Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/225/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu: H.. J. Q., trvale bytom E. republika, R., B. XX, adresa na doručovanie písomností Česká republika, Ostrava - - Poruba, P.O.BOX 11, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, v konaní o zaplatenie 317 853,22 Eur (9 575 646,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/179/2006 - 222 zo dňa 22. marca 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie 13 658,03 Eur (411 461,82 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy 13 658,03 Eur (411 461,82 Sk) od 27. 01. 2006 do zaplatenia zamietol z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie 304 195,19 Eur (9 164 184,18 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy 317 853,22 Eur (9 575 646,- Sk) od 20. 12. 2005 do 26. 01. 2006 a zo sumy 304 195,19 Eur (9 164 184,18 Sk) od 27. 01. 2006 do zaplatenia zamietol, p o t v r d z u j e.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

IV. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým v poradí tretím rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 318 019,02 Eur (9 580 641,- Sk) (správne 317 853,22 Eur (9 575 646,- Sk) z dôvodov uvedených nižšie - poznámka odvolacieho súdu) titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci zamietol (prvý výrok) a vyslovil, že žalovanému sa priznávajú trovy konania v plnom rozsahu (druhý výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného náhrady skutočnej škody vo výške 82 133,74 Eur (2 474 361,- Sk) spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš, a to prieťahmi v konaní vedenom na danom súde pod sp. zn. E 1145/98 o výkon súdnych rozhodnutí - platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Rob 264/97 zo dňa 04.08.1997, platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Rob 535/97 zo dňa 15.10.1997 a platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Rob 288/97 zo dňa 05. 08. 1997. Pôvodne mala táto škoda pozostávať z istiny aj príslušenstva vyplývajúceho z platobných rozkazov, neskôr žalobca na

pojednávaní konanom dňa 22. 03. 2017 tvrdil, že istina bola uhradená a uplatňuje si len príslušenstvo vo forme úroku z omeškania a zmluvnej pokuty za obdobie rokov 1995 až 1998, ktoré vyčísli a za tým účelom ako aj za účelom výsluchu svedkov, ktorých navrhuje vypočuť v konaní, potrebuje nahliadnuť do konkurzného spisu a preto žiadal o odročenie pojednávania. Žalobca mal za to, že táto škoda mu vznikla prieťahmi v konaní, kedy od podania návrhu na výkon súdneho rozhodnutia predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného - Poľnohospodárskeho družstva Príbelce a návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach povinného dňa 20. 11. 1998, súd vydal uznesenia o nariadení výkonu súdnych rozhodnutí týmito spôsobmi až dňa 26. 11. 1999, teda po viac ako roku, pričom na sťažnosť žalobcu prieťahy v konaní konštatoval aj predseda okresného súdu a po nariadení súdneho výkonu rozhodnutí až do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu - povinného dňa 28. 06. 2000 už súd nevykonal žiaden úkon, ani neskôr. V konkurze nebol žalobca uspokojený podľa neho z dôvodu, že v dôsledku neskoro zriadeného sudcovského záložného práva bol až tretím oddeleným veriteľom, dvaja veritelia mali zriadené záložné právo skôr, a to dňa 02. 03. 1999 a 29. 06. 1999, pričom ak by došlo k zriadeniu sudcovského záložného práva ešte v novembri 1998, bol by prvým oddeleným veriteľom a jeho pohľadávka by bola aspoň sčasti uhradená.

3. Ďalej sa žalobca domáhal náhrady skutočnej škody vo výške 71 102,60 Eur (2 142 037,- Sk) = 40 554,67 Eur (1 221 750,- Sk) + 30 547,93 Eur (920 287,- Sk) spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, a to prieťahmi v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 606/98 a na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. Er 1233/1998 na podklade platobných rozkazov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Rob 185/1997 zo dňa 04. 06. 1997, sp. zn. 1Rob 762/97 zo dňa 17. 12. 1997 a sp. zn. 4Rob 176/97 zo dňa 04. 06. 1997.

4. Žalobca sa teda domáhal skutočnej škody spolu vo výške 153 236,34 Eur (4 616 398,- Sk), nie ako nesprávne spočítal v žalobe 153 402,14 Eur (4 621 393,- Sk) a toto nesprávne sčítanie od neho prevzal aj súd prvej inštancie.

5. Ďalej sa žalobca domáhal náhrady ušlého zisku vo výške 15 % ročne zo sumy 82 133,74 Eur (2 474 361,- Sk) za obdobie od 30. 11. 1999 do 30. 11. 2005, t.j. podľa jeho výpočtov vo výške 73 920,33 Eur (2 226 924,- Sk) a vo výške 15 % ročne zo sumy 71 102,60 Eur (2 142 037,- Sk) za obdobie od 30. 11. 1999 do 30. 11. 2005, t.j. podľa jeho výpočtov vo výške 64 141,41 Eur (1 932 324,- Sk), ktorý mal dosiahnuť v rozhodujúcom období v podnikaní, ale ho nedosiahol, pretože prostriedkami vo výške skutočnej škody nedisponoval, a teda ich nemohol v podnikaní použiť.

6. Napokon sa žalobca domáhal aj zaplatenia nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo vyššie uvedených konaniach, spolu vo výške 26 555,14 Eur (800 000,- Sk), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní o výkon rozhodnutia, rozsiahlymi prieťahmi v konaní a nemožnosťou dovolať sa nápravy a dodržiavania zákona, v dôsledku čoho mal stavy stresu a z toho plynúce stavy bezvýchodnosti, čo malo dopad na jeho život a celú jeho rodinu ako aj na jeho platobnú neschopnosť plniť vlastné záväzky, medzi ktoré patria aj platby základných životných potrieb seba a rodiny, čím bol pod tlakom exekúcií a utrpel ťažkú a nevyliečiteľnú chorobu.

7. Spolu sa teda žalobca žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 317 853,22 Eur (9 575 646,- Sk) = 2 474 361,- Sk + 2 147 032,- Sk + 2 226 924,- Sk + 1 932 324,- Sk + 800 000,- Sk.

8. Ďalej si žalobca uplatnil príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vo výške 10 % z celkovej sumy náhrady škody od 20. 12. 2005 do zaplatenia.

9. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo nasledovné:

10. Zo spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. E 1145/98 bolo zistené, že dňa 20. 11. 1998 podal žalobca na Okresný súd Veľký Krtíš návrh na súdny výkon rozhodnutí:

a) platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Rob 264/97 zo dňa 04.08.1997, vykonateľného dňa 02. 09. 1997, ktorým bola Poľnohospodárskemu družstvu Príbelce uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 84 753,- Sk, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % zo sumy 100 000,- Sk od 22. 12. 1995 do zaplatenia, zo sumy 100 000,- Sk

od 25. 01. 1996 do zaplatenia a zo sumy 84 753,- Sk od 01. 06. 1997 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 3 388,- Sk;

b) platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Rob 535/97 zo dňa 15.10.1997, vykonateľného dňa 04. 11. 1997, ktorým bola Poľnohospodárskemu družstvu Príbelce uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 6 100,- Sk, zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % zo sumy 100 000,- Sk od 22. 12. 1995 do zaplatenia, zo sumy 100 000,- Sk od 25. 01. 1996 do zaplatenia a zo sumy 84 753,- Sk od 01. 04. 1997 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 500,- Sk;

c) platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Rob 288/97 zo dňa 05. 08. 1997, vykonateľného dňa 28. 08. 1997, ktorým bola Poľnohospodárskemu družstvu Príbelce uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 12 200,- Sk, zmluvnú pokutu vo výške 1 % zo sumy 100 000,- Sk od 22. 12. 1995 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 500,- Sk.

10.2 Zo spisu Okresný súd Veľký Krtíš sp. zn. Er 30/98, v ktorom boli pohľadávky z uvedených platobných rozkazov pôvodne vymáhané, bolo zistené, že súdny exekútor JUDr. Marian Jurina poverený vedením exekúcie súdu oznámil, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 07. 08. 1998, a preto súd v konaní sp. zn. E 1145/98 vyzval žalobcu, či trvá na podanom návrhu na výkon rozhodnutí. Na to žalobca dňa 05. 02. 1999 odpovedal, že súdny exekútor klame, nič také sa nestalo, a preto na návrhu trvá.

10.3 Dňa 12. 11. 1999 vyzval súd žalobcu v pozícii oprávneného na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností vo výške 1 560,- Sk a z návrhu na výkon rozhodnutia zriadením sudcovského záložného práva taktiež vo výške 1 560,- Sk. Po ich zaplatení dňa 19. 11. 1999 súd uznesením č. k. E 1145/98 - 40 zo dňa 26. 11. 1999 nariadil výkon rozhodnutí predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného a uznesením č. k. E 1145/98 - 42 zo dňa 26. 11. 1999 povolil výkon rozhodnutí zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného.

10.4 Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 47-24K 151/00 zo dňa 28. 06. 2000 bol vyhlásený konkurz na majetok Poľnohospodárskeho družstva Príbelce a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Maroš Uhaľ, so sídlom Tehelná 189/2, Zvolen.

10.5 Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. E 1145/98 - 70 zo dňa 14. 06. 2006, právoplatným dňa 23. 06. 2006 bolo konanie o súdny výkon rozhodnutia zastavené v zmysle § 372m ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

11. Zo spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 48Cb 90/98-KL vyplýva, že žalobca sa v danom konaní odporovacou žalobou domáhal voči v danom konaní žalovanému - Agrodružstvo Príbelce právnej neúčinnosti všetkých právnych úkonov uzavretých medzi dlžníkom žalobcu - Poľnohospodárskym družstvom Príbelce a Agrodružstvom Príbelce. Žalobca danosť svojej aktívnej legitimácie oprel o platobné rozkazy vydané Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 3Rob/264/97 na sumu 2 813,28 Eur (84 753,-Sk) s prísl., sp. zn. 1Rob/288/97 na sumu 404,96 Eur (12 200,-Sk) s prísl. a sp. zn. 1Rob/535/97 na sumu 202,48 Eur (6 100,-Sk) s prísl., kedy ako ich príslušenstvo spočívajúce v zmluvných pokutách vypočítal sumy 25 199,33 Eur (759 155,-Sk), 24 855,60 Eur (748 800,-Sk) a 28 656,08 Eur (863 293,- Sk), t.j. tvrdil, že na základe uvedených platobných rozkazov má voči dlžníkovi - Poľnohospodárskemu družstvu Príbelce (povinnému v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. E 1145/98 o výkon súdnych rozhodnutí) pohľadávku spolu vo výške 82 133,74 Eur (2 474 361,-Sk). Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 2 Obo 242/2002-322 zo dňa 09. 09. 2009 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 48Cb 90/98-311 zo dňa 01. 04. 2009, ktorým krajský súd žalobu zamietol. Z rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že uvedená domnelá pohľadávka v časti istiny zanikla, keď PD Príbelce uhradilo žalobcovi pohľadávku vo výške 14 729,80 Eur (443 750,-Sk) v čase od 26. 11. 1997 do 13. 03. 1998 sumou 18 454,29 Eur (555 953,-Sk), čím došlo k splateniu celého dlhu aj s pomerne vysokými úrokmi v celkovej sume 3 724,46 Eur (112 203,-Sk), pričom časť dlhu bola splatená započítaním odplaty za postúpenie pohľadávky PD Príbelce voči jej dlžníkovi na žalobcu. V časti zmluvnej pokuty pohľadávka žalobca bola podľa krajského súdu jednorázovou zmluvnou sankciou, pretože v platobných rozkazoch je zmluvná pokuta vyjadrená

neurčito, nie je z nich zrejmé, či žalobcovi priznaná percentuálna sadzba zmluvnej pokuty je denná, mesačná, ročná atď. Z týchto dôvodov pre neurčitosť zmluvnej pokuty aj Najvyšší súd SR mal za to, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby o právnu neúčinnosť právneho úkonu, nakoľko už nemal žiadnu pohľadávku voči PD Príbelce.

12. Zo spisu Okresného súdu Lučenec vedeného pod sp. zn. 13C/114/2006 vyplýva, že dňa 26. 01. 2006 si žalobca podal voči žalovanému žalobu o zaplatenie 13 729,- Eur (413 600,- Sk) s 10 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 27. 01. 2006 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že mu vznikla skutočná škoda k 30. 06. 2001 vo výške 6 506,01 Eur (196 000,- Sk) nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní o výkon súdnych rozhodnutí - platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Rob 264/97 zo dňa 04.08.1997, vykonateľného dňa 02. 09. 1997, platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Rob 535/97 zo dňa 15.10.1997, vykonateľného dňa 04. 11. 1997 a platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Rob 288/97 zo dňa 05. 08. 1997, vykonateľného dňa 28. 08. 1997, a to prieťahmi v konaní, v dôsledku ktorých nemohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená ani v konkurze vyhlásenom dňa 28. 06. 2000 na majetok povinného - Poľnohospodárskeho družstva Príbelce, pretože sudcovské záložné právo na nehnuteľnosti povinného bolo zriadené až po viac ako roku, hoci mohlo byť zriadené skôr a tým by mala pohľadávka žalobcu prednosť pred pohľadávkami iných veriteľov zabezpečenými záložnými právami na nehnuteľnosti povinného s dátumom vzniku dňa 02. 03. 1999 a 29. 06. 1999. Ďalej si žalobca uplatňoval ušlý zisk vo výške 15 % ročne zo sumy 6 506,01 Eur (196 000,- Sk) za obdobie od 30. 06. 2001 do 31. 12. 2005, t. j. podľa jeho výpočtov vo výške 3 903,60 Eur (117 600,- Sk). Napokon si žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní o výkon rozhodnutia, rozsiahlymi prieťahmi v konaní a nemožnosťou dovolať sa nápravy a dodržiavania zákona, v dôsledku čoho mal stavy stresu a z toho plynúce stavy bezvýchodnosti, čo malo dopad na jeho život a celú jeho rodinu ako aj na jeho platobnú neschopnosť plniť vlastné záväzky, medzi ktoré patria aj platby základných životných potrieb seba a rodiny, čím bol pod tlakom exekúcií a utrpel ťažkú a nevyliečiteľnú chorobu. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 13C 114/2006 - 101 zo dňa 20. 11. 2006, právoplatným dňa 02. 05. 2007 žalobu zamietol z nosného dôvodu, že keď správca konkurznej podstaty Mgr. Maroš Uhaľ vychádzajúc z údajov katastra nehnuteľností určil poradie uspokojovania oddelených veriteľov nasledovne: Slovenská konsolidačná a.s., Sociálna poisťovňa a až potom žalobca, škodu mohol žalobcovi nanajvýš spôsobiť katastrálny orgán, pretože v zmysle § 338b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 pre poradie sudcovského záložného práva k nehnuteľnosti je rozhodujúci čas, kedy na súd došiel návrh na zriadenie sudcovského záložného práva, nie deň zápisu tohto práva záznamom do katastra nehnuteľností. K pochybeniu teda nedošlo konaním súdu, ale katastrálneho orgánu a prieťahy v konaní o výkon rozhodnutia, ktoré konštatoval aj predseda súdu nemali vplyv na poradie záložného práva.

13. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody sa posudzuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nakoľko škoda mala vzniknúť v období od začatia konania o výkon rozhodnutia, resp. exekučného konania až do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu - Poľnohospodárskeho družstva Príbelce dňa 28. 06. 2000, pretože týmto dňom sa uvedené konania zo zákona prerušili. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nadobudol účinnosť až dňa 01. 07. 2004, preto sa na žalobcom požadovaný nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v prieťahoch v konaniach nevzťahuje. Nárok na náhradu škody nie je podľa súdu prvej inštancie dôvodný už len z toho dôvodu, že zákon č. 58/1969 Zb. pod nesprávny úradný postup nezahŕňal prieťahy v konaní.

14. Podľa súdu prvej inštancie nárok na náhradu škody v časti sumy 82 133,74 Eur (2 474 361,-Sk) s prísl. nie je dôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal, že prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš vo veci výkonu rozhodnutia sp. zn. E 1145/98 na vymoženie jeho pohľadávok voči PD Príbelce v zmysle platobných rozkazov sp. zn. 3Rob/264/97, 1Rob/288/97 a 1Rob/535/97 mu vznikla škoda. V konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 48Cb 90/98-KL bolo totiž preukázané, že žalobcom uplatňovaný nárok v zmysle uvedených platobných rozkazov voči PD Príbelce bol uhradený v čase od 26. 11. 1997 do 13. 03. 1998. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v časti nepreukázanej skutočnej škody vo výške 82 133,74 Eur (2 474 361,-Sk) s prísl. zamietol.

15. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 71 102,60 Eur (2 142 037,- Sk), ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, a to prieťahmi v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 606/98 a na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. Er 1233/1998 na podklade platobných rozkazov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Rob 185/1997 zo dňa 04. 06. 1997, sp. zn. 1Rob 762/97 zo dňa 17. 12. 1997 a sp. zn. 4Rob 176/1997 zo dňa 04. 06. 1997, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že za túto škodu (ak by aj jej vznik bol preukázaný, čo nebol) nezodpovedá žalovaný - štát, nakoľko jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú súdnym exekútorom v období, za ktoré mala škoda vzniknúť, nemožno vyvodiť ani zo zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ani zo zákona č. 514/2003 Z.z, ktorý v rozhodujúcom období nebol ešte účinný. Poukázal na ust. ust. § 33 ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 30. 06. 2004 (ďalej aj „Exekučný poriadok“), podľa ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie štátu žalobu v časti sumy 71 102,60 Eur (2 142 037,- Sk) s prísl. taktiež zamietol.

16. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovaný ušlý zisk, súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu skutočnej škody, ani ušlého zisku. Nepreukázal svoje tvrdenie, že v zmysle podaného návrhu dosahoval v uvedenom období od 30. 11. 1999 do 30. 11. 2005 v podnikaní priemerný zisk 15 %. V tejto súvislosti bolo pre úspech žalobcu podstatné preukázanie tej skutočnosti, že nedosiahol rozmnoženie svojich majetkových hodnôt, ktoré sa dali očakávať pri pravidelnom chode vecí a výšku ušlého zisku aj riadne vyčísliť. Súd preto žalobcovi ani náhradu ušlého zisku nepriznal. Súd prvej inštancie podporne poukázal aj na to, že platobné rozkazy Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Rob/264/97, 1Rob/288/97 a 1Rob/535/97 boli vydané v prospech podnikateľského subjektu Militký Ladislav Ing. F.L.O.P., Vítkovická 14, Ostrava, pričom pod týmto obchodným menom žalobca podnikal len v rokoch 1990 - 1997.

17. Napokon pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 26 555,14 Eur (800 000,- Sk), súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti odôvodňujúce priznanie nemajetkovej ujmy - nesprávny úradný postup Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní o výkon rozhodnutia, rozsiahle prieťahy v konaní a nemožnosti dovolať sa nápravy a dodržiavania zákona, v dôsledku čoho mal stavy stresu a z toho plynúce stavy bezvýchodnosti, čo malo dopad na jeho život a celú jeho rodinu ako aj na jeho platobnú neschopnosť plniť vlastné záväzky, medzi ktoré patria aj platby základných životných potrieb seba a rodiny, čím bol pod tlakom exekúcií a utrpel ťažkú a nevyliečiteľnú nemoc. Navyše v konaní bolo preukázané, že v období od 26. 11. 1997 do 13. 03. 1998 došlo k úhrade žalobcových pohľadávok, preto pokiaľ mal žalobca finančné problémy v podnikaní spojené so zhoršením finančnej situácii jeho rodiny, nie je tu daná príčinná súvislosť s prieťahmi v konaní vo veci výkonu rozhodnutia. Súd prvej inštancie preto žalobu aj v časti nemajetkovej ujmy zamietol.

18. K návrhu žalobcu na odročenie pojednávania konaného dňa 22. 03. 2017 súd prvej inštancie uviedol, že tomuto nevyhovel, pretože návrh považoval za obštrukčný a rozporný s ustanovením § 157 (správne C. s. p. - poznámka odvolacieho súdu), v zmysle ktorého súd postupuje rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní s prihliadnutím na povahu sporu. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na ust. § 153 ods. 1 (správne C. s. p. - poznámka odvolacieho súdu) dospel k záveru, že žalobca neuplatnil prostriedky procesného útoku a obrany včas, keďže mal možnosť si konkurzný spis naštudovať od skončenia konkurzu s dostatočným a dlhým časovým predstihom a tiež vykonať presnú špecifikáciu svojho návrhu, preto súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 2 C. s. p. nepripustil tieto úkony, pretože by si to vyžiadalo odročenie pojednávania, čo už vzhľadom k dĺžke konania, ktoré bolo predĺžené aj prerušením do skončenia konkurzného konania, znamenalo predĺženie konania, čo je v rozpore s C. s. p.

19. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), nakoľko plný úspech vo veci mal žalovaný tak, že „žalovanému sa priznávajú trovy konania v plnom rozsahu“.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie a jeho doplnenie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365

ods. 1 písm. b), f), h) C. s. p. t.j. s tvrdením, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vytýkal, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.

21. Žalobca videl procesné pochybenie súdu prvej inštancie v tom, že odmietol bez odôvodnenia vykonanie navrhnutých dôkazov. Na pojednávaní dňa 22. 03. 2017 súd prvej inštancie nesplnil povinnosť zamedziť prekvapivosti rozhodnutia a oboznámiť strany sporu so svojím právnym názorom na žalobu.

22. Žalobca mal za to, že záver súdu prvej inštancie, že v období od 26. 11. 1997 do 13. 03. 1998 došlo k úhrade pohľadávok z platobný rozkazov, na podklade ktorých sa začalo na Okresnom súde Veľký Krtíš konanie pod sp. zn. E 1145/98 je v rozpore so skutočnosťou. Právnym dôvodom existencie platobných rozkazov je omeškanie s úhradou dlhu, keď sa dohodou o uznaní dlhu zo dňa 03. 09. 1996 Poľnohospodárske družstvo Príbelce zaviazalo uhradiť dlh - istinu vo výške 443 750,- Sk zaplatením sumy 75 000,- Sk dňa 15. 09. 1996, sumy 125 000,- Sk dňa 15. 10. 1996 a sumy 243 750,- Sk cesiou faktúr č. 252/93 a 235/93 k 31. 08. 1996. Termíny však povinný nedodržal a sumy na istine uhradil pod hrozbou exekúcie až začiatkom roka 1998. Pohľadávky z faktúr síce v roku 1996 postúpil, avšak zaviazal sa k ručeniu za ich vymožiteľnosť. Povinný už vtedy vedel, že ide o úplne nevymožiteľné pohľadávky a cesia bola účelovým a formálnym pokusom povinného zbaviť sa veľkej časti svojho dlhu. Preto stav je v roku 2017 taký, že pohľadávka 243 750,- Sk nebola a nie je uhradená ani Poľnohospodárskym družstvom Príbelce z titulu ručenia, ani pôvodným dlžníkom, či jeho nástupcom Čupka Pavel s.r.o.

23. Ďalej žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že sa na vec vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. a nie zákon č. 514/2003 Z.z.. Mal za to, že prieťahy v konaniach síce začali už pred 01. 07. 2004 behom roka 1998 avšak vždy skončili až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., preto je nutné pri hodnotení prieťahov použiť zákon č. 514/2003 Z.z. a nie zákon č. 58/1969 Zb. Žalobca uviedol, že konanie sp. zn. E 1145/98 podľa informácií poskytnutých mu dňa 20. 03. 2017 informačným oddelením Okresného súdu Veľký Krtíš, doposiaľ skončené nie je a spis sa nachádza na Okresnom súde Lučenec od roku 2006, z čoho žalobca vyvodil, že konanie doposiaľ nie je skončené a je 19 rokov zaťažené prieťahmi v konaní.

24. Žalobca súdu prvej inštancie ďalej vyčítal, že sa vyhol zisteniu skutkového stavu v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Martišíka pod sp. zn. EX 606/98 a na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. Er 1233/98, pričom súdny exekútor bol v konaní behom dvoch rokov nečinný, nič nevymohol, hoci ako je z výsledkov konkurzného konania úpadcu zrejmé, tento vlastnil v období od júna 1998 do júna 2000 rozsiahly majetok v hodnote rádovo niekoľko miliónov Sk, a teda súdnemu exekútorovi nič nebránilo vymôcť riadne a bez prieťahov pohľadávku spolu vo výške 71 102,60 Eur (2 142 037,- Sk).

25. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie neskúmal kľúčovú vec, či sudcovské záložné právo zriadené v konaní sp. zn. E 1145/98 súdom až v novembri 1999, hoci malo byť zriadené už v novembri 1998 by znamenalo v konkurznom konaní nie 3., ale 1. poradie pri uspokojovaní veriteľov, ktorých pohľadávky boli zabezpečené záložným právom. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani zisťovaním, či v období od novembra 1998 do júna 2000 mohla byť pohľadávka vymáhaná v konaní sp. zn. E 1145/98 vymožená hoc aj čiastočne. Súd prvej inštancie tak podľa žalobcu zistil skutkový stav veci neúplne.

26. Žalobca videl pochybenie súdu prvej inštancie aj v tom, že sa nezapodieval dôvodnosťou sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. E 1145/98 za obdobie od novembra 1998 do novembra 1999, ktoré uznal aj vtedajší predseda súdu. Z toho žalobca vyvodil, že je daná povinnosť odškodniť prieťahy v konaní nielen za obdobie rokov 1998 - 2006, ale aj za obdobie rokov 2006 - 2017, nakoľko konanie doposiaľ skončené nie je. Súdu prvej inštancie vyčítal, že sa nezaoberal tým, či obdobie od novembra 1998 do júna 2000 bolo primeraným pre uskutočnenie výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľností. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tomto smere v jeho rozsudku úplne absentujú. Žalobca mal za to, že uvedené obdobie bolo dostatočne dlhé na to, aby boli možné nehnuteľnosti predať a pohľadávka žalobcu bola aspoň čiastočne uspokojená a nehnuteľnosti by neboli „presunuté“ do konkurzného konania.

27. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že sa uspokojil len s konštatovaním Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 48 Cb 90/98 z roku 2009, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby, pretože údajne povinný - Poľnohospodárske družstvo Príbelce celý svoj dlh uhradil v rozsahu 18 454,29 Eur (555 953,-Sk) a zmluvná pokuta mala byť príliš vysoká. Súd prvej inštancie však opomenul, že všetky platobné rozkazy, ktorými bola zmluvná pokuta za omeškanie povinného s úhradou istiny priznaná, boli riadne Krajským súdom v Banskej Bystrici vydané a povinný voči nim nepodal odpor. Teda platobné rozkazy sú právoplatné a vykonateľné a úvahy súdu v roku 2017, že povinný nič nad sumu 18 454,29 Eur (555 953,-Sk) nedlhoval nemajú podľa žalobcu oporu v skutkovom a právnom stave a sú mimo hlavnej línie tohto odškodňovacieho (reparačného) konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6C/179/2006.

28. Ohľadne výšky nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na závery z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Apicella vs. Taliansko, kde ESĽP judikoval právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške cca 1 000 - 1 500,- Eur za rok a v prípade odškodnenia už na vnútroštátnej úrovni je možné akceptovať cca 50 % výšku odškodnenia, t. j. 500 - 750,- Eur za rok prieťahov. Z toho žalobca vyvodil, že za roky 1998 - 2006 činí nemajetková ujma 6 000,- Eur (8 x 750,- Eur). Napokon žalobca považoval aj vedenie tohto konania sp. zn. 6C/179/2006 za abnormálne dlhé, nakoľko sa začalo v roku 2005 a trvá doposiaľ (odvolanie bolo podané v roku 2017), t.j. 12 rokov, pričom podľa záverov Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie Golha vs. ČR alebo Veriter vs. Francúzsko) je primeraná dĺžka reparačného konania v trvaní rádovo niekoľko mesiacov, čo samo osebe odôvodňuje zvýšenie odškodnenia pôvodného konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. E 1145/98 s prieťahmi v rokoch 1998 - 2006.

29. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

31. Konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo dňa 19. 12. 2005 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti C. s. p. Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého sa nový procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. s. p. Rovnako odvolanie žalobcu bolo podané na súd prvej inštancie už za účinnosti C. s. p. dňa 19. 06. 2017 a doplnené dňa 20. 06. 2017. Odvolací súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. pri prejednaní odvolania aplikuje v zmysle príkazu § 470 ods. 1 C. s. p. ustanovenia tohto zákona.

32. Krajský súd preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C .s. p. prihliadol len na vady konania, ktoré sa táýajú procesných podmienok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k názoru, že prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je v časti uvedenej v I. výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu nesprávny, je potrebné ho v danej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) C. s. p. a konanie zastaviť v zmysle § 161 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 391 ods. 1 C. s. p. a v zostávajúcej časti uvedenej v II. výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu je prvý výrok rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. V potvrdzujúcej časti sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na tieto v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti danej časti prvého výroku napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného udáva, že súd prvej inštancie neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by bolo došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu je dostatočne preskúmateľné, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

33. Vadou konania týkajúcou sa procesných podmienok, na ktoré má súd (teda prvoinštančný aj odvolací) v zmysle § 161 C. s. p. prihliadať kedykoľvek počas konania, je práve neprihliadnutie na prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 C. s. p.) brániacu súdu prvej inštancie prejednať a

rozhodnúť o celom žalobou zo dňa 19. 12. 2005 uplatnenom nároku na náhradu škody, kedy sa súd prvej inštancie síce oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/114/2006, na toto oboznámenie však nijako nereflektoval v rozhodnutí vo veci samej. Na tom istom skutkovom základe, aj keď v menšom rozsahu a za kratšie obdobie si žaloba aj žalobou zo dňa 26. 01. 2006 pôvodne vedenou na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/13/2006 a po jej postúpení na Okresný súd Lučenec pod sp. zn. 13C/114/2006 uplatňoval nárok na náhradu skutočnej škody vo výške 6 506,01 Eur (196 000,- Sk). Taktiež si uplatnil ušlý zisk vo výške 3 903,6 Eur (117 600,- Sk) za obdobie od 30. 06. 2001 do 31. 12. 2005, pričom toto obdobie sa čiastočne prekrýva so žalobou zo dňa 19. 12. 2005 uplatneným ušlým ziskom vo výške 138 061,74 Eur (4 159 248,- Sk) požadovaným za obdobie od 30. 11. 1999 do 30. 11. 2005. Po rozpočítaní sumy 117 600,- Sk na jednotlivé mesiace obdobia od 30. 06. 2001 do 31. 12. 2005, činí pomerná časť za prekrývajúce sa obdobie sumu 3 832,63 Eur (115 461,82 Sk) (117 600,- Sk / 55 mesiacov x 54 mesiacov). Ďalej v konaní sp. zn. 13C/114/2006 si žalobca uplatnil na tom istom skutkovom základe aj keď v menšej výške nemajetkovú ujmu vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk). Napokon si žalobca uplatnil aj príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 10 % zo sumy 13 729,- Eur (413 600,- Sk) od 27. 01. 2006 do zaplatenia. Tento úrok z omeškania sa prekrýva s úrokom z omeškania uplatneným v tomto konaní, a to vo výške 10 % zo sumy 13 658,03 Eur (411 461,82 Sk = 196 000,- Sk + 115 461,82 Sk + 100 000,- Sk) za obdobie od 27. 01. 2006 do zaplatenia. O týchto nárokoch bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 13C 114/2006

- 101 zo dňa 20. 11. 2006, právoplatným dňa 02. 05. 2007, ktorým súd žalobu zamietol. Tento rozsudok tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci v časti, v ktorej sa nároky uplatnené žalobou zo dňa 26. 01. 2006 prekrývajú s nárokmi uplatnenými žalobou zo dňa 19. 12. 2005, t.j. v časti skutočnej škody vo výške 6 506,01 Eur (196 000,- Sk), v časti ušlého zisku vo výške 3 832,63 Eur (115 461,82 Sk) a v časti nemajetkovej ujmy vo výške 3 319,39 Eur (100 000,- Sk). Na tom nič nemení skutočnosť, že žaloba v tomto konaní bola podaná skôr ako žaloba v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13C/114/2006, pretože neskôr podaná žaloba síce mohla tvoriť čiastočnú prekážku veci skôr začatej, avšak nakoľko zostala v danom konaní pod sp. zn. 13C/114/2006 bez povšimnutia a Okresný súd Lučenec vec prejednal a právoplatne rozhodol o žalobe zo dňa 26. 01. 2006 v konaní pod sp. zn. 13C/114/2006 skôr, daná vec už neprebieha, prekážka skôr začatej veci teda odpadla a právoplatný rozsudok tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V počínaní žalobcu, ktorý si v krátkom časovom období na tom istom skutkovom základe podá dve žaloby však nemožno vidieť poctivý úmysel. Nakoľko súd prvej inštancie žalobu prvým výrokom napadnutého rozsudku zamietol v celom rozsahu, t.j. aj v rozsahu, v ktorom sa uplatnené nároky čiastočne prekrývajú s nárokmi, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 13C 114/2006 - 101 zo dňa 20. 11. 2006, bolo potrebné prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v danej časti zrušiť a konanie zastaviť.

34. Odvolací súd nevzhliadol žalobcom uvádzaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22. 03. 2017, konkrétne zo strany 6, ako aj zo zvukového záznamu z pojednávania jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. uviedol stranám sporu svoje predbežné právne posúdenie veci, ktoré premietol aj do rozsudku. Samotný žalobca sa k tomuto predbežnému právnemu posúdeniu vyjadroval, nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie (viď strana 7 a 8 zápisnice).

35. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, ako aj zo závermi uvedenými v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 48Cb 90/98-311 zo dňa 01. 04. 2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 242/2002-322 zo dňa 09. 09. 2009, že pohľadávka žalobcu z platobných rozkazov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Rob 264/97 zo dňa 04.08.1997, vykonateľného dňa 02. 09. 1997, platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Rob 535/97 zo dňa 15.10.1997, vykonateľného dňa 04. 11. 1997 a platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Rob 288/97 zo dňa 05. 08. 1997, vykonateľného dňa 28. 08. 1997 bola uhradená predtým, ako žalobca podal návrh na súdny výkon týchto rozhodnutí. Odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že Najvyšší súd SR nekonštatoval neprimeranú výšku zmluvnej pokuty, tak ako sa domnieva žalobca, ale jej neurčité vyjadrenie v platobných rozkazoch (viď posledný odsek na strane 8 odôvodnenia rozsudku NS SR č. k. 2 Obo/68/2009 zo dňa 09. 09. 2009, v ktorom sa uvádza: „Keďže teda žalobca oprel existenciu svojej v žalobe (odporovacej - pozn. odvolacieho súdu) tvrdenej pohľadávky o označené platobné rozkazy Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorých istina bola úhradou cca 103 tis. Sk a podľa mienky žalobcu, príslušenstvo celkom cca 2, 371 mil. Sk, pričom priznanie príslušenstva v tejto výške nijako nemožno vyvodiť zo znenia platobných rozkazov, v ktorých sa píše o 0,5 %, resp. 1 % zmluvnej pokute bez uvedenia, či ide o percentuálne

sadzby ročné, polročné, mesačné, čo robí túto časť výroku neurčitou, rozhodne nie spôsobilou na to, aby z jej znenia žalobca odvodzoval svoju pohľadávku na príslušenstvo vo výške vyše 2 mil. Sk.“) S týmto záverom sa aj odvolací súd v tomto konaní stotožňuje. Navyše dopĺňa, že neurčitosť výrokov platobných rozkazov v časti zmluvných pokút spočíva aj v tom, že napr. z platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 3Rob 264/97 zo dňa 04. 08. 1997 nie je jasné, prečo má žalovaný platiť napr. zmluvnú pokutu z čiastky 100 000,- Sk od 22. 12. 1995 do zaplatenia, keď je zjavné, že časť tejto sumy už pred vydaním platobného rozkazu musel zaplatiť, keďže bol zaviazaný už len na úhradu istiny 84 753,- Sk (nie 100 000,- Sk). Správne mal žalobca požadovať zmluvnú pokutu zo sumy 100 000,- Sk od 22. 12. 1995 do dňa čiastočnej úhrady tejto sumy (pretože týmto dňom bola časť istiny zaplatená) a následne od nasledujúceho dňa požadovať zmluvnú pokutu zo zostatku neuhradenej istiny, v prípade ďalšej úhrady opätovne na túto týmto spôsobom prihliadnuť a až zo zvyšku do vydania platobného rozkazu neuhradenej istiny mohol požadovať zmluvnú pokutu do jej zaplatenia, ako je uvedené v závere výroku „...a 0,5 % zmluvnú pokutu z čiastky 84 753,- Sk od 01. 06. 1997 do zaplatenia“. Pokiaľ žalobca namieta, že tieto argumenty neobstoja, pretože platobné rozkazy sú právoplatné a vykonateľné, k tomu odvolací súd uvádza, že na to, aby mohol byť výrok rozhodnutia súdu reálne vykonateľný, nestačí jeho formálna vykonateľnosť prejavujúca sa vyznačením doložky vykonateľnosti na rozhodnutí súdu, ale výrok musí byť aj materiálne vykonateľný, teda musí byť z neho zjavné, aká je výška zmluvnej pokuty, táto musí byť vyjadrená určito a zrozumiteľne (čo v tomto prípade nebola), pretože inak subjekt, ktorý bude rozhodnutie vykonávať (či už súd, alebo súdny exekútor) nebude vedieť určiť, akú sumu má v konečnom dôsledku vymáhať. Uznanie dlhu, ktoré malo byť podkladom pre vydanie platobných rozkazov nie je exekučným titulom, tým je len platobný rozkaz, preto dodatočne pri odstraňovaní neurčitosti a nezrozumiteľnosti výroku platobného rozkazu naň nebolo možné prihliadať.

36. Pokiaľ žalobca namieta úhradu časti istiny v rozsahu sumy 8 091,02 Eur (243 750,- Sk) cesiou faktúr č. 252/93 a 235/93 k 31. 08. 1996, nakoľko tieto doteraz uhradené zo strany dlžníka pôvodného veriteľa

- Poľnohospodárskeho družstva Príbelce, či právneho nástupcu dlžníka uhradené neboli a postupca - Poľnohospodárskej družstvo Príbelce sa zaviazal k ručeniu za ich vymožiteľnosť a taktiež ich ako ručiteľ neuhradil, k tomu odvolací súd uvádza, že postúpením pohľadávky za odplatu, ktorá bola započítaná do dlhu postupcu voči žalobcovi, jeho dlh voči žalobcovi z platobných rozkazov v rozsahu odplaty zanikol, preto žalobcovi v tomto rozsahu nemohla vzniknúť škoda v konaní o výkon rozhodnutia, podľa ktorého bolo Poľnohospodárske družstvo Príbelce v pozícii dlžníka, nie ručiteľa. Ak žalobca chce, aby mu pohľadávku uhradilo Poľnohospodárske družstvo Príbelce z pozície ručiteľa za dlh tretieho subjektu, musel by podať novú žalobu a až v prípade, že by jej súd vyhovel a rozhodnutie by sa stalo právoplatným a vykonateľným, mohol by si pohľadávku na základe takéhoto rozhodnutia vymáhať v exekučnom konaní.

37. Z uvedených záverov vyplýva, že keďže istina bola uhradená do 13. 03. 1998 a zmluvná pokuta tak, ako bola naformulovaná v platobných rozkazoch bola pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť nevymáhateľná, konanie o súdny výkon rozhodnutia vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. E 1145/98, ktoré sa začalo na návrh žalobcu dňa 20. 11. 1998 nebolo vedené dôvodne, súdny exekútor JUDr. Jurina mal teda pravdu, ak oznámil, že pohľadávka z platobných rozkazov bola uhradená. Súd veriac žalobcovi však výkon rozhodnutia nariadil, hoc pri bližšom skúmaní výrokovej časti platobných rozkazov tak učiniť nemal.

38. Vzhľadom na uvedené nie je namieste námietka žalobcu, že záver súdu prvej inštancie v roku 2017 o tom, že pohľadávky z platobných rozkazov sú uhradené je irelevantný. Nevykonateľnosť výrokov platobných rozkazov v časti zmluvných pokút pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť totiž vyplýva priamo z platobných rozkazov a súd prvej inštancie ich v tomto konaní logicky vyhodnocoval v čase, keď vec prejednával na pojednávaní a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej. Posúdenie a vyriešenie tejto otázky je pre posúdenie nároku na náhradu škody rozhodujúce, pretože tak, ako pri každom nároku na náhradu škody, tak aj pri nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť pre jeho priznanie kumulatívne splnené 3 predpoklady: 1. konanie, resp. opomenutie konania, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi konaním, resp. opomenutím konania a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je objektívna, preto sa pri nej zavinenie neskúma. Ak nie je naplnený hoc len jeden z vyššie uvedených predpokladov, nie je preukázaný vznik nároku na náhradu škody. Ak teda súd uzavrie, že škoda prieťahmi v konaní sp. zn. E 1145/98 nemohla vzniknúť, pretože žiadna škoda ani nevznikla, nakoľko pohľadávka žalobcu z platobných rozkazov bola uhradená, z toho vyplýva, že konanie o výkon rozhodnutia vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. E 1145/98

bolo vedené nedôvodne, a preto je zbytočné skúmať prieťahy v danom konaní, aj keď boli konštatované vtedajším predsedom súdu, nakoľko návrh žalobcu na výkon rozhodnutia nebol dôvodný. Riadiac sa princípom hospodárnosti konania, ak škoda nevznikla, bolo nadbytočné skúmať ďalšie predpoklady zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci, t.j. či došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v prieťahoch v konaní sp. zn. E 1145/98 a či je medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom škody príčinná súvislosť. Preto by bolo nadbytočné zaoberal sa zisťovaním, či v období od novembra 1998 do júna 2000 mohla byť pohľadávka vymáhaná v konaní sp. zn. E 1145/98 vymožená hoc aj čiastočne, keďže o jej existencii sa domnieval žalobca, avšak neexistovala.

39. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa taktiež stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že sa na túto vec, pokiaľ ide o skúmanie zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci v konaní sp. zn. E 1145/98 vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb., a nie zákon č. 514/2003 Z.z. účinný až od 01. 07. 2004. Názor žalobcu, že prieťahy v konaní pokračovali aj po 01. 07. 2004 je mylný.

40. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) prvá veta a písm. e) prvá veta zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31. 7. 2000 („ďalej len „ZKV“) vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: iné konania než uvedené v písmene c), ktorých výsledkom môže byť nárok proti podstate, sa prerušujú; pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28).

41. Podľa § 254 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2001 (ďalej aj „O. s. p.“) na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného zákona sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto časti uvedené inak.

42. Podľa § 111 ods. 1 O. s. p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

43. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že dňom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu - Poľnohospodárskeho družstva Príbelce, t.j. dňom 28. 06. 2000 sa prerušilo konanie o výkon rozhodnutí vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš zo zákona (v zmysle § 14 písm. d) a e) ZKV), preto sa o prerušení konania nerozhodovalo. Od tohto dátumu, aj keby bolo konanie sp. zn. E 1145/98 vedené dôvodne (čo nebolo), súd nemohol vo veci výkonu rozhodnutí konať (s výnimkou zastavenia konania, ktoré v rámci hospodárnosti vedenia konania má prednosť pred jeho prerušením) a prípadné lehoty na výkon rozhodnutia neplynuli, teda nemožno argumentovať ich neprimeranou dĺžkou. Navyše, ak bola žalobcovi z informačného centra Okresného súdu Veľký Krtíš poskytnutá informácia, že konanie sp. zn. E 1145/98 nebolo ani v roku 2017 skončené, táto informácia nie je správna, pretože z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súd Veľký Krtíš č. k. E 1145/98 - 70 zo dňa 14. 06. 2006, právoplatným dňa 23. 06. 2006 bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené v dôsledku novely O. s. p. účinnej od 01. 09. 2005, ktorá bola prijatá za účelom odstránenia možnosti dvojakého spôsobu vymáhania peňažných pohľadávok zo súdnych rozhodnutí jednak cestou súdu a jednak cestou súdneho exekútora, keď v súčasnosti možno peňažné pohľadávky súkromných osôb vymáhať už len cestou súdneho exekútora. O tomto rozhodnutí musel mať žalobca vedomosť, pretože ako účastníkovi konania mu bolo doručené dňa 23. 06. 2006, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke. Teda aj v prípade, že by návrh na výkon rozhodnutia zo dňa 20. 11. 1998 bol podaný dôvodne, prieťahy v konaní sp. zn. E 1145/98 mohli vzniknúť len v období od 20. 11. 1998 do 28. 06. 2000, t.j. za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prechodné ustanovenia § 27 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré riešili situáciu, ktorý zákon sa má aplikovať na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z., kde sa jednoznačne uvádza, že zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že aj keby nesprávny úradný postup pokračoval aj po účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., nesprávny úradný postup do jeho účinnosti by sa posudzoval podľa zákona č. 58/1969 Zb.

44. Opäť len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že prieťahy v konaní sp. zn. E 1145/98 do nariadenia výkonu rozhodnutia dňa 26. 11. 1999 si zavinil aj žalobca, pretože súdne poplatky z návrhov na výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností a zriadením sudcovského záložného práva mohol zaplatiť spolu s podaním návrhov, ich výšku si mohol vypočítať aj sám vychádzajúc z ustanovení zákona č. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo vtedy účinnom znení (ďalej aj „zákon č. 71/1992 Zb.“), nemusel čakať na výzvu súdu, pričom súd bol v zmysle § 10 zákona č. 71/1992 Zb. povinný o návrhoch konať až po zaplatení súdnych poplatkov. Relevantnými by teda v prípade dôvodných návrhov boli len prípadné prieťahy v konaní po zaplatení súdnych poplatkov a nariadení výkonu rozhodnutia, t.j. za obdobie 26. 11. 1999 do 28. 06. 2000.

45. Napokon v súvislosti s konaním sp. zn. E 1145/98 odvolací súd uvádza, že keďže návrh na výkon rozhodnutia zriadením sudcovského záložného práva bol pre neexistenciu vymáhateľnej pohľadávky nedôvodný, nemá právny význam skúmať, či by jeho zriadenie skôr malo vplyv na uspokojenie neexistujúcej pohľadávky žalobcu. Navyše aj v prípade existencie domnelej pohľadávky žalobcu správne poukázal Okresný súd Lučenec v rozsudku č. k. 13C 114/2006 - 101 zo dňa 20. 11. 2006, právoplatnom dňa 02. 05. 2007 na to, že v zmysle § 338b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005 pre poradie sudcovského záložného práva k nehnuteľnosti bol rozhodujúci čas, kedy na súd došiel návrh na zriadenie sudcovského záložného práva, nie deň vydania rozhodnutia, ani deň zápisu tohto práva záznamom do katastra nehnuteľností. Na základe rozhodnutia súdu mal teda katastrálny orgán zapísať dátum sudcovského záložného práva spätne ku dňu podania návrhu žalobcu na jeho zriadenie, t.j. k 20. 11. 1998. K pochybeniu teda nedošlo konaním súdu, ale katastrálneho orgánu a prieťahy v konaní o výkon rozhodnutia, ktoré konštatoval aj predseda súdu, nemali vplyv na poradie záložného práva.

46. Pokiaľ ide o pohľadávky vymáhané súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišíkom v exekučnom konaní vedenom u neho pod sp. zn. EX 606/1998 a vedenom na exekučnom súde - Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. Er 1233/1998 na podklade platobných rozkazov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Rob 185/1997 zo dňa 04. 06. 1997, sp. zn. 1Rob 762/97 zo dňa 17. 12. 1997 a sp. zn. 4Rob 176/97 zo dňa 04. 06. 1997, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie štátu v konaní o náhradu škody, za ktorú pri výkone exekučnej činnosti v rokoch 1998 až 2000 (do vyhlásenia konkurzu na majetok PD Príbelce) v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2004 zodpovedal priamo súdny exekútor. Až od účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. od 01. 07. 2004 v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci (súdnym exekútorom) napríklad nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v prieťahoch v konaní, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), čomu sa prispôsobilo aj novelizované znenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, do ktorého bolo vložené, že ak osobitný zákon (zákon č. 514/2003 Z.z.) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Do 01. 07. 2004 teda za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti zodpovedal samotný súdny exekútor a zákon č. 58/1969 Zb. sa na jeho postup v exekučnom konaní nevzťahoval. Preto ak za uvedené prieťahy v rozhodujúcom období požaduje žalobca škodu, mal žalovať súdneho exekútora, nie štát. Vychádzajúc z uvedeného, opäť riadiac sa princípom hospodárnosti konania, nie je právne významné a je teda nadbytočné skúmať, či v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora v rokoch 1998 a ž 2000 dochádzalo k prieťahom v konaní, či v dôsledku toho žalobcovi vznikla škoda a či jej vznik bolo v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní, pretože to by bolo potrebné skúmať v konaní, v ktorom by žalobca žaloval súdneho exekútora, nie štát. Preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď dokazovanie v tomto smere nevykonal.

47. Keďže žalobcovi v zmysle vyššie uvedeného nevznikla prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš sp. zn. E 1145/98 skutočná škoda a ohľadne exekučného konania vedeného u súdneho exekútora JUDr. Martišíka pod jeho sp. zn. EX 606/98 nemá štát pasívnu vecnú legitimáciu ohľadne nároku na náhradu škody, nemožno od štátu požadovať ani od existencie skutočnej škody odvodený nárok na ušlý zisk (ktorý žalobca počítal zo skutočnej škody) a nárok na nemajetkovú ujmu. Preto sú rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré poukázal žalobca, pre toto konanie nepoužiteľné.

48. Za stavu, keď žalobcovi nevznikla škoda spočívajúci v príslušenstve, by odročenie pojednávania na súde prvej inštancie na návrh žalobcu za účelom špecifikácie príslušenstva a výsluchu svedkov a za tým účelom potreby nahliadnutia žalobcu do konkurzného spisu viedlo k zbytočným prieťahom v konaní, nakoľko by to nič nezmenilo na výsledku sporu. Tohto názoru bol aj Najvyšší súd SR v rozsudku č. k. 2 Obo/68/2009 zo dňa 09. 09. 2009, keď v prvom odseku na strane 9 odôvodnenia rozhodnutia uvádza: „Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca už nemohol súdu predložiť na preukázanie existencie svojej tvrdenej pohľadávky nové dôkazy, pretože neexistencia pohľadávky vo výške 2. mil. Sk vyplýva z neurčitosti platobných rozkazov, o ktoré oprel žalobný nárok a k žalobe priložil.“ Odvolací súd len pre úplnosť podotýka, že aj keď v zmysle § 470 ods. 2 veta druhá C. s. p. aplikácia ustanovenia § 153 C. s. p. týkajúca sa sudcovskej koncentrácie konania, na ktoré súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazoval, neprichádza do úvahy v konaniach začatých pred účinnosťou C. s. p., ak by to bolo na neprospech strany, súdu prvej inštancie v zmysle §§ 183 a 184 C. s. p., ktoré sa aplikujú aj na konania začaté pred účinnosťou C. s. p. prináležalo hodnotiť, či je daný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a či dôkazy navrhované žalobcom sú podstatné pre rozhodnutie vo veci.

49. Nakoľko súd je v zmysle § 216 C. s. p. viazaný žalobným návrhom, na základe ktorého žalobca požadoval náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť prieťahmi v konaní sp. zn. E 1145/98 a v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 606/98, súd nemôže posudzovať primeranosť, či neprimeranosť dĺžky trvania tzv. reparačného konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6C/179/2006 a na toto prihliadnuť pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v iných konaniach.

50. Aj keď odvolací súd sčasti konanie o žalobou uplatnených nárokoch zastavil a sčasti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, nemalo to vplyv na obsahovú správnosť druhého výroku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, pretože tým že žalobca uplatnil v žalobe časť nárokov, ktoré uplatnil aj v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13C/114/2006, zavinil zastavenie konania v tejto časti pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda aj v takom prípade má v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov konania protistrana, t.j. žalovaný. Vo zvyšnej časti žalobou uplatňovaných nárokov mal žalobca vo veci plný neúspech, pretože žaloba bola vo zvyšnej časti zamietnutá. Žalobca je preto povinný nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre jeho zavinenie aj v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, pretože mal celkový neúspech v konaní (nič mu priznané nebolo). Súd prvej inštancie však rozhodol v rozsudku o nároku žalovaného na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v ktorom neuviedol, voči komu má žalovaný nárok na náhradu trov konania (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 zo dňa 25. 05. 2017). Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda súvisí s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentoval tento údaj. Preto odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. V druhom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p. O výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto III. výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z toho dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku by vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania však žalovanému odvolací súd nepriznal z dôvodu, že mu preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne jeho trovy v odvolacom konaní nevyplývajú.

52. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).