Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoP-4-2018.pdf
PDF · 109.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, dieťa rodičov: matky T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., T. XXXX/XX a otca Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., T. XXXX/X, zastúpeného Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika 30/33, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 13. novembra 2017, č. k. 10P/77/2017-86, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/343/2013-54 zo dňa 09. 01. 2014, právoplatný dňa 17. 01. 2014 v časti vyživovacej povinnosti na mal Y. tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Y. zo sumy 100 eur na sumu 180 eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2017. Zročné výživné za čas od 01. 09. 2017 do 31. 10. 2017 vo výške 160 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Ďalej uviedol, že posledná úprava o výživnom bola vyššie citovaným rozsudkom, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, na čas po rozvode boli obe maloleté deti R. a to Q., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu na Q. po 140 eur a Y. po 100 eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd styk otca s deťmi neupravil a rozhodol, že obaja rodičia sú povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V tom čase matka pracovala ako zdravotná sestra v súkromnej stomatologickej ambulancii s priemerným čistým mesačným zárobkom 375,79 eura, otec pracoval v O. T. s.r.o. Q. s priemerným čistým mesačným zárobkom 733,13 eura a zároveň podnikal, pričom za rok 2012 mal základ dane 395,53 eura a daňovú povinnosť 75,15 eura. V tom čase Y. navštevoval 6. ročník základnej školy a Q. bola v 1. ročníku na H. v B.. Pod spisovou značkou 11P/298/2014 sa viedlo konanie, v ktorom sa matka domáhala zvýšenia výživného na obidve deti a otec vzájomným návrhom žiadal o zníženie výživného. Súd rozsudkom zo dňa 05. 02. 2015 návrhy oboch rodičov zamietol s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o výživnom. Mal za preukázané, že v súčasnosti matka pracuje v spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Y., a.s. s čistým priemerným mesačným príjmom 672,02 eura, otec je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa
- O. T. s.r.o. Q. s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.084 eur, okrem toho naďalej prevádzkuje
živnosť v oblasti predaja kvetov a v daňovom priznaní za rok 2016 vykázal základ dane 6.762,27 eura, daňová povinnosť mu vznikla v sume 1.284,83 eura a daň bola vo výške 39,29 eura. Matka žije s deťmi a priateľom R.. D. R. v byte, ktorý kúpili do podielového spoluvlastníctva každý v jednej polovici a aj náklady na bývanie - splátky hypotéky platia na polovicu každý po 133,50 eura, ďalej platia poplatok správcovi bytu po 165 eur mesačne, plyn po 6 eur mesačne, elektrinu po 26 eur mesačne. Matkin priateľ pracuje ako policajt OR PZ B. s priemerným mesačným zárobkom 1.400 eur, má dve vyživovacie povinnosti k dcéram z jeho rozvedeného manželstva, staršia, už plnoletá študuje na vysokej škole a býva s nimi v spoločnej domácnosti, mladšia - 12 ročná býva s matkou a platí na ňu výživné 200 eur mesačne. Otec detí žije s manželkou v rodinnom dome, ktorý vlastnia každý v jednej polovici, vzali si naň úver, ktorý splácajú po 227,21 eura mesačne, mesačné náklady na bývanie sú za plyn 129 eur, za elektrinu 45 eur, ročne platba za vodné a stočné 60 eur, poistka za dom 41 eur. Otcova manželka je zamestnaná v spoločnosti O. T. s.r.o. Q. s priemerným čistým mesačným zárobkom 650 eur. Manželstvo s otcom uzatvárala ako slobodná a bezdetná. Rodičom od rozvodu ďalšie vyživovacie povinnosti nepribudli. Mal. Y. je od 01. 09. 2017 študentom T. priemyselnej školy elektrotechnickej v Y., býva na internáte, poplatok za bývanie je 20 eur mesačne, strava 60 eur mesačne, poplatok za ZRPŠ 30 eur a vreckové dostáva od matky 10 eur týždenne. V priebehu konania začal na internát prispievať maloletému aj otec a to 6 eur týždenne. Plnoletá dcéra Q. je študentkou 1. ročníka Y. fakulty B. univerzity, býva s matkou, s otcom sa pre vzájomné nezhody nestretáva. Považoval návrh matky za dôvodný, pretože bolo preukázané, že od rozhodnutia o určení výživného došlo k takej zmene pomerov u účastníkov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na mal. Y.. Maloletý začal od septembra tohto roka študovať na strednej škole, čím sa výdavky na jeho potreby preukázateľne zvýšili, pretože býva na internáte, kde sa platí poplatok za internát, v súvislosti s tým sa mu zvýšili náklady na cestovné domov. Od poslednej úpravy výživného matka zmenila zamestnanie, kde dosahuje vyšší príjem, čo bol hlavný dôvod zmeny zamestnania a ďalším dôvodom podľa výpovede matky bolo, aby mohla byť častejšie so synom, ktorý študuje v tom istom meste, kde matka v súčasnosti pracuje. U otca skonštatoval zmenu pomerov v tom, že jeho príjem sa oproti predošlému určeniu výživného zvýšil približne o 300 eur, okrem zamestnania v riadnom pracovnom pomere naďalej prevádzkuje živnosť, ktorá mu vznikla v roku 2006. Uvádzal síce, že v súčasnosti nevykazuje zo živnosti žiadny zisk, ale živnosť prevádzkuje aj naďalej, vedie si peňažný denník, v ktorom vykazuje obraty a mal. Y. potvrdil, že otec naďalej predáva kvety, čo nepoprel ani otec, keď uviedol, že chodieva na tržnicu, hoci už nie v takom rozsahu ako v minulosti. Skonštatoval, že pri rozhodovaní o návrhu matky prihliadol okrem otcových príjmov a jeho zárobkových možností a schopností aj na jeho mesačné výdavky, ktoré musí vynaložiť na bývanie, ako aj na jeho záväzky, ale na tieto skutočnosti prihliadol aj u matky, ktorá takisto má mesačné náklady na bývanie, takisto má dlh voči banke z dôvodu poskytnutého hypotekárneho úveru, ale okrem toho má aj výdavky na deti, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti a na ktorých sa podieľa otec len sumou určeného výživného. Vzhľadom na zvýšené výdavky maloletého a rast životných nákladov určená suma výživného nie je dostatočná, pričom zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca, aj pri zohľadnení jeho výdavkov, aby platil výživné zvýšené o 80 eur mesačne. Matka sa na výžive maloletého podieľa okrem finančných nákladov aj osobnou starostlivosťou, na čo tiež prihliadol. Vyživovaciu povinnosť otca súd zvýšil s účinnosťou od 01. 09. 2017, odkedy začal maloletý študovať na strednej škole, a preto je zročné výživné od tohto dátumu do 31. 10. 2017 v sume 160 eur, ktoré povolil otcovi splatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP).
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky zamietnuť. Dôvodil že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zvýraznil, že zo živnosti nemá žiaden zisk, pretože nezvláda predávať na tržnici kvety každý víkend z dôvodu vyťaženosti zo štvorzmennej pracovnej prevádzky v zamestnaní. Tvrdil, že jeho príjmy nie sú dostatočné, aby platil výživné v súdom určenej výške, navyše synovi prispieva nad rámec jeho vyživovacej povinnosti vreckovým.
3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Vyzdvihla, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné, rovnako ako je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné už na plnoletú dcéru Q. v sume 220 eur mesačne. Tvrdila, že priemerný mesačný príjem otca predstavuje sumu 1.180 eur a navyše prevádzkuje živnosť, čo je nárast od posledného rozhodnutia o výživnom na maloletého o 447 eur mesačne. Ak otec tvrdí, že príjem zo živnosti sa mu znížil, uvedené tvrdenie považovala za nepravdu, nakoľko otec možno menej často predáva kvety na tržnici, ale častejšie predáva kvety a iné výrobky z domu, kde má aj veľkú
reklamu. Otcov zvýšený príjem preukazujú aj jeho luxusné dovolenky, pričom na jednu z nich zobral aj syna. Vyzdvihla, že tiež vykonáva prácu vo viaczmennej prevádzke, za ktorou musí dochádzať. Navyše poukázala na priemerný mesačný plat manželky otca v sume 867 eur, ktorá nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Argumentovala, že aj ona žije s priateľom, ktorý si plní vyživovaciu povinnosť voči dvom svojim deťom a ich výdavky zdieľajú v jednej polovici, teda ak súd prvej inštancie uviedol, že majú mesačnú splátku hypotéky v sume 133,50 eura, jedná sa len o 1 sumy mesačnej splátky, ktorá pripadá na ňu. Podotkla, že po rozvode s otcom jej vyplatil otec sumu tridsaťtisíc eur ako vyporiadanie BSM z domu, pričom to bola nižšia suma, než určil znalec v posudku, ale otcovi zostal v dome celý ich hnuteľný majetok aj auto, a ona si následne musela všetko zaobstarať. Potvrdila, že okrem súdom určenej vyživovacej povinnosti sa otec o deti nezaujíma. Žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným účastníkom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 CMP), prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil i po právnej stránke, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Predmetom konania je návrh matky, na zvýšenie výživného na maloletého Y. R. zo sumy 100 eur na 180 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2017. Svoj návrh zdôvodnila zmenou pomerov od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná v roku 2014 v konaní pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 9P/343/2013. Y. od septembra 2017 je študentom prvého ročníka T. Y. v Y. a v súvislosti s tým sa zvýšili náklady na jeho výživu, ošatenie, úhradu školských, mimoškolských aktivít a nákladov na bývanie na internáte. Určená suma výživného nepostačuje na pokrytie skutočných nákladov dieťaťa. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého Y. otcovi zo sumy 100 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne od 01. 09. 2017.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté, plnoleté a z hľadiska veku tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samy sa živiť, resp., s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritériá na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.
13. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že správne a dostatočne boli zistené pomery na strane otca, matky, ako aj maloletého Y. V tomto smere je nutné skonštatovať správne zistené závery súdu prvej inštancie. Vyživovacia povinnosť otca k mal. Y. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/343/2013-54 zo dňa 09. 01. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 01. 2014, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, pre čas po rozvode boli maloleté deti R. a to Q., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu na Q. sumou 140 eur a na Y. sumou 100 eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd styk otca s deťmi neupravil a rozhodol, že obaja rodičia sú povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V uvedenom období matka pracovala ako zdravotná sestra v súkromnej stomatologickej ambulancii s priemerným čistým mesačným zárobkom 375,79 eura, otec pracoval v O. T. s.r.o. Q. s priemerným čistým mesačným zárobkom 733,13 eura a zároveň podnikal, pričom za rok 2012 mal základ dane 395,53 eura a daňovú povinnosť 75,15 eura. Mal. Y. v uvedenom období navštevoval 6. ročník základnej školy a mal. Q. bola v 1. ročníku H. v B.. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie matka pracovala a pracuje v spoločnosti T. liečebné kúpele Y., a.s, kde jej priemerný čistý mesačný príjem dosahoval sumu 672,02 eura, žije s deťmi a priateľom R.. D. R. v byte, ktorý kúpili do podielového spoluvlastníctva každý v jednej polovici a aj náklady na bývanie a na splátky hypotéky platia na polovicu. Mesačná splátka hypotéky predstavuje 279,25 eura, poplatok správcovi bytu 165 eur mesačne, plyn 6 eur mesačne, elektrina 26 eur mesačne. Matkin priateľ pracuje ako policajt OR PZ B. s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.400 eur, pričom má dve vyživovacie povinnosti k dcéram z jeho rozvedeného manželstva, staršia,
už plnoletá študuje na vysokej škole a býva s nimi v spoločnej domácnosti, na mladšiu, 12 ročnú platí výživné 200 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie otec je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa - O. T. s.r.o. Q. s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.084 eur, okrem toho naďalej prevádzkuje živnosť v oblasti predaja kvetov a v daňovom priznaní za rok 2016 vykázal základ dane 6.762,27 eura, daňová povinnosť mu vznikla v sume 1.284,83 eura a daň na úhradu 39,29 eura. Otec žije s manželkou v rodinnom dome, ktorý vlastnia každý v jednej polovici, vzali si naň úver, ktorý splácajú po 227,21 eura mesačne, mesačné náklady na bývanie sú za plyn 129 eur, za elektrinu 45 eur, ročne platba za vodné a stočné v sume 60 eur, poistka za dom 41 eur. Otcova manželka je zamestnaná v spoločnosti O. T. s.r.o. Q. s priemerným čistým mesačným zárobkom 650 eur. Manželstvo s otcom uzatvárala ako slobodná a bezdetná. Ani jednému z rodičov nepribudla vyživovacia povinnosť. Mal. Y. je študentom T. priemyselnej školy elektrotechnickej v Y. od. 01. 09. 2017, býva na internáte, poplatok na bývanie je 20 eur mesačne a na stravu 60 eur mesačne Matka platí poplatok za ZRPŠ 30 eur a dáva mu vreckové 10 eur týždenne. V priebehu konania začal na internát prispievať maloletému aj otec a to po 6 eur týždenne. Plnoletá dcéra rodičov Q. je študentkou 1, ročníka Y. fakulty B. univerzity, býva s matkou, s otcom sa pre vzájomné nezhody nestretáva, otec prispieva na jej výživu podľa posledného neprávoplatného rozhodnutia sumou 220 eur mesačne.
15. S ohľadom na takto zistený skutkový stav a na oprávnené potreby mal. dieťaťa, ako i s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky i otca je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie správne výživné zvýšil a správne stanovil i výšku zročného výživného za danú dobu tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie posúdil komplexne pomery účastníkov ich výsluchmi, zabezpečením listinných dôkazov a z takto vykonaného dokazovania konštatoval správne skutkové závery. Otcom namietané súdom prvej inštancie nedostatočné zhodnotenie jeho výdavkov, odvolací súd posúdil a prihliadol na to, že otcovi od posledného rozhodovania o výživnom na mal. Y. vzrástol jeho príjem tak z jeho zamestnaneckého pomeru, ako aj z podnikania, ktoré doposiaľ prevádzkuje. Ak by zo živnosti nemal žiaden príjem, je vysoko pravdepodobné, že by pri tak náročnej, otcom vyzdvihovanej, štvorzmennej prevádzke, toto podnikanie ukončil. Žije a býva so svojou druhou, pracujúcou manželkou, s ktorou spoločne uhrádzajú svoje životné náklady a potreby, pričom nepribudla ďalšia vyživovaciu povinnosť ani jednému z rodičov. K pomerom na strane mal. Y. odvolací súd konštatuje, že jeho potreby od posledného rozhodnutia o výživnom podstatne vzrástli, je študentom strednej školy mimo miesta svojho trvalého pobytu, teda má podstatne zvýšené náklady na štúdium aj v súvislosti s potrebou cestovania a dochádzania, platením internátu, stravného, ako ich školských pomôcok a potrieb. Pokiaľ ide o ostatné životné náklady, uplynula doba vyše 3 rokov od poslednej úpravy výživného, teda bezpochyby vzrástli náklady v súvislosti s jeho fyzickým vyspievaním, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolaniu otca nemohol vyhovieť. Suma mesačne určeného výživného zo strany jedného povinného rodiča je zodpovedajúca jeho súčasným príjmovým, majetkovým a osobným pomerom na jednej strane a zvýšeným odôvodneným potrebám maloletého Y. na strane druhej. V prípade, že sa v budúcnosti zmenia pomery na strane účastníkov, najmä pokiaľ ide o príjmy rodičov, či odôvodnené potreby dieťaťa alebo zúženie či rozšírenie okruhu vyživovacích povinností, môže dôjsť na návrh alebo aj bez návrhu k zmene výživného pre mal. dieťa.
16. Taktiež určenie počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca je plne súladné s ust. § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď k uvedenému dňu bola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak správne súd prvého stupňa stanovil i výšku zročného výživného a podmienky jeho zročnosti postupujúc plne v intenciách § 232 CSP.
17. Odvolací súd považuje za správne napadnuté rozhodnutie aj v časti, v ktorej rozhodol o trovách prvoinštančného konania, ktoré rozhodnutie bolo správne odôvodnené s poukazom na ust. § 52 CMP.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP). Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP). Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP). Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu