Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/170/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: X.. K. Š., R.. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XXX, XXX XX K. (predtým X.. K. Š.J., T. XXXX/XXX, XXX XX K., IČO: 10 713 140), práv. zast. JUDr. Radoslav Soták, advokát, Nám. slobody 7, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 501,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -131 zo dňa 05.04.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -131 zo dňa 05.04.2019 potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 501,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 288,43 eur od 16.05.2016 do zaplatenia. Druhým výrokom rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil podľa ust. , (ďalej len „“), , , (ďalej len „“), a (ďalej len „“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal dňa 19.09.2016 žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 501,53 eur s príslušenstvom, a to titulom plnenia z mandátnej zmluvy, ktorú strany spolu uzavreli dňa 01.01.2007. Na základe zmluvy mal vzniknúť žalobcovi ako mandantovi nárok na odmenu v zmysle čl. III bod 1. Podľa bodu 3 čl. II Všeobecných obchodných podmienok mal žalobca nárok na odmenu k 15. dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol nárok na vyplatenie zostávajúcej časti odmeny na základe daňového dokladu. Žalobca vystavil žalovanému faktúru na sumu 288,43 eur, ktorú žalovanému doručil. Prílohou faktúry bol aj podrobný rozpis nárokov na odmenu. Odmena nebola uhradená, a tak si ju žalobca uplatnil spolu so zákonným úrokom z omeškania. Spolu s istinou a jej príslušenstvom si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vyčíslený vo výške 213,10 eur, ktorý vznikol oneskorenými úhradami odmien zo strany žalovaného. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd mal za preukázané, čo medzi stranami nebolo ani sporné, že medzi stranami došlo na základe uzavretej mandátnej zmluvy k vzniku záväzkového vzťahu, na ktorý sa aplikujú v zmysle ustanovenia

. Predmetnou zmluvou a súvisiacimi Všeobecnými obchodnými podmienkami boli medzi stranami upravené vzájomné povinnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako mandatár vykonal pre žalovaného činnosť v mesiaci marec 2016, za ktorú mu vznikol nárok na odplatu vo výške 288,43 eur. Výška tejto odplaty nebola medzi stranami sporná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný predmetnú odplatu žalobcovi neuhradil. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že odplatu žalobcovi neuhradil s poukázaním na čl. III Všeobecných obchodných podmienok bod 9, a to konkrétne z dôvodu, že pre prípad ukončenia mandátnej zmluvy vypovedaním zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ z dôvodu porušenia povinnosti POS zaniká nárok POS na vyplatenie provízie, ktoré mu do uvedeného času neboli vyplatené. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že by k ukončeniu mandátnej zmluvy došlo z dôvodu vypovedania mandátnej zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu ako mandatára, tak ako to predpokladá ustanovenie bodu 9 článku III. Všeobecných obchodných podmienok. Medzi stranami nebolo sporné, že k vypovedaniu mandátnej zmluvy došlo, avšak žalobca sporoval tvrdenie žalovaného a uviedol, že výpoveď bola daná bez udania dôvodu. Žalovaný ako dôvod výpovede uviedol, že sa žalobca dopúšťal protiprávneho konania proti klientom, ktorým bol poskytnutý úver od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to neoprávneným ponechávaním platieb, ktoré mali byť zasielané na úverové účty klientov. Tvrdil, že konaním žalobcu došlo k porušeniu zmluvných podmienok a nárok žalobcu na vyplatenie provízie/odmeny v celom rozsahu zanikol. Vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal súdu, že by predmetná mandátna zmluva bola z jeho strany vypovedaná z dôvodu porušenia povinnosti mandatára, teda že by pri vypovedaní zmluvy jednoznačne vyjadril dôvod výpovede, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal predpoklady na zánik nároku žalobcu na predmetnú províziu. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že sa žalovaný dostal s úhradou predmetnej faktúry č. 20160401 do omeškania, priznal žalobcovi uplatnený nárok na úroky z omeškania z istiny v zmysle ustanovenia , a to po dni dohodnutej splatnosti. Súd vychádzal z medzi stranami dohodnutou splatnosťou podľa čl. IV - Fakturácia Všeobecných obchodných podmienok a žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne v súlade s nariadením vlády , nakoľko si nárok uplatnil v plnom rozsahu so zákonnou úpravou. Zákonná výška úrokov z omeškania je v tomto prípade odvodená od sadzby Európskej centrálnej banky v rozhodnom období zvýšená o 8 percentuálnych bodov. Taktiež priznal žalobcovi úroky z omeškania vyčíslené vo výške 213,10 eur za omeškanie s úhradou platieb za odmenu zo strany žalovaného v rozhodnom období vyčíslený nárok od 03/2013 až 03/2016, keďže si ich uplatnil v súlade so zákonnou úpravou a zákonnou výškou v súlade s nariadením 21/2013 (resp. ) a žalovaný vyčíslenú výšku nesporoval, naopak, potvrdil svoje omeškanie. Súd sa nestotožnil s jeho obranou, že nakoľko jeho omeškanie malo trvať len päť až dvadsaťpäť dní, nevznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania, keďže podľa ustanovenia nárok na úroky z omeškania vzniká až po uplynutí 30 dní. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na poslednú vetu prvého súvetia odseku 2 , kde je uvedená doložka, že zo zmluvy nevyplýva iná splatnosť. Vzhľadom na to, že splatnosť bola medzi stranami dohodnutá zmluvne vo Všeobecných obchodných podmienkach, konkrétne v ustanovení čl. IV, mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dohodnutom dni splatnosti a priznal žalobcovi nárok v plnom rozsahu. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že má za to, že v sporovom konaní došlo k vade uvedenej v ust. a . Bol toho názoru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Uviedol, že žalovaný ako mandant uzatvoril dňa 01.01.2007 so žalobcom ako mandatárom, mandátnu zmluvu podľa a nasl. ako zmluvné strany slobodne a v rámci zmluvnej voľnosti na úpravu svojich vzájomných práv a povinností. Dňa 02.05.2016 došlo k vypovedaniu Mandátnej zmluvy zo dňa 01.01.2007. Žalovaný citoval ustanovenia mandátnej zmluvy v čl. III., čl. IV. ods. 1, 4, 6, 9 a bod IV. Všeobecných zmluvných podmienok a mal za to, že podpisom mandátnej zmluvy žalobca prehlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., s ktorými vyjadril svoj súhlas a odo dňa podpisu mandátnej zmluvy sa stali pre neho záväznými. Poukázal na skutočnosť, že žalobca porušil povinnosti uvedené v mandátnej zmluve a teda nárok žalobcu na vyplatenie provízií zanikol. Keďže nárok žalobcu na vyplatenie provízii zanikol, nie je možné

uvažovať medzi žalobcom a žalovaným o záväzkovom vzťahu tak, ako to má na mysli ustanovenie . Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa nesprávne právne vysporiadal aj s použitím ustanovenia , nakoľko práve porušením povinností vyplývajúcich zo zmluvy zo strany žalovaného došlo k nevyplateniu provízií. Vytkol súdu, že sa nezaoberal v potrebnom rozsahu, že porušením zmluvných povinností sa práve žalobca bezdôvodne obohatil. Uviedol, že mandátnou zmluvou sa žalobca zaviazal v čl. I, že pre žalovaného na jeho účet bude uzatvárať zmluvy o poskytnutí úveru a vykonávať úkony súvisiace s poskytnutím úveru jeho správou a uspokojením pohľadávok žalovaného, ktoré vznikli na základe zmlúv o úvere, uskutočňovaním právnych úkonov v mene žalovaného. Žalobca prijímal od klientov finančné prostriedky, ktoré mal nasledovne poukázať v prospech žalovaného. Avšak finančné prostriedky neboli poukazované na úverové účty klientov vedené u žalovaného alebo boli poukazované s omeškaním, ktoré malo v dôsledku navyšovanie dlžnej sumy dlžníkov voči veriteľovi. Na základe vyššie uvedeného na strane žalobcu dochádzalo k majetkovému prospechu na úkor spoločnosti žalovaného. Žalovaný adresoval žalobcovi List zo dňa 05.08.2016, v ktorom ho vyzval na vrátenie bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. . Žalobca (pravdepodobne omylom uvedený „žalovaný“) sa dopúšťal protiprávneho konania proti klientom, ktorým bol poskytnutý úver od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to neoprávneným ponechávaním platieb, ktoré mali byť zasielané na úverové účty klientov. Nakoľko konaním žalobcu došlo k porušeniu zmluvných podmienok, zanikol nárok žalobcu na vyplatenie provízie/odmeny v celom rozsahu. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 22.9.2016 podal proti žalobcovi trestné oznámenie, nakoľko v období 2015-2016 prevzal od klientov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., rôznu finančnú hotovosť ako splátky úverov, ktoré nevložil na účet spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., alebo uložil len časť prevzatej sumy, pričom takto získané finančné prostriedky použil s najväčšou pravdepodobnosťou pre svoju potrebu, vzhľadom na uvedené získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, a teda sa bezdôvodne obohatil, čím vznikla ako žalovanému, tak aj jeho klientom majetková ujma. Žalovaný napríklad uviedol, že žalobca od klientky p. K. na základe Zmluvy o úvere č. 900303879 prevzal finančné prostriedky, ktoré nevložil na účet žalovaného, ako to vyplýva z prehľadu platieb zo Zmluvy o úvere č. 900303879 v požadovanom termíne a ponechal si ich bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatil a porušil tak zmluvné podmienky vyplývajúce z mandátnej zmluvy, na základe čoho mu nevznikol nárok na provízie. Na základe uvedeného mal za to, že neboli splnené podmienky mandátnej zmluvy na vyplatenie provízií žalobcovi. Žalovaný namietal nedôvodnosť výšky sumy 501,53 eur, ktorú žalobca požaduje. Poukázal na ust. a uviedol, že si svoj záväzok voči žalobcovi splnil a vyplatil mu všetky nároky vyplývajúce z provízie za obdobie od 3/2013 do 2/2016, tak ako to uviedol aj žalobca vo svojej prílohe, pričom bol v omeškaní iba v rozsahu min. 5 dní a max. 25 dní. Vzhľadom k uvedenému sa žalovaný nedostal s plnením svojho záväzku voči žalobcovi do omeškania. Záverom navrhol, aby súd druhej inštancie podľa ustanovenia v platnom znení napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že ani jeden odvolací dôvod nie je daný z dôvodu, že žalovaný tvrdí v podstate tie isté skutočnosti, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa riadne vyporiadal súd prvej inštancie. Zároveň žalovaný nepreukázal porušenie mandátnej zmluvy žalobcom, pričom poukázal na to, že súd prvej inštancie mimo iného uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil ani výpoveď, na ktorú poukazuje vo svojom odvolaní a mal za to, že tak žalovaný neurobil ani pri podanom odvolaní, a práve z tejto výpovede malo byť preukázané porušenie povinností žalobcom, čo však preukázané nebolo. Bol toho názoru, že žalovaný riadne nerozporoval výšku pohľadávky - samotnej istiny 288,43 eur, ani vyčísleného úroku z omeškania 213,10 eur a ani to, že bol v omeškaní a nevyužil ani žiadne prostriedky procesného úroku, resp. obrany, aby tieto skutočnosti vyvrátil. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam prostredníctvom svojich predošlých podaní, na ktorých trvá v celom rozsahu.

Nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne ďalšie skutočnosti, žalovaný považuje svoje podania a odvolanie za dostačujúce.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti a zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -131 zo dňa 05.04.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

11. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa , mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

15. Podľa , dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

16. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

17. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 501,53 eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva z odmeny za mesiac marec 2016 vo výške 288,43 eur a vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 213,10 eur, na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.01.2007. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo na základe uzavretej mandátnej zmluvy k vzniku záväzkového vzťahu, na ktorý sa aplikujú v zmysle ustanovenia , že žalobca ako mandatár vykonal pre žalovaného činnosť v mesiaci marec 2016, dohodnutá výška odplaty, ako aj skutočnosť, že žalovaný

predmetnú odplatu žalobcovi neuhradil. Súd prvej inštancie mal za preukázanú dôvodnosť žaloby, pričom sa nestotožnil s obranou žalovaného, že odplatu žalobcovi neuhradil s poukázaním na čl. III Všeobecných obchodných podmienok bod 9, a to konkrétne z dôvodu, že pre prípad ukončenia mandátnej zmluvy vypovedaním zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ z dôvodu porušenia povinnosti POS zaniká nárok POS na vyplatenie provízie, ktoré mu do uvedeného času neboli vyplatené. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa ust. a .

18. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ( <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a . <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému vyhovujúcemu výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

19. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca svoj nárok preukázal a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nepreukázal, že by k vypovedaniu mandátnej zmluvy došlo z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalobcu ako mandatára, teda ako POS, tak ako to predpokladá citované ustanovenie bodu 9 článku III. Všeobecných obchodných podmienok. Žalovaný nepreukázal predpoklady na zánik nároku žalobcu na predmetnú províziu, výpoveď, na ktorú sa odvolával súdu ani nepredložil. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že porušením zmluvných povinností sa práve žalobca bezdôvodne obohatil, čo malo ostať súdom prvej inštancie absolútne nepovšimnuté, resp. sa touto skutočnosťou súd prvej inštancie nezaoberal v potrebnom rozsahu. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu zaoberal posúdením žalovaným namietaného porušenia zmluvných povinností, keď konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že by k ukončeniu mandátnej zmluvy došlo z dôvodu vypovedania mandátnej zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu ako mandatára, tak ako to predpokladá ust. bodu 9 článku III Všeobecných obchodných podmienok. V prípade, ak chcel žalovaný uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení, mal riadne preukázať dôvod ukončenia mandátnej zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný takýto dôvod nepreukázal ani v odvolacom konaní.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých

dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany má za následok, že neunesie dôkazné bremeno.

21. Na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, , v zmysle ktorého: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“.

22. K námietke žalovaného, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorý vznikol titulom uzatvorenia mandátnej zmluvy, vychádzal zo správnych skutkových záverov, vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, odvolací súd konštatuje, že namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

23. Odvolací súd považuje za nesprávne tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie správne citoval znenie ustanovenia , avšak absolútne nekriticky prijal tvrdenia žalobcu bez toho, aby reflektoval na skutočnosť, že žalobca sa domáha akéhosi nároku vyplývajúceho mu z konania v rozpore so zmluvou uzatvorenou so žalovaným, pričom jeho konanie považoval žalovaný za v rozpore s dobrými mravmi a v konečnom dôsledku sa práve žalobca chce bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správne posúdenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý ustálil, že žalovaný nepreukázal súdu, že by predmetná mandátna zmluva bola z jeho strany vypovedaná z dôvodu porušenia povinnosti mandatára, teda, že by pri vypovedaní zmluvy jednoznačne vyjadril dôvod výpovede.

24. Žalovaný ďalej namietal, že sa súd nesprávne právne vysporiadal s použitím ustanovenia (zrejme ide o preklep a odvolateľ mal na mysli ust. ), nakoľko práve porušením povinností vyplývajúcich zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo strany žalovaného došlo k nevyplateniu provízií a nemožno mať za to, že žalobcovi vznikol voči žalovanému akýkoľvek záväzok vyplývajúci zo zmluvy. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené právne závery a má za to, že ust. je plne aplikovateľné na posudzovaný prípad a súd prvej inštancie sa s ním správne vyporiadal, pretože bolo práve na žalovanom, ak chcel byť úspešný, aby súdu preukázal porušenie povinností žalobcu a príčinnú súvislosť medzi ňou a ukončením mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, čo sa v posudzovanom prípade nestalo.

25. K žalovaným namietanej nedôvodnosti výšky sumy 501,53 eur odvolací súd poukazuje na bod 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne vyčerpávajúco odôvodnil svoje myšlienkové postupy, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť.

26. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho

práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

27. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

28. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ().

29. Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

30. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

31. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok v súlade s ust. potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania (, ).