Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/101/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., Priemyselná 17, Zlaté Moravce, zastúpený advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška s.r.o., Lazovná 20, Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia- oznámenia žalovaného o použití nadmerného odpočtu č. 20100266/2015 zo dňa 15. 04. 2015, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd z predloženého spisového materiálu žalovaného zistil a mal za preukázané, že Daňový úrad Nitra zaslal žalobcovi písomné oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 20100266/2015 zo dňa 15. 04. 2016, ktorým žalovaný (príslušný správca dane) v zmysle ust. § 79 ods. 1, ods. 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznámil žalobcovi, že:

- že nadmerný odpočet vo výške 86,91 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty dňa 26. 03. 2005 za zdaňovacie obdobie január 2015, sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani DPH vo výške 86,91 eur, splatného 27. 12. 2013 - rozhodnutie o úroku z omeškaniav sume 14.135,70 eur č. 9416 301/5/3971717/2013 v pôvodnej výške 14.135,70 eur.

2. Daňový úrad Nitra podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej len „ alebo DP“) rozhodnutím zo dňa 28. 08. 2013 č. 9416301/5/3971717/2013 vyrubil daňovému subjektu úrok z omeškania v sume výške 14.135,70 eur za nezaplatenie dane DPH vyrubenej podaním daňového priznania dňa 25. 01. 2011 daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie december 2010, potvrdené rozhodnutím FR SR Banská Bystrica č. 1100304/1/550427/2013 zo dňa 27. 11. 2013.

II.

5. Žalovaný (príslušný správca dane) v zmysle ust. § 79 ods. 1, ods. 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím - písomné oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 20100266/2015 zo dňa 15. 04. 2016, oznámil žalobcovi spôsob a postup o použití nadmerného odpočtu, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie obdobie január 2015 tak ako je to opísané v bode 1 časti I. tohto rozsudku.

6. Rozhodnutie - písomné oznámenie č. 20100266/2015 zo dňa 15. 04. 2016 bolo žalobcovi doručené poštou do vlastných rúk dňa 23. 04.2015, čo vyplýva z pripojenej doručenky.

III.

7. Žalobca sa žalobou zo dňa 22. 06. 2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 06. 2015, domáhal preskúmania zákonnosti postupu a oznámenia žalovaného zo dňa 15. apríla 2015 č. 20100266/2015 o použití nadmerného odpočtu, ktoré považuje za nezákonné a nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný vec posúdil nesprávne po právnej stránke.

8. Uviedol, že žalobcovi nebol v zmysle príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty vrátený nadmerný odpočet, pretože tento bol podľa rozhodnutia žalovaného použitý na kompenzáciu (úhradu) daňovej povinnosti uvedeného v písomnom oznámení o vyrubených úrokoch z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku z dôvodu nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania v ustanovenej lehote a výške za zdaňovacie obdobie január 2015, pričom lehota so zaplatením dane začala aj skončila v období pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu, t. j. predo dňom 23. 05. 2013.

9. Ďalej uviedol, že je presvedčený, že pohľadávka žalovaného, ktorej zodpovedá právna povinnosť na zaplatenie daňovej povinnosti žalobcu podľa rozhodnutí uvedených v písomnom oznámení, je právom na peňažné plnenie, ktoré v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania, a preto ho bolo za účelom dosiahnutia plnenia potrebné riadne a včas uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou, a pokiaľ k tomu nedošlo, právo vymáhať takúto pohľadávku voči žalobcovi v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 155 ods. 2 cit. zákona zaniklo.

10. Žalobca ku skutočnostiam, ktoré majú vplyv na posúdenie zákonnosti oznámenia žalovaného uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 15. 05. 2013 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22. 05. 2013. Uznesením zo dňa 21. 06. 2013 bola povolená reštrukturalizácia (zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28. 06. 2013) a uznesením zo dňa 31. 01. 2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu. Žalovaný si do reštrukturalizačného konania neprihlásil pohľadávky v zmysle oznámenia zo dňa 19. 02. 2014.

11. V zmysle ust. § 120 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, determinantom určujúcim charakter pohľadávky na účely reštrukturalizácie je rozhodujúci okamih vzniku práva zodpovedajúceho pohľadávke a nie jej splatnosť. Právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká na základe zákona výlučne v dôsledku omeškania so splnením daňovej povinnosti a rozhodnutie o jeho vyrubení ovplyvňuje výlučne jeho splatnosť, nie však vznik pohľadávky v zmysle vyššie citovaného zákona. Nie je možné, aby pohľadávka na zaplatenie úroku z omeškania podľa zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, vyplývajúca z určitého skutkového deja, mohla, resp. mala mať v insolvenčnom konaní rôzny právny režim výlučne v závislosti od okamihu rozhodnutia správcu dane, a to o to viac v prípade, keď oneskorený výkon činnosti správcu dane by mal v insolvenčnom konaní zakladať výhodnejšie postavenie z hľadiska vymožiteľnosti vyrubovaného úroku z omeškania.

12. Daňová povinnosť žalobcu nepredstavuje v zmysle zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tzv. prednostnú pohľadávku, ale naopak, jedná sa o pohľadávku (nároky), ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, čomu nasvedčuje nielen právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 156 ods. 2,

tretia veta, ust. § 158 ods. 5, ust. § 84 ods. 1, písm. g/), ale i základný účel reštrukturalizačného konania a právny charakter úroku z omeškania ako akcesorického práva. Zo súčasnej právnej úpravy obsiahnutej vo vyššie citovanom zákone (Daňovom poriadku) je napriek absencii výslovnej úpravy nevyhnutné dôjsť k interpretačnému záveru, že správca dane je oprávnený a povinný uplatniť prípadnú pohľadávku predstavujúcu úrok z omeškania (resp. sankčný úrok podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb.) za omeškanie s plnením povinnosti, ktoré nastalo pred začatím reštrukturalizačného konania prihláškou, a to dokonca bez jeho predchádzajúceho vyrubenia osobitným rozhodnutím.

13. Žalobca tiež uviedol, že je nepochybné, že žalovaný si v reštrukturalizácii neuplatnil úroky z omeškania podľa rozhodnutí v oznámení prihláškou a potom je nevyhnutný záver, že v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu sa úroky stali nevymáhateľné a na ich kompenzáciu nebolo možné použiť nadmerný odpočet. Postupom žalovaného bol teda žalobca ukrátený na svojich právach. Použitie nadmerného odpočtu v zmysle žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia je totiž možné stotožniť so zánikom pohľadávky v dôsledku jednostranného započítania, ktoré je vo vzťahu k pohľadávkam uplatňovaným v reštrukturalizácii prihláškou počas reštrukturalizačného konania vylúčené ex lege, a teda o to viac musí byť vylúčené i po skončení reštrukturalizácie.

14. Použitím nadmerného odpočtu na úhradu daňovej povinnosti - úrokov z omeškania by došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov insolvenčného konania v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia žalovaného ako veriteľa pohľadávky odvodzujúcej svoju existenciu z noriem práva verejného. Napriek uvedenému žalovaný považuje predmetné úroky za vymáhateľné, a teda použitie nadmerného odpočtu na jej úhradu za právne možné.

15. Žalobca preto oznámenie žalovaného zo dňa 15. 04. 2015 vydané v zmysle ust. § 79 ods. 1, 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o použití časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2015 vo výške 86,91 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty dňa 26. 03. 2005, žiadal zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP a vec vrátiť Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie z dôvodu, že toto oznámenie, ktoré považuje za rozhodnutie, je nezákonné, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

IV.

16. Žalovaný na výzvu súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žaloba je podaná proti Oznámeniu o použití nadmerného odpočtu odpočtu č. 20100266/2015 zo dňa 15. 04. 2016 (žalobcovi doručený dňa 23. 04. 2015), ktoré má informatívny charakter, ktorým neboli uložené povinnosti, ani priznané práva pre daňový subjekt. Je to dokument, ktorý je povinný vydať správca dane v zmysle § 79 ods.1 zák. č. 563/2009 Z. z., aby informoval daňový subjekt a oznámil mu, ako bol použitý nadmerný odpočet

- preúčtované finančné prostriedky, ako dôsledok iných právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, v konkrétnom prípade potvrdených odvolacím orgánom Finančného riaditeľstva SR.

17. Oznámenie o použití nadmerného odpočtu nie je rozhodnutie, nemá základné náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku). Oznámenie o použití nadmerného odpočtu neobsahuje výrokovú časť, odôvodnenie ani poučenie, je to dokument, ktorý správca dane musí vydať v zmysle § 79 DP. Premenovanie daňovým subjektom FENESTRA Sk, spol. s r.o., listu z oznámenia na rozhodnutie nemá oporu v daňovom konaní a nemá podklad na súdne konanie. Z uvedeného popisu skutočnosti je zrejmé, že v tomto prípade neprebehlo daňové konanie, iba vyplynula povinnosť správcovi dane informovať daňový subjekt o použití daňového preplatku.

18. Žalobca dňa 25. 02. 2015 elektronicky podal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 01/2015 (príloha č. 2). V tomto daňovom priznaní na riadku 32 uviedol nadmerný odpočet vo výške 36.828,31 eur. Daňový úrad Nitra sa podaným daňovým priznaním riadi podľa ustanovenia § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH). Za nasledujúce zdaňovacie obdobie 02/2015 podal žalobca dňa 25. 03. 2015 elektronicky daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť 36.741,40 eur (príloha č. 3). Vzhľadom na § 79 ods. 1 zákona o DPH, žalobca vykonal v daňovom priznaní zápočet na riadku 33 a nadmerný odpočet 36.741,40 eur odpočítal od vlastnej daňovej

povinnosti. So zostatkom v sume 86,91 eur daňový úrad naložil podľa § 79 DP - písomné oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 20100266/2015 zo dňa 15. 04. 2015. V liste - oznámenie, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23. 04. 2015, je presne uvedené použitie nadmerného odpočtu a to, že nadmerný odpočt vo výške 86,91 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty dňa 26. 03. 2005 za zdaňovacie obdobie január 2015, sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani DPH vo výške 86,91 eur, splatného 27. 12. 2013 - rozhodnutie o úroku z omeškaniav sume 14.135,70 eur č. 9416 301/5/3971717/2013 v pôvodnej výške 14.135,70 eur. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie, o ktorom rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica a rozhodnutím č. 1100304/1/550427/2013 zo dňa 27. 11. 2013 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane (príloha č. 4). Rozhodnutie sa stal právoplatné dňa 11. 12. 2013 a vykonateľné dňa 31. 12. 2013. Keďže úrok z omeškania žalobca neuhradil v lehote splatnosti, stal sa daňovými nedoplatkami.

19. Skutočnosti, ktoré žalovaného oprávňovali na použitie daňového preplatku na daňový nedoplatok sú tie, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 vydané dňa 15. 05. 2013, uverejnené v Obchodnom vestníku č. 97/2013 časť konkurzy a reštrukturalizácie zo dňa 22. 05. 2013 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie a uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 21. 06. 2013 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 124/2013 zo dňa 28. 06. 2013 bola povolená reštrukturalizácia spoločnosti. Do funkcie správcu bola ustanovená obchodná spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná k. s. Daňový úrad môže prihlásiť do reštrukturalizačného konania daňové nedoplatky, avšak rozhodnutia o úroku z omeškania boli vyrubené dňa 28. 08. 2013, preto nebolo možné ich spätne prihlásiť do tohto konania. (§ 158) neumožňuje správcovi dane prihlásiť daňové pohľadávky, ktoré sa nestali nedoplatkami, úroky z omeškania vyrubené citovanými rozhodnutiami zo dňa 28. 08. 2013 sa stali daňovým nedoplatkom až po splatnosti dane, t. j. dňa 27. 12. 2013.

20. Rozhodnutie o úroku z omeškania, ktoré je uvedené v oznámení o použití nadmerného odpočtu bolo splatné až 27. 12. 2013, t. j. je to nedoplatok, ktorý vznikol až po začatí reštrukturalizačného konania a z toho dôvodu nemohli byť prihlásené do reštrukturalizačného konania. neumožňuje správcovi dane prihlásiť sankciu aj bez jej vyrubenia, čo umožňoval zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinný do 31. 12. 2011 v zmysle § 95 ods. 1. Reštrukturalizačný plán je záväzný len na pohľadávky, ktoré sú prihlásené resp. mohli byť prihlásené. V žiadnom prípade nemohli byť úroky z omeškania, ktoré sú uvedené v oznámení o použití nadmerného odpočtu zo dňa 19. 02. 2014 prihlásené ako daňové pohľadávky, pretože v čase povolenia reštrukturalizácie neexistovali.

21. Daňový úrad môže prihlásiť do reštrukturalizačného konania daňové nedoplatky. Keďže rozhodnutia o úroku z omeškania a rozhodnutie o sankčnom úroku boli vyrubené dňa 28. 08. 2013, nebolo možné ich spätne prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Právna úprava v § 158 Daňového poriadku neumožňuje prihlásiť daňové pohľadávky, ktoré sa nestali nedoplatkami. Úrok z omeškania boli vyrubené rozhodnutím správcu dane (uvedené v I. časti rozsudku) dňa 28. 08. 2013 a stali sa daňovým nedoplatkom až po splatnosti dane.

22. Rozhodnutie o úroku z omeškania, ktorý je uvedené v Oznámení o použití nadmerného odpočtu, boli splatné až 27. 12. 2013, t. j. sú to nedoplatky, ktoré vznikli až po začatí reštrukturalizačného konania a z uvedeného dôvodu nemohli byť prihlásené do reštrukturalizačného konania, lebo v čase povolenia reštrukturalizácie neexitovali . V zmysle Daňového poriadku absentuje možnosť prihlásiť sankciu aj bez vyrubenia. V zákone č. 511/1992 Zb., účinného do 31. 12. 2011 v zmysle § 95 ods. 1 bolo možné prihlásiť sankciu aj bez vyrubenia.

23. Reštrukturalizačný plán je záväzný len na pohľadávky, ktoré sú prihlásené resp. mohli byť prihlásené. Pohľadávky je možné prihlásiť do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, v uvedenom prípade do 28. 07. 2013. Keďže nedoplatky uvedené v oznámení o použití nadmerného odpočtu č. 20100266/2015 zo dňa 15. 04. 2015 boli splatné až 31. 12. 2013, nemohli byť v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov do reštrukturalizácie prihlásené aj vzhľadom na ustanovenie § 158 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

24. Potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom vzniká dlžníkovi povinnosť sa ním riadiť. Z uvedeného je zrejmé, že záväzky, ktoré má dlžník a ktoré vznikli po vstupe do reštrukturalizácie má povinnosť plniť. V žiadnom prípade nemohli byť úroky z omeškania, ktoré sú uvedené v Oznámení o použití

nadmerného odpočtu zo dňa 15. 04. 2015 prihlásené ako daňové pohľadávky, pretože v čase povolenia reštrukturalizácie neexistovali. Opäť uvádzame, že prihlásiť možno len tie nedoplatky do reštrukturalizačného plánu, ktoré vznikli pred povolením reštrukturalizácie.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujeme Oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 20100266/2015 zo dňa 15. 04. 2015 za správne a v súlade splatnými právnymi predpismi. Žalobu žalobcu považujeme za nedôvodnú, pretože meritom veci nie je rozhodnutie, ale iba Oznámenie, ktoré si žalobca sám premenoval na rozhodnutie.

V.

26. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 1. júla 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného

- oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 20100266/2015 zo dňa 15. 04. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 v spojení s § 491 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

27. Podľa § 244 ods. 1 OSP (žaloba napadla za účinnosti OSP), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 2 Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie b/ daňou daň podľa osobitných predpisov 1vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, f/ daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Podľa § 55 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní ( účinný v rozhodnom období) a o zmene a doplnení niektorých zákonov: 4) Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec. (5) Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane. (6) Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby existuje viacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne.

Podľa § 156 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň.

Podľa § 84 ods. 1, písm. g/ vyššie citovaného zákona, daňový nedoplatok zanikne dňom, nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.

Podľa § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní: (1) Pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7. (7) Na nadmerný odpočet a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.

Podľa § 158 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

Podľa § 114 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu u žalobcu, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

Podľa § 120 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia (ods. 2).

Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (platný v rozhodnom období), zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2.

Podľa § 78 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa § 69, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len "vlastná daňová povinnosť") uvedie do daňového priznania.

28. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (žaloba podaná za účinnosti OSP), teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva.

29. V danej veci súd postupoval v intenciách uznesenia odvolacieho súdu č. 1Sžf/20/2016 (správny súd prvýkrát uznesením zo dňa 17. 12. 2015 konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP), že predmetom preskúmania súdom môžu byť i rozhodnutia (oznámenia) správneho orgánu, ktoré nemajú formálne náležitosti, avšak sa dotýkajú alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Teda každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb i právnických osôb.

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 8 Sžf 42/201).

31. V danej veci predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie - oznámenie žalovaného (príslušný správca dane) vydané podľa § 79 ods. 1 a 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní o použití časti nadmerného odpočtu uplatneného daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie január 2015 vo výške 86,91 eur na úhradu daňového nedoplatku na dani DPH vo výške 86,91 eur, splatného 27. 12. 2013 - rozhodnutie o úroku z omeškaniav sume 14.135,70 eur č. 9416 301/5/3971717/2013 v pôvodnej výške 14.135,70 eur (specifikované v časti II. rozsudku). Správca dane jasne uviedol ako bude použitý daňový preplatok, výšku úhrady daňového nedoplatku a jeho právny titul (predmet úhrady), t. j. - rozhodnutia Daňového úradu Nitra zo dňa 28. 08. 2013 o vyrubení úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.

32. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

33. Krajský súd nezistil, že by vo veci žalobcu v súvislosti so zaslaním písomného oznámenia č. 20100266/2015 zo dňa 15. 04. 2015 o použití nadmerného odpočtu, vydané v zmysle § 79 ods. 1 a 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za zdaňovacie obdobie január 2015 vo výške 86,91 eur, ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty a bol použitý na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, žalovaný rozhodol v rozpore s touto ústavnou zásadou a zákonných podmienok podľa Daňového poriadku, účinného v čase vydania rozhodnutia (oznámenia).

34. Z ust. § 79 ods. 1 zákona o DPH pre daňový subjekt vyplývajú zákonné možnosti ako naložiť s nadmerným odpočtom, a to, že ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

35. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, a sám žalobca to ani nepopiera, že žalobcovi daňový nedoplatok vznikol z titulu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane (žalovaný), ktorým vyrubil daňovému subjektu úrok z omeškania za nezaplatenie dane DPH v lehote stanovenej zákonom

(§ 78 ods. 2 DPH) - vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2010, ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom - Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica (právoplatné dňa 11. 12. 2013), a ktoré sa nachádza v predloženom spisovom materiály žalovaného.

36. Medzi účastníkmi konania tiež nebolo sporné, že žalobca dňa 25. 02. 2015 elektronicky podal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 01/2015, v ktorom na riadku 32 uviedol nadmerný odpočet vo výške 36.828,31 eur. Za nasledujúce zdaňovacie obdobie 02/2015 podal žalobca dňa 25. 03. 2015 elektronicky daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť 36.741,40 eur. Niet pochýb, že žalobca podľa § 79 zákona o DPH vykonal zápočet na uplatnený nadmerný odpočet (riadok 33 daňového priznania).

37. V preskúmavanej veci súd zistil a mal za preukázané, že správca dane u žalobcu takto evidoval daňový preplatok vo výške 86,91 eur, avšak v čase poukázania zvyšku nadmerného odpočtu bol u žalobcu (daňového subjektu ) evidovaný u správcu dane i daňový nedoplatok podľa právoplatného rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 08. 2013 o vyrubení úroku z omeškania.

38. Z ustanovenia § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyplýva spôsob použitia daňového preplatku (zostatok nadmerného odpočtu daňového subjektu), v danom prípade vo výške 86,91 eur. Samotná definícia daňového preplatku a daňového nedoplatku sa nachádza v základných pojmoch § 2 písm. d) a písm. f) Daňového poriadku. Pokiaľ správca dane eviduje daňový nedoplatok v čase uplatnenia vrátenia nadmerného odpočtu, postupuje primerane podľa § 55 ods. 6, 7 Daňového poriadku v spojení s § 79 . V preskúmavanej veci potom nie je sporné, že voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie bolo začaté dňa 22. 05. 2013 (uznesenie okresného súdu), reštrukturalizácia žalobcu bola povolená dňa 21. 06. 2013 a o úroky z omeškania boli vyrubené tromi rozhodnutiami dňa 28. 08. 2013, teda po začatí reštrukturalizačného konania. Účinky začatia reštrukturalizačného konania sú citované v § 114 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Rozhodnutia o úroku z omeškania uvedené v oznámení správcu dane zo dňa 15. 04. 2015 o použití nadmerného odpočtu boli splatné až 11. 12. 2013 (právoplatné rozhodnutie FR SR). Správca dane preto nemohol prihlásiť do reštrukturalizačného konania daňové nedoplatky žalobcu pred začatím reštrukturalizácie, keďže ešte neexistovali a úroky z omeškania nie sú príslušenstvom pohľadávky. Ich existencia ako nároku správcu dane z titulu daňových nedoplatkov vznikla až právoplatnými rozhodnutiami daňových orgánov ( správca dane a Finančné riaditeľstvo SR - obe rozhodnutia tvoria jeden celok) a jednoznačne vznikli až po začatí reštrukturalizačného konania. Vyplýva to z ust. § 158 Daňového poriadku v zmysle ktorého sa na účely reštrukturalizácie považuje za pohľadávku daňový nedoplatok, ktorý právne existuje pred začatím reštrukturalizačného konania. Začatie reštrukturalizačného konania má účinky, ktoré sú citované v § 114 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa názoru súdu nemohli nastať ani účinky v zmysle § 84 ods. 1 písm. g/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní ako to prezentuje žalobca, že došlo k zániku pohľadávok žalovaného, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené.

39. Podľa názoru súdu, pokiaľ správca dane použil nadmerný odpočet (zostatok) na platbu daňového nedoplatku žalobcu, postupom podľa ust. § 55ods. 6, 7 Daňového poriadku a tieto skutočnosti žalobcovi oznámil písomne podľa § 79 ods. 1, 7 Daňového poriadku, neporušil zákon a práva žalobcu. Žalovaný si iba plnil zákonnú povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, keďže mu to zákon prikazuje „ písomne upovedomiť daňový subjekt o použití daňového preplatku“. Oznámenie o použití nadmerného odpočtu oznámenia č. 20100266/2015 zo dňa 15. 04. 2015 bolo doručené daňovému subjektu poštou dňa 23. 04. 2015, čo vyplýva z priloženej doručenky do vlastných rúk, nachádzajúcej sa v spise.

40. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o vzniku poľadávky žalovaného a vznikom úrokov z omeškania pred začatím reštrukturalizačného konania, zániku pohľadávky pre jej neuplatnenie si prihláškou a pod., súd je toho názoru, že ide o nesprávne úvahy, lebo tieto námietky, týkajúce sa vzniku daňového nedoplatku žalobcu a oprávnenosti, resp. dôvodnosti vydania rozhodnutia žalovaného dňa 28. 08. 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania, za porušenie zákonom stanovených povinností, nemôžu byť riešené v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 15. 04. 2015, nakoľko by to bolo v rozpore s ust. § 245 ods. 1 OSP (účinný v čase podania žaloby) ako i § 27 ods. 1 SSP (účinný od 01. 07. 2016). Konanie a postup súvisiaci s vydaním rozhodnutí o vyrubení daňových nedoplatkov (úroku z omeškania) bolo možné preskúmať súdom v samostatnom konaní podľa druhej

hlavy piatej časti OSP. Preskúmanie právoplatných rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania nebolo vylúčené z preskúmavacej právomoci súdu a preto tieto rozhodnutia nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu v konaní, v ktorom sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia - oznámenia zo dňa 15. 04. 2015 uvedeného v II. časti tohoto rozsudku.

41. V danom prípade bol úrok z omeškania ako sankcia vyrubený za porušenie zákonnej povinnosti, t. j. pre nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2010 (vlastná daňová povinnosť 179.196,46 eur) v ustanovenej lehote a výške. Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona, ale až vyrubením sankcie rozhodnutím príslušným správcom dane, aj keď porušenie povinnosti má základ pred vydaním rozhodnutia, a v danom prípade pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu. Ak by správca dane úrok z omeškania nevyrubil rozhodnutím, pohľadávka z tohto titulu by ani nevznikla. Na jej vznik teda nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením dane), poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb, ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie správcu dane v zmysle zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013 (ust. § 63 ods. 1, § 156 ods. 2). Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak (pozri napr. Rozhodnutie NS SR č. 9Sžo/92/2013, č. 2 Sžf/41/2011).

42. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Krajský súd konštatuje, že súkromnoprávna úprava príslušenstva pohľadávky zakotvená v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sleduje odlišný cieľ. Kým úrok z omeškania upravený v Daňovom poriadku nie je predpísaný právoplatným rozhodnutím, správca dane ho nemohol uplatniť ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Žalovaný preto uvedenú pohľadávku vzhľadom na jej neexistenciu nemohol prihlásiť do reštrukturalizačného konania, nakoľko táto vznikla až po začatí reštrukturalizačného konania a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky ako to tvrdí žalobca.

43. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 63/2014, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07), súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza zákonné dôvody o použití nadmerného odpočtu daňového subjektu.

44. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu, ako aj s prihliadnutím na argumentáciu žalovaného, správny súd je toho názoru, že záver žalovaného, ktorý urobili vo svojom oznámení, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade i s hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa § 491 v spojení s § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť.

45. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému správnemu orgánu v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.