Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/230/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, pr. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: N. X., nar. XX.X.XXXX, G. K. XXX, XXX XX G. K., občan SR, pr. zast.: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365 v konaní o zaplatenie 3 382,37 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 428,92 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 428,92 eur od 11.11.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 74,64 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 3 382,37 eur, úroku z omeškania a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 4.11.2013 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 3 000 eur, a to jednorazovo bezhotovostne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 120 mesačných splátkach po 60,90 eur. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej aj „VOP“). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 uzavretou medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu spolu s príslušenstvom, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve zo dňa 6.10.2014 písomne oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie úveru. Právny predchodca postúpil na žalobcu pohľadávku vo výške 4 562,44 eur. Dňa 24.2.2015 žalovaný uzavrel so žalobcom splátkovú dohodu, na základe ktorej sa strany sporu dohodli, že doterajší záväzok dlžníka zaniká a nahrádza sa novým záväzkom vo výške 3 440,37 eur, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach. Nakoľko žalovaný neplnil dohodnuté splátky, žalobca v zmysle bodu 8 uvedenej dohody po predchádzajúcej výzve zosplatnil celý dlh výzvou zo dňa 10.11.2016. Dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je 3 382,37 eur a predstavuje súčet neuhradených splátok dohodnutých v bode 6 splátkovej dohody.

3. Na podporu svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.11.2013, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výzvu jeho právneho predchodcu zo dňa 8.9.2014, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.10.2014 a doklad o jej doručení žalovanému, prehľad z úverového účtu žalovaného, oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky adresované žalovanému zo dňa 11.11.2014, oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávky, dohodu o urovnaní zo dňa 24.2.2015, upozornenie na možnosť zosplatnenia zo dňa 14.9.2016 a doklad o jeho odoslaní, zosplatnenie dlhu zo dňa 10.11.2016 a doklad o jeho odoslaní, VOP jeho právneho predchodcu, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1487/2014/CE zo dňa 29.10.2014 a časť prílohy č. 1 k tejto zmluve.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň namietol premlčanie nároku, ktoré bližšie neodôvodnil konkrétnymi okolnosťami prípadu, iba všeobecne poukázal na objektívny začiatok plynutia premlčacej doby, ktorým podľa jeho názoru je deň, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda deň, kedy sa právo prvý krát mohlo uplatniť na súde, a to bez zreteľa na to, či oprávnená osoba mohla právo subjektívne vykonať alebo nie. Zároveň namietol platnosť postúpenia pohľadávky, ktorú je potrebné skúmať v súvislosti so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postupca má povinnosť preukázať, že pred postúpením pohľadávky banky vyzvala banka dlžníka na splnenie jeho záväzku a napriek tomu dlžník zostal v omeškaní so splatením záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie splnenia týchto podmienok má za následok nedostatok aktívnej legitimácie postupníka. Navrhol preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Na výzvu súdu adresovanú žalobcovi, v čom bola spornosť záväzku podľa dohody o urovnaní a ako prebiehalo uzavretie dohody o urovnaní, reagoval žalobca podaním, ktorý doplnil skutkové tvrdenia v tom smere, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa stal vlastníkom pohľadávky vo výške 3 583,72 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 3 000 eur, zmluvného úroku vo výške 391 eur, poplatkov vo výške 82,96 eur a úroku z omeškania, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu vypočítaný vo výške 109,76 eur. V tomto smere opravil žalobu v časti týkajúcej sa výšky postúpenej pohľadávky a zároveň popísal, ako dospel k jednotlivým položkám žalovanej sumy vychádzajúc z úhrad žalovaného a ich zápočtu. Ďalej uviedol, že dohodu o urovnaní považuje za platný právny úkon. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol pohľadávku vo výške 3 583,72 eur, pričom v dohode o urovnaní sa tento záväzok žalovaného nahradil novým vo výške 3 440,37 eur. Túto sumu mal žalovaný splácať v 120 splátkach spolu so zmluvným úrokom vo výške 6% ročne, ktorý celkom predstavoval sumu 1 122,07 eur. Žalovaný po uzavretí dohody o urovnaní uhradil necelé dve splátky celkom vo výške 58 eur. Keďže žalovaný neuhradil dlžnú sumu ani na základe upozornenia na možnosť zosplatnenia dlžnej sumy, žalobca ku dňu 10.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlžnej sumy. Dohoda o urovnaní bola podpísaná pri osobnej návšteve terénneho poradcu žalobcu u žalovaného. Zároveň sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Nesúhlasil s námietkou premlčania s tým, že začiatok premlčacej doby je potrebné posudzovať v kontexte dohody, podľa ktorej je veriteľ oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Za tým účelom je pri § 103 Občianskeho zákonníka uvedený odkaz na § 565 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu si možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dohodol so žalovaným v bode 7.6.1 a) VOP. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca mal právo, nie povinnosť predčasnú splatnosť úveru vyhlásiť. V tomto smere poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo 75/2007, podľa ktorého splatnosť celého úveru nemôže nastať priamo zo zákona nezaplatením niektorej splátky, ale túto môže založiť jedine dohoda účastníkov záväzkového vzťahu. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, právny predchodca žalobcu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti musel splniť podmienky upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ak by predčasná splatnosť úveru mala nastať omeškaním splátky, bolo by to v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Po opakovanom popise doručovania výziev pred vyhlásením úveru za predčasne splatný ďalej uviedol, že jeho právny predchodca mohol prvý krát uplatniť nárok na súde dňa 26.10.2014, kedy začala plynúť aj trojročná premlčacia doba. Žaloba bola súdu doručená v decembri 2016, teda nárok nie je premlčaný. K splneniu podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že má za to, že splnil podmienky v zmysle tohto ustanovenia. S poukazom na gramatický a teleologický výklad tohto ustanovenia sa vyžaduje omeškanie 90 dní pred doručením výzvy banky. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/5/2017. Poukázal tiež na platobnú históriu žalovaného, ktorý uhradil cca 14 splátok a potom už neuhradil žiadnu ani čiastkovú úhradu. Lehota 90 dní v zmysle cit. ustanovenia zákona o bankách má význam len v prípade, ak by sa podarilo obnoviť platobnú disciplínu, ale nie vtedy, ak dlžník svoju platobnú disciplínu neobnovil viac ako 1 rok. Žalobca preukázal omeškanie žalovaného

viac ako 90 dní, ktoré začalo, plynulo a trvá aj po doručení relevantných písomností žalovanému. Poukázal pritom aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a v Banskej Bystrici, v ktorých bola riešená otázka platnosti postúpenia pohľadávky banky na nebankovú spoločnosť. Trval preto na podanej žalobe.

6. Žalovaný v duplike zotrval na tom, že neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože žalobca jednak nepreukázal doručenie výzvy pred postúpením pohľadávky, a to výzvy zo dňa 8.9.2014 a jednak preto, že absentuje splnenie aj druhej podmienky v zmysle tohto ustanovenia, a to omeškanie so splatením nepretržite 90 dní, ktorej začiatok podľa žalovaného plynie od doručenia výzvy a nie od prvého omeškania. Z predložených dokladov je zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 29.10.2014, teda je zrejmé, že uvedená lehota od výzvy by neuplynula. Na podporu svojho názoru, že na platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené podmienky v uvedenom ustanovení, citoval z dôvodovej správy s tým, že aj keď uvedené ustanovenie rieši aj prelomenie bankového tajomstva, dodržanie podmienok v ňom uvedených je podmienkou na platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt. Ak zákon ako jednu z podmienok vyžaduje písomnú výzvu, ktorá nebola dodržaná, resp. preukázaná, má to za následok v zmysle § 39 a 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatnosť takéhoto právneho úkonu. V tomto smere poukázal aj na názory vyslovené v dvoch rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorých nesplnenie podmienok v § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o tom, že jeho nárok nie je premlčaný, pričom vychádzal z úpravy bodu 7.6.1 VOP, ktorý umožňoval právnemu predchodcovi žalobcu požadovať predčasnú splatnosť úveru pri omeškaní so splatením jednej splátky po dobu viac ako 10 dní. Poukázal i na súdnu prax, a to rozhodnutie publikované ako R 28/1984, podľa ktorého ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Premlčacia doba preto začala plynúť od momentu, keď bol žalovaný v omeškaní so splatením jednej splátky viac ako 10 dní. Navrhol preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní s tým, že netrvajú na ich osobnej účasti na pojednávaní a trvajú na podanej žalobe. K doručovaniu výzvy zo dňa 8.9.2014 uviedol, že táto bola doručovaná formou obyčajnej zásielky, preto nedisponuje doručenkou. V zmysle bodu 10.3 VOP sa považuje takáto zásielka za doručenú tretí deň po jej odoslaní. Pre platné postúpenie pohľadávky nie je potrebné, aby sa výzva zo dňa 8.9.2014 dostala do dispozičnej sféry adresáta, stačí, ak sa banka o doručenie pokúsi, čo potvrdzuje rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.6.2016. Mal preto za to, že je daná jeho aktívna legitimácia v spore. Uvedené vyjadrenie bolo krátkou cestou na pojednávaní doručené právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý bol oboznámený s jeho podstatným obsahom.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na ich doterajších vyjadreniach a navrhol žalobu zamietnuť.

9. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom tak, ako sú uvedené vyššie (v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku), zistil tento skutkový stav:

10. Právny predchodca žalobcu, spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvoril so žalovaným dňa 4.11.2013 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3 000 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 120 mesačných splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci po 60,90 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 20.12.2013 a poslednej splátky dňa 20.11.2023. Ročná úroková sadzba bola určená ako fixná vo výške 19,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 23,35 %, priemerná RPMN vo výške 13,82 % a celková čiastka spojená s úverom vo výške 7 304,16 eur. Žalovaný neuhrádzal splátky riadne a včas, celkovo zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu iba sumu 182,98 eur, z ktorých suma 176,52 eur bola započítaná na úroky a suma 6,46 eur na poplatky. Právny predchodca žalobcu vyhotovil dňa 8.9.2014 výzvu adresovanú žalovanému, ktorou ho vyzval na zaplatenie omeškaných splátok a zároveň ho poučil o možnosti požadovať mimoriadnu splatnosť pohľadávky a dňa 6.10.2014 vyhotovil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorým oznámil žalovanému, že ku dňu 3.10.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzval ho na úhradu celého zostatku úveru. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 10.10.2014. Oznámením zo dňa 11.11.2014 bolo právnym predchodcom žalobcu oznámené žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok č. 1487/2014/CE uzatvorenej dňa 29.10.2014. Žalobca dňa 24.2.2015 uzavrel so žalovaným dohodu o urovnaní, podľa ktorej túto zmluvné strany uzavreli z dôvodu spornosti pohľadávky vo výške 3 583,72 eur vzniknutej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú nahradili novým záväzkom žalovaného vo výške 3 440,37 eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi spolu s úrokom vo výške 6,00 % ročne z dlžnej sumy, t.j. spolu sumu 4 562,44 eur v 120 mesačných splátkach, a to 119 splátok po 38 eur a poslednú splátku vo výške 40,44 eur. Na základe tejto dohody uhradil žalovaný sumu 58 eur. Dňa 14.9.2016 vyhotovil žalobca upozornenie na možnosť zosplatnenia, ktorým vyzval žalovaného na úhradu dovtedy neuhradených splátok. Túto upomienku zaslal žalobca žalovanému dňa 14.9.2016. Listom označeným ako „Zosplatnenie dlhu“ oznámil žalobca žalovanému, že jeho dlh bol zosplatnený. Tento list bol žalovanému odoslaný dňa 11.11.2015. Tieto skutkové zistenia ani neboli sporné.

11. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 53 ods. 9 účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 565 účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti ani nikto nenamietal a tieto boli nesporné.

26. Hlavné námietky žalovaného spočívali v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a z dôvodu premlčania nároku žalobcu.

27. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 zákona o bankách (ďalej len „ZoB“) v nadväznosti na splnenie podmienok § 53 ods. 9 OZ.

28. V § 92 ods. 8 ZoB sú okrem prelomenia bankového tajomstva upravené aj 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, a to omeškanie dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní a písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. Tieto podmienky podľa názoru súdu musia byť splnené. Z predložených výpisov z úverového účtu žalovaného mal súd preukázané omeškanie žalovaného s platením úveru dlhšie ako 90 dní. V súvislosti s touto podmienkou sa súd nestotožňuje s názorom žalovaného, že lehota 90 dní musí uplynúť od doručenia výzvy banky. Súd pritom vychádzal z gramatického výkladu uvedeného ustanovenia ZoB, v ktorom nie je použité slovné spojenie „... ak je po/od písomnej výzve/výzvy banky....“, teda slovné vyjadrenie uvedeného ustanovenia je potrebné vykladať tak, že ide o omeškanie aspoň 90 dní od začiatku omeškania a v tejto lehote alebo po nej banka vyzve dlžníka na úhradu dlžnej sumy. Takýto výklad sa pritom z úradnej činnosti súdu javí ako všeobecne akceptovaný, resp. značne prevažujúci aj v rozhodovacej činnosti slovenských súdov.

29. Pokiaľ ide o podmienku zaslania písomnej výzvy, právny predchodca žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Toto oznámenie bolo žalovanému doručené, a to krátko pred postúpením pohľadávky z úveru. Je pravdou, že v oznámení bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie zosplatnenej sumy úveru, teda nielen časti splatnej ku dňu vyhotovenia výzvy. Aj keď súd z nižšie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na zosplatnenie úveru, je zrejmé, že v sume uvedenej v oznámení je zahrnutá aj suma, s

ktorou bol žalovaný v omeškaní, pričom je potrebné uviesť, že právny predchodca žalobcu zasielal túto výzvu v presvedčení, že dlh skutočne predstavoval sumu uvedenú v oznámení. Citovaný § 92 ods. 8 ZoB neupravuje presne lehotu, v akej má byť výzva dlžníkovi pred postúpením pohľadávky zaslaná, ani náležitosti výzvy. Súd preto akceptoval výzvu právneho predchodcu žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ako výzvu pred postúpením pohľadávky, keďže zákon o bankách nijakým spôsobom nevylučuje, aby sa takáto výzva nemohla považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB.

30. V súvislosti s podmienkami postúpenia pohľadávky bankou a s tým súvisiacou otázkou aktívnej legitimácie žalobcu sa súd zároveň vysporiadal s otázkou možnosti postúpenia nezosplatnenej pohľadávky. Konajúci súd je toho názoru, že banka má právo postúpiť iba splatné pohľadávky. Súd vychádzal z gramatického a logického výkladu prvej a druhej vety § 92 ods. 8 ZoB. Banka má právo postúpiť peňažný záväzok, ak je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a banka ho písomne vyzvala na jeho zaplatenie. V prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB zákon uvádza, že banka nemôže uplatniť toto právo (t.j. postúpiť pohľadávku), ak dlžník uhradil omeškaný peňažný záväzok. Dlžník je v omeškaní so splnením povinnosti vtedy, ak neplnil v čase, kedy mal plniť. V prípade platenia úveru je dlžník v omeškaní po uplynutí doby splatnosti tej ktorej splátky. So zaplatením celého úveru, resp. jeho zostatku je dlžník v omeškaní buď až po uplynutí splatnosti poslednej splátky úveru alebo po predčasnom zosplatnení celého úveru. Podľa názoru súdu je preto potrebné v tomto kontexte vykladať pojem „peňažný záväzok“ aj v prvej vete cit. ustanovenia, teda že ide o peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní.

31. Právo veriteľa zosplatniť celý dlh v spotrebiteľskej zmluve, ktorý sa plní v splátkach (t.j. aj splácanie úveru), upravuje cit. § 53 ods. 9 OZ. Predpokladom na využitie tohto práva veriteľa je omeškanie spotrebiteľa so splatením splátky aspoň tri mesiace a keď súčasne veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd mal preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s viac ako troma splátkami úveru ku dňu 3.10.2014, ku ktorému právny predchodca žalobcu zosplatnil úver. Súd však nemal preukázané, že by zosplatneniu úveru predchádzala výzva zaslaná žalovanému, v ktorej by ho upozornil na uplatnenie tohoto práva. Práve výzva doručovaná pred zosplatnením celého zvyšku úveru je v podstate posledným upozornením pre dlžníka, ktorým sa mu má dať možnosť odstrániť dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a tak si zachovať možnosť splácať úver naďalej v splátkach. Vzhľadom na význam tejto výzvy je preto potrebné, aby veriteľ preukázal minimálne odoslanie výzvy dlžníkovi, teda skutočnosť, že sa takáto výzva mohla dostať do dispozičnej sféry dlžníka. V tomto smere sa súd stotožňuje s názorom, ktorý podľa posledného vyjadrenia žalobcu mal byť vyslovený Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí zo dňa 29.6.2016, avšak je potrebné uviesť, že musí byť preukázané zo strany veriteľa aspoň odoslanie takejto výzvy. Táto výzva podľa vyjadrenia žalobcu bola doručovaná obyčajnou poštou. Ak ju zaslal právny predchodca žalobcu obyčajnou zásielkou, môže si tým (resp. žalobcovi) privodiť prípadnú dôkaznú núdzu. Žalobca nepreukázal aspoň odoslanie výzvy pred zosplatnením úveru žalovanému, teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Na preukázanie odoslania výzvy pred zospaltnením úveru nepostačuje ani bod 10.3 VOP, na ktorý poukazoval žalobca, pretože aj doručenie podľa tohto ustanovenia predpokladá preukázanie odoslania zásielky (... považuje sa za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní ...), čo žalobca nepreukázal. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, teda tento mohol postúpiť žalobcovi iba pohľadávku vo výške zodpovedajúcej splatným splátkam úveru ku dňu postúpenia pohľadávok. Aplikujúc požiadavku preferencie výkladu právnych predpisov v prospech platnosti právneho úkonu (vyjadrenú vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR, napr. v náleze ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015), súd preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú iba v časti splatného dlhu ku dňu postúpenia pohľadávok na žalobcu a v tejto časti považoval žalobcu za aktívne vecne legitimovaného na podanie žaloby. V prevyšujúcej časti súd zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za neplatnú a v tejto časti nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

32. Pokiaľ ide o vyššie uvedený názor súdu týkajúci sa aspoň čiastočnej platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok (vychádzajúci z judikatúry Ústavného súdu SR) súd považuje za potrebné uviesť, že pri úkonoch právneho predchodcu žalobcu, ako tomu bolo v tomto konaní, považuje súd takýto výklad za súladný aj s princípom spravodlivosti. Opačný výklad sa súdu v danom prípade javí ako prílišný formalizmus, ktorý by spôsobil neprimerané uprednostenie dlžníka (ktorý si riadne neplnil svoje povinnosti zo zmluvy) na úkor veriteľa, najmä ak banka skutočne vyzývala žalovaného na zaplatenie dlhu minimálne pred postúpením pohľadávky, čo mal súd preukázané. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje ochranu spotrebiteľa v prípadoch, ak sa voči nemu uplatňujú nekalé podmienky, resp. nepoctivé

obchodné praktiky, ani potrebu skúmať splnenie zákonných predpokladov pri určitých úkonoch (ako napr. podľa § 92 ods. 8 ZoB), na druhej strane je však podľa názoru súdu potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že aj spotrebiteľ - dlžník, ktorý si riadne a včas neplní svoje povinnosti, musí niesť následky svojho konania, a to minimálne v časti, ktorá je „očistená“ od prípadných nárokov z neprijateľných podmienok, či nekalých obchodných praktík a ktorá spĺňa prípadné zákonom stanovené podmienky.

33. Následne sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Žalovaný pritom vychádzal z objektívneho určenia začiatku premlčacej doby a poukazoval na bod 7.6.1 VOP. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Prvá splátka úveru bola splatná 20.12.2013, žaloba bola na súde podaná dňa 23.12.2016, teda 3 roky a 3 dni po splatnosti prvej splátky. Pri 3-ročnej premlčacej dobe a nesplnení podmienok na predčasnú zosplatnenie úveru by teda do úvahy by prichádzalo maximálne premlčanie prvej splátky. Žalovaný však uhradil sumu zodpovedajúcu asi 3 splátkam, teda z tejto by bola minimálne prvá splátka pokrytá. Naviac je potrebné poukázať na to, že ak by aj v bode 7.6.1. bola upravená možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po 10 dňoch z omeškaním jednej splátky (čo v predložených VOP nie je, keďže je tam upravená lehota 3 mesiacov s omeškaním jednej splátky, čo je v súlade s § 53 ods. 9 a ak by aj táto úprava bola v súlade so zákonom (čo by vzhľadom na § 53 ods. 9 nebola), najskôr by právny predchodca žalobcu mohol celý úver predčasne zosplatniť až dňa 31.12.2013, teda aj za tohto stavu, ktorý by bol v rozpore s právom, by žalobu podal žalobca včas. V tomto smere sa preto nie je potrebné bližšie zaoberať argumentami žalovaného o momente, od kedy začína premlčacia doby plynúť, avšak súd je toho názoru, že aj v prípade, ak by boli splnené všetky podmienky na predčasné zosplatnenie úveru a postúpenie pohľadávky, by premlčacia doby začala plynúť až nasledujúcim po zosplatnení úveru, keďže až týmto úkonom veriteľa sa môže domáhať zaplatenia celého zvyšku úveru a až od tohto dňa sa môže celého tohto nároku domáhať na súde.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a názorových úvah súdu súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 428,92 eur. Ku tejto sume súd dospel nasledovne. Do času postúpenia pohľadávky bolo splatných 11 splátok po 60,90 eur, čo predstavuje celkovo sumu 669,90 eur. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 182,98 eur a po postúpení pohľadávky uhradil žalobcovi sumu 58 eur. Po odpočítaní týchto úhrad od sumy 669,90 eur vychádza suma 428,92 eur. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

35. Na záver súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k dohode o urovnaní uzavretej medzi stranami sporu. Táto bola uzavretá pri osobnej návšteve terénneho pracovníka žalobcu u žalovaného. Na výzvu súdu, v čom bola spornosť pohľadávky, resp. záväzku a kto ju namietal, sa žalobca bližšie nevyjadril. Súdu je pritom z úradnej činnosti a z rozhodovacej činnosti aj iných súdov známe, že žalobca pod zámienkou umožnenia splátok dlžnej sumy podpisuje s dlžníkmi dohody o urovnaní bez toho, aby skutočne existovala nejaká spornosť záväzku dlžníka, a teda aby boli splnené podmienky na uzavretie dohody o urovnaní. Využívajúc právnu nevedomosť dlžníkov si takto žalobca zabezpečuje novú kauzu, z ktorej je dlžník povinný platiť bez vysvetlenia, aký právny následok bude mať podpis takejto dohody. V danom prípade si naviac žalobca so žalovaným „dohodli“ aj zaplatenie úroku, aj keď v danom prípade mu neposkytol peňažné prostriedky vo forme úveru, či pôžičky, pri ktorých by do úvahy prichádzalo aj právo veriteľa na zaplatenie úrokov. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd vyhodnotil uvedenú dohodu o urovnaní ako neplatnú uzavretú za použitia nekalej obchodnej praktiky žalobcu. Za tohto stavu potom žalobca nemá právo na zaplatenie žalovanej sumy ani na základe dohody o urovnaní.

36. Žalobca si v žalobe uplatnil aj úrok z omeškania vo výške od 5,00 % ročne z celej žalovanej sumy od 11.11.2016 do zaplatenia. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol nárok požadovať aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na vyššie uvedený názor súdu o nesplnení podmienok na zosplatnenie úveru by mal žalobca nárok iba na úroky z omeškania z každej splátky osobitne počnúc dňom nasledujúcim po jej splatnosti. Splátka naposledy splatná pred postúpením pohľadávky by bola splatná dňa 20.10.2014. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 11.11.2016, kedy už boli splatné všetky splátky, ktoré mohli byť platne postúpené, súd viazaný návrhom žalobcu v tom smere, že mu nemôže priznať viac, ako si uplatnil, priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy od žalobcom požadovaného dňa, a to vo výške, v ktorej si ich uplatnil,

keďže táto je v súlade s citovanými právnymi predpismi. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3 382,37 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 428,92 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 12,68 %. Žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Úspech žalovaného teda predstavuje 87,32 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch strán sporu bol žalovaný úspešný v 74,64 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.