Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-16-2018.pdf
PDF · 92.11 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Z. Š., T.. XX.XX.XXXX, U. H. R. XXX/X, XXX XX F., o zaplatenia 2 933 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 6Csp/134/2016-101 zo dňa 05.05.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 04.03.2010 bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom zmluva o úvere. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 4 100 eur s fixnou úrokovou sadzbou 14,50 % ročne a dohodnutý bol aj poplatok za správu úveru 1,99 eur mesačne a spracovateľský poplatok vo výške 89,59 eur. Dohodnutých bolo 78 mesačných splátok s uvedením splatnosti prvej splátky ako aj konečnej splatnosti úveru, vrátane údajov o RPMN, priemernej hodnote RPMN a celkových nákladov spojených s úverom.
2. Zmluvou zo dňa 23.10.2015 bola pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy postúpená žalobcovi. Súd prvej inštancie žalobcu vyzval na preukázanie splnenia podmienok postúpenia pohľadávky v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Na výzvu súdu žalobca zaslal vyjadrenie, ktorým argumentoval, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník s omeškaním so splnením čo i len časti svojho záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu pritom možno považovať nie len výzvu, ale aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2013.
3. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie doručenia relevantnej výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou. V tomto prípade
žalobca nepreukázal doručenie výzvy svojho právneho predchodcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
4. Uviedol, že predmetom tohto konania je záväzkový vzťah vyplývajúci z bankového úveru, ktorý na rozdiel od úverov nebankovej spoločnosti je regulovaný aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo zákona o bankách. Na postúpenie pohľadávky je preto potrebné aplikovať nie len všeobecnú právnu úpravu podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ale aj osobitnú úpravu uvedenú v už citovanom ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. Toto ustanovenie totiž poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo-právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu, keďže nebolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. zaslala a doručila písomnú výzvu žalovanej. Na základe uvedeného vyhodnotil zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky ako absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a žalobu v plnom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 CSP a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech náhradu trov konania nepriznal, keďže si tieto neuplatnila a zo spisu jej ani žiadne trovy nevyplývajú.
5. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. V dôvodoch odvolania poukázal na znenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách, v zmysle ktorého banka si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného právneho predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy v ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov.
7. Podľa bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu, výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.
8. Na koľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona.
9. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.
10. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu podaním zo dňa 30.09.2015, na základe ktorého došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu ku dňu 29.09.2015. Zastáva názor, že predmetné podanie spĺňa náležitosti výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže dané ustanovenie nekladie na obsah výzvy žiadne nároky. Z predmetnej výzvy je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vzniknutej titulom zmluvy o splátkovom úvere, a to v lehote 15 dní. Rovnako je splnená požiadavka 90 dňovej lehoty čo bolo v danom prípade preukázané predloženou platobnou históriou úveru, z ktorej vyplýva, že žalovaný nevykonával úhrady pravidelne, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky bol v omeškaní s úhradou dlžných splátok dlhšie, ako 90 dní.
11. Zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom
predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenia možnosti pohľadávku postúpiť.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
13. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej z pôvodného veriteľa - banky. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovanú na splnenie peňažného záväzku titulom poskytnutého úveru, preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávky vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanej za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách.
14. Už v predchádzajúcej rozhodovacej praxi, od ktorej odvolací súd nevidí dôvod sa odkloniť, bol k aplikácii § 92 ods. 8 zákona o bankách v obdobných prípadoch zaujatý nižšie uvedený názor. Podľa neho aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou súdneho konania. Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi ale je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obo/210/2001, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku zo dňa 28.01.2009 pod sp. zn. 1Cdo/76/2007 , podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je súd povinný prihliadať k úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu- zmluvy o postúpení pohľadávky. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení pod sp. zn. IV.ÚS 337/2012 zo dňa 03.07.2012.
15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 v znení účinnom k 30.10.2015, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
16. Citované ustanovenie neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia, ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie: „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario
znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlas klienta nemôže. Bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon by bol absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať ex offo.
17. V danom prípade sa odvolací súd síce stotožňuje s námietkou žalobcu, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zo dňa 30.09.2015, obsahom ktorého bola výzva na splatenie pohľadávky spĺňa náležitosti výzvy predpokladanej ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, avšak vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.10.2015 nebola splnená ďalšia zákonná podmienka postúpenia pohľadávky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, a to omeškanie žalovanej dlhšie ako 90 kalendárnych dní od uplynutia lehoty na splnenie omeškaného záväzku na základe výzvy zo dňa 30.09.2015 (lehota na plnenie uplynula dňa 20.10.2015).
18. Za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie správne dospel k záveru o nesplnení zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách zo strany jeho právneho predchodcu, a preto postúpenie pohľadávky nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom.
19. Ďalšou odvolacou námietkou bolo poukázanie na ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách, ktoré pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie §92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov a zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona v bode 19.16 všeobecných obchodných podmienok.
20. Z ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách vyplýva, že banka aj klient si môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Z poznámky zákona 72c, ale vyplýva, že odchýlna právna úprava práv a povinností z obchodov nesmie odporovať § 2 ods. 3 a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
21. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. b.) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
22. Ako podnikateľ, tak aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok oboznámiť, to však neznamená, že tak skutočne urobia. Obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo, že boli druhej strane známe. Ak tento výklad platí pre obchodno- právne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy.
23. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo, a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2013 pod sp. zn. I. ÚS/3512/11).
24. Pokiaľ ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení uvedeného zákona, táto nesmie odporovať právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Odchýlna právna úprava postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy od ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách v ustanovení bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok nesmie byť zmluvným dojednaním odporujúcim ustanoveniu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
25. Ustanovenie bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok nielenže odporuje ustanoveniu §53 ods. 4 písm. b.) Občianskeho zákonníka, ale ide o zmluvné dojednanie pre spotrebiteľa nevýhodné oproti právnej úprave v § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto jeho začlenením do všeobecných obchodných podmienok tomuto, s poukazom na vyššie citovaný nález Ústavného súdu ČR nemožno poskytnúť právnu ochranu.
26. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).