Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5CoP-27-2018.pdf
PDF · 80.91 KB
Case nature
Subarea
5CoP/27/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloletú T. H., nar. X. X.. XXXX, t. č. bytom pri otcovi, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, sídlom M. M. Hodžu 30, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov: matky - G. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G. XXX/X, W. I., zastúpenej advokátom Mgr. Samuelom Dorociakom, so sídlom H. XXX/X, W. I. a otca - I. H., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom W. XXX/X, F. C., zastúpeného advokátom JUDr. Miloslavom Hrickom, so sídlom O. X. I. XXX, W. I., v konaní o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/251/2017 zo dňa 8. februára 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol nasledovne: Maloletá T. H., nar. X. X. XXXX, sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1P/251/2017, zveruje do osobnej starostlivosti otca. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej T. H., nar. X. X. XXXX, mesačne vo výške 50,- eur, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 360 a nasl. CMP, § 324 a nasl. CSP, § 28, § 36, § 62, § 75 Zákona o rodine konštatoval, že dospel k záveru, v zmysle ktorého sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Mal osvedčené, že v danej veci sa vyžaduje okamžitá úprava vzťahov medzi účastníkmi konania neodkladným opatrením, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu vo veci samej. je nevyhnutne potrebné, aby boli neodkladne upravené pomery účastníkov, pretože rodičia maloletej spolu nežijú a o jej starostlivosti sa v danom štádiu nedokážu dohodnúť. Pri rozhodovaní prihliadal na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho zdravie, vývinové potreby i stabilitu výchovného prostredia.
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu a to v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia predložených dôkazov a skutkových tvrdení otca. Je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia v súčasnosti je nedôvodné. Žiadna zo skutočnosti tvrdená otcom v návrhu nesvedčí o tom, že by mu bránila v starostlivosti o maloletú dcéru. Otec vo svojom návrhu len vyslovil obavu, že by matka mohla dcére brániť v jej pobyte u otca. Túto obavu však nepodložil žiadnou relevantnou skutočnosťou, tvrdením alebo dôkazom. Uviedla, že naopak, dôsledne rešpektuje vzájomnú dohodu rodičov zo dňa 06.12.2017, spísanú na ÚPSVaR v Liptovskom Mikuláši, na
základe ktorej je dcéra dočasne v starostlivosti otca. K podpísaniu dohody pristúpila dobrovoľne a vážne s cieľom upokojiť napätú situáciu medzi rodičmi a maloletými deťmi a túto dohodu rešpektuje a dodržiava. Dcére ani otcovi nebránila ani nebráni vo výkone rodičovských práv a povinností. Poukazovala na to, že je to práve otec, ktorý koná v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore s právoplatným rozsudkom súdu. Rodičia sa síce dohodli, že matka bude počnúc mesiacom december platiť otcovi výživné vo výške 80,- eur na dcéru, avšak otec si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére už počnúc mesiacom september 2017. Matka tak požiadala otca, aby jej doplatil zameškané výživné, ktoré je otec povinný zaplatiť a to len do okamihu podpisu dohody. Ak tvrdenia otca, že počas víkendu 25. - 27.11.2017 bránila dcére v tom, aby ostala u otca, uviedla, že bol to opäť otec maloletej, ktorý konal v rozpore so zákonom a právoplatným rozsudkom súdu, keď si dcéru bez súhlasu a vedomia matky v mesiaci november 2017 vzal k sebe a matke oznámil, že nebude rozsudok súdu rešpektovať. Napriek tomu, že dcéra súhlasí so starostlivosťou otca, považuje takéto konanie za neprijateľné, pričom v danom čase matka mohla pristúpiť k výkonu rozhodnutia, avšak nespravila tak a dobrovoľne sa podriadila vôli maloletej dcéry a to v záujme udržania, resp. upevnenia citovej väzby s dcérou. Rozhodnutie súdu podľa jej názoru postráda akýkoľvek význam a v žiadnom prípade nenapĺňa zákonom sledovaný účel. Nie sú splnené základné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 a nasl. CSP. Otec vo svojom návrhu dostatočne neosvedčil existenciu naliehavej potreby úpravy pomerov medzi účastníkmi. Absentuje akákoľvek potreba dočasnej úpravy rodičovských práv a povinností, pričom sa nestotožňuje s odôvodnením súdu, že je v záujme maloletej potrebný okamžitý zásah súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Ďalej poukázala na to, že sú v rozhodnutí nerešpektoval vzájomnú vôľu účastníkov konania, keď opomenul upraviť styk matky s maloletou dcérou. Matka má dôvodnú obavu, že otec jej neumožní sa s dcérou stretávať, čím súd matke bez náležitého dôvodu neprimerane odňal možnosť výkonu jej rodičovských práv a povinností. Takýto postup súdu sa javí neúčelný a nehospodárny, rozhodne neprispieva k zmierneniu riešenia veci a už vôbec nie v záujme maloletej dcéry. Podľa jej názoru mal súd upraviť pomery takým spôsobom, aby umožnil matke a maloletej dcére pravidelný vzájomný styk a to podľa potreby aj v prítomnosti kolízneho opatrovníka alebo detského psychológa. Nariadením neodkladného opatrenia súd vytvoril medzi matkou a dcérou nedôvodnú bariéru.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v dôsledku podaného odvolania matkou maloletého dieťaťa proti uzneseniu súdu prvej inštancie a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrariou s tým, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP.
4. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že prvoinštančný súd postupoval správne, pokiaľ vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a dočasne upravil pomery rodičov k maloletému dieťaťu.
5. Pre zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, dokazovanie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, čo je pojmomo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potreby poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
6. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery u účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutie o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Neodkladné opatrenia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh zrušené (IV. ÚS 476/2013). S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné, rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku).
7. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne s poukazom na ust. § 329 ods. 2 CSP.
8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)