Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu AB 1 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín proti žalovanému O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U. XXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 5.043,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/46/2015-81 zo dňa 26. apríla 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrok I. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa nárok na náhradu odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.236,48 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 80,21 eur a úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.236,48 eur od 27.11.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./, v zostávajúcej časti žalobu žalobcu zamietol /výrok II./ a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 8.12.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.043,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 27.11.2014 do zaplatenia ako aj vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 327,18 eur z dôvodu, že spoločnosť Home Credit Slovakia a.s., Piešťany uzavrela so žalovaným dňa 8.9.2010 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 7.000 eur a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v 84 mesačných splátkach po 159,14 eur. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, došlo k ukončeniu úverovej zmluvy a žalovaný bol listom zo dňa 23.1.2014 vyzvaný k zaplateniu zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvné pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Vymáhaná pohľadávka 5.043,58 eur pozostáva z istiny vo výške 157,38 eur, z úroku vo výške 212,92 eur, zo zosplatnenej istiny vo výške 4.640,25 eur, z poistenia Bill protection vo výške 32,13 eur a z poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 0,90 eur, pričom táto pohľadávka bola postúpená žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2014. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého mal preukázané, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. dňa 8.9.2010 uzavreli úverovú zmluvu č. 4009032613, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver v sume 7.000 eur a žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť v 84 mesačných splátkach po 154,19 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 16,34 % , poplatku za vedenie účtu 1,99 eur (zahrnutý v splátke) a ročná percentuálna miera nákladov -RPMN od 18,2% do 18,8%. Prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a nasledujúce splátky mal žalovaný uhrádzať vždy do 15-tého dňa v mesiaci, pričom lehota splatnosti úveru bola 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15-tého dňa v poslednom mesiaci. Žalovaný zaplatil

iba časť splátok spolu v sume 5.763,52 eur, ktoré žalobca započítal nasledovne: sumu 2.202,37 eur na istinu, sumu 63,68 eur na poplatok za vedenie účtu, sumu 3.085,30 eur na úrok, sumu 401,07 eur na poistenie Bill protection, sumu 11,10 eur na poplatok za možnosť zmeny splátky. Ostatné splátky neuhradil a preto výzvou zo dňa 23.1.20143 ho veriteľ vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 5.573,67 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zároveň listom zo dňa 12.11.2014 žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky s tým, že na základe zmluvy zo dňa 12.9.2012 a 23.1.2014 mu bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa zo zmluvy o úvere č. 4009032613. Tieto skutočnosti súd posúdil podľa § 524 ods.1, 2, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods.1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5, 6, 9, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ( účinného do 30.6.2011), podľa § 9 ods. 2, § 7 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného do 31.12.2010) a podľa § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Uviedol, že žalovaný namietal ako neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v § Hlave 17 v § 7 úverových zmluvných podmienok spol. Home Credit Slovakia, a.s. , ktorá znie :“ Na základe vzájomnej dohody klienta a spoločnosti bolo určené, že klient nie je oprávnený bez písomného súhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby alebo takúto pohľadávku započítať na záväzky, ktoré má voči spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená pohľadávky z ÚZ, Zmluvy o RÚ I, Zmluvy o RÚ II a z ostatných zmlúv zabezpečujúcich pohľadávky spoločnosti postúpiť tretím osobám. V prípade postúpenia pohľadávky môže spoločnosť na základe dohody s novým veriteľom vykonávať správu postúpených pohľadávok . Klient súhlasí s tým, že v takomto prípade je spoločnosť oprávnená využívať údaje o postúpených pohľadávkach na plnenie svojich ostaných práv a povinností z ÚZ, Zmluy o RÚ, Zmluvy o RÚ II a to aj pokiaľ sú tieto údaje chránené obchodným , či bankovým tajomstvom. Súd preskúmal námietky žalovaného a dospel k záveru, že o v danom prípade; so zreteľom na všetky okolnosti prípadu nie je možné konštatovať neprijateľnosť podmienky v Hlave 17 bod 7 len na tom základe, že žalobca môže bez súhlasu žalovaného postúpiť pohľadávku na tretiu osobu a žalovaný na jej postúpenie súhlas potrebuje, v čom má spočívať nerovnováha v právach a povinnostiach. Z obsahu zmluvy o úvere v § 497 Obch. zákonníka ako aj citovaného zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že v tomto prípade dodávateľ má postavenie veriteľa, lebo jeho obchodnou činnosťou je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, čiže sa na postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere nevzťahuje zákon o bankách. Nebankové spoločnosti poskytujú úvery z vlastných zdrojov, obvykle osobám, ktoré boli pre insolventnosť alebo neschopnosť preukázať návratnosť úveru bankou odmietnuté. Tieto spoločnosti poskytujú úvery s väčším rizikom návratnosti svojich finančných prostriedkov a obvykle aj za vyššiu odplatu. Povinnosti spotrebiteľa vznikajú obvykle až potom, ako nebanková spoločnosť titulom zmluvy o úvere poskytne finančné prostriedky dlžníkovi- spotrebiteľovi a tomuto vzniká povinnosť ich v dojednanej dobe spolu s úrokmi a inými dojednanými poplatkami vrátiť. Nebanková spoločnosť je zo zákona povinná preveriť ( § 7 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z.) schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Nebanková spoločnosť má podľa zásad poctivého obchodného styku právo, aby jej bola požičaná čiastka vrátená od dlžníka, ktorého schopnosť splácať úver si vopred preverila. Pokiaľ by bolo spotrebiteľovi umožnené postúpiť svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere kedykoľvek a na akúkoľvek ( napr. insolventnú ) tretiu osobu, bez súhlasu veriteľa, tento by reálne mohol stratiť možnosť získať plnenie, ktoré poskytol, ak by si nového dlžníka a jeho schopnosť postúpenú pohľadávku splatiť, nemal možnosť preveriť. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka ( účinného do 30.6.2011) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. V danom prípade žalovaný neuviedol, akým spôsobom sa zmení (zhorší) jeho postavenie, ak bude plniť zahraničnej právnickej osobe, keď vo vzťahu k nej nemá žiadnu pohľadávku a dlžníkom je on. Z týchto dôvodov súd jeho argumenty neuznal a považoval postúpenie pohľadávky za platné. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 5.043,58 eur s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne, nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva dňa 8.9.2010, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.000 eur. Súd pri svojom rozhodovaní musel uvedenú úverovú zmluvu posudzovať podľa § 9 ods. 1, 2 a § 11písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu v časti výšky úrokovej sadzby je táto zmluva v rozpore s dobrými mravmi, keďže podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka sú úroky príslušenstvom pohľadávky, avšak pokiaľ boli tieto aj dohodnuté v zmluve, tak dohoda nesmie odporovať ustanoveniu § 3 ods.1 OZ, čiže nesmie odporovať dobrým mravom a v tomto prípade výška úrokovej sadzby 16,34

% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov predstavovala 14,23% ročne a teda pokiaľ v zmluve medzi účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby na 16,34% ročne, tak to jednoznačne odporuje dobrým mravom a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je v tejto časti zmluva neplatná. V prípade neplatnosti zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby potom zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z náležitostí podľa § 9 ods.2 písm. i) zákona č.129/2010 Z.z. (keďže ide o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu časť zmluvy nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase platnou pre obdobné úvery) a preto podľa § 11 ods.1 uvedeného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a to aj s poukazom na skutočnosť, že pri neplatnosti zmluvy v časti úrokovej sadzby je potom aj nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. RPMN uvedená v zmluve vo výške od 18,2% do 18,8% nezodpovedá realite, lebo pri 84 splátkach vo výške 154,19 eur mesačne uvedených v zmluve vychádzajú celkové náklady spotrebiteľa s úverom vo výške 12.951,96 eur, na rozdiel od žalobcom uvádzaných 12.039,72 eur a takéto splátky zodpovedajú skutočnej RPMN vo výške 21,58%, čo možno označiť za nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa. Keďže úver poskytnutý žalovanému v zmysle vyššie uvedeného je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak žalovaný, ktorému bol úver poskytnutý vo výške 7.000 eur by mal vrátiť žalobcovi len sumu 7.000 eur, pričom doposiaľ z tejto zaplatil 5.763,52 eur, čo predstavuje rozdiel 1.236,48 eur. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.236,48 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 27.11.2014 do zaplatenia podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zvyšku istiny. Súd vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol, pričom priznal len vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 80,21 eur a pri jeho výpočte súd vychádzal z pohľadávky vo výške 1.236,47 eur od 13.2.2014 do 26.11.2014 v sadzbe 8,25% ročne. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/ s tým, že žalobca nemal v konaní plný úspech a preto súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho je postúpenie pohľadávky na žalobcu neplatné. V danom prípade žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a preto nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Takéto neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné. Práve takúto neprijateľnú podmienku obsahujú všeobecné obchodné podmienky spoločnosti dodávateľa Home Credit Slovakia a.s., Piešťany, keď klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky postúpiť svoje práva a záväzky ale banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť, či previesť ktorékoľvek zo svojich práv či záväzkov na tretiu osobu. Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán je v neprospech spotrebiteľa a spôsobuje tak neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Postúpenie pohľadávky na žalobcu tak bolo v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a preto neplatné. Záverom žalovaný poukázal na to, že aj keď sa v rozsudku súdu prvej inštancie uvádza opak, tak mu nebolo doručené žiadne predvolanie na súdne pojednávanie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu žalobcu zamietol. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba žalobcu v zostávajúcej časti zamietnutá, odvolaním napadnutý nebol a preto je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 CSP/. 6. Preskúmaním veci v odvolaní žalovaného napadnutej časti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.236,48 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 80,21 eur a úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.236,48 eur od 27.11.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./ vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom

rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné: 7. V prvom rade bolo potrebné vyporiadať sa s odvolacou námietkou žalovaného, že nebol riadne predvolaný na pojednávanie pred súdom prvej inštancie. 8. V zmysle § 106 ods. 1 písm. a) ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 /napríklad doručovanie profesionálnemu vojakovi cestou Ministerstva obrany Slovenskej republiky/ a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. 9. Podľa § 111 ods. 3 ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 10. V zmysle § 178 ods. 2 sa predvolanie na pojednávanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. 11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo veci sa uskutočnilo v konaní pred súdom prvej inštancie jedno pojednávanie, dňa 26. apríla 2017, na ktorom bola vec prejednaná a rozhodnutá napadnutým rozsudkom. Na toto pojednávanie súd prvej inštancie písomne predvolal právneho zástupcu žalobcu, ktorý si predvolanie prevzal dňa 31.03.2017, ako o tom svedčí k predvolaniu pripojená doručenka. Tiež predvolal žalovaného, ktorý si však predvolanie doručované mu poštou do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu Mníchova Lehota 450 neprevzal a táto zásielka bola súdu vrátená ako nedoručená dňa 20.04.2017. V zmysle ustanovení § 106 a § 111 potom platí, že dňom 20.04.2017, kedy bola súdu prvej inštancie vrátená ako nedoručená zásielka s predvolaním na pojednávanie adresovaná žalovanému do miesta jeho trvalého pobytu, sa považuje predvolanie žalovaného na pojednávanie za doručené. Keďže pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až dňa 26.04.2017, mal žalovaný po doručení predvolania zákonom minimálne stanovených 5 dní na prípravu na pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie teda bolo žalovanému riadne doručené, bola zachovaná aj lehota na prípravu pojednávania a odvolací súd tak v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne pochybenie, ktorým by bolo zasiahnuté do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. 12. Čo sa týka druhej odvolacej námietky žalovaného, ktorá sa už týkala merita veci - neprijateľnosť zmluvnej podmienky o postupovaní práv a záväzkov zo zmluvy na tretiu osobu, ani táto nebola podľa zistenia od volacieho súdu dôvodná. Žalovaný namietal neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky /hlava 17 § 7 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s./ už pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa touto námietkou žalovaného zaoberal, uvedenú zmluvnú podmienku posudzoval a dospel k záveru, že túto nemožno vyhodnotiť ako neprijateľnú. Svoje závery potom súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil. Z tohto odôvodnenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami ohľadne žalovaným napadnutej zmluvnej podmienky a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil a z ich odôvodnenia v rozsudku nevyplýva ich jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s posúdením predmetnej zmluvnej podmienky tak ako ho vykonal súd prvej inštancie, teda že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by tak bola absolútne neplatná. 13. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .