Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/432/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Y. F., nar. X.XX.XXXX, bytom U. C. XX, zastúpený JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, so sídlom kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 24. mája 2016, č. k. 10C/137/2014-114

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej tiež len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SR 09520/11 zo dňa 14.11.2013 (ďalej tiež len „rozhodcovský rozsudok“) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 490,86 Eur.

2. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorú žalobca založil na argumentácii o naplnení zákonných predpokladov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 Z. z., popierajúc pritom platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej spotrebiteľskej neprijateľnosti a tvrdiac tiež, že rozhodcovský súd spornú vec neposúdil tiež hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľa.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení, že žalobca ako dlžník a žalovaný v hmotnoprávnom postavení veriteľa uzavreli dňa 16.7.2010 Zmluvu o úvere č. 901700628 (ďalej tiež len „úverová zmluva“), na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi peňažné prostriedky v sume 350,- Eur, oproti záväzku žalovaného poskytnuté peniaze navýšené o poplatok v sume 322,- Eur žalovanému vrátiť v 12 mesačných splátkach po 56,- Eur. V ten istý deň strany uzavreli tiež rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo zmluvy o úvere sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Na zabezpečenie záväzkov z úverovej zmluvy žalobca dňa 16.7.2010 vystavil neúplnú zmenku. Po splatnosti celého úverového záväzku žalovaný neúplnú zmenku vyplnil o údaj o aktuálnej výške úverového záväzku žalobcu a po jej márnom predložení na úhradu si zaplatenie zmenkovej sumy 420,- Eur uplatnil na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcovským rozsudkom zmenkovému nároku žalovaného v celom rozsahu vyhovel.

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 40 ods. 1 a § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4 písm. a), § 53 ods. 5 a 6 a § 39 Občianskeho zákonníka; právne posúdil úverovú zmluvu strán ako spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku za neplatnú z dôvodu jej spotrebiteľskej neprijateľnosti, a tiež i pre rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel na podklade úvah, že v úverovej zmluve je síce zaškrtnutý údaj, že finančné prostriedky dlžník mieni použiť na výkon zamestnania, v tom čase však žalobca nebol podnikateľom a tak peniaze nepochybne prevzal a použil ako fyzická osoba pre vlastnú potrebu. Vo vzťahu k povahe rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že ju posúdil ako formulárovú zmluvu, teda takú, ktorej text je vopred pripravený, ktorú ako takú žalobca mohol iba odmietnuť ako celok alebo sa podrobiť všetkým jej podmienkam, včítane právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie sporu z nej. Rozhodcovská zmluva bola podľa súdu prvej inštancie uzavretá v neprospech žalobcu preto, že delegovala všetky právomoci len na rozhodcovský súd v Bratislave, čo sťažilo žalobcovi prístup k súdu. Rozhodcovská zmluva podľa záveru súdu prvej inštancie síce dávala na výber zmluvným stranám v prípade sporu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale na druhej strane konštatuje, že v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd, tak je založená právomoc rozhodcovského súdu. Z tohto je z pohľadu prvoinštančného súdu zrejmé, že žalovaný už od začiatku sledoval pri koncipovaní rozhodcovskej zmluvy za cieľ v prípade vzniku sporu z uzavretej zmluvy o úvere riešiť spory na rozhodcovskom súde vopred určenom. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. plným procesným úspechom žalobcu v konaní.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný vytkol súdu prvej inštancie len nesprávnosť spôsobu právneho posúdenia veci. Argumentoval, že rozhodcovská zmluva dohodnutá so žalobcom má povahu nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko umožňuje každej strane domáhať sa ochrany práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo na všeobecnom súde a bola naviac uzavretá na samostatnom liste papiera oddelene od úverovej zmluvy. Žalovaný na tomto základe odmietol, aby rozhodcovská zmluva v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, vyžadovala od žalobcu, aby spory z právneho vzťahu so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Prípustnosť nevýhradnej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských vzťahoch vyplýva podľa názoru odvolateľa mimo už zmieneného ustanovenia Občianskeho zákonníka tiež z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov a bola judikovaná tiež viacerými rozhodnutiami. Konkrétne odkázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 23 Cdo/1201/2009 zo dňa 29.6.2010, v ktorom tento súd pripustil rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských vzťahoch na podklade úvah, že bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, a tiež na uznesenie NS ČR sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 zo dňa 30.3.2009, v ktorom konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je vylúčené. Názor o inštitucionálnej prípustnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských vzťahoch zastáva podľa odvolacej argumentácie žalovaného tiež právna teória, z ktorej odkázal na niektoré odborné publikácie (Hulmák, M., Tomčáková, B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, Nový, Z,: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie, Jurispudence, 2010, č. 7). Žalovaný nesúhlasil ani s úvahou prvoinštančného súdu, podľa ktorej konanie pred rozhodcovským súdom založilo nerovnováhu v právnom postavení strán. Upriamil v tomto smere pozornosť na ust. § 17 zák. č. 244/2002 Z. z., upravujúce požiadavku rovnakého postavenia účastníkov rozhodcovského konania a poukázal i na to, že pre rozhodcovské konanie je príznačná písomná forma, pri uplatnení ktorej miesto rozhodcovského konania a jeho vzdialenosť od bydliska spotrebiteľa nie sú dôležité. Žalovaný nesúhlasil tiež s podriadením úverovej zmluvy po úpravu zák. č. 129/2010 Z. z., majúc za to, že v úverovej zmluve vyjadrený účel použitia poskytnutých peňazí - výkon zamestnania, použitie tejto normy podľa jej ust. § 2 písm. a), v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, vylučuje.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu odmietol odvolaciu argumentáciu žalovaného o oddelenosti rozhodcovskej zmluvy od úverovej zmluvy. Zastával pritom ten názor, že bez uzavretia rozhodcovskej zmluvy, predstavujúcej neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, by k poskytnutiu peňažných prostriedkov žalobcovi nedošlo. Žalobca bol preto nútený obchodné podmienky ako celok alebo prijať alebo odmietnuť. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného o nevýhradnej povahe rozhodcovskej zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti na to, že v prevažnej miere dochádza k uplatňovaniu nárokov zo

spotrebiteľských zmlúv veriteľmi, na ktorých tak prirodzene spočíva ťažisko voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. K žalovaným namietanému účelu úveru žalobca vo vyjadrení uviedol, že v čase uzavretia zmluvy a nepretržite až doposiaľ bol zamestnaný v spoločnosti MI PLASTIK s.r.o., že peniaze neboli určené na výkon jeho zamestnania a vo svojej argumentácii si použitie poskytnutých peňazí v súvislosti s výkonom závislej činnosti pre túto spoločnosť ani nevedel predstaviť a poukázal pritom na to, že všetky náklady spojené s touto činnosťou znáša zamestnávateľ. Žalobca vysvetlil, že uvedením tohto účelu v úverovej zmluve žalovaný celkom zrejme sledoval vyňať ich úverový vzťah spod režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a že v skutočnosti poskytnuté peniaze použil pre svoju osobnú potrebu.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. I keď napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti O.s.p., nakoľko odvolateľ podal odvolanie už po nadobudnutí účinnosti C.s.p. (6.7.2016), pri preskúmavaní splnenia podmienok na prejednanie odvolania (úplnosť odvolania, jeho prípustnosť, včasnosť podania a legitimácia subjektu konania podať odvolanie) a v ďalšom svojom procesnom postupe odvolací súd v plnenej miere aplikoval úpravu C.s.p.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec právne posúdil správne, z ktorého dôvodu odvolanie žalovaného z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno považovať za opodstatnené. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.4.2018 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

9. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami v intenciách nimi vymedzeného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. učinil predmetom odvolacieho prieskumu len správnosť právneho posúdenia veci, ktorý vyústil do záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako zákonného predpokladu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 písm. c) zák. č. 244/2002 Zb. v znení účinnom do 31.12.2014.

10. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

11. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a za správne považuje jeho závery o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu strán i o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej došlo k vydaniu zrušeného rozhodcovského rozsudku. V podrobnostiach odvolací súd vo vzťahu k spôsobu právneho posúdenia týchto rozhodujúcich právnych otázok odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, a len na zvýraznenie správnosti právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v kontexte tiež odvolacích námietok žalovaného dodáva: Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy správne vychádzal zo spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu strán z úverovej zmluvy a nevyhnutne i zabezpečovacieho právneho vzťahu z vystavenej zmenky a nakoniec tiež i spornej rozhodcovskej zmluvy. Správne preto aplikoval na zistený skutkový stav tiež predpisy na ochranu spotrebiteľa, okrem iných tiež i ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zakazujúce v spotrebiteľských zmluvách uvádzať tiež ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa a celkom správne v okolnostiach prípadu dospel k záveru, že rozhodcovská doložka takúto značnú nerovnováhu v právnom postavení strán založila a je preto ako neprijateľná neplatná. Odvolací súd na margo odvolacej námietky žalovaného, akcentujúcej slobodnú vôľu strán pri zakladaní ich právneho vzťahu a pri kreovaní tiež jeho obsahu, zvlášť v tejto súvislosti však formálnu oddelenosť rozhodcovskej zmluvy od zmluvy úverovej poznamenáva, že je potrebné vždy mať na zreteli, že zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je obmedzená tiež tým, že nedovoleným, a teda neplatným je tiež i dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v ich právnom postavení. Obvyklá argumentácia dodávateľov, že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou, že si prečítal aj všeobecné obchodné podmienky, že podpisom s nimi vyjadril súhlas, a že súhlasil s každým takto upraveným inštitútom, povinnosťami na ňom viaznucimi, alebo jednoducho len preceňujúca význam v zmluve prejavenej vôle, opomína podľa odvolacieho súdu samotnú podstatu spotrebiteľskej ochrany, spočívajúcu na premise, že spotrebiteľovi neprijateľné podmienky predovšetkým nemožno predkladať a pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či a do akej miery sa spotrebiteľ tou ktorou podmienkou zaoberal. Takto je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné nazerať aj na zmluvnú podmienku rozhodcovskej doložky. Možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že mimo spotrebiteľských vzťahov delegovanie právomoci rozhodnúť v spore strán na rozhodcu predstavuje integrálnu súčasť realizácie zmluvnej autonómie účastníkov predovšetkým obchodnoprávnych vzťahov, ale že inštitucionálne nebolo možné ani v minulosti a pri súčasnej úprave spotrebiteľského rozhodcovského konania už vôbec nie teraz vylúčiť rozhodcovské konanie aj v spotrebiteľských veciach. V spotrebiteľských vzťahoch však je a vždy bolo potrebné sledovať tiež, či dojednaním právomoci rozhodcovského súdu nedošlo k založeniu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. V úvahách o rozsahu nerovnováhy treba mať na zreteli, že prirodzene každý právny inštitút zakladá väčšiu alebo menšiu mieru disproporcie v právach účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Podľa názoru odvolacieho súdu je však dôležité, aby v závislosti od závažnosti toho - ktorého právneho inštitútu z hľadiska dopadu na právne postavenie spotrebiteľa bola každému z nich pri zakladaní spotrebiteľských vzťahov venovaná adekvátna pozornosť. Rozhodcovská doložka nepochybne predstavuje takýto nad primeranú mieru výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, pretože procesných ohľadov a ochrany, ktorej sa pred všeobecnými súdmi spotrebiteľom dostáva, sa tým spotrebiteľ prakticky vzdáva. Nemožno preto racionálne pripustiť, aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného vzťahu i bez pre neho nevýhodnej podmienky, takúto nevýhodnú podmienku prijal; na strane druhej je notorietou, že dodávatelia predkladajú spotrebiteľom formulárové návrhy zmlúv, ktoré vzhľadom na svoj rozsah, formu, štruktúru a použité výrazové prostriedky, nie sú spotrebitelia schopní v rámci predzmluvného rokovania komplexne poznať a v takomto rozpoložení obyčajne podpisujú písomnosti tak, ako sú im predkladané. Ani v posudzovanej veci nebola tvrdená a ani dokazovaním zistená skutočnosť, ktorá by túto inak paušálne sa vyskytujúcu situáciu pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv v akomkoľvek smere pozmenila. I tu nemožno inak ako skonštatovať, že žalobca rozhodne nemal objektívne vzaté ekonomický, právny, praktický ani iný dôvod, pokiaľ by o rozhodcovskej doložke bolo jednané, a to korektne natoľko, aby tomu i porozumel, a pokiaľ by i mal reálne na výber, aby na túto podmienku pristúpil. Takéto, pre spotrebiteľa celkom zrejme nevýhodné kreovanie právomoci pre neho neznámeho rozhodcu, bez možnosti poznania jeho procesných pravidiel a konzistentnosti jeho rozhodnutí v spotrebiteľských sporoch s judikatúrou všeobecných súdov rozhodne nestačí podľa úvahy odvolacieho súdu kompenzovať len v zmluve upravenou možnosťou spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov i na všeobecnom súde, pokiaľ je mu možnosť súdnej ochrany odňatá vo vzťahu k nárokom dodávateľa, teda v oblasti, predstavujúcej absolútne ťažisko spotrebiteľskej ochrany. Odňatie garancií spotrebiteľskej ochrany pred všeobecnými súdmi podľa názoru odvolacieho súdu na dostatočné vyváženie nerovnováhy rozhodcovskej doložky predpokladalo minimálne úpravu primeraných záruk takejto ochrany spotrebiteľa v konaní pred rozhodcom. I podľa názoru odvolacieho súdu je preto dohoda strán, ktorou založili na prejednanie a rozhodnutie ich sporov z úverovej zmluvy právomoc rozhodcovského súdu neprijateľná pre výraznú nerovnováhu, ktorú tým v ich právnom vzťahu v neprospech žalobcu založila a na podklade úvahy o neprijateľnosti, a preto neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) je vecne správny tiež i záver súdu prvej inštancie o naplnení zákonného predpokladu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 písm. c) zák. č. 244/2002 Zb. v znení účinnom do 31.12.2014.

12. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. V súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).