Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/56/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobkyne B. S., nar. XX.X.XXXX, bytom R.. XXXX/XX, M., právne zastúpenej JUDr. Janou Murárovou, advokátkou, so sídlom v Poprade, Ul. 1. mája 220/19 proti žalovaným: 1./ X. Q., nar. X.X.XXXX, 2./ W. Q., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom M., A. XX, zastúpení JUDr. Zuzanou Kandlerovou, advokátkou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ul. 1. mája 113, o zaplatenie 9.288,99 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 7.10.2016 č. k. 7C/110/2005-556 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2.rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.747,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nepriznal stranám náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa je podielová spoluvlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. M. v rozsahu 1-ice. Druhým spoluvlastníkom nehnuteľností je W. Q., ktorý nie je účastníkom tohto konania. Zistil, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalovaný v 1.rade so svojou manželkou, žalovanou v 2.rade, nehnuteľnosti naďalej užívajú, a to bez právneho dôvodu. Žalobkyňa uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu od 1.6.2003 do 31.3.2013. V tomto období nepochybne žalovaní užívali nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a bez toho, aby žalobkyni poskytovali plnenie za užívanie týchto nehnuteľností v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaní tak majetkovú hodnotu získali, aj keď sa im neznížili aktíva, hoci by sa inak, ak by existoval právny dôvod užívania, ich majetkový stav zmenšil, pretože za prijaté plnenie by museli poskytovať náhradu (nájomné).

3. Súd prvej inštancie zistil, že nárok premlčaný nie je, žaloba bola podaná 1.6.2005, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený za obdobie od 1.6.2003 do 31.3.2013, a teda v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehote došlo k uplatneniu tohto nároku. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 107 OZ. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodná ani námietku žalovaných v zmysle tom, že uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ žalobkyni bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu povinnosť plniť žalovanému v 1.rade titulom zrušenia a vypriadania podielového spoluvlastníctva a žalobkyňa žalovanému v 12.rade finančné vyrovnanie nesplnila, je na vôli žalovaného v 1.rade vymáhať priznaný nárok v exekučnom konaní. Nemožno z tohto titulu odoprieť žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie sa stotožnil aj s výškou uplatneného

nároku. Pôvodne žalobkyňa žiadala nárok v súlade s pravdepodobnou výškou nájomného za podobné nehnuteľnosti v danej lokalite vychádzajúc z ceny za 1 m2 podlahovej plochy rodinného domu 675,- Sk/ m2/rok a záhrady 49,- Sk/m2/rok. Pri čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňa zohľadnila technický stav rodinného domu, ktorý je nevyhovujúci, užíva iba časti rodinného domu žalovanými a uplatnila tak nárok za užívanie rodinného domu za 69,7 m2 obývanej plochy mesačne v sume 780,64 Sk a za záhradu za 489 m2 vo výške 3,01 Sk/m2 ročne. Cena za užívanie rodinného domu vyplýva z opatrenia MF SR z 1.12.2011 č. XX/R/XXXX o regulácii cien nájmu bytu, vychádzajúc zo zaradenia rodinného domu do IV. kategórie bytu s poukazom na technický stav. Z uvedených žalobkyňa uplatnila polovičný rozsah vzhľadom na podielové spoluvlastníctvo nehnuteľností s W. Q.. Výška uplatneného bezdôvodného obohatenia žalobkyňou je minimálna, podstatne nižšia ako všeobecná výška nájomného v danej lokalite, a preto súd prvej inštancie nemal dôvod bezdôvodné obohatenie v takejto výške nepriznať. Súd prvej inštancie sa zaoberal ďalej tým, či k zániku dlhu žalovaných nedošlo započítacím prejavom tak, ako to vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí naznačil odvolací súd. Uviedol, že aj keď žalovaný v 1.rade na pojednávaní dňa 21.3.2006 namietal, že zo strany žalobkyne mu nebola vyplatená náhrada po právoplatnom skončení konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a uvedený prejav žalovaného v 1.rade by bolo možné hodnotiť ako jednostranné započítanie záväzku, následne žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne uviedli, že oni netvrdenia, že by došlo k započítaniu nároku. K zániku záväzku žalovaných započítaním teda v zmysle ich prejavu ani čiastočne nedošlo, preto bolo potrebné žalobe vyhovieť. O trovách konania strán rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 C.s.p.. Zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti poukázal na finančnú situáciu strán sporu, kde tieto strany sú poberateľmi starobného dôchodku a zohľadnil osobitý predmet konania a súrodenecký vzťah strán sporu. Podľa súdu je spravodlivé, ak každá zo strán sporu bude znášať svoje trovy.

4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1.a 2.rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, aby žaloba bola zamietnutá a uplatnili si náhradu vzniknutých trov konania. Tvrdia, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujú na to, že žalovaný v 1.rade sa v minulosti voči svojim súrodencom, a teda žalobkyni a bratovi W. Q. domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú aj v súčasnosti predmetom sporu. Keďže títo súrodenci už v dome nebývali, žiadal prikázať nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s tým, že súrodencov vyplatí, avšak jeho návrhu vyhovené nebolo. Súd pritom v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC/XXXX/XX nevykonal žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že v dome, ktorý žalovaní obývajú sa nachádzajú tri jednotky. Dom, ktorý žalovaný užíva je rodinným domom s jednou bytovou jednotkou. Podľa žalovaných žalobca ani nemá finančné prostriedky na to, aby ich vyplatil. Pritom syn žalovaných by bol žalobkyni a bratovi finančne pomohol. Žiaden zo súdov neskúmal, či prostriedky na vyplatenie majú žalovaní v spomínanom konaní. Rozsudok sa stal právoplatný 28.11.2000, ale ani jeden z jeho súrodencov žalovanému v 1.rade doposiaľ prisúdenú sumu neuhradil. Preto sa žalovaný ani z týchto nehnuteľností nevysťahoval. Následne obidvaja súrodenci voči nemu podali žalobu o vypratanie týchto nehnuteľností, avšak tento návrh bol právoplatne zamietnutý. Stalo sa tak jednak z dôvodu, že nevymedzili správny okruh účastníkov konania. Obaja žalobcovia majú zabezpečené slušné bývanie, všetko robia zo zištných dôvodov, aby mohli dom predať ďalšiemu kupcovi. Žalovaní opätovne zdôrazňujú, že v tejto súvislosti ide o vzájomne podmienené plnenie, keďže ich žalobkyňa nevyplatila a nemajú si z čoho zaobstarať náhradné bývanie. To potvrdil aj súd, ktorý rozhodol, že nie sú povinní nehnuteľnosti vypratať. So žalobkyňou žiadna dohoda nie je možná. Keďže žalobkyňa nevyplatila svoj spoluvlastnícky podiel, je tu odôvodnené právo bývanie žalovaného v 1.rade a žalovanej v 2.rade, jeho manželky. Za tejto situácie tak podaná žaloba žalobkyne o zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľností sa javí dosť čudne. Žalovaní nie sú v pozícii nájomcu. Žalobkyňa nesplnila povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC/XXXX/XX a nevyplatila žalovanému v 1.rade ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi výšku jeho spoluvlastníckeho podielu, preto spoluvlastníctvo žalovaného v 1.rade k predmetnej nehnuteľnosti nezaniklo a stále trvá. Otázka zaplatenia nájomného je preto sporná. Náklady na energie si žalovaní riadne platia a v rámci možností sa snažia nehnuteľnosti udržiavať v obývateľnom stave. Nesúhlasia tiež s tým, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Do poštovej schránky žalovaných bola doručená listová zásielka na meno žalobkyne, žalovaný v 1.rade bol presvedčený, že ide o zásielku pre jeho nevestu, preto ju otvoril a podľa výpisu z A. banky v období rokov 2012, 2013 zistil, že ide o výpis účtu patriaci žalobkyni, vedený na jej meno zaslobodna, kde konečný stav na účte k decembru 2012 je 19.350,73

eur. Nie je teda dôvod oslobodiť žalobkyňu od platenia súdnych poplatkov. V zmysle týchto dôvodov navrhli žalovaní podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nemal potrebu vykonávať dokazovanie ohľadom toho, koľko bytových jednotiek je v dome, keďže táto skutočnosť musí byť pre účastníkov nesporná. Zástupkyňa žalovaných nebola nikdy v nehnuteľnosti, so žalovanými nekomunikuje, vec vybavuje len prostredníctvom syna žalovaných. Ďalej žalobkyňa zdôrazňuje, že z LV č. XXXX, kat. úz. M. je zrejmé, že v čase začatia súdneho konania, ale aj ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, sú v časti C LV zapísané ťarchy, ktoré sa viažu k nehnuteľnosti a dlhy vykázal žalovanej v 1.rade. Všetky ťarchy viaznuce na nehnuteľnostiach doposiaľ splácajú žalobkyňa a jej brat, ktorý sa po predchádzajúcom rozhodnutí súdu, stali podielovými spoluvlastníkmi každý z nich po 1-ici. Žalobkyňa ani jej brat od roku 2000 nemajú prístup k tejto nehnuteľnosti. Pravdivosťou tohto tvrdenia je pred Okresným súdom Poprad začaté trestné konanie vedené pod sp. zn. XT/XX/ XXXX vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, a to pre prečin podľa § 218 Trestného zákona, vec nie je právoplatne skončená pre zdravotný stav žalovaného v 1.rade. Napriek tomu, že žalobkyňa sa snažila v minulosti usporiadať užívací vzťah žalovaných k domu, žalovaní návrh na uzavretie nájomnej zmluvy neprijali. Žalobou sa domáhala zaplatenia minimálnej náhrady za bezdôvodné užívanie nehnuteľností, v súdnom konaní nebolo možné vykonať ani znalecké dokazovanie ohliadkou rodinného domu, keďže tento dom odmietajú žalovaní sprístupniť. Žalobkyňa nemôže na dome vykonávať potrebnú údržbu a opravy. Preukázala súdu, že dlhy na dome boli vo vyššej sume ako v určenej hodnote spoluvlastníckych podielov. Toto tvrdenie nemôže zakladať uplatnený započítací prejav vo vzťahu k nároku na bezdôvodné obohatenie v dome a napokon žalovaní uviedli, že nikdy takýto úkon vo vzťahu k dlžníkom ani nevykonali. Žalovaný v 1.rade sa mohol domáhať výkonu právoplatného rozhodnutia súdu exekúciou v desaťročnej lehote, tento návrh nepodal. Namiesto toho uplatnil návrh na určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných dôvodné nie je.

7. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi, a to spolu s bratom W. Q., ktorý nie je účastný tohto konania, nehnuteľností, a to rodinného domu č. XX, pozemkov KN XXXX a KN XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. M., každý z nich po 1/3-ine v pomere v celku.

8. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. XXC/XXXX/XX-XXX zo dňa 29.9.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 7.9.2000 č. k. XCo/XX/XX-XXX bolo rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva menovaných strán k týmto nehnuteľnostiam s výsledkom tým, že podiel žalovaného v 1.rade v 1/3-ine bol prikázaný žalobkyni a W. Q., každému v polovici podielu, a teda podiel žalobkyne a W. Q. tak na základe uvádzaného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu predstavuje u každého z nich 1-icu v pomere k celku.

9. Je tiež zrejmé, že dané nehnuteľnosti sú dlhodobo, ešte za života právneho predchodcu strán sporu, užívané rodinou žalovaného v 1.rade.

10. Medzi stranami sporu bolo vedené aj ďalšie konanie na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XC/X/XX, žalobkyňa spolu s bratom W. Q. sa vo vzťahu k žalovanému v 1.rade domáhali vypratania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. M. a táto žaloba bola zamietnutá rozsudkom OS M. zo dňa 19.12.2005 č. k. XC/X/XX-XXX. Následne žalovaný v 1.rade sa v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC/XXX/XX voči W. Q. a B. S., rod. Q., domáhal určenia vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam argumentujúc tým, že žalobkyňa a brat žalobkyne a žalovaného v 1.rade mu neuhradili spolu sumu 651.295,50 Sk, ktorú mali zaplatiť na základe právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, keď uvedená suma predstavovala rozsah podielu pre žalovaného v 1.rade ako ustupujúceho spoluvlastníka. Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 15.2.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 7.7.2010 č. k. XCo/XX/XXXX-XXX bola žaloba žalovaného v 1.rade zamietnutá.

11. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. V uvádzanom zákonnom ustanovení je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

14. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka daných nehnuteľností v rozsahu jednej 1-ice sa v tomto konaní domáha od žalovaných, ktorí nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu, vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2003 do 31.3.2013 vo výške plynúcej z opatrenia Ministerstva financií SR č. XX/R/XXXX pokiaľ ide o užívanie rodinného domu a cenu obvyklú za užívanie záhrady. Rozsah bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto nehnuteľností po čiastočnom späťvzatí žaloby, zohľadňujúc technický stav rodinného domu, žalovaní v priebehu konania a najmä v podanom odvolaní nespochybňujú.

15. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaných v tom zmysle, že podielové spoluvlastníctvo žalovaného v 1.rade k daným nehnuteľnostiam nezaniklo a stále trvá v dôsledku toho, že žalobkyňa nesplnila vo vzťahu k nemu svoju povinnosť stanovenú v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC/XXXX/XX. Je totiž zrejmé, že na tomto skutkovom základe sa žalovaný v 1.rade už domáhal nároku na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde ním podaná žaloba bola právoplatne zamietnutá. Súdy v uvádzanom konaní konštatovali, že nesplnenie povinnosti žalobkyne a ďalšieho podielového spoluvlastníka W. Q., vyplatiť žalovanému v 1.rade prisúdené sumy v konaní OS Poprad sp. zn. XXC/XXXX/XX, nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne a W. Q. k predmetným nehnuteľnostiam, keďže práva a povinnosti založené skôr citovanými rozsudkami súdov, nemajú charakter synalagmatických záväzkov. Žalovaný v 1.rade v tomto konaní uvádzal, že nevyužil právo exekučne sa domáhať svojich nárokov, keďže s exekučným konaním má zlé skúsenosti (č. l. 427). V tejto súvislosti žalobkyňa v priebehu tohto konania argumentovala skutočnosťou, že pokiaľ ide o tieto dané nehnuteľnosti, na liste vlastníctva sú zapísané viaceré ťarchy, ide o dlhy žalovaného v 1.rade, ktoré však uhrádzala potom, čo sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností. Z dôvodu, že žalovaný v 1.rade disponuje pohľadávkou vo vzťahu k žalobkyni z titulu spomínaného právoplatne skončeného konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. M., a to vo výške 10.809,53 eur sa súd prvej inštancie opodstatnene zaoberal tým, či vyjadrenia žalovaných v tomto konaní nie sú prejavom smerujúcim k započítaniu pohľadávky žalovaného v 1.rade voči žalobkyni a v akom rozsahu v zmysle predpokladov ust. § 98 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 v spojení s § 580 Občianskeho zákonníka. Žalovaní však popreli tú skutočnosť, že by ich vyjadrenia smerovali k započítaniu nároku žalobkyne v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne ustálil, že za takejto situácie k zániku záväzku žalovaných započítaním ani čiastočne nedošlo.

16. Súd prvej inštancie so zreteľom na všetky uvádzané dôvody tak správne rozhodol o uplatnenom nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a podobne správne rozhodol aj o trovách konania strán s použitím ust. §257 C.s.p., zohľadňujúc charakter prejednávanej veci, osobitý predmet konania a súrodenecký vzťah strán sporu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 C.s.p..

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 257 C.s.p., podmienky ktorého zohľadňoval aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade vzniknutých trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).