Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3Csp/72/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, H., zast. Právny dom

- advokáti, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o zaplatenie 2569,36 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti v časti istiny vo výške 1,20 Eur, v časti príslušenstva spočívajúceho v úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1,20 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2568,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2568,16 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia, ktorých splatenie sa žalovanej povoľuje v pravidelných mesačných splátkach po 80,- Eur zročných vždy do 25.-teho dňa každého mesiaca počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok s omeškaním čo i len jednej splátky.

III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, sa žalobou podanou dňa 16.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu 2569,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2569,36 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 5952,60 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 90 mesačných splátkach v sume 66,14 Eur. Ku dňu podania žaloby uhradila žalovaná z vyššie uvedenej sumy 1068,24 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa XX.XX.XXXX listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca poskytnutý úver dňa XX.XX.XXXX zosplatnil. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2569,36 Eur, ktorý mu žalovaná neuhradila.

3. Právny predchodca žalobcu pripojil k žalobe listinné doklady, a to plnomocenstvo, zmluvu o pôžičke z XX.XX.XXXX, všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), predžalobnú upomienku spolu s doručenkou, prehľad splátok a úhrad a osvedčenie o registrácii právneho zástupcu žalobcu pre DPH.

4. Na výzvu súdu zaplatil právny predchodca žalobcu súdny poplatok za žalobu vo výške 154,- Eur.

5. Platobným rozkazom č.k. 3Csp/72/2016-21 zo dňa XX.XX.XXXX súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2569,36 Eur spolu s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2569,36 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v hodnote 154,- Eur, ako aj nahradiť trovy právneho zastúpenia v hodnote 263,57 Eur na účet žalobcu, všetko v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

6. Podaním doručeným dňa 05.04.2017 podala žalovaná odpor voči platobnému rozkazu č.k. 3Csp/72/2016-21 zo dňa 15.03.2017. V odpore uviedla, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, sumu považuje za neprimerane vysokú. V súčasnosti sa nevie vyjadriť, či jej suma uvedená v zmluve bola vyplatená alebo ňou došlo k vyplateniu záväzkov špecifikovaných v článku III zmluvy. Je si istá, že pôžička nepredstavovala sumu 5952,60 Eur ako uvádza žalobca, ale nižšiu sumu. Žalobca si k nároku vzniknutému zo zmluvy o pôžičke neoprávnene pripočítal ďalšie nároky, v dôsledku čoho dlžná suma závratne narástla. Žalovaná rovnako nesúhlasí s uplatnenou výškou trov súdneho konania. Záverom požiadala súd, aby žalobu zamietol. V prípade ak bude zaviazaná na úhradu dlžnej sumy, požiadala o možnosť úhrady podlžnosti v splátkach s ohľadom na jej finančnú situáciu. K podaniu doložila žiadosť adresovanú právnemu predchodcovi žalobcu.

7. Uznesením č.k. 3Csp/72/2016-34 zo dňa 11.04.2017 súd zrušil platobný rozkaz č.k. 3Csp/72/2016-21 zo dňa 15.03.2017.

8. Dňa XX.XX.XXXX bol súdu doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, a to zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX v nadväznosti na žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa XX.XX.XXXX, čím došlo k prevodu práv uplatňovaných v tomto konaní. Spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zároveň predložila súdu súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu, prílohu č. 3 - žiadosť o postúpenie a prevod, oznámenie o postúpení pohľadávky, plnomocenstvo, odvolanie plnomocenstva a špecifikáciu postúpenej pohľadávky.

9. Uznesením č.k. 3Csp/72/2017-46 zo dňa 14.06.2017 súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, aby na miesto žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 vstúpil do konania žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

10. Súd vytýčil termín pojednávania na 25.10.2017, na ktoré predvolal účastníkov konania. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že nikdy nespochybnila skutočnosť, že si od žalobcu v minulosti určité finančné prostriedky požičala, tak so žalobou ako je postavená nesúhlasí a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na neprimeranú výšku žalovanej sumy, ktorú žalobca od žalovanej žiada uhradiť. Má za to, že v prípade zmluvy, ktorá tvorí podklad žaloby došlo k poškodeniu viacerých práv spotrebiteľa, poukázala na formulárový typ zmluvy, na to, že všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané, teda na žalovanú sa nemôžu vzťahovať, v zmluve nie sú špecifikované jednotlivé splátky, ktoré má žalovaná uhradiť, chýba rozdelenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky, chýba splatnosť jednotlivých splátok vrátane prvej splátky. Termín konečnej splatnosti je určený len XX/XXXX čo je podľa nás nepostačujúce, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 3479,09 Eur považuje za neprimerane vysoké, v zmluve chýba dohoda o mimoriadnej splatnosti záväzku z čoho vyplýva, že žalobca nebol oprávnený celý dlh zosplatniť. Na základe uvedeného považujeme žalobu za nedôvodnú a podanú predčasne a to z toho dôvodu, že podľa formulára je termín konečnej splatnosti XX/XXXX, t.j. podľa nás jednotlivé splátky pôžičky k dnešnému dňu ešte nie sú ani splatné a naopak niektoré splátky sú už premlčané. Poukázala aj na skutočnosť, že zmluvný vzťah je označený ako zmluva o poskytnutí pôžičky a bez ohľadu na to, že po obsahovej stránke je tento vzťah považovaný za spotrebiteľský úver, pričom namietame, že zmluva o poskytnutí pôžičky je reálny kontrakt, pričom žalobca nepreukázal, že pôžičku žalobkyni poskytol a odporkyňa uvádza, že finančné prostriedky z tejto pôžičky jej reálne poskytnuté neboli, čo vyplýva aj z

článku 3 zmluvy, z ktorého vyplýva, že touto pôžičkou boli uhradené nejaké iné predchádzajúce záväzky žalovanej a teda, že išlo o nejakú refinančnú pôžičku ale žalovaná nemá vedomosť o nejakých týchto predchádzajúcich záväzkoch, pričom ako k formulárovej zmluve nemala možnosť sa k nej vyjadriť, pripomienkovať ju a do jej obsahu zasiahnuť. Má za to, že predmetnou zmluvou o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX sa vlastne realizovalo prekrytie iného dlhu za žalovanú, čo žalovaná namieta nakoľko žiadny iný dlh v minulosti nemala, resp. nie sú jej známe nejaké dlhy, resp. sumy, ktoré uvádza žalobca v zmluve pod č. XXXXXXX Slovenská požičovňa - výška záväzku 803,40 Eur a č. 6104346 Slovenská požičovňa - výška záväzku 1.070,11 Eur a nejaké HT, pričom nevie ani čo je to HT v sume 600,- Eur, preto považuje túto žalobu za nedôvodnú. Nepopiera, že žalovaná zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX podpísala ale popiera spôsob uzavretia tejto pôžičky a ani nevie, čo sú to za výšky záväzku súm uvádzaných v tabuľke pod účelom použitia pôžičky.

11. Žalobca v rámci podania doručeného dňa 01.12.2017 vzal žalobu v časti 1,20 Eura titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky späť a požiadal súd, aby konanie zastavil. Naďalej sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 2568,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2568,16 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia. V rámci podania poukázal na právny názor vyjadrení v rozsudku súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 sp.zn. C-42/15.

12. Podaním zo dňa 07.12.2017 doručeným dňa XX.XX.XXXX zaslal súd žalovanej späťvzatie žaloby v časti a vyzval žalovanú, aby v lehote 10 dní uviedla, či súhlasí so späťvzatím žaloby v časti, resp. uviedla dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Žalovaná na výzvu súdu nijako nereagovala.

13. Žalovaná sa v rámci podania doručeného dňa 27.03.2018 vyjadrila k žalobe. V podaní uviedla, že považuje zmluvu o pôžičke za neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Schválená výška pôžičky je uvedená vo výške 2473,51 Eur, avšak ako celková suma pôžička je uvedená suma 5952,60 Eur, teda údaj o výške poskytnutej pôžičky nezodpovedá skutočnosti. Žalovaná taktiež spochybnila samotný účel poskytnutia pôžičky, z ktorého má vyplývať, že pôžička predstavuje refinancovanie iných záväzkov žalovanej, avšak žalovaná popiera ich existenciu. Zo zmluvy nevyplýva o aké záväzky sa má jednať, keďže nie sú dostatočne identifikované. Žalovaná poukazuje, že nemala možnosť zmluvu o pôžičke ovplyvniť, keďže sa jedná o formulárovú zmluvu, do ktorej nemohla zasiahnuť. Predmetná zmluva mala byť uzatvorená v aute pred domom žalovanej bez možnosti ovplyvnenia obsahu zmluvy zo strany žalovanej. Je teda možné, že údaje o refinancovaných záväzkoch žalovanej nemusia zodpovedať skutočnosti, najmä čo sa týka výšky záväzkov, ktoré môžu obsahovať neprimerané náklady a sankcie, ktoré sú v rozpore so zákonom. V prípade, ak by súd posúdil predmetnú zmluvu ako platnú, namieta premlčanie uplatneného nároku v zmysle § 103 O.z., keďže premlčacia lehota začala plynúť od 01.11.2013 a 16.12.2016 sa celý nárok žalobu premlčal.

14. V rámci podania doručeného dňa 27.03.2018 sa žalobca vyjadril k vyjadreniam žalovanej. Vo vyjadrení uviedol, že uplatnená pohľadávka pozostáva z dlžnej istiny vo výške 1568,16 Eur a zmluvné poplatky účtované v zmysle čl. 11 bod 12.2. VOP. Žalobca následne uviedol, že berie žalobu späť v časti zmluvných poplatkov vo výške 1,20 Eur a žiada súd, aby konanie v tejto časti zastavil. Zo samotnej zmluvy, konkrétne z bodu 3 jednoznačne vyplýva jej účel, ktorým bola konsolidácia záväzkov žalovanej formou novácie záväzku, čím zanikli predošlé pohľadávky žalovanej, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Konsolidácia záväzku formou novácie umožnila žalovanej hradiť svoje záväzky prostredníctvom kumulovanej splátky namiesto vykonávania viacerých úhrad na viaceré pôžičky. K vyjadreniu doložil zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX spolu s VOP.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, ako aj listinných dokladov pripojených k žalobe tak, ako sú uvedené vyššie, a to plnomocenstiev, zmluvy o pôžičke z XX.XX.XXXX, VOP, predžalobnej upomienky spolu s doručenkou, prehľadu splátok a úhrad, osvedčenia o registrácii právneho zástupcu žalobcu pre DPH, žiadosti adresovanej právnemu predchodcovi žalobcu, prílohy č. 3 - žiadosť o postúpenie a prevod, oznámenia o postúpení pohľadávky, odvolania plnomocenstva, špecifikácie postúpenej pohľadávky, zmlúv o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj vyjadrení účastníkov konania.

16. Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obch.z. alebo ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 502 ods. 1 Obch.z., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

19. Podľa § 506 Obch.z., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

20. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 52 ods. 2 O.z. v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 103 O.z., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. Podľa § 112 O.z., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

25. Podľa § 516 ods. 1 O.z., účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

26. Podľa § 516 ods. 2 O.z., ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

27. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

28. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

29. Podľa článku 10 bod 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a rady 48/2008/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere.

30. Podľa článku 10 bod 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a rady 48/2008/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia

31. Podľa článku 22 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a rady 48/2008/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.

32. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

33. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu XX.XX.XXXX, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

34. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

35. Podľa § 27 zákona č. 129/2010 Z.z., týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 1.

36. Príloha č. 1 k zákonu č. 129/2010 Z.z. - ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE 1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22. 5. 2008). 2. Smernica Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011, ktorou sa mení a dopĺňa časť II prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES stanovujúca dodatočné predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (Ú. v. EÚ L 296, 15. 11. 2011).

37. Podaním doručeným dňa 01.12.2017 vzal žalobca žalobu v časti späť v časti istiny vo výške 1,20 Eur predstavujúcej zmluvnú poplatky, v časti príslušenstva spočívajúceho v úrokoch z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1,20 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia a požiadal súd, aby konanie v tejto časti konanie zastavil a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku. Zároveň upravil žalobný petit a požiadal súd, aby zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2568,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2568,16 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia; súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

38. Pretože boli splnené podmienky na čiastočné zastavenie konania a po vykonaných úpravách v zmysle § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C.s.p., rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a zastavil konanie v časti istiny vo výške 1,20 Eur, v časti príslušenstva spočívajúceho v úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1,20 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia. Žalovaná sa k späťvzatiu žaloby v časti aj napriek výzve súdu nijako nevyjadrila. Predmetom konania tak ostala povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi 2568,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2568,16 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.

39. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp. zn. 3 MCdo/14/2014).

40. V súlade s ustanovením § 52 ods. 2, tretej vety O.z., ako aj s poukazom na závery uvedené v citovanom rozsudku NS SR, sa na úpravu predmetného právneho vzťahu vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené však neznamená, že na právny vzťah založený na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obch.z. sa aplikuje jedine Občiansky zákonník s absolútnym vylúčením Obchodného zákonníka, keď úverová zmluva ako zmluvný typ v rámci Občianskeho zákonníka neexistuje, je upravená len v rámci Obchodného zákonníka. Hoci všeobecná úprava záväzkových vzťahov, ako aj úprava týkajúca sa práv spotrebiteľa, sa použije z Občianskeho zákonníka (ako lex generalis), právna úprava týkajúca sa konkrétneho zmluvného typu sa použije z Obchodného zákonníka (ako lex specialis).

41. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou v zmysle § 497 a nasl. Obch. z., § 516 ods. 1, 2 O.z. zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej aj zmluva o úvere), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2473,51 Eur za účelom úhrady záväzkov špecifikovaných v článku III. zmluvy, kde ako veriteľ vystupuje právny predchodca žalobcu alebo spoločnosť VÚB, a.s., kde právny predchodca žalobcu vystupuje ako správca. Peňažné prostriedky vo výške 2473,51 Eur neboli žalovanej reálne vyplatené, keďže boli v zmysle zmluvy právnym predchodcom žalobcu použité na úhradu záväzkov špecifikovaných v článku III. zmluvy, čím došlo k ich zániku a ich nahradeniu záväzkom novým, ktorý je predmetom tohto konania. Žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v 90 pravidelných mesačných splátkach po 66,14 Eur, splatných k 20.-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená v súlade so zmluvou a VOP na XX.XX.XXXX a poslednej na XX.XX.XXXX. Žalobcovi mala tak celkovo splatiť sumu 5952,60 Eur. Poskytnutý úver je úročený úrokovou sadzbou 32,- % ročne, pri RPMN 32,- %.

42. Žalovaná svoj záväzok riadne a včas neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dohodnutých splátok, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu poskytnutý úver v súlade s § 506 Obch. z. "zosplatnil" ku dňu XX.XX.XXXX, čo vyplýva z predloženej predžalobnej upomienky. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavovala v zmysle predloženého prehľadu splátok a úhrad 2933,56 Eur, bez zmluvnej pokuty vo výške 364,20 Eur, ktorú si žalobca ani neuplatnil. V zmysle doloženého prehľadu splátok a úhrad pozostáva žalovaná suma 2933,56 Eur z istiny a zmluvného úroku ako aj z manipulačného poplatku vo výške 1,20 Eur.

43. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalobcom v nadväznosti na žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa XX.XX.XXXX, postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na žalobcu. Vzhľadom na to, že žalovaná vyššie uvedenú dlžnú sumu žalobcovi neuhradila, súd ju zaviazal, aby mu ju zaplatila tak, ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku.

44. Žalobca si v rámci podanej žaloby uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože žalovaná mu dlžnú čiastku neuhradil v lehote stanovenej v zmluve o úvere a v súlade s § 506 Obch. z. poskytnutý úver "zosplatnil" ku dňu XX.XX.XXXX. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa splatnosti poskytnutého úveru, t.j. do XX.XX.XXXX sa dostala žalovaná s platením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania majú oporu v nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z., ako aj v ustanovení § 517 ods. 2 O.z. Súd preto žalobcovi priznal voči žalovanej aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2569,36 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia, ktoré boli žalobcovi priznané tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

45. Súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 C.s.p. povolil žalovanej sumu vo výške 2569,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2569,36 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia, splácať žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- Eur zročných vždy do 25.- teho dňa každého mesiaca počínajúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok s omeškaním čo i len jednej splátky. Dôvodom pre toto rozhodnutie súdu je aktuálna situácia žalovanej, ktorá je momentálne pracovne neschopná a nie je schopná svoje záväzky okamžite uhradiť v plnej výške. Žalovaná nemá tak možnosť vzhľadom na svoju finančnú situáciu zarobiť si dostatok finančných prostriedkov na jednorazové zaplatenie pohľadávky žalobcu, ktoré by ju podľa súdu neúmerne zaťažila.

46. Tunajší súd preveril na základe vznesenej námietky premlčania, či nedošlo k premlčaniu predmetnej zmluvy o úvere, či už v celku, alebo v časti. V súlade s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného pod sp.zn. 4Obo/54/2007 zo dňa 17.06.2008, podľa ktorého "splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy v prípade, ak bolo v zmluve o úvere dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nepredstavuje čiastkové plnenie podľa § 103 O.z., ale jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach", bude súd pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania vychádzať zo dňa splatnosti úveru ako celku, a nie zo dňa splatnosti jeho jednotlivých splátok. Plynutie, resp. uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 O.z. sa preto neposudzuje osobitne a samostatne od splatnosti každej jednej splátky poskytnutého úveru, ale buď od jej konečnej splatnosti, alebo od jej "zosplatnenia" v zmysle bodu 9 VOP, § 53 ods. 9 O.z., § 506 Obchodného zákonníka podľa toho, ktorá z uvedených možností nastane skôr. Keďže zo žaloby, ako aj z dokladov

k nej pripojených (ktoré žalovaná v priebehu celého konania nijako nespochybnila - predžalobná upomienka spolu s doručenkou a prehľad splátok a úhrad) vyplýva, že došlo k "zosplatneniu" predmetného úveru ku dňu XX.XX.XXXX, pri posudzovaní skutočnosti, či došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky, alebo jej časti treba vychádzať zo dňa XX.XX.XXXX (deň zosplatnenia úverovej zmluvy) ako určujúceho dňa pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Keďže žalobca si pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere uplatnil na tunajšom súde dňa 16.12.2016, súd musí konštatovať, že v čase podania žaloby na súde (kedy začala premlčacia lehota spočívať v zmysle ust. § 112 O.z.) neuplynula trojročná premlčacia lehota. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný v celosti a ani v časti.

47. Tunajší súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Zákonom č. 129/2010 Z.z. došlo k prebratiu (transpozícii) smernice č. 48/2008/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do právneho poriadku SR. Smernica je "záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány" (čl. 249 pododsek 3 ZES). Smernica je teda adresovaná členským štátom (a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám ako nariadenie), ktoré majú povinnosť ju transponovať (prebrať) v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Môže samozrejme nastať aj situácia, že právo členského štátu bolo v súlade so smernicou už pred jej prijatím, a preto nie je potrebné ju osobitne prebrať do vnútroštátneho právneho poriadku, čo musí ale členský štát v prípade sporu preukázať.

48. Členské štáty si pri transpozícii smernice zachovávajú určitú mieru diskrečnej právomoci a sú viazané iba cieľom preberanej smernice, a teda nie prostriedkami na jeho dosiahnutie. Judikatúra Súdneho dvora rozlišuje dve možnosti aplikácie smerníc: 1. nepriama aplikácia smernice na účely interpretácie vnútroštátneho práva, ktorá bez ohľadu na priamy účinok smernice umožňuje účastníkovi konania žiadať, aby súdny alebo správny orgán vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice (tzv. eurokonformný výklad), 2. priama aplikácia, ktorá vychádza z priameho účinku smernice a na základe ktorej fyzickej alebo právnickej osobe, resp. členskému štátu vyplývajú priamo zo smernice konkrétne práva, resp. povinnosti.

49. Aplikácia smernice založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva umožňuje účastníkovi vnútroštátneho súdneho alebo správneho konania dosiahnuť podobný výsledok, aký by dosiahol v prípade priamej aplikácie smernice, ktorá je oveľa komplikovanejšia. Vnútroštátne orgány aplikácie práva sa majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (t. j. jeho výklad v súlade so smernicou), aby sa tak zabezpečil "reálny účinok" smernice bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Súd členského štátu môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. Nepriama aplikácia smerníc na účely interpretácie sa vzťahuje aj na vnútroštátnu judikatúru.

50. Po preverení smernice č. 48/2008/ES z 23.04.2008 možno konštatovať, že cieľom smernice je uľahčiť vytvorenie riadne fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi a to tak, že sa v niekoľkých kľúčových oblastiach ustanoví harmonizovaný rámec Spoločenstva. Úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. Smernica č. 48/2008/ES s poukazom na článok 22 obsahuje harmonizované ustanovenia, ktoré výslovne ukladá členským štátom, aby nezachovali a ani nezaviedli vo svojom vnútroštátnom poriadku ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení smernice. Porovnaním ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. s ustanovením článku 10 bod 2 smernice dospel súd k záveru, že zákonodarca pri transpozícii smernice vo forme zákona č. 129/2010 Z.z. v rozpore s ustanovením článku 22 smernice a teda aj celkového cieľa smernice, keďže ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. sa odchyľuje od obdobných ustanovení v smernici, a to článku 10 bod 2 písm. c), h). Tunajší súd taktiež poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach C-106/89 zo dňa 13.11.1990 a C-14/83 zo dňa 10.04.1984, kde Súdny dvor ustálil nepriamy účinok smernice v podobe povinnosti pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, či už boli dotknuté ustanovenia prijaté pred smernicou, alebo až po nej. Vnútroštátny súd, od ktorého sa vyžaduje ich výklad, musí tieto ustanovenia, pokiaľ je to možné, vykladať so zreteľom na znenie a účel smernice, aby sa dosiahol výsledok, ktorý sa ňou sleduje a tak bol v súlade s tretím odsekom

článku 189 Zmluvy. Keďže zo smernice č. 48/2008/ES jednoznačne vyplýva, že jej účelom je vytvorenie riadne fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi dosiahnutím úplnej harmonizácie v časti právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, súd dospel k názoru, že ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vykladať v súlade s ustanoveniami smernice a to tak, že § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. sa zosúladí s ustanovením článku 10 bod 2 písm. c) smernice a § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. sa zosúladí s ustanovením článku 10 bod 2 písm. h) smernice. Vo vyššie uvedených prípadoch súd použije reštriktívny výklad ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na dosiahnutie účelu smernice č. 48/2008/ES. Predmetný záver súdu podporuje ako rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018) tak aj novela zákona č. 129/2010 Z.z. a to zákon č. 279/2017 Z.z..

51. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 uviedol, že 1.článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok; 2.článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

52. Konečná splatnosť zmluvy o úvere tak, ako je žiadaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je v predmetnej zmluve uvedená v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z predmetnej úverovej zmluvy, a to konkrétne z bodu II. a z článku VI. VOP (ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) je možné veľmi jednoducho vyvodiť lehotu splatnosti prvej splátky poskytnutého úveru, nasledujúcich splátok, dobu trvania zmluvy o úvere ako aj lehotu konečnej splatnosti úveru. V súlade s rozsudkom súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, možno považovať uvedenú formu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru za postačujúcu pre účely § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., keď ani samotné zákonné ustanovenie výslovne neustanovuje formu, ako má byť termín konečnej splatnosti úveru stanovený.

53. Reštriktívnym výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. za účelom jeho zosúladenia s ustanovením článku 10 bod 2 písm. h) smernice č. 48/2008/ES ako aj s poukazom na rozsudok vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 súd dospel k záveru, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX spĺňa náležitosti predpokladané ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v článku II. zmluvy o úvere.

54. Preverením zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že nie je dojednaná v rozpore s § 37 ods. 1 O.z., čo by spôsobovalo jej neplatnosť. Účel zmluvy o úvere je jednoznačne stanovený v článku III a tým je uhradenie nasledujúcich záväzkov v zmysle špecifikácie uvedenej v tabuľke pod článkom III. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že výška úveru bola 2473,51 Eur, celkové náklady žalovanej - spotrebiteľky sú vo výške 3479,09 Eur a žalovaná sa zaviazala teda uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 5952,60 Eur (2473,51 + 3479,09). Súd nepodrobil skúmaniu zmluvy špecifikované v tabuľke, keďže nie sú predmetom tohto konania a v zmysle článku III zanikli tzv. nováciou, t.j. ich nahradením záväzkom novým, ktorý je predmetom tohto konania a do ktorého žalovaná dobrovoľne vstúpila (čo nikdy ani nenamietla). Súd neakceptoval námietku žalovanej, že žiadne záväzky založené zmluvami o úvere voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nemala a teda ich ani nemohla nahradiť zmluvou novou. Žalobca v priebehu konania doložil zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré preukazujú existenciu záväzkovoprávnych vzťahov založených vyššie uvedenými zmluvami medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu. Ak by žalovaná žiadne záväzky voči právnemu predchodcovi žalobcu nemala, je nepochopiteľné, prečo by vstupovala do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom, keď účel zmluvy je jednoznačne, určite a zrozumiteľne definovaný v článku III. zmluvy a aj bežnému človeku (bez podrobnejších znalostí v oblasti práva) musí byť jasné, do akého právneho vzťahu vstupuje a čo je jeho podstatou. Súd nemôže poskytnúť ochranu ľahkovážnemu a nezodpovednému konaniu žalovanej, ktorá podľa vlastného tvrdenia podpísala zmluvu, ktorej podpísanie nebolo z jej strany nijako vynútené, ktorú nemusela okamžite podpísať a mohla si ju vo svojom dome podrobne preštudovať, a ktorou malo dôjsť podľa nej k novácii neexistujúcich záväzkov voči právnemu predchodcu žalobcu; keďže by poskytnutím takejto ochrany došlo k popretiu

fundamentálnych princípov právneho štátu, právnej istoty, vigilantibus iura scripta sunt (t.j. práva patria len bdelým).

55. V rámci žaloby si žalobca uplatnil náhradu trov konania voči žalovanej.

56. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 C.s.p., keď žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný v značnej časti uplatneného nároku, jeho neúspech predstavoval len zanedbateľného 0,04%, priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.