Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-14P/342/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti o maloletého H. E., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťaťa rodičov matky O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Na L. XX, J. a otca E. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom U. 2, U., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu

rozhodol:

Z v e r u j e maloletého H. E., nar.XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého H. sumou 50,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Styk matky s maloletým H. súd upravuje tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým H.:

- každý nepárny kalendárny týždeň, v dobe od piatku od 15.00 hod. do pondelka do začiatku vyučovania, s tým, že matka si prevezme maloletého v škole, ktorú maloletý navštevuje a je povinná maloletého vrátiť do školy pred začiatkom vyučovania,

- každý párny kalendárny týždeň, v dobe od utorka od 15.00 hod. do stredy do začiatku vyučovania, s tým, že matka si prevezme maloletého v škole, ktorú maloletý navštevuje a je povinná maloletého vrátiť do školy pred začiatkom vyučovania,

- každý rok počas letných prázdnin, v dobe od 1.7. od 10.00 hod. do 14.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 14.8. do 18.00 hod., s tým, že matka si prevezme

- maloletého H. v určenom čase v mieste bydliska otca a je povinná maloletého v čase určenom na ukončenie styku odovzdať otcovi do bydliska otca. Otec je povinný maloletého H. na styk s matkou riadne a včas pripraviť.

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka, matka maloletého H. E., nar.XX.X.XXXX návrhom doručenom na Okresný súd Košice II dňa 27.12.2016 žiadala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, keďže s otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhla, aby súd maloletého H. zveril do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca určil výživné v sume 250,-Eur mesačne a navrhla upraviť styk otca s maloletými dieťaťom na každú nepárnu sobotu a nedeľu, vždy od 9.00 hod. do 17.00 hod.

2. Otec sa k podanému návrhu matky písomne nevyjadril, na pojednávaní nesúhlasil so zverením maloletého H. do osobnej starostlivosti matky. Navrhol zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti a zo strany matky určiť primerané výživné.

3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol súdu vzhľadom na odlišné interpretácie rodičov pribrať do konania znalca z odboru psychológie, za účelom preukázania osobnostných predpokladov oboch rodičov a posúdenia otázky výchovy maloletého dieťaťa tak, aby bol plne rešpektovaný záujem maloletého dieťaťa.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, správou o prešetrení rodinných pomerov, vykonaním znaleckého dokazovania, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil stav vo veci:

5. Maloletý H. E., nar.XX.X.XXXX pochádza z družobného pomeru rodičov. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti približne od decembra 2016. Starostlivosť o maloletého H. zabezpečujú obaja rodičia, v striedavej osobnej starostlivosti, v týždňových intervaloch, podľa vzájomnej dohody.

6. Matka maloletého H. žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorý patrí strýkovi matky J. A.. V domácnosti žije so strýkom, otcom a svojou starou matkou. Všetci vedú spoločnú domácnosť. Matka má k dispozícii s maloletým H. jednu samostatnú izbu. Pracuje ako poštová doručovateľka, od januára 2018 na pošte vo J., pracovný pomer má na dobu určitú, do augusta 2018. Príjem z práce uviedla vo výške 450,-Eur mesačne netto, poberá rodinné prídavky na dieťa, iný príjem nemá. Otec matky, ako aj stará matka sú poberateľmi dôchodkov, strýko matky poberá opatrovateľský príspevok. Matka prispieva na náklady na bývanie a stravu do domácnosti sumou 200,-Eur mesačne. Platí sebe a maloletému životné poistenie v sume spolu 50,-Eur mesačne. Platí si mobilný telefón vo výške 8,-Eur mesačne, internet a TV vo výške 32,-Eur mesačne.

7. Maloletý H. navštevuje Základnú školu na E. ulici v U., je žiakom 3.ročníka. Ak je u matky, cestuje do školy autobusom, vodí ho starý otec alebo matka, cestovné výdaje uviedla matka vo výške približne 70,- Eur mesačne. Maloletý sa stravuje aj v školskej jedálni, matka mu uhrádza náklady na stravu vo výške 20,-Eur mesačne, navštevuje školský klub s poplatkom 11,-Eur mesačne. Navštevuje futbalový krúžok s poplatkom vo výške 11,-Eur mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý.

8. Matka vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 26.4.2017 uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bol maloletý H. v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, aj keď prakticky striedavá starostlivosť u maloletého sa realizuje. Dôvodom je, že podľa matky to neprospieva maloletému H., pretože otec na maloletého zle vplýva, čo sa prejavuje v správaní sa maloletého, ktorý nerešpektuje matku. Matka uviedla, že maloletý mal prejaviť vôľu žiť v spoločnej domácnosti s matkou. Podľa nej maloletý nemá dobrý vzťah s priateľkou otca a jej synom, s ktorými otec žije v jednej domácnosti.

9. Otec maloletého H. žije na adrese trvalého bydliska, v trojizbovom byte, ktorého je výlučným vlastníkom. V tejto domácnosti žili rodičia maloletého H. spolu do decembra 2016. Toho času žije otec v domácnosti s priateľkou T. X. a jej maloletým synom U.. Otec maloletého je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Pracuje brigádnicky na stavbách. Príjem z brigádnickej činnosti uviedol vo výške 1.000,-Eur mesačne. Priateľka otca pracuje ako zdravotná asistentka s príjmom vo výške 450,- Eur mesačne a poberá výživné na maloletého U. vo výške 200,-Eur mesačne. Otec spláca splátku hypotekárneho úveru vo výške 300,-Eur mesačne. Na bývanie uviedol náklady vo výške 100,-Eur mesačne. Na stravu do domácnosti prispieva sumou 100,-Eur mesačne. Platí si mobilný telefón v sume 30,-Eur mesačne, životné poistenie vo výške 30,-Eur mesačne.

10. Otec maloletého H. potvrdil, že maloletého si toho času rodičia striedajú po týždni. Otec maloletého nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, podľa neho v domácnosti matky nie sú vyhovujúce podmienky pre výchovu maloletého H., maloletý má v mieste jeho bydliska školu, ktorú navštevuje, ako aj kamarátov a spolužiakov. Podľa otca je vzťah maloletého H. a syna jeho priateľky dobrý, otec nemá vedomosti o nejakých problémoch. Maloletý H. si rozumie aj s priateľkou otca.

11. Dňa 25.4.2017 bola súdu doručená písomná správa kolízneho opatrovníka, ktorá obsahuje závery rozhovoru s maloletým H.. Maloletý H. bol pri rozhovore veľmi bezprostredný, podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka pripravený na rozhovor. Uviedol, že by chcel ostať s otcom, nakoľko mu je lepšie u neho,

lepšie si s ním rozumie, ako s mamou. U otca má blízko školu, otcova priateľka je dobrá, rozumie si s ňou aj s jej synom U.. U mamy musí chodiť skoro spať a skoro ráno vstáva, pretože musia stihnúť autobus so Košíc. Mama veľa kričí, keby toľko nekričala, bola by celkom fajn. Nechce chodiť po týždni ku mame, najradšej by k nej chodil počas víkendov.

12. Vzhľadom na odlišné postoje rodičov a ich rôzne interpretácie ohľadne prezentovania názoru maloletého H., za účelom objektivizácie veci a posúdenia osobnostných predpokladov rodičov, ich vzťahu k maloletému H. a zistenia čo najvhodnejšej formy výchovy maloletého H., pribral súd do konania znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Dňa 25.9.2017 doručila znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová súdu znalecký posudok č.43/2017 s týmito závermi:

13. Na strane otca je osobnosť integrovaná, bez známok závažnej psychopatológie. Emočne a rodičovsky menej vyzretá, snaží sa upevňovať si pozíciu u syna aj jeho ovplyvňovaním proti matke. Výhrady voči matke má otec tendenciu zveličovať. Syna má rád, snaží sa o jeho harmonický vývin a o vytvorenie modelu rodiny, kde patrí aj maloletý H.. Ale nijako nepodporuje syna v primeranom postoji k matke. V rámci rodičovských predpokladov postoje otca k matke sú rizikové. V ostatnom je spôsobilý zvládať starostlivosť o maloletého zodpovedne. Na strane matky sú psychologické kritéria rodičovskej spôsobilosti nezrelé. K maloletému H. má vybudovaný vzťah, je schopná sa o syna starať v základných nárokoch výchovy. Hlbšie nároky výchovy, najmä schopnosť rezonovať s emočnými potrebami dieťaťa je limitovaná osobnosťou matky a jej jednoduchosťou osobnostného formátu.

14. Maloletý H. má vytvorené vzťahové väzby k obom rodičom. Citovo má bližšie k otcovi. Prostredie u otca prežíva ako svoj domov, dokonca prijal priateľku otca a jej syna do role „matky“. U otca sa cíti dobre. Nekriticky však preberá postoje otca voči matke, ktorú kritizuje, devalvuje vo svojich vyjadreniach, ale v podstate ju má rád. Maloletý u matky prežíva konflikty s dedom, nepáči sa mu jeho správanie a konzum alkoholu, čo vytvára výhrady voči prostrediu u matky. Vzťah maloletého k matke je citovo plytší a menej vrelý a v prostredí u nej sa necíti dobre. Spolupráca a vzťahy medzi rodičmi sú na veľmi minimálnej úrovni, emočne skôr plytké. Ich komunikácia je konfliktná a vzájomne devalvujúca.

15. Výchovné pôsobenie otca hodnotí znalkyňa ako snaživé, ale kontraproduktívne v tom smere, že otec matku devalvuje vo svojich vyjadreniach, čo sa logicky pretavuje do toho, ako vníma svoju matku syn. Matka je síce jednoduchšia, nezrelšia, ale svojho syna má rada. Otec prehliada, že takéto správanie má zásadný formatívny vplyv na vývin dieťaťa. Popieranie roly matky a nahrádzanie jej významu osobou, ku ktorej má otec momentálne kladný vzťah je skôr rodičovsky nezrelé a egoistické správanie. Pôsobenie matky je limitované jej osobnosťou a sociálnou situáciou. V porovnaní s otcom sú jej možnosti menšie, ale snaží sa. Niektoré jej výroky sú však voči synovi emočne zraňujúce a hrubé. Znalkyňa neodporúča striedavú starostlivosť oboch rodičov, pretože rodičia nie sú rovnocenne zrelí vo svojich rolách, ich vzťah je konfliktný a vzájomne devalvujúci a samotný maloletý má vytvorený preferenčný vzťah k otcovi, matku a prostredie u nej skôr odmieta. Vhodnejším rodičom na výchovu maloletého dieťaťa, pokiaľ ide o výchovné schopnosti a prostredie je otec maloletého H..

16. Kolízny opatrovník navrhol súdu rozhodnúť o výchove maloletého H. v súlade so závermi znaleckého dokazovania. Bol opätovne vykonaný pohovor s maloletým H., ktorý na otázku, ktorá je predmetom konania reagoval veľmi precitlivene, pôsobil neisto, nevedel priamo odpovedať, bolo zjavné, že nechce ublížiť ani jednému z rodičov.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane. 18. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinností rodičov k maloletému H., nakoľko rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Vzhľadom k záverom znaleckého dokazovania, ako aj s poukazom na prejavený názor maloletého H. súd dospel k záveru, že bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ako bude zverený do osobnej starostlivosti otca. Šetrením pomerov v domácnosti otca bolo preukázané, že v domácnosti otca sú vytvorené vhodné materiálne podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa. Šetrením, ako aj

znaleckým dokazovaním bolo tiež preukázané, že maloletý H. zapadol do rodinného prostredia v domácnosti otca, ktorú okrem otca tvoria aj priateľka otca a jej syn a že má k nim vytvorený kladný vzťah. Nakoľko matka s maloletým žili v domácnosti otca až do decembra 2016, prostredie a domácnosť otca maloletý H. dôverne pozná. V blízkosti domácnosti otca má školu, priateľov, cíti sa v tejto domácnosti komfortne. Na rozdiel od domácnosti matky, ktorá je jednak od školy maloletého vzdialená a maloletý musí cestovať, jednak matka nemá v domácnosti dostatok súkromia pre seba a maloletého H., z vyjadrenia maloletého vyplýva, že mu vadia niektoré formy prejavov starého otca, ktorý s ním a matkou žije v spoločnej domácnosti. Nielen však materiálne podmienky sú u otca výhodnejšie, ale aj skutočnosť, že maloletý má bližšie k otcovi, čo vyplýva jednak z prejavov maloletého, čo bolo preukázané v znaleckom dokazovaní. Aj napriek výhradám, ktoré má znalkyňa voči devalvujúcim prejavom otca voči matke je súd toho názoru, že otec maloletého je vhodnejšou osobou pre výchovu maloletého H., vzhľadom k ďalšiemu priaznivému psychickému a fyzickému vývinu u maloletého H., ak otec prehodnotí svoje postoje voči matke. Znalkyňa neodporúča striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, pričom maloletý fakticky strieda domácnosti oboch rodičov, avšak paradoxne ani jeden z rodičov nesúhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou a každý z nich žiadal zverenie maloletého H. do svojej výlučnej starostlivosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto súd zveril maloletého H. preferenčne výhodnejšiemu rodičovi - otcovi.

19. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.

25. Keďže bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti otca, bolo potrebné určiť výživné zo strany matky ako povinného rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadol na to kto z rodičov a v akej miere sa toho času o maloletého stará, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu maloletého H. sumou 50,-Eur, pričom vychádzal z preukázaného priemerného príjmu matky vo výške 450,-Eur mesačne netto. Súd je toho názoru, že po odpočítaní nevyhnutných nákladov matky, ktoré spočívajú v zabezpečení nákladov na bývanie a stravu v domácnosti, na cestovanie do práce, je v možnostiach a schopnostiach matky, prispievať na výživu maloletého H. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

27. Keďže nebol preukázaný negatívny vplyv matky na maloleté dieťa a je potrebné pre harmonický a zdravý vývin maloletého, aby bol v pravidelnom kontakte s matkou, súd upravil styk matky s maloletým H. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Má právo tráviť s maloletým H. polovicu jeho voľného času, preto súd určil matke právo na styk nielen na dobu každého druhého víkendu, ale aj počas pracovného týždňa, kedy maloletý prespí v domácnosti matky a matka maloletého odprevadí do školského zariadenia.

28. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

29. Trovy štátu pozostávajú v nákladoch na vykonané znalecké dokazovanie, ktoré je potrebné vyúčtovať, preto o nich súd rozhodne samostatným uznesením.

30. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.