Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csr-1-2017.pdf
PDF · 94.15 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3Csr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš, sudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobcu O. J., F.. XX. XX. XXXX, T. XXX XX J. XXX, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený pri Asociácií pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, sp. zn. J. XXXXX/XX zo dňa 06.07.2016.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 19. 06. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp. zn. J. XXXXX/XX zo dňa 06. 07. 2016. V žalobe uviedol, že namieta platnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spochybňuje oprávnenie osoby, ktorá s ním zmluvu uzatvorila. Zmluva nemá náležitosti v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Namieta odplatu vo výške 196,- Eur, pričom si požičal len 200,- Eur. Myslí si, že by mu žalovaný mal vrátiť 52,- Eur, pretože už zaplatil 250,- Eur. Stály rozhodcovský súd rozhodoval v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv, že rozhodol v jeho neprospech. Rozhodcovský rozsudok ani výzva na žalobnú odpoveď mu doručené neboli.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 11. 2016 a vykonateľnosť dňa 02. 01. 2017. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná oneskorene podľa § 46 ods. 1 z.č. 335/2014 Z.z. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 3 z.č. 335/2014 Z.z. a § 56 ods. 5 z.č. 233/1995 Z.z. uviedol, že povinný môže podať žalobu aj v lehote na podanie námietok v exekúcií - v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. 2768/17 je datované dňa 30. 05. 2017 a žalovanému bolo doručené dňa 04. 07. 2017. žalovaný sa domnieva, že žalobcovi bolo upovedomenie doručené ten istý deň, resp., že nebolo doručené pred dňom 19. 06. 2017. Lehota začína plynúť až nasledujúcim dňom po doručení. Žaloba bola súdu doručená 19. 06. 2017, teda po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa z.č. 335/2014 Z.z. a pred začatím plynutia lehoty podľa z.č. 233/1995 Z.z.. Žalovaný tak nepodal žalobu v zákonom stanovenej lehote.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými dokladmi a to podanou žalobou, vyjadrením žalovaného zo dňa 08. 09. 2017, návrhom na začatie rozhodcovského konania, zmluvou o úvere zo dňa 28. 05. 2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 28. 05. 2014, štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN a priemernej RPMN, prehľadom povinností, práv a záväzkov, pokusom o zmier zo dňa 08. 06. 2015, výzvou k označeniu rozhodcovského súdu, oznámením o výbere rozhodcovského súdu, ustanovením rozhodcu, výzvou na žalobnú odpoveď zo dňa 28. 04. 2016 s kópiou doručenky, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 06. 07. 2016 s doručenkou o prevzatí rozhodcovského rozsudku, spisom 10Er/319/2017 a priemernou úrokovou sadzbou NBS.
4. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav. Dňa 28. 05. 2014 uzatvorili žalovaný ako veriteľ a žalobca ako spotrebiteľ zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný poskytol žalobcovi sumu 200,- Eur a žalobca sa zaviazal splatiť istinu spolu s poplatkom vo výške 196,- Eur. V Zmluve je uvedená ročná úroková sadzba vo výške 39,15%, čo predstavuje sumu 78,30 Eur, administratívne náklady vo výške 117,76 Eur, celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 396,- Eur, RPMN 98%, priemerná RPMN 45,02% a termín konečnej splatnosti 28. 05. 2015. Súčasne s úverovou zmluvou uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu. Dňa 08. 06. 2015 vyzval žalovaný žalobcu cestou advokáta na úhradu dlhu. Po výzve k určeniu rozhodcovského súdu a ustanovení rozhodcu, bola zo strany rozhodcovského súdu zaslaná žalobcovi výzva na žalobnú odpoveď. Ten si výzvu prevzal dňa 30. 05. 2015. Dňa 06. 07. 2016 bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. J. XXXXX/XX. Rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 04. 08. 2016. Právoplatnosť nadobudol dňa 14. 11. 2016 a vykonateľnosť 02. 01. 2017. Žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému úrok vo výške 48,04 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,04 Eur, poplatok vo výške 65,70 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, poplatok za upomienku vo výške 10,- Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 80,24 Eur.
5. Podľa § 45 ods. 1 z.č. 335/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.
6. Podľa § 46 ods. 1 z.č. 335/2014 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
7. Podľa § 46 ods. 3 z.č. 335/2014 Z. z., Ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu28) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> aj v exekúcii.
8. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca si prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 04. 08. 2016 ako vyplýva z kópie doručenky. Žalobca sa napriek riadnemu predvolaniu (doručenému) pojednávania nezúčastnil, súd tak nemal možnosť zistiť názor žalobcu na podpísanú doručenku. Rovnako považuje za preukázané, že žalobca podal žalobu až 19. 06. 2017, to znamená po uplynutí lehoty podľa § 46 ods. 1 z. č. 335/2014 Z. z. Rovnako má však preukázané, že na majetok žalobcu je na návrh žalovaného vedená exekúcia č. Er 319/2017. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 23. 05. 2017. Z exekučného spisu súd zistil, že dňa 19. 06. 2017 podal žalobca návrh na zastavenie exekúcie a uviedol, že námietky nepodal. Nepodarilo sa zistiť kedy bolo upovedomení o začatí exekúcie povinnému (žalobcovi) doručené. Súd má ale preukázané, že žaloba bola podaná po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, keďže žiadal 19. 06. 2017 o zastavenie exekúcie. Na rozdiel od žalovaného si súd nemyslí, že žaloba bola podaná predčasne. Žalobca po zmeškaní 3 mesačnej lehoty sa potom môže brániť tak, že v exekučnom konaní podá námietky, alebo môže podať žalobu v lehote na podanie námietok v exekúcií, prípadne využije obe možnosti spoločne. Je samozrejmé, že námietky môže podať až po doručení upovedomenia, pretože námietky sú reakciou na doručené upovedomenie, na samotnú exekúciu. Naopak žaloba nie je reakciou na exekúciu, ale na namietaný
rozhodcovský rozsudok. Podmienkou je, aby bolo začaté exekučné konanie a to začalo udelením poverenia. Súd je preto toho názoru, že podstatným pre plynutie lehoty je jej koniec - 14 dní od doručenia upovedomenia, začiatok lehoty je však daný začatím exekúcie. Súd má tak preukázané, že lehota na podanie námietok neuplynula, tak ako neuplynula ani lehota na podanie žaloby a tá nebola podaná predčasne. Keďže ide o spor spotrebiteľský, súd sa pri nejednoznačnom výklade zákona priklonil k výkladu v prospech spotrebiteľa.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 9 ods.2 z.č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
19. Podľa § 11 ods.1 písm. b)z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
20. Súd konštatuje, že predložená úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.. V zmluve nie je uvedený počet a výška splátok, počet splátok je uvedený len v štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere, čo však súd nepovažuje za súčasť zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z. z.). Súd považuje dohodnutú úrokovú sadzbu vo výške 39,15% sa sadzbu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súd síce akceptuje zvýšenú mieru rizika nebankových subjektov poskytujúcich úvery problémovým klientom nepriechodnými u bánk, ale toto riziko musí byť vyjadrené v primeranej sadzbe. Súd vychádzal z priemernej úrokovej sadzby poskytovanej obchodnými bankami a zistil, že priemerná sadzba za obdobie máj 2014 u úverov splatných do 1 roka je 8,11%. Viac ako štvornásobok tejto hodnoty, považuje súd za rozpor s dobrými mravmi. Túto časť zmluvy preto súd považuje za neplatnú. Keďže ide o absolútnu neplatnosť, súd nemôže z vlastnej iniciatívy neplatnú sadzbu nahradiť sadzbou prijateľnou. Podľa názoru súdu tak zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) z.č. 129/2010 Z.z.). Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) a k) cit. zákona, preto zo zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona č. 129/2010 Z. z., súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Na túto skutočnosť však rozhodcovský súd neprihliadal.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je podaný dôvodne a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Je nesporné, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 28. 05. 2014 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Súd považuje za preukázané, že uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pričom na vzniknutý záväzkový je potrebné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom žalovaný bol podnikateľom a medzi predmet jeho činnosti patrilo aj poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a preto súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Na základe tejto zmluvy o úvere vznikla pohľadávka proti žalobcovi, ktorú si žalovaný uplatnil v konaní na Rozhodcovskom súde, pričom právomoc Rozhodcovského súdu rozhodnúť spor bola daná z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 28. 05. 2014. Súd sa zameral na zákonnosť vydania rozhodcovského rozsudku, najmä či mal rozhodcovský súd právomoc vec rozhodnúť. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca sa pojednávania nezúčastnil, nemal súd možnosť preveriť okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Ale z jej obsahu považuje za preukázané, že ide o akcesorickú súčasť formulárovej zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu súd považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná, pretože znemožňuje žalobcovi ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodnutie sporu pred štátnym súdom ak podá žalobu dodávateľ. Rozhodcovská zmluva síce poskytuje žalobcovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade ak rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ, tak spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu a teda možnosť spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd je iba iluzórna, keďže trvá len do podania žaloby na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že v prípade sporov medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi je to výlučne dodávateľ kto iniciuje rozhodcovské konanie. Rozhodcovskou zmluvou sa spotrebiteľovi odňalo právo brániť sa a podať žalobu ak už bola podaná oprávneným na rozhodcovskom súde a spotrebiteľ potom môže postupovať iba v zmysle § 46 z. č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keď sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale len z dôvodov zákonom presne vymedzených. Z vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že žalobca si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal a táto bola veriteľom vopred pripravená v rámci obchodných podmienok a teda žalobca nemal možnosť zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah. V podstate mohol obe zmluvy ako celok len odmietnuť alebo prijať. Keďže rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, tak táto skutočnosť spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu a preto je potrebné konštatovať neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Uvedená rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá spolu s podpisom zmluvy, boli vopred pripravené na predtlačených formulároch, čo spôsobuje nevyváženosť rozhodcovskej zmluvy a preto súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi dodávateľom a navrhovateľom ako spotrebiteľom je neplatná. Keďže rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol určený na rozhodovanie konkrétny rozhodcovský súd, je neplatná, tak Stály rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a rozhodovať z nedostatku právomoci. Samotný
postup rozhodcovského súdu v konaní nasvedčuje tomu, že bolo snahou súdu obísť ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Keďže súd dospel k názoru, že uzatvorená rozhodcovská zmluva je neplatná, rozhodcovský súd vo veci konať nemohol, pretože bol ustanovený v rozpore so zákonom - bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Z uvedených dôvodov v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. d), e) a i) z. č. 335/2014 Z. z., súd vyhovel návrhu žalobcu zrušením rozhodcovského rozsudku uvedeného vo výrokovej časti rozhodnutia.
22. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C. s. p.. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)