Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75Ek-114-2017.pdf
PDF · 77.87 KB
Case nature
Subarea
75Ek/114/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: L. L., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XXXX/XX, XXX XX O., zast. právnym zástupcom: Mgr. Lucia Lorenčíková, sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, proti povinnému: Q. L., G.. XX.XX.XXXX, K. F.. M. XXXX/XX, XXX XX O., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.127,24 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.10.2017 domáhal od povinného vymoženia sumy 2.127,24 Eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu v Poprade sp. zn. 7C/12/2016-148, zo dňa 19.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2017 a vykonateľnosť dňa 25.07.2017.
2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 27.11.2017 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 121EX 146/17-55.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinná prevzala dňa 28.12.2017.
4. Následne dňa 12.01.2018 povinná v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podala poverenému súdnemu exekútorovi Návrh na odklad exekúcie v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), spolu s ktorým podala tiež Návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
5. Povinná návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že podala podnet generálnemu prokurátorovi SR na podanie dovolania generálnym prokurátorom, ktorý bol prípisom generálnej prokuratúry SR, sp. zn. VI/1 Pz 106/17/1000-7 zo dňa 10.10.2017 odložený bez prijatia ďalších opatrení. Keďže povinná nebola spokojná s dostatočným a kvalifikovaným vybavením jej podnetu generálnou prokuratúrou SR, tak následne podala dňa 21.11.2017 sťažnosť proti vybaveniu jej podnetu generálnemu prokurátorovi na podanie dovolania generálnym prokurátorom a žiadosť o opätovné vybavenie jej podnetu, na ktoré jej do toho dňa nebola doručená žiadna odpoveď. Ako dôkaz povinná k návrhu na zastavenie exekúcie priložila sťažnosť proti vybaveniu jej podnetu, ktorou žiada o opätovné vybavenie jej podnetu zo dňa 21.11.2017.
6. Povinná ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že tiež podala ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 30.11.2017, kde namietala porušenie jej základných práv na spravodlivý súdny proces a prístup k súdom, nakoľko ju Krajský súd Prešov svojim rozsudkom sp. zn. 10Co/88/2016-139 zo dňa 08.12.2016 a následne svojimi rozhodnutiami Okresný súd Poprad zaviazali
na úhradu trov konania (ktoré sú teraz predmetom tohto exekučného konania), bez ohľadu na to, že jej bolo rozhodnutiami Centra právnej pomoci, kanceláriou v Liptovskom Mikuláši priznané najprv čiastočné a neskôr úplné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, čo uvedené súdy nerešpektovali a napriek tomu ju zaviazali na nemalé trovy konania. Povinná má za to, že konanie o jej ústavnej sťažnosti ústavným súdom osvedčuje skutočnosť, že prebieha konanie, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, teda že je tu dôvodný predpoklad na zrušenie rozhodnutia príslušného súdu, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Povinná má za to, že v takomto prípade by nastala skutočnosť predpokladaná exekučným poriadkom v § 61k ods. 1 písm. a) a b) a síce, že po vzniku exekučného titulu nastanú skutočnosti, ktoré spôsobia zánik vymáhaného nároku a exekučný titul bude zrušený.
7. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie povinnej zo dňa 29.01.2018 uvádza, že s návrhom na zastavenie exekúcie povinnej nesúhlasí a takýto návrh považuje za nedôvodný. Svoje vyjadrenie dopĺňa o to, že povinná viedla proti oprávnenému konanie, ktoré po čiastočnom úspechu na súde prvej inštancie skončilo na odvolacom súde zamietnutím návrhu v celom rozsahu a priznaním trov celého konania v prospech oprávneného. Odvolací súd vtedy hodnotil aj dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne však nevzhliadol. Rovnako podľa vyjadrenia oprávneného na priznanie náhrady konania nemá vplyv to, či je povinnému priznané právne zastúpenie z Centra právnej pomoci, takýto výklad by vo vzťahu k úspešnej strane bol výsostne nespravodlivý.
8. Oprávnený má za to, že skutočnosť, že povinná podala podnet na mimoriadne dovolanie generálnemu prokurátorovi a ako sama konštatuje, zjavne neúspešný a že podala ústavnú sťažnosť samo o sebe neznamená, že existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Tieto mimoriadne opravné prostriedky mimo rámca základného súdneho konania takými skutočnosťami nie sú. Exekučný titul, na podklade ktorého sa v tomto konaní vedie exekúcia je naďalej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktoré je práve z toho dôvodu nevyhnutné rešpektovať. Oprávnený teda navrhuje, aby exekučný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
9. Poverený súdny exekútor vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie zo dňa 30.01.2018 uvádza, že s vyjadrením oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa stotožňuje.
10. Podľa § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky“
11. Podľa § 61h ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku „Exekútor žiadosti povinného podľa odseku 1 písm. d) vyhovie tak, že odloží exekúciu na dobu uvedenú v žiadosti povinného, najdlhšie však tri mesiace od podania žiadosti.“
12. Poverený súdny exekútor návrhu povinnej na odklad exekúcie v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyhovel a exekúciu odložil na dobu 3 mesiacov od podania žiadosti povinnej o odklad exekúcie, tzn. do 12.04.2018.
13. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
15. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
16. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku „ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.“
17. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku „rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.“
18. Podľa § 200 Exekučného poriadku „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“
19. Exekučný súd v konaní o Návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie Návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v Návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
20. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
21. Dôvodom podania Návrhu na zastavenie exekúcie povinnou je podanie podnetu generálnemu prokurátorovi SR na podanie dovolania generálnym prokurátorom proti exekučnému titulu a taktiež podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
22. Súd skúmal Návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mala povinná voči oprávnenému neuhradený dlh v sume 2.127,24 Eur v zmysle exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C/12/2016-148, zo dňa 19.04.2017. Exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
23. Súd po preskúmaní Návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné Návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podanie ústavnej sťažnosti a podnetu na podanie dovolania nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu. Samotné dovolanie nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o Návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.