Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-40-2017.pdf
PDF · 94.57 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne L. proti žalovanej Mgr. Marcele Zummerovej, súdnej exekútorke, so sídlom kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Priznáva žalovanej ako strane úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré je povinná nahradiť žalovanej žalobkyňa.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 26. 10. 2016 domáhala proti žalovanej náhrady škody vo výške 300 000 euro. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná sa neoprávnene zdržuje na liste vlastníctva číslo XX, parcela číslo 5 a 6 katastrálneho územia S. okres B.. Uviedla, že je vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, pričom žalovaná svoju prítomnosťou verejne zobrazuje na stránkach internetu na liste vlastníctva číslo XX a znemožňuje predaj jej majetku. Na základe toho ako vlastníčka nemôže predať svoj majetok, čím jej osobe vznikla škoda vo výške 300 000 euro, pričom si túto škodu uplatňuje súdnou cestou. Uviedla, že vôbec nemá vedomosť o exekučnom konaní a ju takéto veci ani nezaujímajú, pretože ide o jej súkromný majetok a tento nemal prečo byť cieľom exekučného konania. Voči jej osobe sa nevedie žiadne exekučné konanie a už vôbec nie zo strany žalovanej. V súvislosti s exekučným konaním jej neboli doručované žiadne písomnosti ani informácie o predmete exekúcie. Exekutorka znemožnila predaj majetku tým, že je prítomná na liste vlastníctva číslo XX, a preto jej majetok nemohla kúpiť konkrétna osoba. Výšku škody 300 000 euro určila tak, že na základe hodnoty svojho majetku za túto sumu mala nehnuteľnosť predať. Za túto sumu mal nehnuteľnosť kúpiť konkrétny kupec. Podľa žalobkyne sú jej tvrdenia aj preukázanie škody jasné a zrozumiteľné, nakoľko k návrhu pripojila aj list vlastníctva číslo XX, kde sa žalovaná nachádza v kolónke ťarchy a preukázanie škody je jasné a zrozumiteľné, že je zákonnou vlastníčkou nehnuteľností vedenej na liste vlastníctva číslo XX katastrálneho územia B. ako aj skutočnosťou, že so žalovanou nemá nič spoločné a nevie o čo ide a voči nej sa nevedie žiadne exekučné konanie. Škoda je preukázaná jasne a zrozumiteľne aj tým, že od kúpy jej majetku za cenu 300 000 euro odstúpil konkrétny kupujúci W. 2.Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila LV č. XX k.ú. S.o dňa 22.10.2016 a kópiu žaloby zo dňa 5.12.2016 adresovanú Okresnému súdu Bratislava II.
3.Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že žalobkyňa žalobu odvodzuje od postupu pri vykonávaní exekučného konania I.. Uviedla, že žaloba nespĺňa procesné podmienky, za ktorých možno konať aj rozhodnúť, nakoľko nie je v konaní pasívne legitimovaná, pričom ide o podmienku konania, ktorú nemožno odstrániť a preto navrhuje konanie zastaviť. Poukázala, že pasívne legitimovaným v konaní podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. je Slovenská republika, za ktorú koná ministerstvo spravodlivosti v prípade, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. K samotnej žalobe uviedla, že vznik škody, respektíve zodpovednosť za škodu vyžaduje nasledovné kumulatívne predpoklady: nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z hľadiska naplnenia uvedených podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu. Žalobkyňa vo veci nepredložila o tom žiadny dôkaz.
4.K dotknutému exekučnému konaniu uviedla, že exekučné konanie vykonáva na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Bratislava 2 v konaní 55 Er/283/2015 zo dňa 28. 1. 2015. Dňa 3. 2. 2015 vydala upovedomenie o začatí exekúcie. Na základe uznesenia o ustanovení opatrovníka povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému dňa 17. 9. 2015, kedy nastali aj účinky doručeného upovedomenia podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písmeno b) Exekučného poriadku. Lustráciou majetku povinného bolo zistené, že povinný je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva číslo XX katastrálneho územia S. Na základe návrhu oprávneného podľa ustanovenia § 167 ods. 2 exekučného poriadku bolo na predmetné nehnuteľnosti zriadené exekučné záložné právo. Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva bol Okresnému úradu Galanta, správe katastra nehnuteľností doručený 31. 5. 2016. Na základe uvedeného zapísala správa katastra na list vlastníctva zriadenie záložného práva. Pokiaľ je žalobkyňa v súčasnosti vlastníčkou nehnuteľnosti, tak sa stalo potom, čo bolo na predmetnej nehnuteľnosti zriadené exekučné záložné právo. Podľa ustanovenia § 169 exekučného poriadku pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti. V tomto prípade je žalobkyňa neskorším nadobúdateľom nehnuteľnosti, a preto nič nebráni predaju nehnuteľnosti na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní Ex 19/2015. Poukázala na účelovosť žaloby, nakoľko z listu vlastníctva je zrejmé, že v predmetnej nehnuteľnosti má povinný I. doživotné právo bývania. Následne, keď povinný a žalobkyňa, ktorá je družkou povinného zistili, že predmetná nehnuteľnosť je predmetom exekučného konania, túto účelovo previedli. Tvrdenia žalobkyne o tom, že nevie o žiadnom exekučnom konaní sú nezmyselné, nakoľko v čase prevodu nehnuteľnosti na žalobkyňu, už záložné právo na liste vlastníctva bolo zapísané a teda žalobkyňa o tejto skutočnosti vedela. Táto skutočnosť vyplýva aj priamo z listu vlastníctva číslo XX katastrálneho územia S. zo dňa 22. 10. 2016, ktorý samotná žalobkyňa predložila súdu. Číslo zápisu exekučného záložného práva je č.z. 307/2016 a titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne je zápis pod č.z. 348/2016. Žalobkyňa v žalobe nepoukazuje na žiadne porušenie právneho predpisu, nepreukázala vznik žiadnej škody a údajnú škodu, ktorú vyčíslila, nepreukázala žiadnym spôsobom.
5. Žalovaná predložila poverenie na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, uznesenie o ustanovení opatrovníka, LV č. XX z 12.4.2016, návrh na zriadenie exekučného záložného práva, exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva, doručenku katastrálneho úradu z 2.6.2016.
6.Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28. 8. 2017 uviedla, že vo vyjadrení žalovanej sa uvádzajú nepravdivé a zavádzajúce údaje. Podľa názoru žalobkyne bola žalovaná povinná sledovať skutkový stav listov vlastníctva, ktoré blokuje na katastrálnych úradoch. Preto bola povinná aj zrušiť zápis na liste vlastníctva číslo XX vedenom na katastrálnom úrade v B. a nespôsobovať tým škody. Pokiaľ tak neurobila a dopustila sa poškodzovania jej osoby a majetku ako aj nezákonného konania, ktorým naďalej zotrváva na liste vlastníctva číslo XX. V danom prípade nejde o nesprávny úradný postup, nakoľko pokiaľ by malo ísť o takýto postup, nesmeruje proti jej osobe a jej majetku, ktorého vlastníčkou je. Z uvedeného je dostatočne preukázané, že exekútorský úrad žalovanej používa špekulatívne praktiky a zamotáva súd predkladaním vyjadrení, ktoré nemajú s jej osobou nič spoločné. Vytvára chaotické udalosti voči súdu, ktorým chce rozumieť iba ona sama a následne z nich vyťažiť neoprávneným zmocnením sa cudzej veci. V čase, keď právne oddelenie katastra Galanta rozhodlo o zmene vlastníckeho práva na liste vlastníctva číslo XX, bola povinná na základe jej povinnosti sledovať si skutkový stav listov vlastníctva a okamžite bola povinná zrušiť sama zápis a to bez súdnych rozhodnutí. I. ako účastník konania, ktorému rozsudky predchádzali, sú súčasťou jej vyjadrenia predkladané sú súdu ako súčasť vyjadrenia, že koná na ich základe, pričom sú zmanipulované a nezákonné. Dôkazom toho je, že I. nebol vypočutý súdom a neexistuje jeho vyjadrenie sa vo veciach rozsudkov, ktoré sú priložené vo vyjadrení, pre ktoré mal údajne vzniknúť exekučný titul. Kamuflovaným spôsobom vznikli rozsudky a boli zneužité na získanie cudzej veci cestou exekútorských úradov Slovenskou informačnou službou, ktorá podľa dnes už verejných informácií má likvidovať občanov a ako motív toho je ich majetok. Exekútorský úrad je firmou, ktorá sa na tento účel využíva. Rozsudky boli vydané bez vyjadrenia sa I., pričom každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná pred súdom a jeho prítomnosti a každý má právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj sa vyjadriť na hlavnom pojednávaní. Ďalej uviedla, že zákonným spôsobom odstúpila od darovacej zmluvy v zmysle zákona. Zákonnosť katastrálny úrad potvrdil, povolil zmenu zápisu vlastníka na predmetnú nehnuteľnosť, že postup bol zákonný a správny, a prepísal jej vlastný majetok na jej osobu. Zmena vlastníckeho práva nastala pred dlhou dobou, čo bolo a súčasne už je dostatočne známe exekútorskému úradu, ale aj napriek týmto skutočnostiam žalovaná stále násilným spôsobom chce byť zapísaná na liste vlastníctva číslo XX. Tieto okolnosti sú žalovanej dlhodobo známe, pretože ju na tieto okolnosti upozorňovala.
7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:
8. Na návrh oprávneného J.. začalo exekučné konanie proti povinným Z. a I.. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok číslo OS 120/2014 zo dňa 12.12.2014. Dňa 28.1.2015 Okresný súd Bratislava II. v konaní 55Er/283/2015 poveril vykonávaním exekúcie súdnu exekútorku Mgr. Marcelu Zummerovú. Súdna exekútorka dňa 3.2.2015 vydala upovedomenie o začatí exekúcie pod Ex 19/2015 a vyzvala povinných na úhradu vymáhaného nároku. Dňa 26.5.2016 podal oprávnený návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného I., okrem iných aj na nehnuteľnosti nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve povinného evidované na LV č. XX k.ú. S. Dňa 31.5.2016 súdna exekútorka vydala exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva. V exekučnom príkaze sa uvádza, že sa prikazuje Okresnému úradu Galanta zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosti povinného v druhom rade zapísaných na LV č. XX, a ktoré sú evidované na vlastníka I., rod. L.. Exekučný príkaz bol doručený Okresnému úradu Galanta, katastrálnemu odboru 2.6.2016. Exekučné záložné právo bolo zaevidované pod Z 2938/2016 a zapísané pod č.z. 307/2016.
9.Podľa LV č. XX k.ú. S. zo dňa 12.4.2016, bol k tomuto dňu ako vlastník tam evidovaných nehnuteľností zapísaný I. r. L. titulom daru. Vklad bol povolený dňa 22.12.2015 pod č.z. 723/2015. V časti C: Ťarchy bolo pod č.z. 698/2013 zapísané zriadenie vecného bremena práva doživotného bývania pre I..
10.Podľa LV č. XX k.ú. S. zo dňa 22.10.2016, k tomuto dňu bola ako vlastníčka nehnuteľností evidovaná žalobkyňa titulom odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa 2.2.2016. Odstúpenie od zmluvy bolo zaevidované pod Z 3240/2016 a zapísané pod č.z. 348/2016.
11.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
12.Žalobkyňa si uplatnila proti žalovanej právo na náhradu škody, ktorú jej mala spôsobiť žalovaná ako súdna exekutorka pri vykonávaní exekúcie v konaní Ex 19/2015. Žalovaná namietala svoju vecnú pasívnu legitimáciu v konaní s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého je v prípade nároku na náhradu škody spôsobenej súdnym exekútorom daná zodpovednosť štátu. K tejto námietke súd uvádza, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu zodpovedá popri štáte aj exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 a závisí na rozhodnutí oprávnenej osoby, či bude požadovať náhradu škody od štátu alebo priamo od exekútora (napr. 3Cdo/75/2015).
13.Z ustanovenia § 33 Exekučného poriadku vyplýva, že zodpovednosť exekútora za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti je objektívnou zodpovednosťou, t.j. bez ohľadu na jeho zavinenie. Aj v prípade zodpovednosti za škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku sú však predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu protiprávne konanie, vznik škody, a preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním exekútora a tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Ak chýba čo i len jeden z nich, nie je možné škodu priznať. V prípade súdneho exekútora škoda musí preukázateľne vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekúcie exekútorom a jeho konaním. Podľa názoru súdu žalobkyňa nepreukázala ani jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
14.Žalobkyňa tvrdila, že sa žalovaná napriek opakovaným upozorneniam „neoprávnene zdržiava na liste vlastníctva“, čo jej znemožnilo predať nehnuteľnosti evidované na dotknutom liste vlastníctva za kúpnu cenu 300 000,00 Eur, ktorá cena predstavuje škodu na jej majetku.
15.Protiprávnosť konania žalobkyňa vidí v tom, že sa exekútorka „neoprávnene zdržiava na liste vlastníctva“. Žalobkyňa má zrejme na mysli zápis o zriadení exekučného záložného práva na LV č. XX k.ú. S.. V konaní však nebolo preukázané, že by zriadenie exekučného záložného práva bolo vykonané v rozpore so zákonom, a teda že by sa súdna exekútorka dopustila protiprávneho konania. Z listín predložených žalovanou súd zistil, že k zriadeniu exekučného záložného práva došlo na základe návrhu oprávneného v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného. Z listu vlastníctva č. XX k.ú. S. a z exekučného príkazu, ktorým sa zriadilo exekučné záložné právo vyplýva, že v čase jeho vydania dňa 31. 5. 2016 bol povinný v druhom rade pán Hakl evidovaný ako vlastník nehnuteľností na liste vlastníctva číslo 13 a ako vlastník je uvedený aj v exekučnom príkaze. Exekučný príkaz bol doručený katastrálnemu odboru dňa 2. 6. 2016, teda v čase, keď bol ako vlastník evidovaný povinný v druhom rade. V opačnom prípade by katastrálny odbor nezapísal zriadenie exekučného záložného práva, pretože tento zabezpečovací prostriedok je možný iba v prípade, ak je vlastníkom nehnuteľnosti povinný (§170 Exekučného poriadku). O tejto skutočnosti vypovedá aj evidencia záznamu o zriadení exekučného záložného práva, z ktorého vyplýva, že exekučné záložné právo bolo zaevidované pod Z2938/2016 a zapísané pod č.z. 307/2016. Až po zápise exekučného záložného práva bolo katastrálnemu odboru doručené odstúpenie od darovacej zmluvy, čo vyplýva zo záznamu na liste vlastníctva číslo XX, podľa ktorého odstúpenie od darovacej zmluvy bolo zaregistrované pod Z 3240/2016 a zapísané pod č.z. 348/2016. Odstúpenie od zmluvy tak muselo byť doručené katastrálnemu odboru až potom, ako bolo zapísané exekučné záložné právo, tak ako to tvrdila aj žalovaná vo svojich vyjadreniach. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 169 Exekučného poriadku, podľa ktorého pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti. V prípade, ak došlo k odstúpeniu od darovacej zmluvy, žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam aj s tam evidovanou ťarchou. Aj pri exekučnom záložnom práve sa tak vychádza zo všeobecnej právnej úpravy záložného práva a to, že so zálohom možno nakladať, ale záložného právo prechádza na právnych nástupcov (§151h Obč.zák.).Ak prechádza alebo sa prevádza záloh zaťažený záložným právom, tak záložné právo pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu. To znamená, že nadobúdateľ nadobudne záloh aj naďalej zaťažený záložným právom. Bez právneho významu sú preto námietky žalovanej, že nie je účastníčkou exekučného konania a nemá o ničom vedomosť. Opätovným nadobudnutím vlastníckeho práva žalobkyňa nadobudla aj ťarchu, ktorou je nehnuteľnosť zaťažená. Ak sú pochybnosti v otázke vlastníctva, resp. v otázke, či nehnuteľnosť môže byť predmetom zálohu v rámci vykonávania exekúcie, túto otázku nie je oprávnený riešiť súd v konaní o náhrade škody. Zo súčasného dôkazného stavu vyplýva, že súdna exekútorka pri vykonávaní exekúcie postupovala v súlade so zákonom, preto nebolo zistené jej protiprávne konanie pre vznik nároku na náhradu škody.
16.Keďže súd nemal preukázané protiprávne konanie súdnej exekútorky pri zápise exekučného záložného práva, nie je možné škodu priznať. Navyše žalovaná tvrdenú výšku škody žiadnym spôsobom nepreukázala. Hodnota nehnuteľnosti v sume 300 000,00 Eur ako aj zmarenie kúpy pre zápis záložného práva na liste vlastníctva, zostali iba v rovine tvrdení žalobkyne bez akéhokoľvek dôkazu alebo návrhu na dokazovanie.
17.Žalobkyňa vo svojich podaniach spochybňovala exekučný titul, uvádzala, že Eduard Hakl nebol vypočutý pred vydaním rozsudku, rozsudky boli zneužité a sú nezákonné. Táto argumentácia žalobkyne presahuje predmet konania a súdu v rámci konania o náhradu škody neprináleží hodnotiť zákonnosť alebo nezákonnosť exekučných titulov. Okresný súd Bratislava II. v konaní 55Er/283/2015 poverenie pre súdnu exekútorku vydal. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase vydania poverenia, súd vydá poverenie iba v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade relevantných námietok týkajúcich sa vykonávania exekúcie je potrebné využiť inštitúty prípustné v rámci Exekučného poriadku, alebo v rámci zák. č.244/2002 Z.z., keďže exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
18.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanej ako strane úspešnej v konaní. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.