Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Co-134-2017.pdf
PDF · 86.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/134/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II. č. 7, Nitra, IČO: 35 593 008, zastúpený Advokátska kancelária Petruška & partners, s.r.o., so sídlom Nitra, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, proti žalovanému: LESY SR, š. p. Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o vydanie nehnuteľností, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. januára 2017 č. k. 9C/75/2007-1155 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. K., vedených Okresným úradom Nové Zámky, odborom katastrálnym ako parcely registra „C“ a to parc. č. 2220 - lesné pozemky o výmere 5596 m2, parc. č. 2230 - lesné pozemky o výmere 2101177 m2, parc. č. 2231/1 - lesné pozemky o výmere 183224 m2, parc. č. 2243 - zastavané plochy o výmere 1744 m2 vytvorených geometrickým plánom č. 34/2015 zo dňa 27. 04. 2015 vyhotoveným Ing. Jánom Križanom, úradne overeným Okresným úradom Nové Zámky, odborom katastrálnym dňa 18. 05. 2015 poč d. 490/2015 ako parcely registra „C“ a to parc. č. 2321/2 - lesné pozemky o výmere 25837 m2, parc. č. 2324/17 - lesné pozemky o výmere 43240 m2, parc. č. 2324/27 - lesné pozemky o výmere 3370 m2, vytvorených geometrickým plánom č. 35/2015 zo dňa 27. 04. 2015 pre kat. úz. K., vyhotoveným Ing. Jánom Križanom, úradne overeným Okresným úradom Nové Zámky, odborom katastrálnym dňa 18. 05. 2015 pod č. 491/2015 ako parc. registra „C“ a to parc. 2229/2 - lesné pozemky o výmere 31785 m2, ktorý geometrický plán tvorí súčasť rozsudku spolu s nasledovnou dokumentáciou, plán starostlivosti o lesy, všeobecnú časť plánu starostlivosti o lesy, opis porastov, plán hospodárskych opatrení, plochovú tabuľku, prehľadové tabuľky, obrysovú a porastovú mapu, ťažbovú mapu, evidenčnú časť programu starostlivosti o lesy, prieskum a plán lesnej dopravnej siete, prieskum a plán zahrádzania bystrín v lesoch, plán lesno-technických meliorácií, ekonomický prieskum vrátane vyčíslenia dosahov osobitného spôsobu hospodárenia a ocenenie lesného majetku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 1 - § 5 zák. č. 161/2005 Z. z. Uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie nehnuteľností, špecifikovaných vo výroku rozsudku, uplatnený na základe zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len Reštitučný zákon). Vo svojom rozhodnutí podrobne zdôvodnil, prečo žalobcu považuje za aktívne legitimovaného
na podanie danej žaloby. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaného, vyjadril sa o nej už odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 16. 12. 2008, kde jednoznačne uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou žalovaného a žalovaný je povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 Reštitučného zákona. Čo sa týka výzvy žalobcu v zmysle § 5 Reštitučného zákona mal za to, že žalobca splnil podmienky a zároveň tým preukázal, že výzvu zo dňa 07. 04. 2006 doručoval žalovanému včas, teda jeho nárok nemožno považovať za prekludovaný a táto výzva obsahovala predmet nároku na vydanie nehnuteľností s tým, že ich označil, že sa nachádzajú v pkn. vl. č. XXX kat. úz. K. a nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX a vytvorené podľa geometrických plánov č. 34/2015 a 35/2015. Vo výzve uviedol aj dôvod, akým spôsobom prešli nehnuteľnosti do vlastníctva štátu a to podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/ Reštitučného zákona. Nestotožnil sa preto s námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal reštitučný titul. Možno konštatovať, že z hľadiska prechodu sporného majetku zo žalobcu na štát, resp. jeho orgán bol rozhodujúci dátum súpisu majetku podliehajúcemu režimu zák. č . 142/1947 Zb. vykonaný aj v pkn. vl. č. XXX v konaní vedenom na okresnom súde pod Čd/605/1954 zápis zo dňa 30. 09. 1954. Z toho vyplýva, že žalobca preukázal reštitučný titul v rozhodnom období, a s týmto názorom vyjadril súhlas aj odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 16. 12. 2008. Súd prvej inštancie potom odstránil vady, ktoré mu odvolací súd vytkol a pripojil aktuálne geometrické plány č. 34/2015 a č. 35/2015 k rozsudku, pretože tvoria jeho súčasť a tieto jednoznačne korešpondujú s nehnuteľnosťami, o ktorých vydaní súd rozhodol, pretože tieto nehnuteľnosti bolo potrebné zamerať z dôvodu, že predtým boli evidované v stave „E“, pričom pri ich priamom zameraní geometrickým plánom boli zamerané do stavu „C“. Čo sa týka nehnuteľností parc. č. 2321/4 a č. 2324/32, ktoré sú súčasťou geometrického plánu č. 34/2015 žalobca preukázal, že tieto neboli súčasťou pôvodných nehnuteľností zapísaných v pkn. vl. č. XXX, a preto bolo potrebné vypracovať geometrický plán. Tieto nehnuteľnosti sú lesnými pozemkami, ktoré priamo zákon zveruje do správy lesov SR. Čo sa týka správy lesných pozemkov, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/208/2010, ktorý sa okrem iných skutočností zaoberal aj tým, kto má byť uvedený ako žalovaný subjekt pri druhu pozemku - lesný pozemok, aj keď z listu vlastníctva nesprávne vyplýva iný správca. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí jednoznačne stanovil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania v čase podania výzvy, v čase podania žaloby, po podaní žaloby užíval a bral z nich úžitky žalovaný je nepochybné, naopak samotný SPF, ktorý bol v evidencii nehnuteľností zapísaný ako správca sporných nehnuteľností tieto nikdy nespravoval ani nedržal, pretože tieto podľa zákona ako lesné pozemky mohli spravovať iba štátne lesy. Zo zákona teda vyplýva povinnosť a právo spravovať lesné pozemky podniku Lesy SR, š.p., a táto skutočnosť je určitá pri postavení žalovaného, teda pasívne legitimovaného subjektu pri reštitučnej žalobe. I ďalšia námietka zo strany žalovaného bola odstránená, týkajúca sa parc. č. 2243, konkrétne kódu 17, ktorý bol nesprávne označený na predmetnom liste vlastníctva, tento kód bol zmenený na správny kód 22, pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná a miestna účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasť. Všetky námietky zo strany žalovanej nemajú žiadny základ, pretože sa k nim podrobne vyjadril odvolací súd a sú aj riešené množstvá rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR, preto tieto námietky nie sú opodstatnené, pretože aktuálne existujú rozhodnutia, ktoré nekorešpondujú s právnym názorom žalovanej strany. Žalovaná strana napriek skutočnostiam, ktoré odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uznal za správne a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie ich stále namietala, preto súd nevzhliadol dôvod na ne prihliadať a zaoberať sa nimi. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že ku dňu účinnosti zák. č. 161/2005 Z. z. žalovaný spravoval nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky iba pozemky dľa LV XXX a to parc. č. 2220, č. 2230, č. 2231/1 a č. 2243. U ostatných nehnuteľností, ktoré sú zamerané geometrickými plánmi č. 34/2015 a č. 35/2015, oba tieto geometrické plány identifikujú novovytvorené pozemky od pozemkov, ktoré sú v súčasnosti vedené v záznamoch katastra v registri parciel „E“ na LV č. XXX vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu. Voči tomuto správcovi nebola podáva reštitučná výzva v zákonnej lehote a táto povinná osoba nie je ani účastníkom súdneho konania, a preto uvedený rozsudok je v tejto časti voči žalovanému nevykonateľný. V ďalšej časti uviedla, že súd pripustil zmenu petitu, voči ktorému žalovaný namietal, a súd sa s týmito námietkami nevyporiadal. Podľa ust. § 3 ods. 3 Reštitučného zákona, nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k nej prislúcha. Zákon bližšie nedefinuje rozsah dokumentácie prislúchajúcej k vydávaným pozemkom, uvádzanú problematiku rieši zák. č. 365/2005 Z. z. o lesoch, ktorý v ust. § 40 ods. 4 na žiadosť vlastníka alebo obhospodarovateľa
vydá výpis z programu starostlivosti o les, a to iba v jeho časti uvádzané v ods. 2 pod písm. a/, c/ a f/, teda všeobecnú časť, program starostlivosti hospodárskych opatrení a obrysovú a porastovú mapu, t. j. uloženie povinnosti pre žalovaného v časti o vydaní dokumentácie prislúchajúcej k vydávaným lesným pozemkom je nad rámec zákonnej platnej úpravy a žalovaný ho nemôže rešpektovať.
4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
7. Pokiaľ ide o vec samú je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má poklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu súd odkazuje. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 16. 12. 2008 č. k. 6Co/87/2008-724 sa podrobne vyjadril k otázke tak aktívnej, ako aj pasívnej legitimácie strán sporu, k určitosti výzvy ako aj reštitučnému titulu a na týchto právnych záveroch i naďalej zotrváva bez toho aby ich opakovane opakoval. Napokon súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí sa podrobne týmito otázkami zaoberal a odvolací súd len ako na správne už ďalej poukazuje. Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom bolo povinnosťou súdu už len špecifikovať nehnuteľnosti tak, ako boli zamerané geometrickými plánmi, čo súd prvej inštancie vykonal a po pripustení zmeny petitu zaviazal žalovaného na vydanie nehnuteľností tak, ako sú toho času zamerané geometrickými plánmi. V tejto súvislosti námietka žalovaného smeruje len v tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú zamerané geometrickými plánmi č. 34/2015 a č. 35/2015 sú v správe Slovenského pozemkového fondu, a preto je rozsudok voči žalovanému nevykonateľný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal v bode 35. svojho rozhodnutia a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/208/2009, ktorý poukazuje na tú skutočnosť, že i keď v evidencii nehnuteľností je zapísaný ako správca nehnuteľnosti Slovenský pozemkový fond, tieto nikdy nespravoval ani nedržal, pretože podľa zákona ide o lesné pozemky, ktoré mohli spravovať iba štátne lesy. Na liste vlastníctva je nesprávne uvedený druh pozemku, keď v skutočnosti je presne druh pozemku určený práve predloženými geometrickými plánmi, na základe ktorého okresný úrad, odbor katastrálny, pri zápise geometrického plánu zmení druh pozemku, pretože tento v registri „E“ nie je záväzným údajom. Z uvedených dôvodov nemožno preto prisvedčiť námietke žalovaného a tento odvolací dôvod považuje za irelevantný.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny i v časti vydania príslušnej dokumentácie, a preto odvolací súd i v tejto časti rozsudok ako vecne správny potvrdil, ako aj v časti trov konania.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).