Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/142/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, P., za účasti osobitného subjektu na strane žalobkyne Brániť sa oplatí - BSO, so sídlom Potočná 37, Prešov, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, o zaplatenie sumy 581,47 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17Csp/113/2016 - 101 zo dňa 14.06.2017, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 581,47 eur, ako aj súdny poplatok vo výške 34,50 eur na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s., a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni, ani osobitnému subjektu náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 581,47 eur, ako aj náhrady trov konania. So žalovaným uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 12.07.2014, na základe ktorej jej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 700,- eur. Celková čiastka, ktorú mala zaplatiť žalovanému bola 1.281,47 eur, túto v celosti žalovanému aj uhradila. Nárok na zaplatenie sumy 581,47 eur uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia. Poukázala na skutočnosť, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a to najmä: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti zmluvy, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

2. Súd citoval ust. § § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 12.07.2014 a uviedol, že uzavretá zmluva o úvere medzi stranami sporu dňa 12.07.2014 neobsahuje, v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona 129/2010 Z.z. účinného ku dňu 12.07.2014, údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle § 11 ods. 1 tohto zákona je preto potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tomto smere neobstala obrana žalovaného, vyplývajúca z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.04.2015 sp. zn. I. ÚS 640/2014, podľa ktorého prehnané formalistické požiadavky všeobecného súcu na formuláciu

predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Pokiaľ zmluva obsahovala údaj: „termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy“, matematickým výpočtom bolo síce možné zistiť termín splatnosti poslednej splátky, šlo však o výpočet, ktorý pre priemerne zdatného spotrebiteľa v oblasti matematiky môže viesť k mylnému záveru o termíne konečnej splatnosti zmluvy. Zmluva o úvere taktiež vôbec neobsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Každý z týchto dôvodov samostatne spôsobil, že zmluvu o úvere je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Klára Bíróová C-42/15, súd uviedol, že z obsahu zmluvy o úvere nemožno bez ťažkostí a s istotou identifikovať ani termín konečnej splatnosti zmluvy a už vôbec nie výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

3. V konaní bola sporná celková suma zaplatená žalobkyňou. Podľa tvrdení žalovaného uhradila žalobkyňa titulom zmluvy o úvere sumu 719,29 eur. Z platobnej histórie žalobkyne však vyplývala celková úhrada vo výške 1.281,47 eur, rovnako tak z potvrdenia žalovaného zo dňa 28.09.2016.

4. K vznesenej námietke premlčania súd konštatoval, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť v čase, keď sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j. približne rok predo dňom 10.02.2017, preto uplynula 10.02.2018. Žaloba bola podaná dňa 21.11.2016. Objektívna 3-ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 12.08.2014 (v deň úhrady poslednej splátky), preto uplynula dňa 12.08.2017. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia teda nebolo premlčané.

5. O trovách konania žalobkyne, ako aj osobitného subjektu súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa bola úspešnou stranou sporu, preto má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže si náhradu trov konania neuplatnila, rovnako tak osobitný subjekt, náhrada trov konania im nebola priznaná. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobkyňa bola osobne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súd žalobe vyhovel, preto poplatková povinnosť prešla na žalovaného. Výška súdneho poplatku je v súlade s položkou 1a Sadzobníka súdnych poplatkov 34,50 eur.

II. Obsah odvolania žalovaného

1. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný, v rozsahu uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 581,47 eur, ako aj povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 34,50, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok v napadnutom rozsahu považuje za nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok je arbitrárny. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie neposkytol predbežné právne posúdenie, ktoré by zamedzilo prekvapivosti napadnutého rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu: a) o údajnej absencií náležitosti doby trvania a termínu konečnej splatnosti v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami dňa 12. júla 2014 (ďalej len „Zmluva o úvere“), b) o údajnej absencií náležitosti výšky, počtu a termínov splátok v Zmluve o úvere, c) že Zmluva o úvere je údajne bezúročná a bez poplatkov, d) že žalobkyňa údajne zaplatila žalovanému na Zmluvu o úvere sumu 1.281,47 EUR, e) že žalovaný sa údajne bezdôvodne obohatil, f) že žalobkyňa sa údajne dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia „cca 1 rok pred dátumom 10.02.2017“ a že údajne tak neuplynula premlčacia doba. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia: a) začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, b) priameho a nepriameho účinku čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v znení neskorších predpisov (ďalej len „smernica 2008/48“), c) § 9 ods. 2 písm. f) (dobu trvania a termín konečnej splatnosti) a k) (výšku, počet a termíny splátok) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v okamihu uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), a d) že Zmluva o úvere

je bezúročná a bez poplatkov. Odvolacie dôvody žalovaný bližšie špecifikoval. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná voči žalobkyni náhradu trov konania, ako aj odvolacieho konania vo výške 100%, eventuálne, napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

2. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, aj s jeho odôvodnením. Vec bola správne právne posúdená a bolo rozhodnuté zákonne. Dokazovanie bolo ukončené, preto je irelevantné predkladať ďalšie dôkazy. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

3. Žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

2. Súd prvej inštancie správne právne ustálil, že medzi sporovými stranami vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 12.07.2014 spotrebiteľský právny vzťah. Z tohto dôvodu je vo veci potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl., ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 12.07.2014 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

4. K namietanému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, spočívajúcemu v neposkytnutí predbežného právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že predbežné právne posúdenia veci v zmysle § 177 C.s.p. nie je obligatórnou fázou sporového konania. Je na úvahe konajúceho sudcu či pred prvým pojednávaním nariadi alebo nenariadi predbežné prejednanie sporu. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovanému bolo pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej umožnené oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a vyjadriť sa vo veci. Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa procesného postupu súdu prvej inštancie preto nie sú dôvodné.

5. Vo veci sa správne dospelo k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru ako jednu z podstatných náležitostí zmluvy o úvere, vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd uvádza, že nemožno termín splatnosti úveru nahrádzať matematickým výpočtom osobitne pri početných týždenných splátkach. Spotrebiteľ musí mať jasno už pri uzavretí zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať. Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom, pokiaľ termín splatnosti splátok zo zmluvy je jasný a transparentný.

6. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať termín konečnej splatnosti úveru je rozhodujúca skutočnosť, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku Smernicu 2008/48/ES, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ak Zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza, že zmluvy musia obsahovať „dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru“, ide tak nad rámec smernice a celkom jasne požaduje vyjadrenie tak doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, je zrejmé, že by použil totožnú terminológiu.

7. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Základné, zákonom predpísané náležitosti musia byť uvedené tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere táto zákonná obsahová náležitosť absentuje. Odvolací súd uvádza, že pre naplnenie zákonnej požiadavky nepostačuje uvedenie výšky, počtu a frekvencie mesačnej splátky spotrebiteľa, bez uvedenia podrobnejšieho rozvrhu splátky na splatenie istiny, úrokov a poplatkov. Takáto formulácia zo strany dodávateľa neposkytuje spotrebiteľovi dostatočnú mieru informovanosti o splácaní poskytnutého spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho nie je naplnený účel uvádzania obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

8. K možnej aplikácii rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroóvá, C-42/15 odvolací súd uvádza, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu Európskej únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, je povinnosťou súdu skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon vykladať eurokonformne. Takýto eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, lebo by sa jednalo o výklad contra legem.

9. Otázka priameho účinku smernice vo všeobecnosti sa v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na otázku priameho účinku smerníc, v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (napr. vec Pfeiffer, C-397/01-C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, vec Faccinni Dori, C-91/92, rozsudok zo dňa 17.07.1994, vec Marshall, C-152/84, rozsudok zo dňa 26.02.1986).

10. Nepriamy účinok smernice nie je možný, nakoľko vnútroštátne právo nad rámec smernice zakotvuje prísnejšie podmienky v otázke uvádzania termínu konečnej splatnosti úveru, ako aj členenia splátok, preto vzhľadom na zásadu zákazu výkladu zákona contra legem a zásadu právnej istoty zakladá prekážku eurokonformného výkladu. Z tohto dôvodu je potrebné o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodnúť v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby počítal od momentu, kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia (t. j. približne rok predo dňom 10.02.2017). Odvolací súd uvádza, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna ( § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a objektívna ( § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle, ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže predĺžiť. Na začatie jej plynutia treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného, týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nestačí možnosť či pravdepodobnosť získania týchto vedomostí. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o potrebe počítania dvojročnej subjektívnej premlčacej doby od okamihu príslušného čiastkového plnenia. Odvolací súd uvádza, že žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka bez právnického alebo ekonomického vzdelania v tom čase nemohla ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzala aj peňažné plnenia, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol.

12. Z dôvodu vyššie uvedených absencií obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 12.07.2014 sa poskytnutý úver považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úverov za bezúročný a bezpoplatkov. Žalovanému v takomto prípade prislúchal nárok na vrátenie reálne poskytnutej sumy úveru žalobkyni, t.j. 700,- eur. Z obsahu potvrdenia

o doplatení pôžičky (č.l. 7 spisu), ako aj vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa splatila poskytnutý úver v celkovej výške 1.281,47 eura. Z tohto dôvodu došlo na strane žalovaného, v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, k vzniku bezdôvodného obohatenia v sume 581,47 eur.

13. Vo vzťahu k zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 04.10.2013 odvolací súd uvádza, že žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy. Táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že ani v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej obsahom je spôsob splácania dohodnutého úveru. Dohoda o poskytnutí služby podlieha prieskumu súdu podľa § 53 Občianskeho zákonníka, keďže nie je hlavným predmetom plnenia, poplatok vo výške 360,50 eur, nie je preto cenou hlavného predmetu plnenia. Cieľom zákonodarcu nebolo vylúčiť z preskúmavania z hľadiska neprijateľnosti vedľajšie zmluvné cenové dojednania, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nie je výnimočnou situácia, kedy sa dodávatelia práve ich netransparentným zakomponovaním do formulárových spotrebiteľských zmlúv snažia získať neprimeraný majetkový prospech od spotrebiteľov. Odmena za výber splátok predstavuje viac ako 50% poskytnutého úveru a výrazne presahuje dohodnutý úrok. Zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, čo spôsobuje jej neplatnosť. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď uložil žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v rozsahu 360,50 eur, z dôvodu prijatia plnenia z neplatného právneho úkonu.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí. Úspešnej žalobkyni, ako aj osobitnému subjektu, vystupujúcemu na jej strane, žiadne preukázateľné trovy v priebehu odvolacieho konania nevznikli, preto im ich náhrada nebola priznaná.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).