Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-88-2017.pdf
PDF · 104.28 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/88/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkyne: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 24785199, v konaní právne zastúpená JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773 so sídlom ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: M. M., S.. XX.XX.XXXX, M. U. XX,o zaplatenie 992,20 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 476,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 476,20 € od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalovanej náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 15.6.2017 domáhala zaplatenia sumy 992,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 476,20 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. 2. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku: 2.1. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe uviedla, že žalovaná a právny predchodca žalobkyne, spoločnosť Provident Financial, s.r.o.. IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49. 621 09 Bratislava (ďalej len ,.Provident) uzavreli dňa 19.4.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy poskytla spoločnosť Provident Žalovanému bezúčelový úver vo výške 600,00 EUR. Peňažné prostriedky boli žalovanej odovzdané v hotovosti pri podpísaní Zmluvy. Žalovaná prevzatie peňažných prostriedkov potvrdzuje podpisom Zmluvy (viď. orámovaná časť Zmluvy, strana 1.). 2.2. Žalovaná sa v Zmluve zaviazala tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, tj. 26.4.2013. a posledná splátka bola splatná dňa 13.6.2014. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 207,00 eur. ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) a administratívny poplatok, (taktiež vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1). Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. 2.3. Súčasne so Zmluvou žalovaná uzavrela Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident a to na žalovaným určenom mieste
(zamestnaní, bydlisko - viď článok 1.1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Za to sa žalovaná zaviazala uhradiť sumu vo fixnej výške 309,00 eur, ktorú sa zaviazala splácať v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí Zmluvy, tj. 26.4.2013. a posledná splátka bola splatná dňa 13.6.2014 - viď článok 1.2 zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzavretá dňa 19.4.2013 pred prijatím §9 ods. 12, 13 zákona č. 129/2010 Z.z. 2.4. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 1 116,00 eur (istina vo výške 600,00 EUR. úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé období trvania úveru 207,00 EUR a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 309,00 EUR). Celkovú čiastku 1 116,00 EUR sa žalovaná zaviazala uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok á 18,60 EUR. 2.5. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila celkovo 123,80 eur. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. 2.6. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident. poskytla žalovanej bezúčelový úver na období 60 týždňov počnúc dňom podpísaní Zmluvy tj. 19.4.2013. Konečná splatnosť úveru tak nastala 60 týždňov po podpísaní Zmluvy, tj. 13.6.2014. 2.7. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpení pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobkyňu. Žalovanej bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. 2.8. Hodnota postúpenej pohľadávky predstavovala ku dňu postúpení pohľadávky celkovo 992,20 eur (celková čiastka úveru ponížená o platby žalovanej, uhradené ku dňu postúpení pohľadávky). Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila celkovo 123,80 eur. Tato čiastka bola v súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu a následne na náklady spojené s úverom. 2.9. Žalovaná súčasnému veriteľovi neuhradila na danú pohľadávku žiadnu platbu. Poslednú upomienku pred podaním žaloby žalobkyňa odoslala žalovanej dňa 17.2.2017. 2.10. Žalobkyňa si danou žalobou tak uplatňuje istinu 476,20 eur (pôvodná istina vo výške 600,00 eur ponížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom, vo výške 516,00 eur a úrok z omeškania z istiny vo výške 476,20 eur od 17.12.2016.
3. Žalobkyňa predložila tieto listinné dôkazy: 3.1. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.4.2013 - kópia Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.4.2013, štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a platobná história žalovanej. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že bola uzatvorená - podpísaná oboma zmluvnými stranami dňa 19.4.2013. Pôvodný veriteľ sa zmluvou zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver vo výške 600,- eur pričom celkové náklady zákazníka boli tvorenej súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu. Úrok bol v zmluve uvedený úrokovej sadzbe vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 86,40 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 120,60 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy tak predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov ( ďalej len „RPMN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú bol spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi predstavovala sumu 807,- eur. Priemerná hodnota RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 47,29 %. Žalovaná sa zaviazala veriteľovi dlžnú sumu splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od 1. po predposlednú bola vo výške 13,45 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 13,45 eur. Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. 3.2. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru ktorá bola podpísaná zmluvnými stranami dňa 19. 4. 2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ sa zaviazal spotrebiteľovi za odmenu vo výške 309,- eur pravidelne poskytovať službu spočívajúcu vo prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy číslo XXXXXXXXX. Prevzaté sumy od zákazníka bezodkladne použije na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. V článku II. zmluvy sa uvádza, že táto zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky sú predmetom služby podľa článku 1 ods. 1. 3.3. Údaje zo zmluvy o úvere sú uvedené v „Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere“, ktoré boli podpísané žalovanou. 3.4. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva že žalovaná celkovo uhradila zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sumu 123, 80 €.
3.5. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 a podacieho hárku k oznámeniu o postúpení pohľadávky > zo dňa 16.12.2016 - kópia vyplýva, že pohľadávka, ktorá bola predmetom žaloby bola postúpená na žalobcu. 3.6. Predžalobnou výzvou zo dňa 11.5.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 1003,11 eur najneskôr do 23.5.2017. Žalobca pripojil aj podací hárok k predžalobnej upomienke.
4. Žalovaná sa v konaní nevyjadrila, nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou a zistil skutkový stav ako vyplýva z bodov 1. - 4. tohto odôvodnenia.
6. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:
6.1. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.9. 2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.2. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 9.6.2013 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6.3. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 9.6.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
6.4. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 9.6.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
6.5. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 9.6.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
6.6. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
7. Po právnom posúdení na základe citovaných zákonných ustanovení nie sú žiadne pochybnosti a žalobkyňa to ani nenamietala, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi právnym predchodcom žalobkyne ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovanou ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva tak, ako to má na mysli citované znenie ust. § 52 ods. 2 OZ a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).
8. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru právneho predchodcu žalobkyne v prospech žalovanej v sume 600,- eur. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy v časti týkajúcej sa dojednaných splátok splácania úveru a ich splatnosti, ako aj v časti dojednania termínu splatnosti poslednej splátky súd konštatuje, že v tejto časti možno zmluvu hodnotiť ako neurčitú. Zmluvne bolo dojednané, že splátky je povinný dlžník uhrádzať v týždenných splátkach v počte 60 krát po 13,45 €, pričom splatnosť prvej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky bola určená 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy, pričom pri počítaní jednotlivých splátok vychádza termín poslednej splátky na 13.6.2014 a termín konečnej splatnosti 15.6.2014. Súd musí konštatovať, že takýto spôsob určenia splatnosti jednotlivých splátok ako aj termínu konečnej splatnosti úveru je neurčitý a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru ako aj deň, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Nie je zrejmé, či splatnosť prvej splátky sa má odvíjať odo dňa uzavretia zmluvy, t. j. od 19.4.2013 alebo sa počíta odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy. Keďže od prvej splátky sa odvíja splatnosť každej ďalšej splátky, takýmto spôsobom je neurčito určená aj splatnosť každej nasledujúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky je však určená odlišným spôsobom, ktorý má byť 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takto určená splatnosť jednotlivých splátok aj konečnej splatnosti úveru je podľa názoru súdu neurčitá, v dôsledku čoho spotrebiteľ len s ťažkosťou môže určiť skutočný deň splatnosti splátky, ktorú má plniť, pričom určenie splatnosti jednotlivých splátok ako aj termín konečnej splatnosti úveru je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ich neuvedenie, prípadne uvedenie takýmto neurčitým spôsobom má za následok pre veriteľa, že nemôže žiadať od dlžníka dojednané úroky a poplatky.
9. Vo vzťahu k tomuto nedostatku zmluvy je treba zdôrazniť, že tento záver reflektuje i judikatúru Súdneho dvora EU (prípad č. C-42/15 vo veci Biróová), z ktorej možno vyvodiť, že nie je nezlučiteľnou so Smernicou EP a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vnútroštátna úprava, ktorá sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou absenciu takej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. O takýto prípad presne v tomto prejednávanom spore ide, pretože zo zmluvnej formulácie nemožno bez ťažkostí určiť konkrétny dátum konečnej splatnosti a to spôsobuje pochybnosti vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľke ohľadne rozsahu jej záväzku (kedy vlastne celý úver splatí).
10. K posúdeniu zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou súd uvádza, že jej predmetom bolo poskytovanie služby, spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, a to v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na inom mieste, určenom dohodou zmluvných strán (podľa čl. I, bod 1.1 zmluvy). Žalovaná sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zo strany právneho predchodcu žalobcu zaplatiť odmenu 309,- eur v 60 pravidelných splátkach po 5,15 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru.
11. Vo vzťahu k tejto je potrebné uviesť, že táto bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalovaná zaviazala na poplatok vo výške 309,- eur za to, že právny predchodca žalobcu jej poskytne isté „nadštandardné“ služby. Ide o zmluvu acesorickú - vedľajšiu popri hlavnej zmluve a to zmluve o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva samostatne, bez uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže existovať. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou právny predchodca žalobkyne žalovanej k úveru síce poskytol službu navyše, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou na základe osobitnej zmluvy právny predchodca žalobkyne len
zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa.
12. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkmi určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
13. Podľa legálnej definície uvedenej v § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Plnenie poskytnuté spotrebiteľom dodávateľovi na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru vyjadrené ako odmena dodávateľovi vo výške 309,- eur, je poplatkom, nakoľko tento poplatok spotrebiteľ musí zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak sa popri zmluve o spotrebiteľskom úvere rozhodne uzatvoriť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Okamihom uzavretia oboch zmlúv sa odmena dodávateľa stáva poplatkom súvisiacim s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Následne celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú popri úroku a poplatku za garantovanú službu aj odmena za službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru.
14. Podľa definície uvedenej v § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Po započítaní poplatku za zabezpečenie splátok úveru do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom tak RPMN predstavuje výšku 228,66 % ani ako je v zmluve uvedené 70,38 %. Aj z tohto dôvodu treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch).
15. Z dôvodu konštatovania o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd uvádza, že plnenie zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd zohľadní ako plnenie žalovanej poskytnuté na splácanie úveru (žalobkyňa sama v žalobe uvádzala, že žalovaná mala povinnosť splácať splátku v celkovej sume 18,60 eur). Pretože po posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov mala povinnosť žalovaná právnemu predchodcovi žalobkyne vrátiť sumu 600,- eur a bolo preukázané, že doposiaľ zaplatila 123,80 eur, žalobkyňa má nárok na zaplatenie rozdielu medzi týmito sumami, t.j. 476,20 eur.
16. Žalobkyňa uviedla, že konečná splatnosť úveru nastala 60 týždňov po podpísaní zmluvy, t.j. 13.6.2014 (piatok). v zmluve je však ako termín konečnej splatnosti uvedené: „siedmy deň 60. Týždňa po dni uzavretia zmluvy. A preto by tento dátum mal byť 15.6.2014 (nedeľa). Nasledujúcim dňom sa teda žalovaná dostala so splatením svojho peňažného dlhu do omeškania. V zmysle žalobného petitu teda v deň po podpise zmluvy o postúpení bola žalovaná preukázateľne v omeškaní, preto má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo výške stanovenej nariadením vlády SR č. 98/1997 Z.z. (výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.) Základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania vo výške 0,15 % a preto úrok z omeškania súd priznal vo výške 5,15 % z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia.
17. O trovách konania rozhodoval trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 48 % (súd jej priznal sumu 476,20 eur zo žalovanej sumy 992,20 eur) a neúspešná v rozsahu 52 %. Pomerom úspechu by vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 4 %. Nakoľko však úspešnej žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 2
CSP, čl. 17 CSP vo výroku II. náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. Súd má za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.