Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-78-2017.pdf
PDF · 111.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/78/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, proti žalovaným: 1./ Dražobná spoločnosť a. s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zastúpená STANĚK VETRÁK & PARTNERI s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčková 18, IČO: 36 795 038, 2./ Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, X./ U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. - H., P. XXX/XX, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. októbra 2016, č. k. 4C/150/2016-100, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému v 1./ rade a žalovanému v 2./ rade priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Žalovanému v 3./ rade nepriznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 18. októbra 2016, č. k. 4C/150/2016-100 zamietol žalobu na určenie neplatnosti dražby konanej dňa 4.4.2016, na ktorej sa dražili nehnuteľnosti v kat. úz. J. zapísané na LV č. XXX a žalovaným v 1./ až 3./ rade priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške.
2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dražby konanej dňa 04.04.2016, na ktorej sa dražili nehnuteľnosti v kat. úz. J. zapísané na LV č. XXX a to z dôvodu, že bol z dražby vylúčený ako účastník konania. Hodnota predmetu dražby bola zistená podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX, vypracovaného G.. S. H., ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti na sumu 38.900 eur, avšak táto hodnota nezodpovedá skutočnej hodnote a on nebol poučený namietať správnosť znaleckého posudku a sám túto vedomosť nemal.
2.2. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 07.06.2016 navrhol prikázanie sporu inému súdu a to Okresnému súdu Bratislava I. z dôvodu, že žalovaní majú sídlo a trvalý pobyt na území mesta W., pričom výzvou zo dňa 21.07.2016 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 16,50 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy a zároveň ho poučil, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, úkon sa nevykoná a návrh na vykonanie úkonu sa stane neúčinným, aj keď poplatník neskôr poplatok zaplatí v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobca výzvu prevzal dňa 29.07.2016, avšak v súdom stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatil a preto sa jeho návrh na vykonanie úkonu, teda na prikázanie sporu inému súdu v zmysle § 39 CSP stal neúčinným napriek tomu, že žalobca neskôr poplatok zaplatil a to dňa 16.08.2016 (č.l.78).
2.3. Na základe podania žalobcu zo dňa 20.09.2016 bolo žalobcovi súdom oznámené, že jeho návrh na prikázanie veci inému súdu sa stal neúčinný a zároveň mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 18.10.2016, pričom žalobca podaním zo dňa 14.10.2016 opätovne navrhol prenesenie miestnej príslušnosti na príslušný súd Bratislava I., avšak súd s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 CSP na opakovaný návrh neprihliadal a pojednával aj v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa pred pojednávaním neospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie a až po skončení pojednávania predložil súdu fotokópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, podľa ktorého je neschopný práce od 18.10.2016.
2.4. Keďže žalobca napriek upozorneniu súdu, že jeho návrh na prikázanie sporu inému súdu je neúčinný a že vo veci sa bude konať sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, súd s poukazom na ust. čl. 5 a čl. 17 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok vo veci konal a rozhodol, pretože zo strany žalobcu išlo o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu a jeho návrhy na prikázanie sporu inému súdu celkom zjavne slúžili len na zneužitie práva a na jeho svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie a bránenie, pričom viedli k nedôvodným prieťahom v konaní , a keďže súd má postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, čím predchádza zbytočným prieťahom, o žalobe žalobcu konal napriek jeho neprítomnosti na pojednávaní.
3. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom žalovaného v 3./ rade, oboznámením predložených dokladov a s prihliadnutím na vyjadrenia žalovaných v 1./ a 2./ rade, ktorí žiadali žalobu zamietnuť zistil, že dňa 20.10.2015 žalovaný v 1./ rade ako dražobník uzavrel so žalovaným v 2./ rade ako navrhovateľom dražby Zmluvu o vykonaní dražby č. XXXXX s tým, že predmetom dražby sú nehnuteľnosti v kat. úz. J. zapísané na LV č. XXX, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca ako dlžník. Dôvodom konania dražby bola pohľadávka žalovaného v 2./ rade, ktorá ku dňu 19.10.2015 predstavovala sumu 27.520,13 eura a táto vznikla na základe zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky zo dňa 28.03.2008. Nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom dražby, boli ocenené znaleckým posudkom znalca G.. S. H. na sumu 38.900 eur a tento znalecký posudok bol doručený dňa 04.02.2016 žalobcovi, ktorý však voči nemu nevzniesol žiadne námietky. Dňa 02.03.2016 bolo vydané oznámenie o dražbe, ktorým bol stanovený dátum konania dražby na 04.04.2016 v Nitre. Podľa notárskej zápisnice N553/2016, Nz 11412/2016, NCR1s 11832/2016, spísanej notárkou JUDr. P. F. dňa 04.04.2016, bol osvedčený priebeh dražby konanej dňa 04.04.2016, na ktorej došlo k vydraženiu nehnuteľností v kat. úz. J. zapísaných na LV č. XXX a to za najvyššie podanie v sume 49.000 eur, pričom vydražiteľom sa stal žalovaný v 3./ rade, ktorý zároveň na základe tejto zápisnice bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník vydražených nehnuteľností.
4.1. Zistený skutkový stav posúdil prvoinštančný súd podľa § 12 ods. 1, 4, 5, 6, § 21 ods. 2, 4 zákona č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu na určenie neplatnosti dražby nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.
4.2. Považoval za nesporené, že dňa 04.04.2016 sa konala dražba, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat. úz. J. zapísané na LV č. XXX, ktorých vlastníkom bol žalobca ako dlžník a cena týchto nehnuteľností bola predtým stanovená znaleckým posudkom, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04.02.2016, avšak žalobca v zákonnej lehote podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. nevzniesol u dražobníka t.j. žalovaného v 1./ rade námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, a preto bolo vydané oznámenie o dražbe. Skutočnosť, že námietky proti znaleckému posudku zo strany žalobcu neboli podané vyplýva aj z obsahu žaloby a námietka žalobcu, že nebol poučený o možnosti namietať správnosť znaleckého posudku je právne irelevantná, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. nevyplýva poučovacia povinnosť, či už pre dražobníka alebo pre iné osoby. 4.3. Pokiaľ žalobca v zákonnej lehote nepodal námietky proti znaleckému posudku, znalecký posudok sa tak stal základom pre vykonanie dražby a z ceny stanovenej znaleckým posudkom vychádzal dražobník pri samotnej dražbe. Žalobca ani v žalobe neuviedol, v čom vidí nesprávnosť znaleckého posudku a jeho námietka, že znalcom určená hodnota nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľnosti je iba jeho subjektívny názor, ktorý však je v rozpore s reálnou skutočnosťou, keďže nehnuteľnosti boli ocenené na sumu 38.900 eur, avšak v dôsledku zvýšeného záujmu o ne boli nakoniec vydražené za najvyššie podanie v sume 49.000 eur. Ani ďalšia námietka žalobcu, že bol z dražby ako účastník konania vylúčený nemá žiadne právne opodstatnenie, keďže podľa § 5 ods. 9 Zákona č. 527/2002 Z.z., účastníkom dražby nemôže byť dlžník a manžel dlžníka a ani nikto nemôže dražiť v ich mene, preto je táto námietka úplne
irelevantná. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žaloba na určenie neplatnosti dražby je zjavne nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
5. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP žalovaným v 1./ až 3./ rade priznal náhradu trov konania v plnej výške, pretože mali v konaní plný úspech a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí.
6.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci Okresnému súdu Topoľčany na ďalšie konanie z dôvodu, že samosudca vo veci vydal rozhodnutie predčasne a rozhodnutie sa opiera o nedostatočne zistený skutkový stav. Vo svojom odôvodnení súd poukázal na skutočnosť, že žalobca sa mohol k výške ocenenia vyjadriť a to aj ako verejnosť počas dražobného konania, ale toto odôvodnenie nie je pravdivé, pretože ako verejnosť v dražbe nemá žiadne oprávnenie okrem účasti na dražbe a sledovania jej priebehu.
6.2. Je diskutabilné, či cena určená znalcom zohľadňuje skutočnú cenu draženej nehnuteľnosti. Znalci konajú v intenciách bankových spoločností a tieto posudky sú podhodnotené, pričom cena sama osebe nezakladá samotnú neplatnosť dražby, nakoľko si ju určujú subjekty, ktoré sa dražby zúčastnia, avšak je podstatná pri začiatku licitácie. Samosudcovi vytýka, že si nepreveril v zmysle právnej úpravy, či dražba bola vykonaná zákonným spôsobom tak, ako ju upravuje zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z. Samotná dražba nie je len licitácia a udelenie príklepu, ktorú skutočnosť overuje notár. Nepripojil si spis dražobnej spoločnosti a nepreveril, či doručovanie písomnosti, vyhlásenie dražby, jej zverejnenie a priebeh bol vykonaný zákonný spôsobom.
6.3. Zákon č. 527/2002 Z.z. podrobne opisuje potrebný počet úkonov, ktorých porušenie, resp. absencia spôsobuje neplatnosť dražby. Sudcovi je uložená povinnosť zabezpečiť a vykonať dôkazy, ktoré účastníci konania neoznačili, resp. nenavrhli a preveriť, či žalovaní v 1./ a 2./ rade neporušili zákon. Žalovaný v 3./ rade sa len zúčastnil dražby a nehnuteľnosť môže posunúť pravému majiteľovi, čo nie je v rozpore s platným právnym poriadkom ani keby tak urobil v priebehu konania.
7.1. Žalovaný v 1./ rade sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. S odvolaním žalobcu nesúhlasí a je toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých si následne utvoril správne právne závery. Poukazujúc na čl. 8 CSP a na ust. § 132 ods. 1 CSP poznamenal, že žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdil 3 rozhodujúce skutočnosti, ktorými namietal zákonnosť dražby, a to: i. námietka stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znaleckým posudkom, ii. námietka absencie poučenia o možnosti namietať znalecký posudok a iii. námietka vylúčenia žalobcu ako účastníka dražby.
7.2. Súd sa všetkými námietkami zaoberal, vykonal vo vzťahu k nim dokazovanie a posúdil ich z perspektívy platnej právnej úpravy ZoDD a po vyhodnotení skutkového a právneho stavu jednoznačne konštatoval, že námietky žalobcu a žaloba sú zjavne nedôvodné. Poznamenal, že súd v civilnom spore je nezávislým arbitrom, ktorý rešpektuje dispozičnú zásadu a zásadu kontradiktórnosti a nemôže suplovať povinnosť tvrdenia žalobcu či žalovaného, pretože táto prináleží, resp. zaťažuje procesnú stranu nie súd. Poukázal tiež na ust. § 21 ods. 2 ZoDD, z hypotézy ktorého vyplýva, že „ak ...boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, pričom žaloba sa musí podať v 3 mesačnej prekluzívnej lehote od príklepu na dražbe. Podotkol, že žalobca má skôr záujem na procesných obštrukciách ako na rýchlom a hospodárnom prejednaní a rozhodnutí právnej veci. Žiadal odvolací súd, aby žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému v 2./ rade (zrejme žalovanému v 1./ rade-pozn. odvolacieho súdu) trovy odvolacieho konania vo výške 100 % na účet právneho zástupcu-advokátska kancelária STANĚK VETRÁK & PARTNERI s.r.o.
8.1. K odvolaniu sa vyjadril aj žalovaný v 2./ rade, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasné, zreteľné a o právnej stránke správne odpovede na zásadné otázky sporu, výroková časť rozsudku ako i jeho odôvodnenie sú v plnom súlade a vychádzajú z vykonaného dokazovania. Z odvolania žalobcu je možné usúdiť, že vadu rozsudku vidí v podstate v tom, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho pohľadom na prejednávanú vec.
8.2. Žalobca ako vlastník predmetu dražby nevyužil svoje oprávnenie podľa ustanovenia § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“) podať námietky voči znaleckému posudku v stanovenej lehote. Ustanovenie § 12 ods. 1 ZoDD nedovoľuje dražobníkovi postupovať tak, aby akýmkoľvek spôsobom určoval, resp. zasahoval do určenia ceny nehnuteľnosti, ale práve naopak ustanovuje, že cena musí byť určená znalcom. Dražobník si predmetnú povinnosť splnil.
8.3. ZoDD konštruuje inštitút znaleckého ohodnotenia ako nezávislý prvok, podmienku pre stanovenie ceny draženej nehnuteľnosti a znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. Prípadné porušenie povinností súvisiacich výkonom funkcie znalca môže mať za následok disciplinárne ako aj možné trestnoprávne sankcie.
8.4. Reálni záujemcovia, ktorých v tomto konkrétnom prípade bolo osem, sú najlepším indikátorom skutočnej ceny predmetu dražby, ktorú treba odlišovať od predstáv vlastníkov a v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 20Ddo 1083/2005 zo dňa 17.08.2005 „až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe.“
9.1. Žalovaný v 2./ rade opakovane poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 233/2010, podľa ktorého „pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.“
9.2. Žalobca v žalobe nenamietal porušenie konkrétnych ustanovení ZoDD, ktoré by malo mať za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby a nerobí tak ani v odvolaní, preto ani nie je dosť dobre možné sa k uvedenému vyjadriť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výrokoch vecne správne potvrdil.
11.1. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
11.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).
13. Podľa čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 Z.z. z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo „súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie sa tým „civilný proces“ ( ods.4 citovaného ustanovenia).
14. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. 15.1. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj správne a v súlade so zákonom rozhodol zaoberajúc sa námietkami žalobcu v žalobe a v priebehu prvoinštančného konania, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby uvedenými v jeho odôvodnení.
15.2. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
15.3. Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
15.4. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z.). V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.). Súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z.).
18.1. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).
18.2. Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).
19.1. Odvolací súd na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku iba dodáva, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, považuje za správny záver prvoinštančného súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Vo vzťahu k cene nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v 3./ rade sa stal vydražiteľom predmetu dražby na dražbe, ktorá sa uskutočnila dňa 4.4.2016 v M. udelením príklepu na dražbe sa stal vlastníkom za vydraženú cenu 49 000 eur, pričom najnižším podaním bola suma 38 900 eur, ktorá bola stanovená ako hodnota predmetu dražby znaleckým posudkom č. 220/2015, ktorý vypracoval znalec Ing. S. H..
19.2. Z uvedeného vyplýva, že cena nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom vyhotoveným za účelom dobrovoľnej dražby nebola neprimeraná a ani nemôže byť dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby, keďže určenie výšky draženej nehnuteľnosti nemôže mať za následok neplatnosť dražby a žalobca v žalobe, ktorou bol súd prvej inštancie viazaný, ani iné skutočnosti, pre ktoré by mala byť dražba neplatná, neuvádzal. Predmetný znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 07. 12. 2015 spĺňa podmienky § 12 zákona o dobrovoľných dražbách a ohodnotenie predmetu dražby ním stanovené tak mohlo byť použité pre určenie najnižšieho podania na predmetnej dražbe. Vecná správnosť takéhoto znaleckého posudku, teda výška ohodnotenia predmetu dražby a jej správnosť, nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V tejto veci je relevantné to, že vydražiteľ vydražil predmetnú nehnuteľnosť za cenu, ktorá zodpovedá žalobcom namietanej trhovej hodnote. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s ďalšími námietkami žalobcu, keď konštatoval, že žalobca v zmysle § 12 ods. 2 ZoDD nevzniesol u žalobníka, teda u žalovaného v 1./ rade námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a správny je tiež záver súdu nebola opodstatnená ani námietka žalobcu, že bol vylúčený z dražby, keďže účastníkom dražby nemôže byť dlžník ani manžel dlžníka a ani nikto nemôže dražiť v ich mene.
19.3. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1./ a 2./ rade priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní, avšak
žalovanému v 3./ rade nepriznal napriek jeho úspechu v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, preto mu žiadne trovy nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).