Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/106/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1./ J. B., nar. XX.XX.XXXX, X./ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom W. č. XX, žalobcovia v 1./ a 2./ rade zastúpení Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 4, proti žalovaným: 1./ L. V., nar. XX.XX.XXXX, 2./ Z. V., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom W. č. XXX, žalovaní v 1./ a 2./ rade zastúpení JUDr. Martinom Kratochvílom, bytom Prašice, 1. mája 15/15, o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v 1./ a 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. decembra 2016, č. k. 7C/61/2014-147, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.12.2016 č. k. 7C/61/2014-147 pri právnom posúdení podľa § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 Obč. zák., § 72 ods. 1 až 5, § 73 ods. 1, § 79 ods. 1, 2 a § 80 ods. 1, 2 zák. č. 251/2012 Z. z., o energetike, spoločne a nerozdielne uložil žalovaným v 1./ a 2./ rade, aby v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku požiadali príslušného prevádzkovateľa plynárenskej siete o zrušenie odberného plynového zariadenia na pripojenie rodinného domu žalovaného v 1./ rade na parc. č. XXX/ X v kat. území W., k distribučnej sieti plynárenských zariadení umiestneného na pozemku žalobcov na parc. č. XXX/X v kat. území W..

2. Žalobcom v 1./ a 2./ rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pretože to boli práve žalobcovia v 1./ a 2./ rade, ktorí boli v konaní plne úspešní a preto im vznikol nárok na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu, ako aj titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval žalobu žalobcov v 1./ a 2./ rade za dôvodnú, pretože vybudovaná spoločná plynová prípojka pre obidva rodinné domy (súp. č. XX a súp. č. XX) vlastnícky patriace žalobcom v 1./ a 2./ rade a žalovanému v 1./ rade, ku ktorej pripojovací plynovod vedie cez parcelu č. XXX/X (teraz č. XXX/ X) patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1./ a 2./ rade, čím dochádza nad mieru primeranú pomerom k obťažovaniu žalobcov pri výkone ich vlastníckeho práva, ktoré robí obťažným v tom, že žalobcom bráni v riadnom užívaní nehnuteľností tým spôsobom, za akým účelom nehnuteľnosti kupovali. Žalobcovia vo veci uviedli, že si z tohto dôvodu nemôžu vybudovať napr. bazén, altánok alebo prístavbu.

4. Z čestného prehlásenia P. P., ktorý spolu už s teraz neb. otcom Y. P. predmetné nehnuteľnosti predali žalobcom vyplýva, že P. P. si nebol vedomí toho, že k užívaniu parcely č. XXX/X (teraz č. XXX/X) a k plynovej prípojke sa v čase kúpy vzťahovali práva tretích osôb, čo nakoniec

dosvedčuje aj tvrdenie žalobcov, že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy o tomto žiadnu vedomosť nemali. Riadne užívanie nehnuteľností, t. j. riadny výkon vlastníckeho práva je predmetnou plynovou prípojkou a vedením plynového potrubia po pozemku žalobcov obmedzujúci, čo vyplýva aj z povinnosti dodržiavania ochranného a bezpečnostného pásma a minimálnej vzdialenosti od plynovodu vychádzajúc z technických noriem a právnych predpisov. Takisto bolo preukázané, že tento stav v súčasnej dobe zhoršuje vzájomné susedské vzťahy medzi žalobcami a žalovanými, ktoré už riešila polícia aj starosta obce, pričom ich podstata spočíva v tom, že žalovaní napádajú žalobcov v tom smere, že títo im majú vypínať plyn.

5. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných vyplýva, že by súhlasili s prekládkou plynovej prípojky, avšak pod tou podmienkou, že 50 % nákladov by hradili žalobcovia. Takéto riešenie by nebolo v rozpore so stanoviskom žalobcov, ktorí by súhlasili s odstránením prípojky a potrubia na vlastné náklady, ale vzhľadom k tomu, že neodoberajú plyn, nemôžu tak urobiť. Ako druhú podmienku uviedol právny zástupca žalovaných udelenie súhlasu v rámci územného a stavebného konania, pričom z dokazovania vyplynulo, že neudelenie tohto súhlasu vyvolalo predmetný spor, nakoľko žalovaný v 1./ rade udelenie súhlasu nemôže podmieňovať s tým, čo si žalobcovia v konaní uplatňujú. Z vykonaného dokazovania vyplynul pre súd prvej inštancie aj ten záver, že žalovaný v 1./ rade má možnosť vybudovať plynovú prípojku aj tým spôsobom, že sa napojí na plynovod nachádzajúci sa za pozemnou komunikáciou pred parc. K., ktorá je v jeho vlastníctve.

6. Pasívnu legitimáciu žalovaného v 1./ rade v tomto spore vyvodil súd z existencie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej predmetná plynová prípojka vedie, pričom je ukončený hlavným uzáverom plynu na hranici parc. č. XXX/X. Za hlavným uzáverom plynu pokračuje plynová prípojka, ktorej vlastníkom je odberateľ plynu, t. j. žalovaná v 2./ rade, čím je daná jej pasívna legitimácia v tomto spore vychádzajúc pritom s obsahom zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej medzi SPP a.s., ako dodávateľom plynu a žalovanou v 2./ rade ako odberateľkou plynu.

7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1./ a 2./ rade, žiadajúc odvolací súd, aby v zmysle § 388 rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že podanú žalobu v plnom rozsahu zamietne, pričom pre prípad úspechu požadujú náhradu trov konania.

8. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia sú nad mieru obvyklú pomerom obmedzovaní vo svojich právach. Na jednej strane súd konštatoval, že ust. § 127 Obč. zák., nie je možné použiť na to, aby sa niekto domáhal, aby povinná osoba niečo vykonala, napr. odstránila, premiestnila alebo opravila určitým spôsobom niečo a potom ten istý paragraf použil ako podklad svojho rozsudku.

9. Takisto súd opomenul tú skutočnosť, že žalovaní nie sú vlastníkmi odberného plynového zariadenia, tak ako to vyžaduje ust. § 127 cit. zák. Nesprávne si vyložil aj obsah ust. § 79 a § 80 zák. o energetike, pričom tieto ustanovenia sa vzťahujú na iné plynovody, a nie na odberné plynové zariadenie. Ako žalovaní vo svojich výpovediach viackrát uviedli, že námietku premlčania vznášajú podľa § 101 Obč. zák., a nie podľa § 504 tohto zákona, ako nesprávne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku súd.

10. Ochranné a bezpečnostné pásma, tak ako uvádza OS Topoľčany sa netýkajú odberného plynového zariadenia, ktoré je predmetom tohto sporu. Súd nedefinoval, ktorá vzdialenosť, aby sa mala vzťahovať na prejednávaný prípad, čím nesprávne použil ustanovenie právneho predpisu, ktorý sa na daný prípad nevzťahuje. Takisto doposiaľ nebolo zistené, v akej hĺbke sa vlastne odberné plynové zariadenie nachádza a teda či vôbec nejakým spôsobom obmedzuje žalobcov ako vlastníkov pozemku.

11. V danom prípade nejde o určenie vlastníckeho práva alebo o jeho neurčenie, čo znamená, že uplatnené právo podlieha premlčaniu, k čomu podľa ich názoru došlo, pretože žaloba bola podaná na OS Topoľčany dňa 10.03.2014 a existenciu odberného plynového zariadenia žalobcovia zistili už v r. 2010. Uvedené znamená, že v danom prípade bola žaloba dávno podaná po uplynutí premlčacej lehoty.

12. Vzhľadom k tomu, že žalovaní nie sú vlastníkmi odberného plynového zariadenia, nemôžu napĺňať ani znak toho, že by týmto odberným plynovým zariadením niekoho obťažovali alebo vážne ohrozovali výkon jeho práv.

13. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade sa k podanému odvolaniu žalovaných v 1./ a 2./ rade písomne nevyjadrili.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal odvolaním žalovaných v 1./ a 2./ rade zo dňa 03.01.2017 napadnutý rozsudok OS Topoľčany zo dňa 14.12.2016 č. k. 7C/61/2014-147 procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že predmetné odvolanie je v prevažnej miere uplatnených odvolacích dôvodov opodstatnené.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákone neustanovuje inak.

16. V prejednávanej veci odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok zo dňa 14.12.2016 č. k. 7C/61/2014-147 procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odôvodnenie stanoviska, resp. záveru súdu, ktoré ho primälo v podstate vyhovieť podanej žalobe žalobcov v 1./ a 2./ rade v plnom rozsahu, je nepostačujúce, a zároveň vyznačujúce sa čiastočne aj nepresvedčivosťou, čo je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 veta tretia CSP. Tento rámec odôvodnenia z hľadiska jeho dôvodov a rozsahu stavia napadnutý rozsudok aj do pozície predčasnosti, pretože súdu prvej inštancie zaujaté právne závery v niektorých smeroch nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie zodpovie otázku, o aký druh občianskoprávnej žaloby v zmysle § 137 ide, a takisto zistí, či vzhľadom na charakter požadovaného žalobného petitu zo strany žalobcov v 1./ a 2./ rade je vôbec daná vecná príslušnosť okresného súdu na rozhodovanie v danej veci.

18. Za predpokladu danosti dostatku vecnej príslušnosti v ďalšom konaní zameria svoju pozornosť na objasnenie tej skutočnosti, či k parcele žalobcov v 1./ a 2./ rade č. XXX/X teraz parc. č. XXX/X nedošlo k zriadeniu vecného bremena „in rem“ v zmysle § 151 Obč. zák. Zaťaženie v súvislosti s týmto inštitútom sa vždy týka nehnuteľnosti a prevodu vlastníckeho práva k nej prechádza ťarcha v podobe vecného bremena na právneho nástupcu pôvodného vlastníka, a to bez ohľadu na to, či tento právny nástupca o existencii vecného bremena vedel alebo nie. V tejto súvislosti sa zameria najmä na zistenie toho, či vôbec vecné bremeno vzniklo, za akých podmienok a ak áno, v čom vlastne spočíva jeho porušenie.

19. V ďalšom konaní z hľadiska právne - argumentačného a najmä v súlade s obsahom zák. č. 251/2012 Z. z., konkrétne § 2 písm. c/, bod 20 za plynovú prípojku bude považovať odberné plynové zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu, ktoré sa začína za hlavným uzáverom plynu a končí plynovými spotrebičmi spotrebiteľa. V nadväznosti na možné použitie ust. § 127 Obč. zák., v tomto spore bude povinnosťou súdu jednoznačne zistiť a aj z právneho hľadiska náležite odôvodniť vlastnícke právo, či už fyzickej alebo právnickej osoby k tomuto odbernému zariadeniu, pretože povinnosť uložená súdom podľa tohto zákonného ustanovenia môže byť uložená voči vlastníkovi veci, v danom prípade odberného plynového zariadenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nie je možné ustáliť, či uloženie vo výroku napadnutej povinnosti bolo žalovaným v 1./ a 2./ rade zrealizované s poukazom na ust. § 127 ods. 1 alebo § 126 Obč. zák. Takisto v ďalšom konaní súd objasní aj tú skutočnosť, či predmetné odberné plynové zariadenie v súčasnosti užívajú, t. j. odoberajú prostredníctvom neho plyn obidve strany sporu, resp. iba žalovaní v 1./ a 2./ rade. Otázka zistenia vlastníka predmetného odberného zariadenia je dôležitá aj z pohľadu možnej aplikácie ust. § 81 ods. 1, 2 zák. č. 251/2012 Z. z., pri ktorej by za predpokladu dosiahnutia dohody medzi vlastníkom a osobou, ktorá potrebu preložky vyvolala, resp.

vyvolá, sa mohlo dosiahnuť aj prípadné vyriešenie tohto sporu. Aj zo správy SPP - distribúcia zo dňa 20.10.2014 vyplýva, že za hlavným uzáverom plynu pokračuje odberné plynové zariadenie, ktorého vlastník je odberateľ plynu. Súd prvej inštancie preto musí zistiť, či týmto vlastníkom je súčasný odberateľ plynu, t. j. žalovaná v 2./ rade alebo právni predchodcovia žalobcov v 1./ a 2./ rade, ako bývalí majitelia parcely č. XXX/X, resp. č. XXX/X.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že žaloby týkajúce sa ochrany vlastníckeho práva premlčaniu nepodliehajú. Z pohľadu vznesenej námietky premlčania sa súd prvej inštancie v širších súvislostiach zameria na preukázanie existencie určitej dohody o zriadení predmetného plynového zariadenia, resp. jeho trase medzi právnymi predchodcami strán tohto sporu, zistenia jej účinnosti, a ak k takejto dohode došlo, tak aj tým, či právo a povinnosti z nej plynúce nepodliehajú premlčaniu (R 50/1985).

21. Vzhľadom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalovaných v 1./ a 2./ rade rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

22. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 .

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .