Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_14C-88-2015.pdf
PDF · 125.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/88/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: H. I., R.. XX.X.XXXX, T. D. K. XX, N., právne zastúpenej: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, Prešov, proti žalovaným, v 1. rade: Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 327 646, v 2. rade: Správa a zimná údržba prešovských ciest, s.r.o., Pionierska 24, Prešov, IČO: 31 719 473, právne zastúpený: Mgr. Paulína Naništová, advokátka so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, v 3. rade: N.. S. Q. - ZÁHRADA REAL, so sídlom Bardejovská 48, IČO: 31 248 799, právne zastúpený: JUDr. Martin Saloka, advokát so sídlom Zvonárska 8, Košice, za účasti intervenienta na strane žalovaných v 1. a 2. rade spoločnosti: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 14.188,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I a. žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4.405,53 EUR spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 28.11.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
I b. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
I c. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
II a. žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a ,
II b. žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,
III a. žalobu voči žalovanému v 3. rade z a m i e t a ,
III b. p r i z n á v a žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania, z titulu uhradeného preddavku na znalečné vo výške 800 EUR, voči žalobkyni v rozsahu 69 %,
IV. p r i z n á v a žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania, z titulu uhradeného preddavku na znalečné vo výške 800 EUR, voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 31 %,
V a. p r i z n á v a znaleckej organizácii LEGE ARTIS s.r.o. Košice, Kováčska 32/245, 040 01 Košice, IČO: 46 683 003 nárok na náhradu znalečného, z titulu priznanej nevyplatenej časti vo výške 513,36 EUR, voči žalobkyni v rozsahu 69 %,
V b. p r i z n á v a znaleckej organizácii LEGE ARTIS s.r.o. Košice, Kováčska 32/245, 040 01 Košice, IČO: 46 683 003 nárok na náhradu znalečného, z titulu priznanej nevyplatenej časti vo výške 513,36 EUR, voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 31 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 05.03.2015 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade (žalovaný v 1. rade - Mesto Prešov, žalovaný v 2. rade - pôvodne spoločnosť ZÁHRADA REAL s.r.o. Prešov) zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 14.188 EUR s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.11.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že dňa 30.01.2013 prechádzala okolo 21.00 hod. po chodníku na ul. C. C. N., kde pred vchodom bytového domu č. XX, v dôsledku zľadovateného chodníka, hlavne v úseku, kde došlo k jej pošmyknutiu, utrpela pri páde zlomeninu ľavej ruky s tým, že k ukončeniu liečenia došlo 01.10.2014. Poukázala na to, že úraz zanechal aj trvalé následky, a to obmedzenie pohyblivosti zápästia ľahkého stupňa, obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu vľavo ľahkého stupňa, ako aj obrnu všetkých troch nervov vľavo. Uviedla, že mala obutú vhodnú zimnú obuv do snehu s gumovou podrážkou, po chodníku sa pohybovala riadnou pomalou chôdzou, a to, že chodník je zľadovatený zistila až v momente, keď spadla. U Mesta Prešov, ako u správcu miestnej komunikácie a chodníka, si oznámením zo dňa 11.03.2013 uplatnila nárok na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré jej ohodnotil chirurg K.. I. J., ktorý ohodnotil bolestné na 150 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU) na 750 bodov, čo pri hodnote bodu 15,72 EUR predstavuje pri bolestnom sumu 2.358 EUR a pri SSU sumu 11.790 EUR. Žalobkyňa si taktiež uplatnila inú škodu z titulu vyčíslenia bolestného a trvalých následkov 2 x 20 EUR, t.j. sumu 40 EUR. Spolu teda škoda predstavuje celkovo sumu 14.188 EUR. V rámci žaloby je taktiež text, že „čistenie mesta a zimnú údržbu chodníkov a verejných priestranstiev v meste Prešov zabezpečuje na základe zmluvy s Mestom Prešov (akej ? navrhovateľke neznámej a nepredloženej) ZÁHRADA REAL s.r.o. a z tohto dôvodu preto aj túto spoločnosť z opatrnosti a behu premlčacích lehôt žalujem formálne ako žalovaného v 2. rade. Až pokiaľ náležitým spôsobom sa zistí a bude ustálený zmluvný vzťah medzi odporcami, z procesného hľadiska zváži okruh účastníkov na strane odporcov“.
2. Žalovaný v 1. rade (Mesto Prešov) v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že dňa 27.11.2014 vykonal šetrenie na mieste úrazu za prítomnosti žalobkyne a svedkov úrazu pani K. a zástupcu spoločnosti ZÁHRADA REAL s.r.o. Taktiež si vyžiadal stanovisko od spoločnosti ZÁHRADA REAL s.r.o. s poukazom na ustanovenie § 9a a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, z vyjadrenia ktorej vyplynulo, že zjazdnosť a schodnosť chodníku bola zabezpečená primerane počasiu a v čase úrazu o 21.00 hod. nemali hlásenú žiadnu pohotovosť od Správy a zimnej údržby prešovských ciest s.r.o. Dňa 30.01.2013 bola vyhlásená pohotovosť o 02.15 s výjazdom od 03.00 do 13.30 hod. V uvedenom čase boli posypané a vyčistené chodníky, zástavky, schody a prechody. Teplota bola v uvedený deň o 19.00 hod. 0,0 °C a o 22.00 hod. 0,5 °C. Na základe stanoviska subjektu, ktorý zodpovedá za schodnosť chodníka, na ktorom sa stal úraz, žalovaný v 1. rade vyhodnotil nárok žalobkyne ako neopodstatnený. Zároveň uviedol, že nie je možné s určitosťou stanoviť ako dôvod úrazu neschodnosť chodníka pred vchodom č. XX bytového domu na ul. C. C. N., a to kvalifikovať ako právnu skutočnosť prostredníctvom ktorej Mesto Prešov porušilo zákon a v príčinnej súvislosti spôsobilo škodu žalobkyni. Z týchto dôvodov preto navrhol žalovaný v 1. rade žalobu zamietnuť.
3. Pôvodne žalovaný v 2. rade, spoločnosť ZÁHRADA REAL s.r.o. Prešov, poukázal na skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný v 1. rade, a taktiež aj na to, že v čase úrazu nebola privolaná žiadna spoločnosť, ktorá by stav chodníka zdokumentovala a z priloženej dokumentácie nie je jasné, či chodník v čase úrazu bol alebo nebol posypaný. Vzhľadom na uvedené nie je možné s určitosťou stanoviť ako dôvod úrazu neschodnosť chodníka, keďže príčinou mohla byť aj zlá obuv alebo neprispôsobenie chôdze prírodným podmienkam, teda nemožno tento úraz kvalifikovať ako právnu skutočnosť prostredníctvom ktorej by žalovaný v 2. rade porušil zákon a v príčinnej súvislosti spôsobil škodu žalobkyni, preto navrhol žalovaný v 2. rade žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Podaním súdu doručeným dňa 03.03.2016 navrhla žalobkyňa, aby do konania vstúpila ako žalovaný v 3. rade spoločnosť Správa a zimná údržba prešovských ciest s.r.o., Pionierska 24, Prešov, IČO: 31 719 473. Uznesením zo dňa 17.03.2016 súd pripustil tento subjekt do konania ako žalovaného v 3. rade.
5. Podaním súdu doručeným dňa 04.04.2016, právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že až z pripojených zmlúv, ktoré sú súčasťou spisu zistil, že k úrazu žalobkyne došlo počas účinnosti zmluvy
uzavretej medzi Mestom Prešov a N.. S. Q. - ZÁHRADA REAL, IČO: 31 248 799 so sídlom Bardejovská 48, Prešov, a preto takto „spresňuje“ označenie žalovaného v 2. rade. V rámci pojednávania konaného dňa 22.04.2016 súd upozornil právneho zástupcu žalobkyne, že označenie žalovaného v 2. rade, ako N.. S. Q. - ZÁHRADA REAL nemožno považovať za spresnenie žaloby vo vzťahu k pôvodne žalovanému v 2. rade označenému ako ZÁHRADA REAL s.r.o., na čo právny zástupca žalobkyne reagoval tak, že zobral žalobu voči žalovanému v 2. rade späť, preto súd voči žalovanému v 2. rade konanie zastavil a zároveň navrhol, aby do konania vstúpil ako žalovaný - N.. S. Q. - ZÁHRADA REAL, pričom súd tento subjekt pripustil do konania uznesením zo dňa 04.05.2016.
6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov, znaleckým posudkom a oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
7. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že dňa 30.01.2013 išla večer okolo 21.00 hod. počkať na zastávku MHD dcéru, pričom vtedy sa strašne šmýkalo, bola poľadovica a v podstate z ničoho nič jej zdvihlo nohy, spadla na zem, udrela sa hlavu a zacítila silnú bolesť ruky. Uviedla, že na mieste, kde spadla nikdy nikto nerobil údržbu, robili to samí obyvatelia domu, pokiaľ vládali a je tam aj tiež chládok, preto sa tam sneh udržiava dlhšie. Poukázala na to, že bola robená rekonštrukcia úrazu, kde bol aj pán Q., ktorý sa vyjadril, že sa chodník nedá čistiť, pretože tam nemôžu ísť so strojom, nakoľko po kraji chodníka stoja auta, avšak povedal, že to budú čistiť ručne. Žalobkyňa taktiež v rámci pojednávania nakreslila na náčrt, kde presne sa úraz stal a je nepochybné, že úraz sa stal na dlhom chodníku, ktorý je rovnobežne s bytovým domom, teda nie na niektorom z pripájacích chodníkov k jednotlivým vchodom. Žalobkyňa uviedla, že všade sa strašne šmýkalo, teda aj keď vyšla z ich bytovky aj tam sa šmýkalo a na mieste, kde spadla, pravdepodobne muselo byť ešte šmykľavejšie, teda celá trasa keď išla, tak všade sa šmýkalo, ale na danom mieste bola asi väčšia námraza.
8. Uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa X.. S. P. D., ktorá sa za Mesto Prešov zúčastnila šetrenia úrazu na mieste samom, kde bol tiež prítomný pán I. za spoločnosť ZÁHRADA REAL s.r.o. Šetrenie bolo realizované aj s poukazom na VZN Mesta Prešov č. 6/2010 v súvislosti s tým, že za schodnosť chodníka, ktorý bezprostredne smeruje k jednotlivým vchodom zodpovedajú vlastníci, resp. užívatelia bytov a z vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že úraz sa nestal na tomto pripájacom chodníku, ale na dlhom chodníku, ktorý môže mať aj 100 metrov. Svedkyňa uviedla, že všetci svedkovia, ktorí boli prítomní na tomto šetrení tvrdili, že chodník bol zľadovatelý.
9. Zo zápisu z vlastného šetrenia zo dňa 27.11.2014 vyplýva, že šetrenie sa uskutočnilo za účasti žalobkyne, svedkyne K., D., p. I. a p. D.. Z priloženej fotodokumentácie taktiež vyplýva, kde konkrétne sa úraz stal.
10. Z výsluchu svedkyne E. D. vyplynulo, že žalobkyňu pozná ako susedu, avšak v súčasnosti tam už nebýva a v uvedený večer išla na nočnú zmenu do práce, a niekde okolo vchodu XX na ul. C. sa pošmykla a spadla tak, že si zlomila rebro, pričom žalobkyňu stretla na pohotovosti. Potvrdila, že chodník bol zľadovatený, určite tam bol ľad a muselo byť nejak pod nulou, nevedela však uviesť, koľko stupňov mohlo byť, ale bola tam námraza, chodník sa leskol a aj keď išla opatrne, tak spadla. Svedkyňa uviedla, že ona vtedy bývala na ul. K., a keď vyšla z ich vchodu, tak pred ich vchodom bol chodník posýpaný, keďže tam ho posypávali kamienkami, ale na ul. C. chodník posypaný nebol a nebol tam ani žiaden posypový materiál. Uviedla, že tento chodník užívala v podstate denne, a tento chodník nebol udržiavaný ani v minulosti a nikdy si nevšimla, aby tam bolo niečo robené. Zároveň uviedla, že po úraze, ktorý sa jej stal, už chodila po ceste kde chodili auta, ale aj tak sa jej to zdalo bezpečnejšie.
11. Svedkyňa O. K. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že v uvedený večer išla od svojej sestry a už keď išla od vchodu, tak išla skoro šmykom, pretože bolo veľmi klzko a asi niekde okolo vchodu na ul. C. Č.. XX započula plač a našla tam ležať na zemi žalobkyňu, ktorá mala zranenú ruku. Uviedla, že k svojej sestre išla okolo 18.00 hod. a už vtedy bolo veľmi klzko a rozmýšľala, či by nešla nejako okolo bytovky, keďže tam bola tráva a sneh, ale nechcela sa zašpiniť a už vtedy si všimla, že bolo šmykľavo. Uviedla, že celý chodník bol zľadovatený, pričom tam býva už 50 rokov, ale chodník sa neudržiava, teda za posledných 10 - 15 rokov tento chodník nebol ani raz posypaný a nepamätá si, aby bol udržiavaný aj predtým. Potvrdila, že bola prizvaná na šetrenie, kde boli aj zástupcovia, ktorí majú udržiavať chodník, ale títo tvrdili, že sa to nedá udržiavať, pretože tam stoja na chodníku autá, pričom ona dúfala, že aspoň od toho času sa nejako situácia zmení, ale situácia je stále rovnaká, teda chodník nie je udržiavaný a
ani sneh tam neodhŕňajú. K poveternostným podmienkam sa vyjadrila tak, že určite mrzlo, ale nevedela povedať, či napr., či fúkal vietor, resp. či snežilo.
12. Svedkyňa K.. A. Q., zamestnankyňa a zároveň manželka žalovaného v 3. rade poukázala na to, že Správa a zimná údržba prešovských ciest zamestnáva dispečera, ktorý vedie dispečerskú knihu a ktorý monitoruje situáciu v meste Prešov a v prípade potreby ich vyzve na realizáciu údržby, a to tak, že to ohlási ich manažérovi, ktorý je 24 hodín na telefóne a ktorý do 2 hodín zorganizuje pracovníkov, ktorý realizujú údržbu, resp. čistenie chodníkov. Opätovne potvrdila skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný v 1. rade z hľadiska vykonaných výjazdov a teplôt vzduchu. Uviedla, že chodníky sa čistia multikármi, ktoré odhŕňajú sneh a zároveň majú posypové zariadenie a prechody, schody a zastávky sa čistia a posýpajú ručne. Uviedla, že dňa 30.01.2013 nikto nijakým spôsobom nereklamoval realizované práce, teda od Mesta Prešov a od Správy a zimnej údržby prešovských ciest nemali žiadnu reklamáciu, resp. dodatočne požiadavky na čistenie, resp. údržbu chodníkov, pričom zamestnanci mesta, ktorí sú počas dňa v teréne im niekedy avizujú, že je potrebné niečo dočistiť, resp. zrealizovať.
13. Žalovaný v 3. rade navrhol vykonať znalecké dokazovanie, keďže lekársky posudok zo dňa 27.10.2014 nie je relevantným dôkazom na preukázanie nároku žalobkyne, a to s poukazom na skutočnosť, že nespĺňa zákonné predpoklady (§ 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.). Taktiež namietal určenie počtu bodov, napr., že položka 232b mala byť aplikovaná iba 1 krát, ako aj ďalšie skutočnosti a zároveň žiadal, aby znalec určil, kedy bol zdravotný stav žalobkyne ustálený tak, že bolo možné vyhotoviť posudok o bolestnom, resp. o SSU.
14. Súd v predmetnej veci pribral do konania spoločnosť LEGE ARTIS, znalecká organizácia s.r.o. Košice, ktorá ohodnotila bolestné na 75 bodov a SSU na 220 bodov. Zároveň sa vyjadrila, že za dátum, kedy bolo možné prvý krát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia je možné považovať dátum rok od úrazu. Z posudku taktiež vyplýva, z akého dôvodu znalecká organizácia nesúhlasí s bodovým ohodnotením K.. J., a taktiež skutočnosť, že znalecká organizácia bola schopná pri neurologickom vyšetrení previesť len stimulačné EMG vyšetrenie, nie natívne EMG vyšetrenie, ktoré je omnoho presnejšie, keďže žalobkyňa odmietla prevedenie daného vyšetrenia napriek poučeniu, že je nutné previesť dané vyšetrenie, aby bolo možné posúdiť eventuálne poškodenie plexus brachialis.
15. Podaním súdu doručeným dňa 24.11.2017 žalobkyňa poukázala na to, že znalecké dokazovanie bolo vykonané po viac ako 4 a pol roku po úraze, čo znamená, že po uplynutí tak dlhej doby sa mohol stav žalobkyne upraviť a skonvalidovať, avšak znalecká organizácia sa k tejto skutočnosti nevyjadrila. Žalobkyňa potvrdila, že odmietla ihlové EMG vyšetrenie z dôvodu, že sa uskutočňuje až po tak dlhom čase od úrazu a je bolestivé, a takéto vyšetrenie u nej vyvoláva stresy. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj jej vek, zdravotný stav a najmä psychiku a priebeh súdneho konania prijala závery znaleckého dokazovania a aj s poukazom na skoré ukončenie súdneho konania navrhla, aby súd uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne náhradu škody za 295 bodov, pri výške jedného bodu 15,72 EUR, t.j. sumu 4.637,40 EUR s 8,05 % úrokom z omeškania od 01.11.2014 do zaplatenia. 16. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Podľa § 3d ods. 5, písm. d) cestného zákona, správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, Podľa § 3d ods. 6 cestného zákona, vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona, závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona, závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci,
správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona, správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Podľa § 9a ods. 3 cestného zákona, správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu primerane; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len zákon), náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa § 4 ods. 2 zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801? ucinnost=01.12.2014>). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801? ucinnost=01.12.2014> a IV. časti <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801? ucinnost=01.12.2014>. Podľa § 5 ods. 1 zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/437/20140801?ucinnost=01.12.2014>). Podľa § 5 ods. 2 zákona, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Podľa § 5 ods. 4 zákona, ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. Podľa § 7 ods. 1 zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Podľa § 10 ods. 1 zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801? ucinnost=01.12.2014> a IV. časti <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801? ucinnost=01.12.2014>. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. Podľa § 10 ods. 4 zákona, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch
ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku. Podľa § 10 ods. 5 zákona, ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.
19. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
20. Keďže žalovaní v 2. a 3. rade vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal touto námietkou a zistil, že táto je dôvodná. Žalobkyňa navrhla pristúpenie žalovaného v 2. rade podaním súdu doručeným dňa 03.03.2016 a žalovaného v 3. rade podaním súdu doručeným dňa 22.04.2016. Zo znaleckého posudku, ktorého závery žalobkyňa akceptovala, vyplynulo, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné určiť rok po úraze, teda v danom prípade dňa 30.01.2014. Je nepochybné, že minimálne k tomuto dátumu bolo možné určiť aj výšku bolestného. V tejto súvislosti súd poukazuje na výsluch samotnej žalobkyne, ktorá sa vyjadrila, že rehabilitáciu ukončila v novembri v roku 2013. Keďže žalobkyňa si nárok voči žalovaným v 2. a 3. rade uplatnila až po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty v zmysle § 106 ods. 2 OZ, teda nárok vo vzťahu k týmto subjektom si neuplatnila do 30.01.2016, námietka premlčania bola vznesená dôvodne a súd žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol a nezaoberal sa už ďalšou argumentáciu žalovaných v 2. a 3. rade na zamietnutie žaloby.
21. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplynulo, že svoje povinnosti ohľadom schodnosti chodníkov plnil prostredníctvom žalovaných v 2. a 3. rade, pričom z vyjadrenia žalovaného v 3. rade vyplynulo, že realizoval údržbu a čistenie chodníkov, a preto nárok žalobkyne nie je daný, keďže zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti. V rámci záverečného prednesu žalovaný v 1. rade namietal taktiež jeho pasívnu legitimáciu práve z dôvodu uzavretej zmluvy o dielo so žalovaným v 3. rade, kde je v článku VI. bod 6.6 tejto zmluvy zo dňa 17.12.2009 uvedené, že žalovaný v 3. rade ako zhotoviteľ preberá na seba zodpovednosť za škody podľa § 9a zákona č. 135/1961 Zb., príčinou ktorých sú závady v schodnosti chodníkov, prechodov pre chodcov, schodoch a zastávkach MHD, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Žalovaný v 1. rade uviedol, že neporušil žiadnu právnu povinnosť z ktorej by mala vyplývať jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu, pričom zodpovednosť za schodnosť chodníkov zabezpečuje práve žalovaný v 3. rade a podľa vykonaného dokazovania táto bola zabezpečená, teda dostatočne si splnil svoju povinnosť.
22. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z ustanovenia § 9a ods. 3 cestného zákona vyplýva, že správcovia miestnych komunikácii zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady schodnosti na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Z ustanovenia § 3d cestného zákona vyplýva, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí a z § 3d ods. 5, písm. g) cestného zákona vyplýva, že správu pozemných komunikácii vykonávajú, ak ide o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obcí - obce, prípadne právnickej osobe na tento účel založené alebo zriadené. Z citovanej právnej úpravy nepochybne vyplýva, že chodník, na ktorom mala žalobkyňa úraz patrí do vlastníctva mesta Prešov, teda žalovaného v 1. rade, ktorý je zároveň správcom tohto chodníka a v tomto ohľade nie je právne významné, či toto správcovstvo deleguje na iný subjekt, a taktiež podľa názoru súdu nemôže vlastník a správca chodníka na základe zmluvy o dielo preniesť túto zákonnú zodpovednosť na subjekt, ktorý pre neho realizuje údržbu a schodnosť chodníkov, nakoľko túto zákonnú zodpovednosť má stále
vlastník, ktorý je zároveň správcom chodníka a v tomto ohľade súd nerieši vzťahy medzi žalovanými v 1. 3. rade. V tomto ohľade teda neobstojí námietka nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v1. rade.
23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobkyni, keďže bolo preukázané porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 cestného zákona, ako aj zavinenie žalovaného v 1. rade minimálne vo forme nedbanlivosti, keďže tento dlhodobo nezabezpečoval schodnosť predmetného chodníka, čo nepochybne vyplýva z výsluchu žalobkyne a svedkov. Taktiež je nepochybné, že škoda vznikla žalobkyni v príčinnej súvislosti s konaním (nekonaním) žalovaného v 1. rade, ako aj to, že žalobkyni vznikla škoda z titulu bolestného a SSU tak, tak ako bola určená znaleckým dokazovaním v rámci súdneho konania. 24. Vzhľadom na námietky žalovaného v 3. rade ohľadom predložených posudkov o bolestnom a SSU súd v prejednávanej veci na jeho návrh nariadil znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bola redukcia počtu bodov oproti posudkom predložených samotnou žalobkyňou, pričom žalovaní tento posudok jednoznačne akceptovali a z vyjadrenia žalobkyne s poukazom na už citované dôvody, taktiež vyplynulo, že akceptuje závery tohto znaleckého posudku.
25. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného v 3. rade na pojednávaní dňa 11.04.2018 vyplynulo, že mu v podstate nie je jasné, čo je predmetom konania, keďže z vyjadrenia žalobkyne súdu doručeného dňa 24.11.2017 vyplynulo, že táto žiada priznať už iba sumu 4.637,40 EUR. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade poukázala na to, že sa jedná, podľa obsahu, o čiastočné späťvzatie žaloby. Súd má ale za to, že z obsahu tohto podania nemožno nepochybne vyvodiť, že sa v danom prípade jedná o čiastočne späťvzatie žaloby, keďže žalobkyňa v zásade iba vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, dĺžku konania a snahu o ukončenie súdneho sporu akceptovala závery tohto posudku a v závere svojho vyjadrenia iba matematicky vyjadrila, aká suma jej na základe tohto znaleckého posudku prináleží.
26. V prejednávanej veci súd zároveň ex offo skúmal prípadné spoluzavinenie žalobkyne (toto namietal aj intervenient) a dospel k záveru, že je namieste žalobkyni krátiť plnenie vyplývajúce zo znaleckého posudku o jej spoluzavinenie vo výške 5 % z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti. Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa mala vhodnú zimnú obuv, čo potvrdila aj v rámci svojho výsluchu a pohybovala sa pomalou riadnou chôdzou. Zo žaloby tiež vyplýva, že skutočnosť, že chodník je zľadovatený zistila až v momente, keď spadla. Toto žalobné tvrdenie však vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, práve naopak z výsluchu samotnej žalobkyne vyplynulo, že v uvedený večer zistila, že chodníky sú zľadovatené už keď vyšla z vchodu, v ktorom býva, teda na ul. K. a aj keď dávala pozor, napriek tomu spadla. Samotná žalobkyňa sa vyjadrila, že sa strašne šmýkalo, bola poľadovica a na chodníku po ktorom išla nebola nikdy vykonávaná údržba, je tam chládok a sneh sa tam udržiava dlhšie. Teda práve tieto okolnosti, ktoré potvrdili aj svedkyňa K. a D. svedčia o tom, že žalobkyňa si skutočne mala zvoliť inú cestu, keď, ako sama sa vyjadrila, strašne sa šmýkalo, resp. možno túto cestu ani nerealizovať a dcére telefonicky oznámiť, že na zastávku ju čakať nepríde, práve s poukazom na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje aj napr. na návrh samotnej žalobkyne na vypočutie svedkov, konkrétne K.. W. U., ktorá mala hodnoverne potvrdiť, že chodník, na ktorom došlo k úraze je pravidelne neudržiavaný ako sa patrí a je stále šmykľavý. Práve táto okolnosť, teda že žalobkyňa už mala dlhodobo vedomosť o tom, že chodník nie je udržiavaný, ju mala viesť k tomu, aby zvolila iný spôsob cesty, resp. vo večerných hodinách, keď je viditeľnosť znížená a jej cesta nie je nevyhnutná, takúto cestu ani neabsolvovať. V podstate všetky žalobkyňou navrhované dôkazy mali svedčať o tom, že chodník nebol dlhodobo udržiavaný, bol zľadovatený, teda všetky tieto skutočnosti mali a aj privodili záver súdu o tom, že je daná zodpovednosť žalovaného v 1. rade, keďže tento sa nevyvinil s poukazom na to, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že nebolo v jeho medziach a možnostiach tieto závady odstrániť, resp. na ne predpísaným spôsobom upozorniť, a teda je daná jeho zodpovednosť, ale na druhej strane všetky tieto okolnosti podľa názoru svedčia aj o určitej, aj keď minimálnej, spoluzodpovednosti samotnej žalobkyne.
27. Ako už súd konštatoval, z vykonaného dokazovania, teda z výsluchu samotnej žalobkyne, ako aj všetkých svedkov nepochybne vyplynulo, že predmetný chodník nie je udržiavaný a že tvrdenia žalovaného v 3. rade sa nepreukázali ako pravdivé, pričom aj úraz ďalšej svedkyne D. v uvedený deň, svedčí o tom, že minimálne v uvedený večer bol chodník zľadovatený a nebol schodný (posypaný) a v tomto ohľade, aj keď sa svedkovia vyjadrili, že pravdepodobne mrzlo, keďže chodník bol zamrznutý a zo správy meteorologického ústavu vyplynulo, že v uvedený večer o 22.00 hod. bola teplota vzduchu 0,5 °C, táto skutočnosť nevylučuje záver o tom, že chodník bol zľadovatený.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy určenej súdnym znaleckým posudkom, krátenej o 5 % - tné spoluzavinenie, t.j. sumy 4.405,53 EUR spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania, keďže z pripojených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobkyňa zaslala dňa 30.10.2014 žalovanému v 1. rade posudky o bolestnom a SSU, teda vyčíslenie náhrady škody a tento na základe šetrenia, ktoré bolo realizované 27.11.2014 dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný, teda súd má za to, že nasledujúcim dňom, t.j. od 28.11.2014 už bol žalovaný v 1. rade v omeškaní s plnením svojho dlhu, a preto súd od tohto dátumu priznal žalobkyni príslušný zákonný úrok z omeškania a v prevyšujúcej časti ohľadom priznania istiny, ako aj úroku z omeškania, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd taktiež zamietol žalobu v časti o zaplatenie inej škody v sume 40 EUR, ktorá predstavuje náklady za vystavenie znaleckého posudku K.. J., keďže tento posudok nemohol byť relevantným podkladom pre rozhodnutie v tejto veci, nakoľko práve z dôvodu nesprávneho a nezákonného vystavenia tohto posudku, bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, s poukazom na skutočnosť, že výsledok konania závisel od znaleckého dokazovania, a preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom výška trov konania bude vypočítaná zo sumy, ktorá bola žalobkyni priznaná týmto rozsudkom.
31. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd rozhodol tak, že neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a úspešný žalovaný v 2. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
32. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že neúspešná žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému v 3. rade súd nárok na náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktoré spočívajú v tom, že žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou a jej príjmom je starobný dôchodok (k 1.1. 2017 vo výške 384,80 EUR mesačne), teda s ohľadom na jej sociálny status a príjem, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa utrpela úraz, ktorý zanechal aj trvalé následky, a ktorý ju v podstate obmedzuje aj v bežnom živote.
33. Aj keď súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia, priznal mu nárok z titulu vynaložených nákladov na znalecké dokazovanie, keďže zložil preddavok vo výške 800 EUR, ktorý už bol vyplatený znaleckej organizácii (čl. 265), a to s ohľadom na výsledok sporu, teda žalovanému v 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania, z titulu uhradeného preddavku na znalečné vo výške 800 EUR, voči žalobkyni v rozsahu 69 % a voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 31 %. Taktiež znaleckej organizácii priznal nárok na náhradu trov konania z titulu priznaného znalečného, ktoré nebolo pokryté preddavkom, t.j. sumy vo výške 513,36 EUR, voči žalobkyni v rozsahu 69 % a voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 31 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).