Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/21/2015

Potvrdené rozhodnutím 14CoKR/31/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD. so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 164 928, správca úpadcu: STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 2262, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 380 458, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Danielom Janšom, advokátom, so sídlom Horné Záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 253, proti žalovanému: DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r.o., so sídlom Horelica 13, 022 01 Čadca, IČO: 36 008 184, zastúpenému zástupcom: Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/21/2015-153 zo dňa 18. apríla 2018, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/21/2015-153 zo dňa 18. apríla 2018 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Bargelovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD. so sídlom kancelárie L. budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca úpadcu: STAVOUNIVERZÁL, s.r.o. so sídlom Cesta do Rudiny 2262, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 380 458, zast.: JUDr. Daniel Janšo, Advokátska kancelária so sídlom: Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 253 proti žalovanému: DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r.o. so sídlom Horelica č. 13, 022 01 Čadca, IČO: 36 008 184, zast.: Advokátska kancelária VARMUS s. r. o. so sídlom: Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203 o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Kúpna zmluva zo dňa 30.11.2013 uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je právne neúčinná a Dohoda o započítaní zo dňa 30.11.2013 uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je právne neúčinná. Zároveň je žalovaný povinný poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 24.621,65-Eur, ktorú zaplatí na účet žalobcu v lehote 3. dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré žalobca vyčísli do 3. pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Podanú žalobu žalobca odôvodnil skutočnosťou, že Uznesením Okresného súdu Žilina, číslo konania: 3K/1/2014 zo dňa 17.04.2014 bol na majetok spoločnosti STAVOUNIVERZÁL, s.r.o. so sídlom: Cesta do Rudiny 2262, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 380 458 (ďalej „úpadca“) vyhlásený konkurz. Uznesením, číslo konania: 3K/1/2014-171 zo dňa 19.08.2014 bol do funkcie správcu ustanovený JUDr. Jaroslav Jakubčo, správca so sídlom kancelárie: L. budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica (žalobca). Dňa 30.11.2013 uzatvoril úpadca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol hnuteľný majetok úpadcu, najmä motorové vozidlá a zariadenia staveniska opísané v Čl. I. kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 24.621,65-Eur s DPH a mala byť zaplatená vzájomným zápočtom na základe vystavených faktúr. V rovnaký deň, t. j. 30.11.2013, uzatvoril úpadca a žalovaný Dohodu o vzájomnom zápočte, ktorou došlo k započítaniu pohľadávky úpadcu z kúpnej zmluvy oproti viacerých pohľadávkam žalovaného, ktoré mali vyplývať z faktúr označených v dohode o započítaní.

2. Po uzatvorení kúpnej zmluvy a dohody o započítaní zostal úpadcovi len ťažko speňažiteľný majetok, ktorý nestačí na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov, čoho dôkazom je najmä zoznam majetku zo dňa 31.01.2014. Majetok podliehajúci konkurzu a majetok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a ďalšej odporovateľnej kúpnej zmluvy, nestačí na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov, čoho dôkazom je najmä zoznam majetku z 31.01.2014.

V zozname majetku úpadca uviedol nehnuteľnosť v hodnote 90,42-Eur, hnuteľné veci v hodnote 830,-Eur, pohľadávky voči tuzemským subjektom v celkovej výške 295.826,11-Eur a pohľadávky voči zahraničným subjektom v celkovej výške 8.612.647,38-CZK. Správca po ustanovení do funkcie zistil, že všetky pohľadávky voči tuzemským subjektom majú povahu ťažko vymožiteľných pohľadávok. Pohľadávka voči dlžníkovi TERRA 2000, s.r.o. so sídlom Bratislava spolu vo výške 287.643,15- Eur tvoriaca podstatnú časť z celkovej sumy tuzemských pohľadávok úpadcu je od roku 2010 neúspešne vymáhaná v rámci exekúcie EX XXXX/XXXX vedenej súdnym exekútorom L.. Bernardom Janíkom so sídlom Daniela Dlabača 2/978, Žilina. Súdny exekútor nezistil existenciu žiadneho priamo postihnuteľného majetku povinného s výnimkou majetku, ktorý bol predmetom dražby a výťažok z neho dosiahol sumu 3.114,71-Eur. Úpadca mal o nevymožiteľnosti pohľadávky voči menovanému dlžníkovi vedomosť, nakoľko v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávky podal trestné oznámenie a aktívne vystupoval v trestnom konaní. Správcovi sa najmä pre nedostatok majetku dlžníkov doposiaľ nepodarilo vymôcť žiadnu z pohľadávok voči tuzemským subjektom. Prevažnú časť z pohľadávok voči zahraničným subjektom tvoria pohľadávky voči spoločnosti PICADOR - Záhradní město, s.r.o. so sídlom L. 945/3, Brno spolu vo výške 7.482.820,38-CZK a pohľadávky voči spoločnosti PICADOR, spol. s r.o. so sídlom Kořískova 599/26, 621 00 Brno vo výške 699.379,91-CZK. Dlžníci svoje pohľadávky neuznávajú, ale uplatňujú si voči úpadcovi vlastné nároky v sume prevyšujúcej ich záväzky voči úpadcovi. Majetok, ktorý zostal po realizovaní úkonov neformálnej likvidácie, je tvorený nehnuteľnosťami v súpisovej hodnote 1.490-Eur, nespotrebovaným preddavkom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v hodnote 1.684,30-Eur a spornými pohľadávkami v celkovej účtovnej hodnote 543.007,-Eur. Podľa Prílohy č. 9 k Vyhláške č. 492/2004 Z. z. o určení postupu pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok platí, že pohľadávky, ktoré sú sporné, majú pre účely ocenenia koeficient vymožiteľnosti v rozsahu 0,00 až 0,20. Všeobecná hodnota pohľadávky sa potom určuje ako súčin východiskovej hodnoty pohľadávky a koeficientu vymožiteľnosti. Postupom podľa prílohy č. 9 k uvedenej vyhláške a s prihliadnutím na negatívne odpovede dlžníkov, ktorí boli vyzvaní na zaplatenie, je dôvodné stanoviť skutočnú hodnotu týchto pohľadávok najviac na sumu 108.601,40-Eur určenú ako súčin účtovnej hodnoty týchto pohľadávok a koeficientu vymožiteľnosti (0,20). Pri uplatnení materiálneho prístupu k stanoveniu hodnoty majetku patriaceho do konkurznej podstaty neprevyšuje skutočná hodnota tohto majetku sumu 111.775,70-Eur. V konkurze na majetok úpadcu si konkurzní veritelia uplatnili prihláškou pohľadávky v celkovej výške 923.247,50-Eur, z toho zistené boli pohľadávky v celkovej výške 551.530,91-Eur. Z uvedeného vyplýva, že suma zistených pohľadávok je vyššia ako účtovná hodnota majetku, ktorý podľa Súvahy k 28.04.2014 zostal úpadcovi po vykonaní odporovateľných úkonov. Celková suma zistených pohľadávok (551.530,91-Eur) je vyššia ako súčet hodnoty majetku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy (24.621,65-Eur), majetku, ktorý bol predmetom ďalšej odporovateľnej kúpnej zmluvy (55.981,96-Eur) uzatvorenej v rovnaký deň a skutočnej hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý úpadcovi zostal po realizovaní týchto odporovateľných úkonov (111.775,70-Eur). Z vyššie uvedeného opisu majetkového stavu dlžníka vyplýva, že po uzatvorení kúpnej zmluvy a dohody o započítaní zostali úpadcovi len ťažko vymožiteľné pohľadávky a hmotný majetok nepatrnej hodnoty, ktorý nepostačuje na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. E. kúpna zmluva a dohoda o započítaní boli súčasťou súboru viacerých právnych úkonov vykonaných úpadcom v období bezprostredne predchádzajúcom vyhláseniu konkurzu. Tento súbor úkonov mal povahu neformálnej likvidácie, ktorou sa dlžník zbavil celého svojho likvidného majetku, ktorého prevoditeľnosť nebola obmedzená. Úbytok majetku ako priamy dôsledok neformálnej likvidácie je zrejmý najmä zo skutočnosti, že po vyhlásení konkurzu boli do konkurznej podstaty získané len nepatrné príjmy a majetok podliehajúci konkurzu je tvorený takmer výlučne ťažko vymožiteľnými pohľadávkami. V čase vykonania zvýhodňujúceho právneho úkonu bol dlžník - úpadca v úpadku, a to vo forme platobnej neschopnosti. O tom svedčí aj oznámenie úpadcu o ukončení prác zo dňa 29.11.2013, kde svoju finančnú situáciu označuje ako kritickú a uvádza, že mu z toho vyplýva povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorého príprava prebieha. O existencii úpadku v čase vykonania zvýhodňujúceho právneho úkonu svedčí aj Dodatok č. 1 z 18.10.2013 k Zmluve o dielo zo dňa 02.01.2013. Podľa bodu 5.4. dodatku môže objednávateľ zaplatiť za zhotoviteľa (úpadcu) jeho dlhy voči subdodávateľom. Znenie dodatku je dôkazom o tom, že dlžník nebol schopný uhrádzať splatné pohľadávky svojich dodávateľov. Ďalším dôkazom o existencii úpadku v čase vykonania úkonu je pohľadávka veriteľa P. Slovensko, a.s. s istinou vo výške 138.502,96-Eur splatná dňa 20.10.2013 a pohľadávka rovnakého veriteľa s istinou vo výške 110.800,25-Eur, rovnako splatná 20.10.2013. Úpadca mal v čase vykonania zvýhodňujúceho úkonu viacerých veriteľov so splatnými pohľadávkami, o čom svedčí zoznam záväzkov z 31.01.2014. M. bol úpadca aj v úpadku vo forme predĺženia, keď podľa Súvahy k 31.12.2013 hodnota jeho záväzkov prevyšovala hodnotu jeho majetku.

3. Správca po ustanovení do funkcie zistil, že úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril viaceré právne úkony, ktorými previedol všetok likvidný majetok úpadcu na vybraných veriteľov, ktorých tým neodôvodnene zvýhodnil oproti iným veriteľom. Vo vlastníctve úpadcu ponechal iba majetok ťažko speňažiteľný, prípadne majetok, ktorého prevoditeľnosť bola obmedzená. Dohoda o započítaní a kúpna zmluva sú zvýhodňujúcimi úkonmi, pokiaľ ich hodnotíme vo vzájomnej súvislosti a v celkovom kontexte, v akom boli vykonané. Cieľom týchto úkonov nebolo speňažiť majetok úpadcu za trhové ceny, ale ich cieľom bolo individuálne uspokojenie, a tým aj zvýhodnenie vybraných veriteľov, pričom ostatní veritelia takúto možnosť nemali a ich pohľadávky nemohli byť uspokojené. Úpadca pred vyhlásením konkurzu v čase svojho úpadku vykonal neformálnu likvidáciu celého svojho speňažiteľného majetku. Umožnil uspokojenie pohľadávok vybraných veriteľov, čím ich zvýhodnil oproti ostatným konkurzným veriteľom, ktorých pohľadávky neboli uspokojené ani z časti. Kúpna zmluva a dohoda o započítaní sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi, týkajú sa majetku úpadcu, ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, došlo nimi z zmenšeniu majetku úpadcu. Boli urobené počas úpadku dlžníka, v období jedného roka pred začatím konkurzného konania. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd určil, že napádané právne úkony, a to Kúpna zmluva a Dohoda o vzájomnom zápočte z 30.11.2013 sú neúčinnými právnymi úkonmi.

4. V prílohe žaloby žalobca predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky: Uznesenie Okresného súdu Žilina 3K/1/2014-171 z 19.08.2014, právoplatné dňa 27.08.0014, ktorým súd odvolal z funkcie správkyňu JUDr. Martu Vevurkovú a ustanovil do funkcie správcu - žalobcu; Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok z 30.11.2013, Kúpnopredajnú zmluvu z 30.11.2013, zoznam majetku dlžníka, Kúpnopredajnú zmluvu z 30.11.2013, zoznam záväzkov dlžníka, Vyčíslenie trov exekúcie pri rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností v exekučnom konaní EX XXXX/XXXX zo dňa 27.11.2014, Informáciu o stave exekučného konania zo dňa 10.06.2014, Sťažnosť proti Uzneseniu ČVS: ORP-343/OEK-B5-2011 zo dňa 30.01.2012, Započítanie pohľadávok zo dňa 10.02.2014, Výzvu k zaplateniu zmluvnej pokuty z 20.01.2014, Výzvu k náhrade škody z 20.01.2014, Započítanie pohľadávok zo 07.02.2014, Výzvu k náhrade škody z 20.01.2014, Súvahu k 28.04.2014, Výkaz ziskov a strát k 28.04.2014, Návrh na uznanie konkurzu za malý z 13.11.2014, prehľad pohľadávok úpadcu spolu s uvedením veriteľa prihlásenej a zistenej sumy, Ukončenie prác zo dňa XX.XX.XXXX, Upozornenie na porušovanie Zmluvy z 12.06.2013, prihlášku pohľadávky P. P., a.s., Súvahu k 31.12.2013 (č. l. 4-47).

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.07.2015 doplnil Žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov zo dňa 27.04.2015, a to na základe Uznesenia Okresného súdu Žilina 5Cbi/21/2015 zo dňa 11.06.2015, ktorým bol vyzvaný, aby v lehote 15. dní opravil a doplnil návrh zo dňa 27.04.2015 spôsobom uvedeným v odôvodnení uznesenia. Na základe uvedeného uznesenia žalobca doplnil petit v Čl. VI. žaloby z 27.04.2015 tak, že petit doplnil tak, ako je uvedený na č. l. 54.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 14.09.2015 označil žalobou uplatnený nárok za nedôvodný, pričom nárok žalobcu neuznáva a žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení poukázal na niekoľko dôvodov na zamietnutie žaloby, a to skutočnosť, že žaloba nebola podaná v zákonom stanovenej lehote, t. j. do jedného roka od vyhlásenia konkurzu, nakoľko pôvodná žaloba nemala všetky náležitosti, žaloba (petit žaloby) bola doplnená podaním doručeným súdu dňa 01.07.2015, čiže bola doručená až po uplynutí jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Žalovaný zároveň vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, a to ani z pripojených listinných dokladov k žalobe nevyplýva, že úpadca bol v čase uskutočnenia napádaných právnych úkonov, t. j. k 30.11.2013, v úpadku. Žalobca argumentuje v žalobe, že ku dňu 31.12.2013 bol úpadca predĺžený, a to podľa súvahy vypracovanej k tomuto dňu. Podľa vyjadrenia žalovaného nie je rozhodujúce, či bol úpadca predĺžený k 31.12.2013, ale je potrebné skúmať, či bol úpadca predĺžený ku dňu 30.11.2013, kedy boli uskutočnené právne úkony, ktorým žalobca odporuje. S. ku dňu 30.11.2013 nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že k tomuto dňu bol úpadca predĺžený. Čo sa týka neodôvodneného zvýhodnenia veriteľa, žalovaný poukázal na skutočnosť, že je bežnou praxou v obchodných veciach, že v prípade, že zmluvné strany majú vzájomné pohľadávky, ktoré sa kryjú, uzatvárajú dohody o započítaní. Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, aký je stav úpadcu, nepoznal jeho vnútorné pomery, ekonomické pomery a pri uzatváraní kúpnej zmluvy a dohody o zápočte postupoval lege artis, a už vôbec nemal vedomosť, a ani nemohol mať o pohľadávkach iných veriteľov a o stave úpadcu. Žalovaný tak namieta, že žalobca neuplatnil žalobu včas, a že neboli naplnené zákonné dôvody na odporovateľnosť právnych úkonov a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

7. S. doručil súdu dňa 27.03.2017 svoje písomné vyjadrenie (repliku). Vo svojom vyjadrení žalobca poukazuje na skutočnosť, že žaloba bola podaná včas v zákonom stanovenej lehote, nakoľko nedošlo ku kvalitatívnej ani ku kvantitatívnej zmene žalobného návrhu, nedošlo ani k zmene okruhu účastníkov, a preto lehota na uplatnenie práva odporovať právnym úkonom bola zachovaná podaním pôvodnej žaloby zo dňa 29.06.2015. Za zmenu žaloby nemožno považovať doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu, pričom v danom prípade sa jednalo len o doplnenie pôvodne podanej žaloby. Čo sa týka úpadku dlžníka, na preukázanie úpadku žalobca predkladá Súvahu zo obdobie od 01.01.2013 - 31.10.2013 a Súvahu od 01.01.2013 - 30.11.2013, z ktorých vyplýva, že tu v rozhodnom čase existoval stav kontinuálneho úpadku vo forme predĺženia, ktorého znakom je záporné vlastné imanie. Z predložených dôkazov vyplýva, že dlžník sa dostal do úpadku vo forme predĺženia najneskôr dňa 31.10.2013, teda 29 dní pred tým, ako boli uzatvorené právne úkony dotknuté žalobou. Okrem uvedených skutočností žalobca poukazuje aj na úpadok vo forme predĺženia v rozhodnom čase k 30.11.2013, nakoľko k tomuto času existoval aj úpadok vo forme insolvencie. Na finančných účtoch (riadok 055 súvahy) mal úpadca k 30.10.2013 finančný majetok v hodnote 40.286,-Eur, pričom pohľadávky veriteľa P. P., a.s. boli čo do istiny tvorené sumou 249.303,21-Eur a boli splatné dňom 20.10.2013. Vo svojom písomnom vyjadrení zároveň žalobca uviedol, že žalovaný bol dlhodobým obchodným partnerom úpadcu a pravidelne mu dodával tovar potrebný pre výkon jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný patril do skupiny vybraných subjektov, ktorým bolo umožnené, aby si už počas úpadku dlžníka uspokojili svoje pohľadávky vo výrazne vyššej miere, ako by tomu bolo v konkurze. Úpadca pred vyhlásením konkurzu v čase svojho úpadku vykonal neformálnu likvidáciu celého svojho speňažiteľného majetku, zvýhodnil vybraných veriteľov, a to tým, že na nich previedol svoj majetok a nepovažoval za jeho prevod peňažnú odplatu, ale vopred sa s veriteľmi dohodol, že cena bude uhradená započítaním. Týmito úkonmi úpadca umožnil uspokojenie pohľadávok vybraných veriteľov, čím ich zvýhodnil oproti ostatným konkurzným veriteľom, ktorých pohľadávky neboli uspokojené ani z časti. S. žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

8. K svojmu písomnému vyjadreniu (replike) žalobca pripojil Súvahu k 31.10.2013, Súvahu k 30.11.2013 (č. l. 77-84).

9. V písomnom Vyjadrení doručenom súdu 31.05.2017 žalovaný reagoval na písomné vyjadrenie žalobcu, pričom opätovne poukázal na skutočnosť, že žaloba bola podaná po zákonom stanovenej lehote, nakoľko v danom prípade sa nejednalo o doplnenie žaloby, ale išlo o zmenu žaloby. Zároveň poukázal na to, že žalovaný nemal vedomosť o tom, aký je stav úpadcu. Žalovanému nebola v danom čase známa ekonomická situácia úpadcu. Žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že úpadca mohol mať v tom čase aj iné záväzky. Vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný poukázal na zákonné ustanovenia upravujúce spriaznené osoby, pričom uviedol, že žalovaný nie je vo vzťahu k úpadcovi spriaznenou osobou. Žalovanému nie je známe, že by existovala právna kategória quasi spriaznených osôb a nie, aké postavenie by tieto subjekty mali podľa žalobcu mať. Čo sa týka započítania pohľadávok, tak započítanie aj kúpna zmluva sú úkonmi, ktoré sa v rámci obchodnoprávnych vzťahov využívajú v bežnom obchodnom styku, a preto nie je možné z uzavretia kúpnej zmluvy, resp. dohody o započítaní vyvodzovať akúkoľvek vedomosť žalovaného. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca uvádza, že úpadca vykonal neformálnu likvidáciu a došlo k uspokojeniu pohľadávok vybraných subjektov, avšak toto tvrdenie žalobca ničím nepreukázal, a nie je ani zrejmé, ako by žalobca mohol a chcel preukázať prípadnú existenciu tejto skupiny, resp. to, že žalovaný by do nej mohol patriť. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný trval na zamietnutí žaloby.

10. 21.03.2018 žalobca doručil súdu vyjadrenie k Vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.05.2017. Vo svojom písomnom vyjadrení žalobca opakovane poukazoval na dodržanie lehoty a včasné podanie žaloby, nakoľko podaním, ktoré bolo označené ako Doplnenie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov zo dňa 29.06.2015, došlo len k spresneniu petitu, a to na základe výzvy súdu. Spresnením petitu nedošlo ku kvalitatívnej ani ku kvantitatívnej zmene žaloby. S. vo svojom vyjadrení zdôraznil, že správca po ustanovení do funkcie zistil, že úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril viaceré právne úkony, ktorými previedol všetok likvidný majetok úpadcu na vybraných veriteľov, ktorých tým neodôvodnene zvýhodnil oproti iným veriteľom. Vo vlastníctve úpadcu zostal len majetok ťažko speňažiteľný, príp. majetok, ktorého prevoditeľnosť bola obmedzená. E. kúpna zmluva a dohoda o započítaní boli súčasťou súboru viacerých právnych úkonov, ktoré boli vykonané úpadcom v období bezprostredne predchádzajúcom vyhláseniu konkurzu. Tento súbor úkonov mal povahu neformálnej likvidácie, ktorou sa úpadca zbavil celého svojho likvidného majetku, ktorého prevoditeľnosť nebola obmedzená. O tom, že v čase vykonania zvýhodňujúcich právnych úkonov bol úpadca platobne neschopný a predĺžený, svedčí okrem

iného aj Oznámenie úpadcu o ukončení prác z XX.XX.XXXX, kde svoju finančnú situáciu označuje ako kritickú a uvádza, že mu z toho vyplýva povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorého príprava prebieha. Rovnako o úpadku svedčí existencia pohľadávky veriteľa P. P., pohľadávka veriteľa Sto s.r.o., pohľadávka veriteľa SOFTIP, a.s. a pohľadávka veriteľa Saint-Gobain Building Distribution CZ, spol. s r.o. (č. l. 102). Na úhradu týchto pohľadávok, ktoré boli v čase vykonania zvýhodňujúceho právneho úkonu už viac ako 30 dní po lehote splatnosti, nepostačoval finančný majetok úpadcu, o čom svedčí predložená Súvaha zostavená k 31.11.2013, podľa ktorej úpadca účtoval o finančnom majetku sumou mínus 2.674,-Eur. K písomnému vyjadreniu doručenému súdu dňa 21.03.2018 žalobca ako listinné dôkazy predložil prihlášku pohľadávky veriteľa P. P., a.s. vo výške 146.469,85-Eur, Zmluvu o financovaní č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2013, prihlášku pohľadávky veriteľa P. P., a.s. vo výške 117.161,91-Eur, Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam a pohľadávkam z účtu zo dňa 15.01.2013, Potvrdenie o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv zo 16.01.2013, súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok veriteľa Sto s.r.o., faktúru - daňový doklad zo dňa 06.06.2013, dodací list zo 04.06.2013, faktúru - daňový doklad z 08.08.2013, dodací list z 02.08.2013, súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok veriteľa SOFTIP, a.s., faktúru zo dňa 22.10.2013, súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok veriteľa SOFTIP, a.s., faktúru z 22.10.2013 (č. l. 104-143 spisu).

11. Na pojednávaní konanom dňa 18.04.2018 žalobca zotrval na podanej žalobe, ako aj na svojich písomných vyjadreniach doručených súdu. Návrhy na vykonanie dokazovania nemal. Vo svojom prednese opätovne poukázal na napádané právne úkony, a to kúpnu zmluvu a dohodu o započítaní, ktoré sú podľa jeho názoru zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi, týkajú sa majetku úpadcu, ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok. Ich vykonaním došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, ktorý nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Zároveň uviedol, že žaloba bola podaná riadne v jednoročnej prekluzívnej lehote, nakoľko doplnením žaloby došlo len k spresneniu petitu, a nie k jej zmene. Poukázal taktiež na skutočnosť, že súdu preukázal existenciu viacerých pohľadávok, ako aj Súvahy za obdobie od XX.XX.XXXX do 31.10.2013 a od 01.01.2013 do 30.11.2013. Z uvedených súvah vyplýva, že v rozhodnom čase existoval stav kontinuálneho úpadku vo forme predĺženia, ktorého znakom bolo záporné vlastné imanie, a teda úpadca sa dostal do úpadku najneskôr 31.10.2013. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach doručených súdu, pričom poukázal vo svojom prednese na skutočnosť, že žalobca nepodal žalobu včas, t. j. v jednoročnej lehote, nakoľko podľa jeho názoru nešlo o doplnenie žaloby, ale išlo o zmenu žaloby. Zároveň zdôraznil, že v čase vykonania napádaného právneho úkonu, a to uzavretia kúpnej zmluvy a dohody o započítaní, nebolo preukázané, že k tomuto dňu bol niektorý veriteľ ukrátený, a teda, že práve v dôsledku vykonania týchto napádaných právnych úkonov došlo k zmenšeniu majetku. Toto žalobca v žalobe ani netvrdil, a ani nepreukázal. Taktiež poukázal na to, že žalovaný mal s úpadcom bežný obchodný styk, avšak nepoznal jeho vnútorné pomery, a ak žalobca používa pojem „quasi spriaznené osoby“, tak takýto pojem žiadny zákon nepozná. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe a k písomným vyjadreniam predložil, nevyplýva, že by mal byť dlžník v úpadku ku dňu, keď boli napádané právne úkony, ktorým odporuje žalobca, uskutočnené, a zároveň, že neexistuje príčinná súvislosť, t. j., že dlžník bol v úpadku, a že v dôsledku odporovateľných právnych úkonov došlo k ukráteniu samotného veriteľa. Žiadal žalobu zamietnuť.

12. Podľa ustanovenia § 57 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od XX.XX.XXXX (ďalej „ZKR“):

(1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

(5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

13. Podľa ustanovenia § 59 ZKR:

(1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojich veriteľom. (2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a ods. 5 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

(5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkých účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

15. Podľa Čl. VIII. Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2015 doplnenou podaním doručeným súdu 01.07.2015 v prejednávanej veci domáhal sa žalobca vyslovenia právnej neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľom úpadcu STAVOUNIVERZÁL, s.r.o. „v konkurze“ vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou 3K/1/2014, a to Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim 30.11.2013 a Dohody o vzájomnom zápočte uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným dňa 30.11.2013. Kúpnej zmluve a dohode o vzájomnom zápočte žalobca odporoval ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa § 59 s odkazom na § 57 ods. 4 ZKR. V obidvoch prípadoch žalobca odporoval uvedeným právnym úkonom, a to kúpnej zmluve a dohode o vzájomnom zápočte ako právnym úkonom urobeným v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Samotné skutkové okolnosti spriaznenosti subjektov úpadcu a žalovaného žalobca v podanej žalobe neuviedol. Súd môže len dovodiť s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného vo veci, že žalobca mal na mysli skutočnosť, že žalovaný v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov bol štatutárnym orgánom úpadcu, pričom daná skutočnosť zakladá spriaznenosť úpadcu a žalovaného v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) ZKR. Aj skutkové okolnosti spriaznenosti osôb v zmysle § 9 sú súčasťou povinnosti tvrdenia žalobcu a súd nie je povinný ich sám vyhľadávať v listinných dôkazných prostriedkoch predložených žalobcom, resp. verejne dostupných registroch.

17. Súd konštatuje, že žaloba v prejednávanej veci bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, kedy aktívna legitimácia správcu úpadcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 v spojení s ustanovením § 62 ods. 5 ZKR. S. bol ustanovený do funkcie správcu úpadcu Uznesením Okresného súdu Žilina 3K/1/2014 zo dňa 19.08.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku

164/2014 dňa 26.08.2014. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý s úpadcom odporovateľné právne úkony dohodol, vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.

18. Súd zároveň konštatuje, že pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom - kúpnej zmluve a dohode o vzájomnom zápočte - bola zachovaná prekluzívna lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený Uznesením Okresného súdu Žilina, spisová značka 3K/1/2014 zo dňa 22.04.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 80/2014 dňa 28.04.2014. Za deň zverejnia sa v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 považuje 29. apríl 2014, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Lehota jedného roka podľa ustanovenia § 57 ods. 2 začala plynúť 30.04.2014 a posledný deň tejto lehoty bol 29.04.2014. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná na súde dňa 28.04.2015, t. j. v rámci plynutia lehoty podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR. Na tomto mieste súd zároveň zdôrazňuje, že podanie žalobcu, ktorým upresnil znenie žalobného petitu (č. l. 56-57), neprekročilo pôvodne vymedzený predmet žaloby z 28.04.2015, čo súd zdôrazňuje vzhľadom na skutočnosť, že pre včasné podanie žaloby v tomto spore prekluzívna lehota na včasné podanie žaloby bola dodržaná. Podaním zo dňa 29.06.2015, ktoré bolo súdu doručené 02.07.2015, došlo len k doplneniu a spresneniu žalobného petitu, avšak v danom prípade sa nejednalo o zmenu žaloby, a preto lehota jedného roka v súlade s § 57 ods. 2 začala plynúť 30.04.2014, posledný deň lehoty bol XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná na súde 28.04.2015, t. j. v rámci plynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty.

19. Všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze vyplývajú z ustanovenia § 57 bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je zo strany správcu úpadcu uplatnená. Správca úpadcu v postavení žalobcu vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze podľa § 57 je vždy nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov podľa ustanovení § 58 a § 59 ZKR, ako aj podľa ostatných skutkových podstát odporovateľnosti je v zmysle § 57 ods. 1 preukázanie existencie právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa majetku dlžníka, a zároveň preukázanie ukrátenia, uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, pokiaľ správca odporuje právnemu úkonu urobenému v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, nakoľko v tomto prípade sa v zmysle ustanovenia § 58 ods. 2, resp. § 59 ods. 3 predpokladá úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, pokiaľ sa nepreukáže opak; v žiadnom z uvedených prípadov sa však nepredpokladá ukrátenie ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktoré by bol v každom prípade povinný tvrdiť a preukazovať v konaní žalobca.

20. Z § 57 vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia nasledovných podmienok, ktoré je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve aj preukázať: v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek v zmysle čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t. j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. keď nadobudol účinnosť. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko správca v konaní o odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky.

21. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca náležite nesplnil povinnosť tvrdenia a nadväzne ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR.

22. Pokiaľ ide o preukázanie existencie právneho úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka v zmysle § 57 ods. 1 ZKR, žalobca v konaní predložil písomný vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 30.11.2013 (č. l. 5 spisu), voči obsahu ktorého žalovaný v konaní nenamietal a neoznačil uvedený listinný doklad za sporný.

23. Zo strany žalobcu nebola v konaní náležite splnená ani povinnosť tvrdenia a nadväzne ani nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu ďalšieho všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z

veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. S. vo svojom vyjadrení poukázal na prihlášky verieľov, týmto však preukazoval úpadok dlžníka (podrobne bod 10. Rozsudku).

24. Súd zároveň konštatuje, že žalobca si v prejednávanej veci nesplnil povinnosť tvrdenia, a ani nadväzujúcu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k naplneniu všeobecnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku tvrdenia žalobcu nesmerovali ani k preukázaniu tej skutočnosti, že v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov, a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. V rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich naplnenie podmienky ukrátenia žalobca poukazoval na to, že po uzatvorení kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte ostal úpadcovi len hnuteľný majetok v hodnote 80.603,61-Eur (24.621,65-Eur + 55.981,96-Eur), ktorý bol následne predmetom dvoch odporovaných kúpnych zmlúv a ťažko speňažiteľný majetok zaradený do súpisu konkurznej podstaty, ktorý nestačí na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok. Poukazoval na zoznam majetku úpadcu a zistenia správcu o skutočnej hodnote tohto majetku, z ktorých skutočností poukázal na to, že reálna hodnota majetku podliehajúceho konkurzu predstavuje 111.775,70-Eur, suma prihlásených pohľadávok 923.247,50-Eur a suma zistených pohľadávok 551.530,91-Eur. Ukrátenie vnímal žalobca v tej rovine, že po uzatvorení kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte ostal úpadcovi majetok, ktorý nepostačuje na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Otázku ukrátenia podľa § 57 ods. 4 však nemožno posudzovať vo väzbe výlučne na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývajú skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov, a následne po uskutočnení odporovaných právnych úkonov z hľadiska ich dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase ich uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov, a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu v konaní o odporovacej žalobe tvrdiť a preukázať, že práve v dôsledku odporovaných právnych úkonov na majetok dlžníka k momentu ich účinnosti sa majetok zmenšil takým spôsobom, že už nestačil na úplné uspokojenie v danom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si zároveň svoje pohľadávky následne prihlásili v konkurze na majetok úpadcu. Ukrátenie podľa § 57 ods. 4 nemožno ustáliť len na základe porovnania hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu a výšky prihlásených, resp. zistených pohľadávok veriteľov v konkurze.

25. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a to vzhľadom na nepreukázanie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov podľa ustanovenia § 57 ZKR, z ktorého dôvodu ďalej nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti v zmysle uplatneného odporovacieho práva podľa § 59 ZKR.

26. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Podľa § 365

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).