Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/6/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. I. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: I. R., nar. XX.XX.XXXX, C. J., C. XXX/XX a Y. S.-P., nar. XX.XX.XXXX, F., W. G. Xa/XX, Maďarsko, korešpondenčná adresa F. W., R. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13P 24/2015-139 zo dňa 10. októbra 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13P 24/2015-271 zo dňa 13. novembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. znížil otcovi výživné k maloletému I. T. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3.000 Sk (99,58 eur) na sumu 80 eur mesačne, počnúc dňom 06.05.2015. Výrokom II. súd rozhodol, že týmto sa mení v časti úpravy výšky výživného rozsudok tunajšieho súdu č.k. 10P/127/2007-41 zo dňa 19.06.2008.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, § 63, § 75 ods. 1, § 78, § 76 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výšky výživného (pred 8 rokmi) došlo k zásadnej zmene pomerov, a to na strane otca, ktorý je v súčasnosti preukázateľne bez príjmu, evidovaný na úrade práce, zdravotné poistenie má hradené štátom, spolu s manželkou sú posúdení ako sociálne odkázané osoby. Treba však tiež poukázať na to, že nijako nepreukázal, že sa z dôvodov svojho zdravotného stavu nemôže zamestnať, (aj keď dlhodobá) práceneschopnosť mu bola ukončená v septembri 2012, nepreukázal aktuálne návštevy psychiatra, ani praktického lekára. Jeho profesia, v ktorej je vyučený, je iste žiadaná aj v Maďarsku. Matke sa príjmové ani majetkové pomery výrazne nezmenili. Na strane dieťaťa ako osoby výživou oprávnenej takisto došlo k zmene pomerov, maloletý má v súčasnosti necelých 9 rokov, začal si plniť povinnú školskú dochádzku, jeho odôvodnené potreby sú podstatne vyššie, než v čase poslednej úpravy výživného. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, aj napriek tomu, že neboli preukázané zdravotné problémy otca v tvrdenom rozsahu, súd uzavrel, že je tu daný dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, nebolo možné však vyhovieť návrhu otca v plnom rozsahu, nakoľko sa medzičasom zvýšili (základné) odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výživné v rozsahu navrhovanom otcom (27,13 eur mesačne) s prihliadnutím na nízky príjem (z dôvodu invalidity) matky by určite jeho potreby nepokrylo.

3. Dodatočne súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že opomenul rozhodnúť v konečnom rozhodnutí o návrhu matky, ktorá sa v konaní domáhala naopak zvýšenia

výživného voči otcovi. V danom prípade, keďže súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že sú tu dôvody na zníženie výživného, jednoznačne z takého záveru vyplýva, že dôvody na zvýšenie výživného neboli preukázané. Z toho dôvodu bolo potrebné návrh matky samostatným výrokom rozhodnutia zamietnuť.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého. Namieta, že súd v bode 1. odôvodnenia uvádza, že matka žiada, aby potreby dieťaťa boli bezbariérové, pričom ďalej súd uvádza, že dieťa nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali bezbariérovosť. Matka sa o hmotné zabezpečenie nestará, pretože je poberateľkou invalidného dôchodku, dlhodobo nepracuje a z tohto vyplýva, že súd neprešetril dostatočne pomery na strane matky. Ďalej sa súd nezaoberal podaním odvolateľa doručeného súdu 21.09.2016 a toto ani nevzal na vedomie. Žiadnym spôsobom teda súd nemohol ustáliť hodnoverným spôsobom skutkový stav v danej veci, teda rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení. V bode 17 odôvodnenia súd uvádzal, že odvolateľ nepreukázal aktuálne návštevy psychiatra ani praktického lekára, čo malo vplyv na to, že súd určil vyživovaciu povinnosť na sumu 80,- eur mesačne, keď uvádza, že profesia odvolateľa je žiadaná aj v Maďarsku, pričom však nevzal do úvahy nevyhnutnú osobnú starostlivosť odvolateľa o svoju zákonnú manželku v Maďarsku, ktorá trpí závažnými ochoreniami a je na jeho osobnú asistenciu odkázaná. Súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že odvolateľ sa postaral o bývanie maloletého syna a matky, zo svojich prostriedkov im kúpil byt. Matka v konaní tvrdila, že odvolateľ má väčší majetok ako ona, ide o polovicu starého rodinného domu, ktorý sa v exekučnej dražbe nepodarilo predať, lebo oň nie je záujem a býva v ňom dcéra otca ako aj orná pôda, o ktorú nie je záujem. Matka všemožne bráni styku otca s maloletým, preto je rozsudok nevyvážený, neakcentuje rovnoprávnosť oboch rodičov. Ďalej uvádza, že matka predala svoj trojizbový byt, ktorý bol kúpený otcom, aby mohla platiť zvýšené výdavky, čo zostalo bez špecifikácie týchto výdavkov. Súd neustálil ani nepodložené tvrdenie matky o tom, že si táto hľadá prácu. Tvrdenia o tom, že otec mal údajne zastaviť živnosť z dôvodu vyhnutia sa vyživovacej povinnosti, sú klamlivé a ničím nepotvrdené. V bode 9 uvádza čo navrhoval kolízny opatrovník, podľa odvolateľa však očividne bez znalosti veci a dostatočnej kompetentnosti. Súd v bode 12 rozsudku uviedol, že v súčasnosti žije na území Maďarska kde sa osobne stará o chorú manželku a boli vysťahovaní z podnájmu. Osobné a existenčné pomery otca sú viac ako ťaživé a v podstate pod úroveň v porovnaní s pomermi matky. Súd nezohľadnil ani návrh a relevantné tvrdenia odvolateľa v podaní z 29.09.2016 označenom ako návrh na vykonanie dôkazov. Súd pochybil a nevzal na zreteľ stav na strane povinného rodiča, že otec je postihnutý nedostatkom, zlými životnými osobnými, majetkovými pomermi, mal byť v stave núdze, neustálej a pretrvávajúcej neistoty. Poukázal aj na iný rozsudok vo veci Okresného súdu Rožňava č.k. 7P 187/2016. Odvolateľ má za to, že rozsudok musí spĺňať kritériá a predpoklady vykonateľnosti, pretože plnenie výživného v súdom stanovenej výške je nemožné. Súd sa nevysporiadal s podstatnými otázkami medzi inými so spätným znížením výživného a ani sa k nemu v napadnutom rozsudku nevyjadril. Nevykonal ex offo dôležité dôkazy. Navrhuje preto, aby rozsudok bol zrušený a vec vrátená prvoinštančnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka. Uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného. Odvolanie doplnila a poukázala na to, že sa narodila s vrodenými vývojovými vadami, je držiteľom preukazu s ťažkým zdravotným postihnutím, je invalidný dôchodca. Táto skutočnosť počas konania mala byť braná do úvahy. Navrhuje preto, aby súd prehodnotil vec a vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie. Pokiaľ súd počas konania doručil matke dokument, ktorý podal otec, mala mať právo na poskytnutie dostatočného časového horizontu na jeho preštudovanie. Z tohto dôvodu žiada o vrátenie veci prvoinštatnčného súdu. Podľa informácie matky otec dieťaťa už dávnejšie pracuje, dôkazy poskytne na súdnom konaní. Otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností na Slovensku a v Maďarsku. Žiada o zvýšenie výživného a vec opätovne prehodnotiť na prvoinštančnom súde.

6. Procesný opatrovník k veci uviedol, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov detí je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia musia prispievať na výživu svojich maloletých detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a preto zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Poukázala na to, že pani P. B., manželka otca, ju kontaktovala, priložila SMS správu, priložila aj SMS v trestnej veci neplnenia si vyživovacej povinnosti, ako aj list manželky otca. V tomto liste manželka otca okrem iného uvádza, že nikdy nebola opatrovaná otcom

a nevyžaduje 24 hodinovú starostlivosť a otec je zamestnaný. Manželka otca žiada o predvolanie na pojednávanie kde predloží dôkazy, žiada o vypočutie v mieste bydliska. Matka poukázala na to, že byt si kúpila sama za svoje peniaze z predaja predošlého bytu. Matka má vzdelanie, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, hľadá si prácu, je invalidný dôchodca na 60% a je držiteľom ZŤP karty. K vyjadreniu doložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22.03.2017 o tom, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.02.2016 a evidencia trvá, fotokópiu SMS správy, list manželky otca aj s prekladom, fotokópiu zápisnice vo veci sp. zn. 1T 262/2013.

8. K podaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že odvolanie matky zo dňa 19.04.2017 nemá náležitosti a bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty. Podanie sa netýka účastníkov konania, je v rozpore s dobrými mravmi a šikanózne. Otcovi nie je známy predpis hmotného alebo procesného práva, ktorý by priznával pre osoby s ŤZP iné procesné práva alebo povinnosti, než ktoré sú platné podľa súčasne platných procesných predpisov. Žalobca vníma podanie ako šikanózne v rozpore s dobrými mravmi zbytočne zahlcujúce súdne orgány. Otec poukazuje na to, že s otázkou výživného súvisiace konanie na Krajskom súde v Trnave č.k. 6To 89/2015 z 11.02.2016 bol oslobodený spod obžaloby za údajné neplnenie vyživovacej povinnosti. Matka odopiera rodičovské právo na styk s otcom. Pokiaľ matka sa vyjadrila, že byt údajne kúpila ona, pričom dlhodobo nemá žiaden príjem, dlhé roky nepracuje, z čoho by kúpila nehnuteľnosť.

9. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka a zopakovala už predtým uvádzané skutočnosti. Ďalej poukázala, že maloletý rastie, jeho nároky sa zvyšujú, od septembra bude navštevovať 3. triedu. Zvýšili sa jej výdavky na školské potreby, stravu, ošatenie, a preto je tu oprávnenie zvýšiť výživné.

10. K vyjadreniu matky sa opätovne vyjadril otec maloletého, ktorý uviedol, že tvrdenia matky o vlastníctve bytu ešte pri narodení dieťaťa sú irelevantné a nemajú vzťah k predmetu konania. Matka klame, že si zakúpila trojizbový byt, dlhodobo nepracuje preto navrhuje otec ako dopyt na príslušný úrad práce.

11. V ďalších vyjadreniach matka zopakovala svoje predchádzajúce vyjadrenia. Uviedla, že žiada, aby súd vyžiadal pracovné pomery zo sociálnej poisťovni za roky 2016 až 2017. Manželka otca potvrdila, že otec pracoval od júla 2016 do februára 2017 ako aj v lete 2017. Podľa matky pracuje pre bývalú firmu I., s.r.o.. Otec vlastní tri nehnuteľnosti, pozemok má hodnotu 11.500,- eur, bol vydražený, ďalej pozemok pod rodinným domom a ešte orné pôdy. Vlastní štvorpodlažný rodinný dom, vlastní osobné motorové vozidlo značky Nissan.

12. Matka maloletého doručila odvolaciemu súdu ďalšie podania, v ktorých opakovanie poukázala na už uvedené skutočnosti, pričom odvolací súd z uvedeného dôvodu tieto podania nedoručoval účastníkom konania.

13. Otec maloletého poukázal na to, že matka neoprávnene zasahuje do súkromného života otca. K spoločnej domácnosti navrhuje vypočuť svedkov, tak ako uvádzal v podaní zo septembra 2017, pripojiť k danej veci spis. 2T 262/2013. Ohľadne obmedzenia styku otca s maloletým poukazuje na zápisnicu z pojednávania vo veci 10P 2/2011 z 19.09.2011. Priložil aj dôkazy, na ktoré sa v tomto vyjadrení odvolal. Žiadal preklad emailov svojej manželky.

14. Proti dopĺňajúcemu rozsudku podala odvolanie matka maloletého. Vytýkala súdu, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nevykonal žiadne dokazovanie napriek tomu, že matka toto dokazovanie navrhla. Poukazuje na dôkaz, že otec podniká minimálne už od roku 2010 s tým, že otec ukončil podnikanie, že nemá prostriedky na platenie výživného, predložila súdu listy vlastníctva č. XXX a č. XXXX z ktorých vyplýva, že otec je vlastníkom aj nehnuteľností. Od manželky otca sa dozvedela, že pracoval aj v roku 2016, 2017, navrhuje vyžiadať správu od sociálnej poisťovne, prihliadnuť na jeho pomery, vlastníctvo motorového vozidlo. Súd však takéto dokazovanie nevykonal. Pri vydávaní dopĺňacieho rozsudku súd vychádzal zo skutkového stavu z 10.10.2016, čo treba považovať za zmätočné a odporujúce § 217 ods. 1 CSP. Navrhuje preto rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie, alternatívne, aby odvolací súd navrhnuté dôkazy vykonal a vo veci rozhodol.

15. K odvolaniu matky proti dopĺňaciemu rozsudku sa vyjadril procesný opatrovník zhodne ako vo vyjadrení proti rozsudku.

16. K odvolaniu matky proti dopĺňaciemu rozsudku sa vyjadril aj otec, poukázal na už uvádzané skutočnosti v konaní, vytýkal súdu, že nebral do úvahy jeho finančnú situáciu.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolania proti rozsudku aj dopĺňaciemu rozsudku boli podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenými osobami (§ 359 , proti rozhodnutiam, proti ktorým sú odvolania prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutia bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

19. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 231 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

20. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

21. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,

pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

22. Z obsahu spisu je zrejmé, že k určeniu výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10P/127/2007-41 z 19.6.2008, ktorým bol maloletý zverený matke a otcovi bolo určené výživné 3.000 Sk od 8.11.2007. V tom čase matka poberala rodičovský príspevok vo výške 4.560 Sk a dávku v hmotnej núdzi vo výške 370 Sk, otec bol živnostníkom a za rok 2007 vykazoval príjem 97.159 Sk. Maloletý mal v čase určenia výživného 7 mesiacov. Následne sa viedlo na Okresnom súdu Dunajská Streda konanie sp. zn. 6P/26/2016 o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého, v ktorom došlo dňa 18.2.2014 k vyhláseniu rozsudku, ktorým súd návrh otca na zníženie výživného zamietol a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

23. Z obsahu spisu v prejednávanej veci však nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie vec posudzoval vec dôsledne, a že by tomu dostatočne prispôsobil i postup pri dokazovaní. Vykonané dokazovanie o pomeroch otca nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť súdom prvej inštancie vyslovený záver o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie sa nie dostatočne sústredil na zistenie skutočného príjmu otca, ako i na zistenie životnej úrovne rodiny ako i samotného otca všeobecne, a to i spätne. Z obsahu spisu vyplýva, že otec ukončil živnosť k 18.7.2015, žije v Maďarskej republike, nemá žiaden príjem, podľa svojho vyjadrenia živorí. Otec je ženatý, poukazoval na zdravotný stav svojej manželky. Otec je vyučený maliar - natierač. Otec vlastní auto Nissan, je spoluvlastníkom rodinného domu v ktorom býva jeho dcéra a vlastní pozemky, ktoré nadobudol dedením. Matka maloletého je invalidná dôchodkyňa od 1.1.2004, miera postihnutia 60%, poberala v roku 2015 invalidný dôchodok 196,40 eur, nepracuje, je vedená ako uchádzačka o zamestnanie, na maloletého poberá náhradné výživné 99,58 eur, vlastní 2- izbový byt, v ktorom s maloletým žije. Maloletý mal v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie 8 rokov, mal bežné výdavky. Rodičia netvrdili existenciu ďalších vyživovacích povinností vo vzťahu k maloletým deťom. Súd prvej inštancie nezisťoval výdavky otca, z čoho otec zabezpečoval potreby svojej rodine, nezisťoval otcov životný štandard, teda jeho vlastné výdavky na život, bývanie, záľuby, oddych a pod., súd nezisťoval dostatočne ani jeho majetkové pomery, či má úspory, teda z čoho výdavky uhrádza, súd nezisťoval príjmy otca v spoločnosti I., s.r.o. Z. XX, T., na ktorú účasť otca v tejto spoločnosti poukazovala matka. Výdavky otca neboli otcom v plnej miere potvrdené, ale neboli ani zdokladované.

24. Súd prvej inštancie sa predovšetkým zameral na zisťovanie pomerov otca, u matky je pritom potrebné prihliadnuť na jej schopnosti, teda nie len na jej faktické príjmy, ale i na jej možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobila s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce, ako i na jej osobné výdavky a životnú úroveň a z čoho si ich zabezpečuje. Matka maloletého má voči dieťaťu tiež vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred jej výdavkami, ktorú vyživovaciu povinnosť je povinná si plniť riadne a k tejto povinnosti pristupovať zodpovedne, rovnako ako otec. Je pritom nesporné, že matka zároveň zabezpečuje dieťaťu i osobnú starostlivosť, čo je nevyhnutné zohľadniť pri určení pomeru, ktorým sa má matka podieľať na výživnom pre dieťa.

25. Súd musí bližšie skúmať i potreby maloletého dieťaťa v zmysle už uvedených kritérií. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón a pod.), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne) je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok, lyžovačky, letné dovolenky) sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady

rodiny zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny.

26. Napokon odvolací súd poukazuje i na to, že pokiaľ z dokazovania vyplynulo, že otec sám vlastní viacero nehnuteľností, treba zisťovať k akému účelu slúžia a akým spôsobom s nimi nakladá.

27. Pokiaľ ide o zdôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie nebolo dostatočne odôvodnené poukázaním na zmenu pomerov smerujúcou k záveru o znížení výživného, v čom súd prvej inštancie videl zásadnú zmenu pomerov, pričom na jednej strane súd prvej inštancie uvádzal, že otec nijako nepreukázal zdravotné dôvody pre nemožnosť sa zamestnať a na druhej strane z odôvodnenia nevyplýva z akých dôkazov súd vychádzal pre vyvodenie záveru o znížení výživného ako posúdil možnosti a schopnosti otca. Súd prvej inštancie nezdôvodnil prečo znížil výživné od 6.5.2015, keď predmetom konania bol návrh otca na zníženie výživného spätne od 1.6.2012. Súd prvej inštancie nezdôvodnil neopodstatnenosť uplatnenej spätnej úpravy výživného.

28. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, komplexne vyhodnotiť pomery rodičov dieťaťa, zistiť ich príjmy, ale aj výdavky. V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, bude potrebné objektivizovať príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov, preukázaním ich pravidelných a nepravidelných príjmov, predovšetkým u otca (vzhľadom na jeho neurčité tvrdenia o výške príjmu), jeho výsluchom, aktualizáciou príjmov obidvoch rodičov, získaním správ od zamestnávateľov, prípadne iných subjektov. Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty, peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami.

29. Keďže s poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie zmeny pomerov, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, čím potom vec i nesprávne právne posúdil, odvolací súd s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 35 a 36 rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

31. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .