Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-32-2021.pdf
PDF · 103.05 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31325416, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47239921, proti žalovanému: J., o zaplatenie 477,69 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie 477,69 EUR z a s t a v u j e . II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.8.2021 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 477,69 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 4.5.2021 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 10.5.2016 došlo medzi žalobcom a D. (ďalej ako „poškodený“), k uzatvoreniu poistnej zmluvy C.torej predmetom bolo poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu na nehnuteľnosť: T. (ďalej ako „majetok“). Dňa 23.8.2019 došlo k škodovej (poistnej) udalosti, pri ktorej došlo k vytopeniu bytu poškodeného v dôsledku úniku vody z prívodnej hadice vody k stenovej batérii v byte žalovaného. Žalobca ako poistiteľ poukázal poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 507,60 EUR dňa 01.10.2019 v zmysle Likvidačného protokolu zo dňa 2.7.2021. Žalovaný na tlačive Uplatnenie nároku poisteného/poškodeného na náhradu škody uznal zodpovednosť za škodu a požiadavku považoval za oprávnenú. Poškodenému vznikli náklady súvisiace s opravou vo výške 507,60 EUR. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 477,69 EUR do 15 dní od doručenia výzvy, a to Výzvou na zaplatenie regresného nároku zo dňa 6.4.2021, ktorú žalovaný prevzal dňa 19.4.2021. Žalovaný bol teda povinný dlžnú sumu uhradiť do 3.5.2021. Žalovaný dobrovoľne pred podaním žaloby neuhradil dlžnú sumu vo výške 477,69 EUR. 3. Žalobca priložil k žalobe okrem Návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a.j ďalšie listinné dôkazy, a to : Hlásenie škodovej udalosti, uplatnenie poisteného (poškodeného) na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou zo dňa 31.8.2019, faktúru za stavebné opravy, regresná náhrada poistného plnenia zo dňa 30.9.2019, ukončenie likvidácie zo dňa 6.7.2021, výzvu na zaplatenie regresného nároku zo dňa 6.4.2021. 4. Okresný súd Košice I vo veci vydal platobný rozkaz dňa 23.9.2021, sp.zn. 38C/32/2021, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že jeho poisťovňa I. odmieta uhradiť škodu z poistenia domácnosti, preto sa obrátil na poisťovňu, v ktorej je poistená nehnuteľnosť. 5. Žalobca v podaní zo dňa 18.11.2021 uviedol, že žalovaný nerozporoval ním uvedené skutkové okolnosti a jeho jediným argumentom je upovedomenie o existencii poistenia s treťou osobou - poisťovacím subjektom. Vznikom poistnej udalosti nezaniká povinnosť žalovaného platiť svoj dlh. Poistená osoba má právo, ak sú splnené podmienky stanovené v poistnej zmluve, aby bolo v prípade
poistnej udalosti vyplatené poistné plnenie. Žalobcov nárok voči žalovanému preto vznikom poistnej udalosti preukázateľne nezanikol. Žalovaný prezumuje, že celý dlh vrátane príslušenstva bude zaplatený z uzatvoreného poistenia, pričom však žalovanému ani žalobcovi nie je vopred zrejmá výška ani čas plnenia. Žalobca ako veriteľ nemôže byť poškodený skutočnosťou, že dlžník má uzatvorené poistenie. Za poškodenie veriteľa je nutné považovať aj neistotu ohľadom výšky a času poistného plnenia, ak by veriteľ mohol svoj nárok uplatniť len voči poistiteľovi. Z uvedeného dôvodu žalobcove práva voči žalovanému zostáva v celom rozsahu zachované. Pri poistení majetku Občiansky zákonník u poisteného nepripúšťa kumuláciu plnenia osoby, ktorá mu spôsobila škodu na poistenom majetku, a plnenia poistiteľa z poistnej udalosti. Pri kumulácii týchto dvoch plnení Občiansky zákonník upresňuje plnenie poistiteľa z poistenia, teda zmluvné plnenie, pred plnením škodcu zo zodpovednosti za škodu, teda plnenie zodpovednostné. To je pre poisteného výhodné, pretože z poistnej zmluvy má právo na plnenie z poistnej udalosti bez ohľadu na to, či je škodca známy, resp. či je vôbec schopný plniť. Pokiaľ mu plnenie poistiteľa plne pokryje rozsah škody, ktorú mu spôsobila tretia osoba, jeho nárok na náhradu škody voči škodcovi prechádza na poistiteľa. Pokiaľ poistné plnenie kryje len časť rozsahu spôsobenej škody (pretože v poistnej zmluve bola určená nižšia poistná suma, než je v konkrétnom prípade rozsah škody), na zvyšujúcu časť plnenia z náhrady škody má priamy nárok voči škodcovi. 6. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 30.11.2022 uviedol, že žalovaná suma už bola zo strany J. uhradená. K vyjadreniu pripojil vydrenie poisťovne zo dňa 29.10.2021, aj vyjadrenie byt. technika. 7. Podaním doručeným súdu dňa 28.12.2021 žalobca oznámil súdu, že zo strany žalovaného bola zaplatená suma 477, 69 EUR, preto navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil a zotrval na zaplatení úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 477,69 EUR od 4.5.2021 do 3.11.2021, ako aj na náhrade trov konania, keďže k úhrade dlžnej sumy došlo až po podaní žaloby. 8. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 9. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.4.2022, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
S k u t k o v ý stav :
10. Žalobca mal J. uzatvorenú poistnú zmluvu - poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu, predmetom ktorej bolo poistenie bytu M. Zmluva bola uzatvorená dňa 9.5.2016 na dobu neurčitú. 11. Dňa 23.8.2019 bola žalobcovi nahlásená škodová udalosť. Poškodeným bol D. a za príčinu poistnej udalosti bola uvedená prasknutá hadica na pračke. Poškodený bol celý strop v chodbe, kúpeľni, WC, obývačke a laminátová podlaha. 12. Z uplatnenia poisteného (poškodeného) na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou podpísanou poisteným/poškodeným a žalovaným ako zodpovedným za škodu dňa 31.8.2019 vyplýva, že príčinou škody bol prasknutý prívod studenej vody zo stúpačky. Škoda v kúpeľni vznikla na strope, stenách, koberčekoch, ventilátore a bodovom svietidle, ďalej na chodbe - na strope, vydutá plávajúca podlaha a na WC zatečená stena. Žalovaný zároveň oznámil, že je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu v poisťovni I.13. Z faktúry M. vyhotovenej dňa 11.9.2019 súd zistil, že poškodenému bola za opravu miestnosti po vytopení vyfakturovaná suma na úhradu vo výške 507,60 EUR. Podľa výpisu z účtu žalobca predmetnú faktúru uhradil dňa 1.10.2019. 14. Dňa 30.9.2019 vyzval žalobca poisťovňu žalovaného I. na regresnú náhradu poistného plnenia s odôvodnením, že poškodenému bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 507,60 EUR, a skutočná výška škody je 477,69 EUR. Žiadal preto refundáciu v sume 477,69 EUR. 15. I., listom zo dňa 6.7.2021 oznámila žalovanému ukončenie likvidácie s tým, že poistenie jeho domácnosti zahŕňa poistenie zodpovednosti za škodu príslušníkov domácnosti s výnimkou zodpovednosti vyplývajúcej z vlastníctva nehnuteľností. Keďže k vytopeniu došlo únikom vody z prívodnej hadice vody k stenovej batérii, ktorá je stavebnou súčasťou bytu, škoda vyplýva z vlastníctva nehnuteľnosti. Na základe toho nie je možné vysporiadať požadovaný nárok, a škodovú udalosť vybavili bez náhrady škody. 16. Výzvou zo dňa 6.4.2021 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie regresného nároku vo výške 477,69 EUR do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 19.4.2021. 17. Listom zo dňa 29.10.2021 I. oznámila Stavebnému bytovému družstvu O., že mu poukazuje náhradu škody - regresný nárok vo výške 477,69 EUR za vyplatené poistné plnenie poškodenému JY.
z majetkového poistenia za škodu spôsobenú vytopením. Uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému mailom zo dňa 29.10.2021 bytový technik J. Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 18. Podľa ust. § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 19. Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 20. Podľa ust. § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. 21. Podľa ust. § 420 ods. 1,3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 22. Podľa ust. § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 23. Podľa ust. § 11 ods. 1 až 4 zákona č. 182/1993 Z.z. - o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté. 24. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 5 zákona č. 182/1993 Z.z. - o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. 25. Podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. - o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo") alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len "správca"). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
26. Podľa ust. § 790 OZ, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu). 27. Podľa ust. § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 28. Podľa ust. § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. 29. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 30. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Právny z á v e r :
31. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 477,69 EUR s prísl. titulom regresného nároku. 32. Na základe procesného návrhu žalobcu, súd konanie o zaplatenie istiny 477,69 EUR v súlade ust. § 144 a nasl. CSP zastavil (I. výrok). 33. Predpokladom pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 OZ je kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej alebo všeobecnej prevenčnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí dôjsť zavineným konaním alebo opomenutím škodcu. Porušením právnej povinnosti sa pritom rozumie objektívny rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba konala alebo nekonala a tým, ako konať mala, či už podľa zákona, podľa zmluvy alebo aby učinila zadosť všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v ust. § 415 OZ. Žalovaný s poškodeným Jánom Špakom a ani so žalobcom nebol v zmluvnom vzťahu a tak porušenie zmluvnej povinnosti možno bez ďalších úvah vylúčiť. 34. Pokiaľ ide o právne povinnosti uložené zákonom, možno vyjsť z toho, že v prípade nárokov na náhradu škody na majetku, spôsobenej v súvislosti s užívaním bytu sú právne povinnosti vymedzené v ust. § 11 ods. 1 až ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. V zmysle týchto ustanovení je vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy, ďalej je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv, ďalej tiež povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú, povinný tiež umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt. Žalobca netvrdil a ani súd vykonaným dokazovaním nezistil, aby žalovaný niektorú z týchto právnych povinností či už konaním alebo opomenutím porušil, pričom podľa úvahy súd ani iný právny predpis neukladal žalovanému takú povinnosť, porušenie ktorej by mohlo viesť k poruche na vodovodnej rúre a teda ktoré by mohlo byť príčinou posudzovanej škody. 35. Nakoniec podľa posúdenia súdu žalovaný neporušil ani všeobecnú prevenčnú povinnosť upravenú v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti možno povedať, že podľa tohto ustanovenia zákona je každý povinný zachovávať vždy taký stupeň starostlivosti, ostražitosti a pozornosti, ktorý je po ňom, vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu, možné rozumne požadovať a ktorý je, objektívne vzaté, spôsobilý škode zabrániť alebo ju aspoň či už z hľadiska vzniku alebo rozsahu, eliminovať. Znamená to, že všeobecná prevenčná povinnosť rozhodne nie je akýmsi zberným dôvodom pre založenie zodpovednosti, pokiaľ túto nemožno vyvodiť z iných zákonných ustanovení. Je potrebné mať totiž na zreteli, že v zásade nie je možné predvídať akúkoľvek škodu, ktorá v budúcnosti môže
nastať a kladenie neprimeraných nárokov na prevenčnú povinnosť vo vzťahu i k takýmto (pri náležitej starostlivosti nepredvídateľným škodám) by prakticky viedlo k vyvodzovaniu objektívnej zodpovednosti za škodu (por. rozsudok NS ČSR sp. zn. 1Cz 25/86 zo dňa 30.6.1986, publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. 36/1988). 36. V danom prípade podľa posúdenia súdu so zreteľom na všetky skutočnosti žalovaný prasknutie prívodnej hadice vody z vodovodnej prípojky - stúpačky rozhodne nemohol predvídať pričom akcentovať v tejto súvislosti je potrebné fakt, že s touto časťou vodovodného potrubia nie len nemal (v zmysle zákonom uložených i prevenčných povinností) ale výslovne ani nesmel akokoľvek manipulovať, keďže prívodná rúra vody je podľa zákona vo výlučnej dispozícii správcu bytového domu. Žalovaný tak podľa úvahy súdu škodu nespôsobil ani porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka. 37. Pre úplnosť súd považuje za potrebné dodať, že s odstupom času je už prakticky nezistiteľné, či k prasknutiu prívodu vody došlo v danom prípade následkom nesprávnej manipulácie s ňou alebo k tomu došlo samovoľne. Pokiaľ sa však jedná o škodu vzniknutú následkom samovoľného prasknutia rúry, toto, pokiaľ nie je preukázané porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti, je právnou praxou považované za náhodilú udalosť, ktorá zodpovednosť za škodu nezakladá (por. uznesenie NS ČR sp. zn. Cdo 3720/2015 zo dňa 27.11.2015). 38. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobcu smerujúci k zaplateniu úrokov z omeškania za omeškania žalovaného so splnením náhrady škody za nedôvodný, nakoľko dospel k záveru, že za škodu, náhrady ktorej sa žalobca domáhal, žalovaný nezodpovedá, povinnosť nahradiť škodu mu tak nevznikla a preto s jej plnením sa do omeškania nedostal.
Trovy konania :
39. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Podľa § 255 ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 42. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 43. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 44. V danom prípade žalovanému ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku náhrada trov konania v celom rozsahu. Tieto mu ale súd nepriznal, pretože mu preukázateľne v spore žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).