Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-302-2017.pdf
PDF · 120.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/302/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. K., X. XX, proti žalovaným: 1. Tatra Banka a. s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, 2. Dražby a reality PAMAŠA s. r. o., so sídlom Levice, Kpt. Nálepku 31, IČO: 36 706 655, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 2. februára 2017 č. k. 9C/236/2014-177 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c) CSP, § 21 ods. 2, 3, § 22 ods. 1, 2, § 7 ods. 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, 4, 5, § 12 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 17 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z., § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. a uviedol, že súd opätovne vo veci nariadil pojednávanie na 01. 12. 2016. Žalobca dňa 30. 11. 2016 žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní z dôvodu nemoci a v deň pojednávania súdu doručil potvrdenie o dočasnej PN. V ospravedlnení zároveň žiadal súd, aby mu ustanovil advokáta z dôvodu jeho nemajetnosti. Ako svedkov navrhol vypočuť starostu obce Starý Tekov k úradnému záznamu spísanému dňa 17. 07. 2014 a I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. K., X. XX na preukázanie skutočnosti, že žalobca sa v čase doručovania písomností týkajúcich sa dražby v mieste bydliska nezdržiaval. Súd nariadené pojednávanie odročil a žalobcu odkázal na Centrum právnej pomoci, pričom ho opätovne poučil a podrobne mu opísal (čl. 155), ako má postupovať. Zároveň ho súd opätovne poučil podľa § 183 ods. 2 CSP a žiadal ho, aby sa na ďalšom pojednávaní, t.j. 02. 02. 2017 dal zastúpiť inou osobou, vzhľadom k tomu, že o odročenie pojednávania žiada vždy z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Dňa 01. 02. 2017 žalobca rovnako ako pri všetkých predchádzajúcich pojednávaniach ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a žiadal ustanovenie advokáta. Nakoľko žalobca žiadal odročenie znovu z dôvodu zlého zdravotného stavu, napriek poučeniu (tak v poučení o procesných právach a povinnostiach strán sporu, ako aj v predvolaniach na pojednávanie) a výzve súdu, sa zastúpiť nedal, súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Neustále práceneschopnosti žalobcu začínajúce vždy tesne pred nariadenými pojednávaniami súd považoval za účelové a úmyselné vyhýbanie sa a marenie tohto súdneho konania, na výsledku ktorého by mal mať práve žalobca najväčší záujem. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že listom zo dňa 16. 05. 2014 dražobník, žalovaný v 2. rade, vyzval žalobcu
na sprístupnenie nehnuteľnosti pre znalca za účelom jej ohodnotenia. Termín obhliadky bol stanovený na 09. 06. 2014. Žalobca podľa doručenky výzvu prevzal dňa 22. 05. 2014. Oznámenie o dražbe a znalecký posudok boli žalobcovi doručené podľa doručenky dňa 30. 06. 2014. Oznámenie o dražbe bolo rovnako doručené Obci Starý Tekov spolu s listom zo dňa 26. 06. 2014 na zverejnenie oznámenia na úradnej tabuli obce, Daňovému úradu Levice, Okresnému úradu Levice, ako je zrejmé z predložených doručeniek. Dňa 03. 07. 2014 si dražobník objednal vyhlásenie oznamu o konaní dražby v obecnom rozhlase a to v dňoch 11., 17. a 25. 07. 2014. Dňa 08. 07. 2014 bolo konanie dražby zverejnené v Novom Čase, čo preukazuje jednak fotokópia inzercie, a jednak faktúra spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia a. s. fakturovaná dražobníkovi za uverejnenie inzercie v Novom Čase. Listom zo dňa 05. 09. 2014 Okresný úrad Levice, katastrálny odbor oznámil dražobníkovi, že na LV č. XXX k. ú. Q. K. bolo vymazané Oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby pod č. P-773/2014 zo dňa 30. 06. 2014 na základe Notárskej zápisnice N 460/2014, Nz 28215/2014 zo dňa 27. 09. 2014, č. Z 4823/14 zo dňa 04. 08. 2014. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá podľa predložených listinných dôkazov a vyjadrení žalovaných bola neúspešná. Na dražbe nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti a žalobca ostal naďalej vlastníkom predmetu dražby. Žalobca tvrdil, že došlo k porušeniam ustanovení § 7 ods. 2, 10 ods. 1, 11 ods. 4, 5 a 16 ods. 3 ZoDD. Žalobca ako iniciátor súdneho konania má jednak povinnosť tvrdenia, a jednak povinnosť dôkaznú, teda povinnosť predloženými dôkazmi preukázať svoje tvrdenia, resp. označiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aby strana sporu mohla splniť svoju dôkaznú povinnosť, musí predovšetkým splniť povinnosť tvrdenia. Jej podstatou je tvrdenie skutočností rozhodujúcich pre vec samu. Vyžaduje aktívnu procesnú činnosť strán pri objasňovaní skutkového stavu. Jej splnenie predpokladá určité poznatky strán o právne významných skutočnostiach a schopnosť podať súdu o nich vysvetlenie, ktoré by malo byť zároveň podporené určitými dôkaznými prostriedkami. Povinnosť tvrdenia je teda úzko spätá s dôkaznou povinnosťou. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v sporovom konaní leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Povinnosťou žalobcu je preukázať, že konaním, resp. nekonaním žalovaných došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách spôsobujúcich neplatnosť dražby. Žalobca okrem listín priložených k žalobe nepredložil žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhol vypočuť ako svedkov starostu obce Starý Tekov k úradnému záznamu zo dňa 17. 07. 2014. Predmetný úradný záznam a následné stanovisko obce zo dňa 22. 07. 2014 považoval súd za dostačujúce a vypočutie starostu k úradnému záznamu z toho dôvodu za neúčelné a nehospodárne. Navrhovaná svedkyňa I. K., nar. XX. XX. 1968 mala preukázať, že žalobca sa v čase doručovania zásielok týkajúcich sa dražby, nezdržiaval v mieste bydliska. Výsluch tejto svedkyne by bol rovnako neúčelný, nakoľko je matkou žalobcu, žijúca s ním v spoločnej domácnosti, čím je jej dôveryhodnosť značne znížená, keďže by s najväčšou pravdepodobnosťou vypovedala tak, ako uvádza žalobca. Navyše listinnými dôkazmi predloženými žalovaným v 2. rade, doručenkami, je jednoznačne preukázané, že všetky písomnosti týkajúce sa dražby doručoval dražobník žalobcovi do vlastných rúk a žalobca ich osobne prevzal (ani jedna zásielka sa odosielateľovi nevrátila ako nedoručená), čím sú jeho tvrdenia o nezdržiavaní sa v mieste bydliska nepravdivé. Doručenky taktiež preukazujú doručenia oznámenia o dražbe všetkým dotknutým osobám, aj žalobcovi a boli zaslané dňa 27. 06. 2014, t.j. 31 dní pred dražbou. Rovnako bolo preukázané zverejnenie oznámenia o konaní dražby v tlači s celoštátnou pôsobnosťou, ako aj na úradnej tabuli obce a to dňa 08. 07. 2014, teda taktiež viac ako 15 dní pred dňom konania dražby. Žalobcovi bol do vlastných rúk doručený aj znalecký posudok stanovujúci hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žalobca ako neprimerane nízku namieta až v tomto konaní, pričom proti znaleckému posudku námietky v stanovenej lehote nevzniesol. Čo sa týka označenia predmetu dražby, súd naďalej zastáva názor, že úradný záznam obce o tom, že predmet dražby nebol označený v čase obhliadky starostom tak, ako to vyžaduje zákon, nedokazuje, že predmet dražby nebol riadne označený ani pred príchodom starostu a že takéto označenie nemohlo byť nejakou osobou odstránené. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaní dodržali ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, postupovali v súlade so zákonom, tak pri doručovaní listín, ako aj pri dodržiavaní zákonom stanovených lehôt. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal porušenia ZoDD, ktoré tvrdil, naopak, bolo preukázané, že práve žalobca bol pasívny tak pred dražbou, keď napriek výzve nesprístupnil nehnuteľnosť znalcovi, nepodal námietky proti znaleckému posudku a nevyvíjal požadovanú aktivitu ani v tomto súdnom konaní, ktoré sám inicioval, avšak prítomnosti na pojednávaniach sa úmyselne vyhýbal. Čo sa týka námietok žalobcu k zmluve o hypotekárnom úvere uzatvorenej dňa 20. 04. 2012, tento úver nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, preto súd uvedenú zmluvu z hľadiska ochrany spotrebiteľa nepreskúmaval. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255
ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a žalovaným, ktorí mali v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd konal v jeho neprítomnosti nezákonne, z dôvodu, že súd ho svojvoľne neospravedlnil z pojednávania napriek tomu, že bol v termíne súdneho konania na PN, čo má za následok, že porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak chcel súd urobiť závery o tom, že PN je ním predkladaná iba účelovo, tak mal zistiť jeho zdravotný stav u lekára, ktorý mu PN vystavil. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd povolil dovolanie o otázke dôležitého právneho významu, či rozhodovanie súdu o neospravedlnení z pojednávania je dôvodné alebo svojvoľné, nakoľko súd nemal preukázané, že sa pojednávania zúčastniť môže, iba účelovosť jeho konania odôvodnil z počtu ospravedlnení a času, kedy boli predkladané, čo však nič nevypovedá o tom, či sa pojednávania zúčastniť mohol a on tvrdí, že PN dokazuje, že sa pojednávaní zúčastniť nemohol, pokiaľ nie je dokázaný opak, teda, že napriek PN mu zdravotný stav dovolil pojednávania sa zúčastniť. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, pretože neboli splnené procesné podmienky na konanie v jeho neprítomnosti a konanie, ktoré mu predchádzalo a rozsudok sú nezákonné. Rozsudok súdu prvej inštancie je tiež založený na nesprávnom vyhodnotení dôkazov, nakoľko v úradnom zázname zo dňa 17. 07. 2014 obec potvrdila, že sa obhliadka nekonala pre neúčasť dražobníka, pritom žalovaný nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že obhliadka sa nekonala preto, že sa na obhliadku nedostavili žiadni záujemcovia. V tomto smere nie sú zhodné ani tvrdenia sporových strán. Uviedol, že súd nemôže urobiť závery o zaujatosti matky iba z toho, čo predpokladá, že by mohla vypovedať. Týmto súd zmaril vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazných prostriedkov, vypočutím matky, ktorá býva v dražených nehnuteľnostiach, a preto ako svedok môže vypovedať, že sa obhliadka nekonala, napriek tomu, že sa na miesto dostavil záujemca. Z dražobnej vyhlášky, v ktorej si vydražiteľ kladie nezákonné dodatočné odkladacie podmienky, až po splnení ktorých mieni dražobník vykonať obhliadku, aj z tvrdení žalovaného dražobníka je preukázané, že sa na obhliadku v čase jej konania nedostavil, preto je dražba neplatná, pritom žalovaný dražobník nedokázal, že nejaký zákon ho zbavuje povinnosti na obhliadku sa dostaviť. Žalobca dokazoval, že záujemca, ktorý si prišiel v čase obhliadky nehnuteľnosti obzrieť, ale aj na druhý deň zistil, že nehnuteľnosti nie sú označené dražobnou vyhláškou, čo má zabezpečiť dražobník, ktorý sa v čase, kedy sa mala uskutočniť obhliadka, na miesto obhliadky nedostavil. Potom je nelogický záver súdu, ktorý skonštatoval, že to neznamená, že nehnuteľnosti neboli označené pred príchodom starostu a že takéto označenie nemohlo byť nejakou osobou odstránené. Bolo preukázané, že dražobník nezabezpečil označenie dražených nehnuteľností po celú dobu, 15 dní pred konaním dražby, preto je dražba neplatná. Navrhol, aby odvolací súd pripustil dovolanie o otázke dôležitého právneho významu, či je dražba neplatná, keď je preukázané, že dražobník nezabezpečil označenie dražených nehnuteľností po celú dobu 15 dní pred konaním dražby, lebo súd bol toho názoru, že to nerobí dražbu neplatnou, nakoľko vyhlášku z nehnuteľností môže odstrániť hocikto. Uviedol, že si myslí, že má naliehavý právny záujem, pretože od výsledku súdneho konania vo veci samej o neplatnosť dražby konanej dňa 29. 07. 2014 o 10.00 hod. záleží, či sa vôbec môže uskutočniť druhé kolo dražby v inom právnom režime, ako sa koná prvé kolo dražby a či domnelé druhé kolo je iba prvým kolom dražby, ktoré žalovaný v 2. rade ako dražobník vykonal. Žalovaný v 2. rade ako dražobník nevyvrátil tvrdenia žalobcu, že v napadnutej dražbe dňa 29. 07. 2014 o 10.00 hod. došlo k porušeniu celého radu ustanovení zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, najmä § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 4, 5. Súd tiež nesprávne vyhodnotil dôkazy, pretože pri vyhodnocovaní toho, či boli písomnosti doručené v stanovených lehotách nie je podstatné, kedy žalovaný v 2. rade písomnosti odoslal, ale kedy a či boli dotknutým subjektom doručené. Pri zorganizovaní dražby došlo k porušeniu zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, a to § 11 ods. 4 a 5, preto bolo potrebné vypočuť starostu obce, lebo za plnenie tejto povinnosti nemožno považovať to, že bola zverejnená iba prvá strana dražobnej vyhlášky, ktorá neobsahuje zákonom požadované údaje. Žalovaný nedokazoval, že nehnuteľnosti neboli označené páskou o šírke 10 cm. Dražobník nedoručil písomnosti dotknutým osobám, ani nezabezpečil zverejnenie o konaní dražby v miestnej tlači, ani dražené nehnuteľnosti nijako neoznačil, teda ani páskou o šírke 10 cm. Uviedol, že dražba je neplatná aj vzhľadom na to, že záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby v dražbe uplatnil pohľadávky v rozpore s § 7 ods. 2, 16 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z. z. z neplatných klauzúl, teda plnenie nedlhu v rozpore s § 53 ods. 4 písm. a) k) l) r) Občianskeho zákonníka a zabezpečil iba formálne ohodnotenie nehnuteľností v rozpore s cenou miestne obvyklou. Záver súdu, že k uvedeným porušeniam Zákonom o ochrane spotrebiteľa nedošlo, je nepreskúmateľný, lebo nedošlo k dôvodeniu takého záveru súdu v napadnutom rozsudku.
Postupy na strane navrhovateľa dražby a dražobníka nespĺňajú požiadavky Zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľ dražby si uplatnil pohľadávku v nesprávnej výške, nedlhu, z neplatných klauzúl a za dlh, ktorý neexistuje, lebo už bol splatený v celom rozsahu, bez predchádzajúcej súdnej kontroly, pričom sa nezdržal uplatňovania obohatenia v rozpore s dobrými mravmi, z neplatných klauzúl a dražba sa konala pri stanovení nápadne nízkej všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, čo malo negatívny vplyv na speňaženie predmetných nehnuteľností, aj preto je dražba neplatná. Aj v situácii, keď nedošlo k vydraženiu predmetných nehnuteľností, vykonanie dražby, hoc aj bez následku zmeny vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, má bezprostredný dopad na práva vlastníka predmetu dražby. Žiadal preto pripustiť dovolanie o otázke, či sa môže vlastník predmetných nehnuteľností, ktoré majú byť postihnuté dražbou, súdnou žalobou úspešne domáhať určenia neplatnosti prvého kola dražby aj v situácii, keď prvé kolo dražby neskončilo príklepom a nehnuteľnosti v dražbe neboli prevedené na nového vlastníka alebo, aby dal podnet na ústavný súd pre nesúlad Zákona o dobrovoľných dražbách s Ústavou SR, podľa ktorej každý sa môže domáhať ochrany svojich práv pred súdom, čo v tomto prípade je vylúčené, keď prvé kolo dražby neskončilo príklepom a to napriek tomu, že prvé kolo dražby, ktoré neskončilo príklepom, má vplyv na práva vlastníka dražených nehnuteľností, lebo v druhom kole dražby môže dražobník nakladať s nehnuteľnosťami záložcu v inom právnom režime ako v prvom kole dražby a ešte môže zraziť z vydraženej ceny náklady na prvé nezákonne zorganizované kolo dražby. Z uvedených dôvodov žiadal žalobe vyhovieť a priznať mu trovy konania.
3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že požiadavka žalobcu na pripustenie dovolania je neopodstatnená a jeho správanie len dokazuje špekulatívny spôsob uplatňovania procesných prostriedkov s cieľom čo najviac oddialiť svoju povinnosť vysťahovať sa z rodinného domu, ktorý už nie je v jeho vlastníctve, na úkor vydražiteľov. Uviedol, že žalobca viac krát v deň pojednávania osobne doniesol potvrdenie od doktora, ktorým preukázal, že je práceneschopný. Ani na jednom z potvrdení od lekára však nebolo uvedené, že jeho zdravotný stav bráni žalobcovi zúčastniť sa pojednávania. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadom podmienky odročenia pojednávania z dôvodu nemožnosti strany zúčastniť sa na pojednávaní z vážnych dôvodov. Žalobca mal dôkazné bremeno uniesť takým spôsobom, aby neboli akékoľvek rozumné pochybnosti o jeho neschopnosti zúčastniť sa na pojednávaní, obzvlášť, ak žalobca opakovane osobne donesie potvrdenie o práceneschopnosti v deň pojednávania bezprostredne pred pojednávaním a je možné žalobcu vzhliadnuť v blízkosti budovy OS Levice v čase konania pojednávania. Súd vyzval žalobu, aby si určil advokáta alebo sa obrátil na Centrum právnej pomoci a vytýčil termín pojednávania. Žalobca si ani napriek výzve súdu neustanovil svojho zástupcu. Súd preto konal v plnom súlade s CSP a Ústavou SR. Žalobca si navyše potvrdenia o PN zaisťoval v rozpore so zákonom, preto by nemal mať z takéhoto nezákonného konania prospech. K porušeniu ZoDD uviedol, že žalobca nepreukázal, že v termíne obhliadky sa pri dome nachádzali záujemcovia o predmet dražby a že dražobník tam nebol prítomný. Údajná neprítomnosť dražobníka neznamená, že dražobník porušil ZoDD. Dražobník si povinnosť v zmysle § 13 ods. 2 ZoDD splnil, keď v oznámení o dražbe určil dva termíny obhliadok, pričom tieto neboli určené v totožný deň. Dražobník je osobou súkromného práva a nemá prostriedky, ktorými by akokoľvek donútil osobu užívajúcu nehnuteľnosť, aby sprístupnila nehnuteľnosť záujemcom. Preto aj možná neúčasť dražobníka na obhliadke nie je porušením zákona a nemôže privodiť neplatnosť dražby. K označeniu nehnuteľnosti oznámením o dobrovoľnej dražbe uviedol, že argumentácia žalobcu ohľadom úradného záznamu zo dňa 17. 07. 2014 a možnosti starostu obce Starý Tekov vypovedať o skutočnostiach týkajúcich sa príprav dražby je zmätočná a zavádzajúca. Úradný záznam neuvádza, že sa obhliadky zúčastnili záujemcovia o predmet dražby. Žalobca v tomto ohľadne neuniesol dôkazné bremeno. Starosta obce Starý Tekov nepotvrdil, že obhliadka sa nekonala z dôvodu neprítomnosti dražobníka, túto skutočnosť vyhlásil pán G., osoba, ktorá píše podania žalobcovi. Skutočnosť tvrdená pánom G. však nie je ničím preukázateľná. Dražobník preukázal, že predmet dražby bol spôsobom prikázaným zákonom označený. Dražobník poukazuje na fotodokumentáciu, ktorá zachytáva p. K.
- matku žalobcu ako odstraňuje dražobnú pásku a oznámenie o dražbe bezprostredne po jeho opätovnom nalepení. ZoDD ukladá povinnosť strpieť označenie predmetu dražby. Ani dražobník a ani obec nie sú povinní strážiť označenie nehnuteľnosti po celú dobu nepretržite. K nevypočutiu matky žalobcu ako svedka uviedol, že tento dôkazný prostriedok je vylúčený jednak z dôvodu záujmu na veci, a jednak z dôvodu chýbajúcej nestrannosti. Dražobník súdu preukázal, že všetky relevantné dokumenty žalobcovi zasielala v zákonných lehotách, do vlastných rúk a tieto žalobca prevzal. Preukázal tiež doručenie všetkých dokumentov osobám a orgánom, ktorým má dražobník dražobné dokumenty zasielať. Ústavný súd SR nerozhodol o tom, že by niektoré ustanovenie ZoDD bolo v rozpore s Ústavou SR. Ak by z výťažku dražby bol uspokojený tzv. „nedlh“ a zmluvné pokuty, žalobca by mal
prostriedok ochrany jeho práv - žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej by súd mohol skúmať aj neprijateľnosť zmluvných podmienok. Z uvedených dôvodov navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Žiadal, aby súd vyzval žalobcu na zloženie peňažnej zábezpeky v primeranej výške, z ktorej sa pokryje škoda vzniknutá na predmete dražby, v opačnom prípade, aby súd neodkladné opatrenie v danej veci zrušil.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, konanej dňa 29. 07. 2014 o 10.00 hod., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v k. ú. Q. K., obec Q. K., okres Levice ako parc. č. 772/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parc. č. 772/3 záhrady o výmere 184 m2, parc. č. 772/44 zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2 a rodinný dom súpisné č. XX na parc. č. 772/44.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní aj správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné.
10. Podľa § 180 CSP po vyvolaní vecí súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí, pojednávanie.
11. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby s na pojednávaní nechali zastúpiť.
12. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnenie tráv na osobnom zastúpení týmto advokátom, že vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobu, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
13. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania je nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
14. Podľa § 184 ods. 2 CSP ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.
15. Podľa § 184 ods. 3 CSP ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.
16. Prvou so žalobcom namietaných skutočností bolo, že súd konal v jeho neprítomnosti nezákonne, z dôvodu, že súd ho svojvoľne neospravedlnil z pojednávania napriek tomu, že bol v termíne súdneho konania na PN, čo má za následok, že porušil jeho základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že konanie v danej veci začalo na súde dňa 12. 08. 2014 a celkovo bolo vo veci vytýčených 5 pojednávaní, z toho tri za účinnosti OSP a dve po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom už za účinnosti CSP, pričom na všetky z nich sa žalobca tesne pred pojednávaním ospravedlnil z dôvodu jeho zdravotného stavu. Možnosť odročenia pojednávania za účinnosti CSP je upravená odlišne ako za OSP. Keďže žalobca sa ospravedlnil aj z neúčasti na pojednávaní dňa 01. 12. 2016 zo zdravotných dôvodov a žiadal, aby mu súd ustanovil advokáta, pretože spĺňa podmienku nemajetnosti, súd prvej inštancie žalobcovi spolu s predvolaním na ďalšie pojednávanie na deň 02. 02. 2017 zaslal aj oznámenie zo dňa 05. 12. 2016, v ktorom mu oznámil, že právo ustanoviť mu advokáta je iba v kompetencii Centra právnej pomoci, poučil ho podľa § 183 ods. 2 CSP a vyzval ho, aby sa na ďalšom pojednávaní dal zastúpiť inou osobu. O následkoch nedostavenia sa na pojednávanie a o tom, kedy je možné pojednávanie odročiť bol žalobca v zmysle CSP poučený už v predvolaní na pojednávanie dňa 01. 12. 2016. Napriek tomu sa žalobca na pojednávanie dňa 02. 02. 2017, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok opätovne nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil zdravotnými dôvodmi a opätovne žiadal ustanoviť právneho zástupcu. Odvolací súd z uvedených dôvodov, keďže žalobca o termíne pojednávania, s ktorým mu bolo zároveň doručované aj oznámenie zo dňa 05. 12. 2016 vedel, a napriek opakovanému poučeniu zo strany súdu o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie zo zdravotných dôvodov, výzve súdu na to, aby sa dal zastúpiť inou osobou a poučeniu súdu o tom, že právnemu zástupcu mu môže ustanoviť Centrum právnej pomoci s tým, že súdom mu boli zaslané aj kontakty na Centrum právnej pomoci, sa na toto pojednávanie nedostavil a neustanovil si za seba zástupcu, dospel k záveru, že zo strany žalobcu nešlo o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, ale skôr o zneužívanie práva z jeho strany. Žalobca sa za tri a pol roka žiadneho z pojednávaní nezúčastnil, vždy sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil tesne pred pojednávaním zo zdravotných dôvodov a ani za účinnosti OSP v žiadosti o odročenie pojednávania nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že tým, že súd prvej inštancie dňa 02. 02. 2017 vo veci pojednával a vo veci vyhlásil rozsudok, nedošlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. To, prečo súd prvej inštancie napriek žiadosti o odročenie pojednávania pojednával a vo veci vyhlásil rozsudok aj v rozsudku dostatočne odôvodnil.
17. K návrhu žalobcu v odvolaní, aby odvolací súd pripustil dovolanie o otázkach dôležitého právneho významu, ktoré špecifikoval v odvolaní, odvolací súd dodáva, že prípustnosť dovolania upravuje ustanovenie § 419 a nasledujúce CSP. Na rozdiel od § 238 ods. 3 OSP tento procesný predpis nedáva odvolaciemu súdu možnosť pripustiť dovolanie, pretože CSP upustil od prípustnosti dovolania založeného rozhodnutím odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu sú návrhy žalobcu v odvolaní, aby odvolací súd pripustil dovolanie v otázkach, ktoré uviedol bezpredmetné. Okrem toho žalobca žiadal pripustiť dovolanie aj napr. v otázke, či sa môže vlastník predmetných nehnuteľností, ktoré majú byť postihnuté dražbou, súdnou žalobou úspešne domáhať určenia neplatnosti prvého kola dražby aj v
situácii, keď prvé kolo dražby neskončilo príklepom. Posúdenie tejto otázky súdom prvej inštancie pritom vyplýva z napadnutého rozsudku, keď tým, že súd žalobu vecne preskúmal, dospel k záveru, že to je možné, s čím sa aj odvolací súd stotožňuje, pretože medzi stranami prebieha druhý spor o neplatnosť druhého kola dražby a posúdenie platnosti prvého kola dražby má vplyv na podmienky druhého kola dražby.
18. Čo sa týka ostatných žalobcom namietaných dôvodov, súd prvej inštancie v danom prípade v napadnutom rozhodnutí zreteľne vysvetlil jeho podstatné dôvody, citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlil právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Prijaté závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP a to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa, neznamená, že je nesprávne. So závermi a odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Za potrebné ešte považuje uviesť, že v úradnom zázname zo dňa 17. 04. 2014 obec nepotvrdila, že obhliadka sa nekonala pre neúčasť dražobníka. V tomto potvrdení obec, zastúpená starostom obce uviedla, že na Obecný úrad v Starom Tekove sa dostavil p. G., ktorý uviedol, že dňa 16. 07. 2014 sa mala konať obhliadka nehnuteľnosti, ktorá sa neuskutočnila pre neúčasť dražobníka. Išlo teda o tvrdenie p. G. pred starostom obce. Výsluch tohto svedka žalobca v konaní nenavrhol a to, žeby sa obhliadka nekonala pre neúčasť dražobníka, v konaní preukázané nebolo. Čo sa týka výsluchu matky žalobcu, súd urobil správny záver o tom, prečo ju v konaní nevypočul, pričom pre posúdenie dôvodnosti tohto návrhu na vykonanie dokazovania bolo rozhodujúce to, že žalobca ju navrhoval vypočuť za účelom potvrdenia toho, či sa žalobca v mieste bydliska v čase doručovania písomností súvisiacich s dražbou nachádzal. Tieto skutočnosti, teda to, či sa tam žalobca nachádzal vyplýva z doručeniek predložených žalovaným v 2. rade, podpísaných samotným žalobcom. Zvrátenie skutkového záveru, vyplývajúceho z doručeniek, teda to, že žalobca sa v čase doručovania nachádzal v mieste bydliska by výsluch svedkyňou, aj keď by tvrdila opak nepriniesol. Súd prvej inštancie k tomu ešte správne dodal aj to, že navrhovaná svedkyňa je matkou žalobcu, čo by mohlo ovplyvniť jej výpoveď. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade uskutočňoval prvé kolo dražby predmetných nehnuteľností v súlade so zákonom, postupoval v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách a podľa lehôt v ňom stanovených, písomnosti doručil zákonom určeným subjektom, preto odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žaloba o neplatnosť tejto dražby je nedôvodná. Poukazovanie na to, že predmetná nehnuteľnosť nebola po celý čas označená, čo potvrdil v úradnom zázname starosta obce nie je pre posúdenie veci rozhodujúca, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pôvodne bola nehnuteľnosť v zmysle zákona označená a po zistení, že toto označenie bolo z nehnuteľnosti odstránené bola zjednaná náprava. Zákon ani dražobníkovi, ani obci neukladá povinnosť po celý čas, po ktorý má označenie na draženej nehnuteľnosti byť, kontrolovať, či sa tam skutočne nachádza. Z vykonaného dokazovania, dôkazu predloženého žalovaným v 2. rade vyplýva, že aj po opätovnom označení nehnuteľnosti došlo k jeho odstráneniu práve matkou žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 1. rade síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému v 1. rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
20. O trovách konania žalovaného v 2. rade odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 225 ods. 1 CSP, a keďže bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).