Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_15Csp-137-2017.pdf
PDF · 74.22 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/137/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: M. banka, a.s., K.:XX XXX 930, Hodžovo námestie 3, Bratislava, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO:35 890 240 proti žalovanému: A. U., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, Q. o zaplatenie 1.138,39 € príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 138,39 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 138,39 € od 27.6.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1138,39 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o rezerve, k uzavretiu ktorej malo prísť prostredníctvom internet bankingu. Ďalej uviedol, že rezervou sa rozumie spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania, ktorý umožní disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku účtu.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Na pojednávanie dňa 18.4.2018 sa dostavil právny zástupca žalobcu. Ďalej sa nedostavil žalovaný, ktorý mal predvolanie vykázané podľa § 106 ods.3 CSP. Súd pojednával podľa § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Súd vykonal dokazovanie oboznámením k spisu pripojených listiných dôkazov.
4. Žalobca je právnická osoba, ktorá má v predmete podnikania okrem iného i poskytovanie úverov, pôžičiek (ďalej i banka). Žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, požiadal žalobcu o poskytnutie peňažných prostriedkov a to formou rezervy, ktorá predstavuje v zmysle čl 1.1.3 spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania, ktorý umožní disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku účtu. Na základe uvedenej zmluvy banka poskytla povolené prečerpanie vo výške 1000 €, pričom zmluva bola uzavretá na neurčitú dobu. Poskytnuté prostriedky boli úročené 16,9% úrokom. Žalovaný ako dlžník prehlásil, že sa oboznámil so všetkými zmluvnými dokumentmi, formulárom o štandardných európskych informáciách, úrokovou sadzbou a ďalšími v zmluve vymenovanými dokumentmi. V zmysle zmluvy o rezerve sú jej neoddeliteľnou súčasťou Cenník, úrokové sadzby, ÚOP, VOP, Reklamačný poriadok.
Uvedená zmluva bola uzavretá na základe na základe žiadosti žalovaného ako dlžníka zo dňa 8.2.2013, pričom žalovaný uviedol, že chce mať na svojom účte rezervu vo výške 1000 €, uviedol, že je zamestnaný s príjmom 1 200 € mesačne, pričom nemá žiadne iné dlhy.
Z výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný riadne používal účet, vykonával transakcie, a to i v čase, keď na účte nemal pozitívny peňažný obnos. Prípisom zo dňa 6.2.2014 banka oznámila žalovanému, že odstupuje od zmluvy z dôvodu prekročenia rezervy na účte.
5. Podľa § 710 zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 497 zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
7. V danom prípade súd zmluvu o rezerve posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť ustanovenie občianskeho zákonníka. Súd je názoru, že nárok žalobcu je daný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným prišlo k platnému uzavretiu zmluvy o rezerve, teda zmluvy, na základe ktorej žalovaný žiadal o poskytnutie povoleného prečerpania. Uzatvorením zmluvy vznikol
medzi stranami vzťah, ktorý súd hodnotí ako platný, keďže zmluva ako i ponuka na uzavretie zmluvy obsahovali všetky náležitosti a boli urobené prostriedkami a spôsobom predpokladaným zákonom (Občianskym zákonníkom). Na základe tohto občianskoprávneho vzťahu bol žalobca povinný poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do výšky 1 000 € i v prípade, že takéto prostriedky nebude mať na účte, žalobca tieto prostriedky žalovanému i poskytol (výpis z účtu), teda splnil to čo mu ukladala zmluva. Poskytoval ich až do doby, kým žalovaný neprekročil limit povoleného prečerpania, kedy žalobca od zmluvy odstúpil a žalobcovi vznikol nárok na urovnanie dlhu. Následne mal žalovaný splácať poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré mal vrátiť navýšené o príslušný dohodnutý úrok, pričom však tento tak nečinil. Žalobca zosplatnil celý dlh a žiadal jeho jedno rázové vrátenie žalovaným. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalovaný dlh uhradil, prípadne že by dlh zanikol inak. Súd mal preukázané poskytnutie peňažných prostriedkov avšak povinnosť žalovaného splácať dlh absentuje, žalovaný teda nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, preto sa súd s nimi v celom rozsahu stotožnil, a teda žalobca má právo na zaplatenie sumy tak, ako bola určená v petite. Okrem istiny súd priznal v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj úroky z omeškania a to vo výške stanovej nariadením 87/1995 Z.z., pričom za deň omeškania stanovil deň nasledujúci po dni kedy sa žalovaný dostal do omeškania. (zmluva, výpis z účtu).
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 CSP k § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní úplne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.