Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-163-2017.pdf
PDF · 84.97 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/163/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L..L. XX, S., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému nepriznáva nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.7.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.05.2012 a Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.07.2012, uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné a tiež určenia, že zmenka zo dňa 22.05.2012 a zmenka zo dňa 30.07.2012, ktoré vystavil žalobca na rad žalovaného sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.05.2012 so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a dňa 30.07.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX a napriek tomu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na samostatnom dokumente predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach aj preto, že nebola s ním individuálne dojednaná a zároveň mu bola podsunutá na podpis vlastná zmenka. Listom zo dňa 24.09.2013 a zo dňa 10.10.2013 žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobca sa v rámci Dohody o zrážkach zo mzdy duplicitne zaviazal uhradiť aj pohľadávku zo zmenky, ktorá je vzhľadom na spotrebiteľský právny vzťah neprípustná. Podľa názoru žalobcu je dohoda o zrážkach zo mzdy absolútne neplatná, keďže sama o sebe predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v rozpore so všeobecne uznávanou praxou ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany, v rozpore s dobrými mravmi a nespĺňa ani formálne zákonné predpoklady na svoju platnosť. Žalobca poukázal na závery Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti SR v zmysle ktorej, dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ je nútený uzatvoriť túto dohodu už v čase vzniku právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody zakladá žalobca na skutočnosti, že len žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza a vysloviť neplatnosť predmetnej dohody, aby zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy. Žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný jednostranným rozhodnutím. Na preukázanie naliehavého právneho záujmu poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8Cdo 484/2014.
3. Zároveň sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel a nariadil uznesením zo dňa 7.8.2017 č.k. 27Csp/163/2017-14 neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.05.2012 ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.07.2012 ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným. Po odvolaní žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23Co/382/2017-43 zo dňa 13.11.2017 potvrdil napadnuté uznesenie.
4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok. Ďalej uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky náležitosti podľa § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Bola uzatvorená písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Žalovaný má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasledujúcich OZ. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá ma spotrebiteľský alebo iný charakter dohodou o zrážkach zo mzdy nie je vylúčená ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ani ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, ani ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, ani ustanoveniami smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a smernice Rady 87/102/EHS.
5. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu, pretože sa písomne vopred ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvami o úvere, Dohodami o zrážkach zo mzdy, Zmenkami, žiadosťami o vykonávanie zrážok zo mzdy, výplatnou páskou žalobcu za mesiac 05/2017 i s obsahom celého spisového materiálu.
6. Z priložených listín vyplýva, že žalobcovi boli poskytnuté dva úvery, a to Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.05.2012 a Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.07.2012. K zmluvám o úvere podpísal žalovaný aj dohody o zrážkach zo mzdy dňa 22.5.2012 variabilný symbol XXXXXXXXXX a dňa 30.7.2012 variabilný symbol XXXXXXXXXX a tiež zmenky vystavené žalobcom na rad žalovaného dňa 22.5.2012 číslo XXXXXXXXX a dňa 30.7.2012 číslo XXXXXXXXX.
7. Podľa § 137 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia neplatnosti predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy a neplatnosti zmeniek z titulu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Právne úkony, ktorých určenia neplatnosti sa v konaní žalobca domáha, sú v zmysle právnej teórie ako aj rozhodovacej praxe súdov právnymi skutočnosťami, s ktorými objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a
povinností. Súd v prvom rade posudzuje predmetnú žalobu v zmysle príslušných ustanovení CSP, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016, t.j. pred podaním žaloby.
9. V kontexte procesnej prípustnosti predmetnej žaloby podľa súčasného znenia § 137 CSP, súd poukazuje na osobitnú časť dôvodovej správy k § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje.... Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napr. Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“
10. Vychádzajúc takto zo znenia ustanovenia § 137 písm. d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonníka (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky (podľa § 137 písm. d) CSP) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Za takýto osobitný právny predpis (právnu normu) nemožno považovať ani zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v § 3 ods. 5 veta prvá zákona o ochrane spotrebiteľa (proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva) nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Podľa tohto citovaného ustanovenia sa spotrebiteľ môže domáhať ochrany svojho práva, ale nie je v zákone presne špecifikované, že ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti tak, ako je takáto dikcia vo vyššie uvedených zákonoch, ktoré ako osobitné právne predpisy pripúšťajú určovaciu žalobu o určenie právnej skutočnosti. Vo všeobecnosti zákon o ochrane spotrebiteľa iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva bez toho, aby bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ domáha svojho práva proti porušiteľovi na súde, a teda v danom prípade možno konštatovať, že ani zákon č. 250/2007 Z. z. nie je osobitným predpisom, na základe ktorého by súd mohol konať podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP. Jediný zákon, ktorý umožňuje, aby sa spotrebiteľ domáhal na súde určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru je ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Za takýto osobitný právny predpis nemožno považovať ani ustanovenie § 39 OZ, na základe ktorého sa domáha žalobca určenia neplatnosti zmeniek a následne i dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle vyššie uvedeného.
11. Vychádzajúc z uvedeného výkladu súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, pretože žalobca sa nedomáha určenia práva a je neprípustná aj podľa písm. d) uvedeného ustanovenia, pretože žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje a preto súd, už bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci žalobu zamietol.
12. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8Cdo 484/2014, na ktoré poukázal žalobca v žalobe, súd uvádza, že vychádzalo z právnej úpravy § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku platnej do 30.6.2016. Podľa nej bolo možné domáhať na súde žalobou určenia či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak bol preukázaný naliehavý právny záujem. V súčasnosti od 1.7.2016 už nie je možné aplikovať dané rozhodnutie, nakoľko nový procesný poriadok CSP platný ku dňu podania žaloby vylúčil podanie žaloby o určenie neplatnosti resp. platnosti právnych skutočností, aj keď je preukázaný naliehavý právny záujem ale osobitný právny predpis neupravuje podanie takejto žaloby.
13. Súd ďalej uvádza, že žalobca ani žiadnym relevantným spôsobom nereagoval na argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho vyjadrení k žalobe, ktorý v bode I. navrhol žalobu zamietnuť práve z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP na určení neplatnosti a z dôvodu, že nie je možné po zmene procesného zákona domáhať sa určenia „právneho vzťahu“ podľa § 80 písm. c) OSP.
14. Žalobcovi však nič nebráni v tom, aby sa na súde domáhal ochrany svojich práv novou žalobou v súlade s § 137 písm. c) CSP.
15. Podľa § 255 ods. 1 zák. .č. 160/2015 Z.z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
17. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Plne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.