným podielom sa na účely odsekov 7, 9 a 10 rozumie obchodný podiel, ktorý vzhľadom na pomer hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti spoločníkovi priznáva aspoň polovicu všetkých hlasov alebo obchodný podiel, s ktorým spája aspoň polovicu všetkých hlasov spoločenská zmluva.
(9) Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak spoločnosť podľa tohto zákona nadobudne vlastný väčšinový obchodný podiel alebo ak spoločnosť prevádza podľa tohto zákona vlastný väčšinový podiel. Ustanovenie odseku 5 sa nepoužije voči zahraničnej osobe bez ohľadu na to, či je spoločníkom alebo nadobúdateľom obchodného podielu.
(10) Ak spoločnosť nemá podľa tohto zákona povinnosť doložiť návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra súhlasom správcu dane podľa osobitného zákona, doloží návrh na zápis písomným vyhlásením spoločníka a nadobúdateľa o tom, že nemá povinnosť podľa tohto zákona.
(11) Účinky prevodu väčšinového obchodného podielu nastávajú zápisom do obchodného registra.
Podľa § 409 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 135a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
14. Na základe skutkového stavu, predložených dôkazov a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná a v celom rozsahu ju zamietol. Je povinnosťou súdu pri určovacích žalobách primárne skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. (5Obdo 10/2008). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko aj prípadným pozitívnym rozhodnutím súdu o podanej žalobe by sa postavenie žalobcu ako spoločníka MHOLD, s.r.o. voči tejto spoločnosti nijako nezmenilo. Jeho postavenie spoločníka s istou výškou obchodného podielu v spoločnosti a s tým spojené práva a povinnosti ostáva rovnaké pri akomkoľvek rozhodnutí súdu o podanej žalobe. Tým pádom jeho postavenie voči spoločnosti nie je neisté. Súdu je zrejmé, že základom žaloby je tvrdenie žalobcu, že predajom obchodných podielov, ktoré vlastnila spoločnosť MHOLD, s.r.o. sa v podstate znížila reálna hodnota obchodného podielu žalobcu v tejto spoločnosti. V tom prípade však má súd za to, že žalobca nezvolil správny prostriedok právnej ochrany svojich záujmov.
15. Napriek uvedenej absencii naliehavého právneho záujmu, ktorý je sám osebe dôvodom na zamietnutie žaloby, súd konštatuje, že aj v prípade ak by existoval naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti uvedených zmlúv o prevode obchodných podielov, tieto by súd za neplatné neurčil. Súd na základe predložených dôkazov a právneho stavu v prejednávanej veci dospel k jednoznačnému záveru, že žalobou napadnuté zmluvy sú platné. Súd sa nemohol stotožniť s právnym tvrdením žalobcu a jeho hlavným, tvrdeným, dôvodom neplatnosti uvedených zmlúv. Týmto dôvodom mal byť nedostatok zmlúv v tom smere, že v nich nebola priamo určená cena za prevod obchodných podielov. Na základe predložených dôkazov, sa však súd v plnom rozsahu stotožnil s procesnou obranou žalovaných v jej jednotlivých úrovniach. Bolo jednoznačne preukázané, že odplata za prevod obchodných podielov bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá v dodatkoch k jednotlivým zmluvám, ktoré boli uzatvorené v rovnaký deň ako samotné zmluvy. Takýto spôsob dohody zmluvných strán o odplate za prevod obchodných podielov považuje súd za neodporujúci zákonu, s jednoznačným určením. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že spoločnosti MHOLD, s.r.o boli riadne uhradené jednotlivé dohodnuté odplaty za prevod obchodných podielov. Taktiež spôsob určenia výšky odplaty za prevod obchodných podielov, určená znaleckými posudkami je spôsob nadštandardný, nakoľko zákon neurčuje povinnosť určiť cenu za prevod obchodných podielov týmto spôsobom. Súd vzhľadom ku skutočnosti, že zmluvy o prevode obchodných podielov považuje platné, uzatvorené v súlade so zákonom konštatuje, že postup pri uzatváraní zmlúv nie je možné kvalifikovať ako postup v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.
16. Ďalšie skutočnosti tvrdené žalobcom, napr. ďalšie prevody obchodných podielov, považuje súd za irelevantné vzhľadom na charakter základu sporu.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovaným priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.