Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-195-2017.pdf
PDF · 106.26 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/195/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom: Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: H. B., D.. XX.XX.XXXX, N. W. C. XXX/ XX, XXX XX Ž. D. C., o zaplatenie 856,01 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 322,81 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 322,81 € od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Čoho sa žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
1. Žalobkyňa podala v rámci upomínacieho konania návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica (ďalej ako „Upomínací súd“), ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 856,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradila jej trovy konania.
2. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku: 2.1. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu v návrhu uviedla, že žalovaný a právny predchodca žalobkyne, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava (ďalej len „Právny predchodca žalobkyne“) uzavreli dňa 18.05.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku vo výške 620,- €. Peňažné prostriedky boli žalovanému vyplatené jednorazovo v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Túto skutočnosť žalovaný potvrdil podpisom Zmluvy (viď. orámovaná časť Zmluvy, strana 1.). Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 13,90 €, okrem poslednej splátky, ktorá mala byť vo výške 13,80 €. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 12.07.2014.
2.2. Právny predchodca žalobkyne uzatvoril so žalovaným dňa 18.05.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobkyne zaviazal poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I. bod 1.1 zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 319,30 €. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov pričom
výška splátok okrem poslednej bola 5,32 € a výška poslednej splátky bola 5,42 €. Celková výška splátky z oboch zmlúv predstavovala sumu 19,22 €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.
2.3. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky pôžičky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a uhradil z titulu poskytnutej pôžičky splátky v celkovej výške 297,19 Eur. Žalobkyňa listom zo dňa 01.06.2017 - výzva pred podaním žaloby vyzvala žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
2.4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpení pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobkyňu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016.
2.5. Žalobkyňa si daným návrhom uplatňovala istinu vo výške 856,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.
3. Žalobkyňa predložila tieto listinné dôkazy:
3.1. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569070153 zo dňa 18.05.2013 - kópia, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 18.05.2013 - kópia, platobná história žalovaného, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.016, Prílohy o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva zo dňa 01.06.2017 a Podací hárok predžalobnej výzvy a oznámenia o postúpení pohľadávky. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že bola uzatvorená - podpísaná oboma zmluvnými stranami dňa 18.05.2013. Pôvodný veriteľ sa zmluvou zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver vo výške 620,- € pričom celkové náklady zákazníka boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu. Úrok bol v zmluve uvedený úrokovej sadzbe vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 89,28 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 124,62 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy tak predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú bol spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi predstavovala sumu 833,90 €. Priemerná hodnota RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 48,52 %. Žalovaný sa zaviazal veriteľovi dlžnú sumu splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od 1. po predposlednú bola vo výške 13,90 € a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 13,80 €. Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy.
3.2. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola podpísaná zmluvnými stranami dňa 18.05.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobkyne ako poskytovateľ sa zaviazal žalovanému - spotrebiteľovi za odmenu vo výške 319,30 € pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy číslo XXXXXXXXX. Prevzaté sumy od zákazníka bezodkladne použije na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. V článku II. zmluvy sa uvádza, že táto zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky sú predmetom služby podľa článku 1 ods. 1.
3.3. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva že žalovaný celkovo uhradil zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sumu 297,19 €.
3.4. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 a podacieho hárku k oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.01.2017 - kópia vyplýva, že pohľadávka, ktorá bola predmetom žaloby bola postúpená na žalobkyňu.
3.5. Predžalobnou výzvou zo dňa 01.06.2017 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu sumy 866,79 € najneskôr do 09.06.2017. Žalobkyňa pripojila aj podací hárok zo dňa 02.06.2017 k predžalobnej výzve.
3.6. Žalobkyňa doručila Okresnému súdu Banská Bystrica čiastočné späťvzatie návrhu v časti 533,20 € a žiadala, aby súd vydal platobný rozkaz v časti, v ktorej sa rozpor netýka, t. j. v časti istiny vo výške 322,81 € a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 322,81 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a v časti nároku na náhradu trov konania, ktoré spočívajú v súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 80,98 Eur.
4. Žalovaný sa v konaní nevyjadril, nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou a zistil skutkový stav, ako vyplýva z bodov 1. - 4. tohto odôvodnenia.
6. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:
6.1. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.9.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa ods.3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.2. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 9.6.2013 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
6.3. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 9.6.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
6.4. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 9.6.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
6.5. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 9.6.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
6.6. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
6.7. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
6.8. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6.9. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
6.10 Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
7. Súdne konanie je postavené na dispozičnej zásade, na základe ktorej sa môže žalobca nielen rozhodnúť či konanie začne tým, že podá žalobu, ale aj či konanie ukončí, a to tým, že vezme podanú žalobu späť, či už v časti alebo v celom rozsahu. Keďže v prejednávanej veci vzala žalobkyňa žalobu voči žalovanému v časti istiny 533,20 € späť ešte pred doručeným žaloby žalovanému, súd podľa § 145 ods. 3 CSP koná o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
8. Dňa 21.08.2017 upomínací súd vydal na základe podaného návrhu platobný rozkaz sp. zn 1Up/125/2017. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalobkyňa na základe výzvy upomínacieho súdu navrhla, aby sa pokračovalo v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, ktorým je Okresný súd Žiar nad Hronom. Na základe týchto skutočností upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
9. Po právnom posúdení na základe citovaných zákonných ustanovení nie sú žiadne pochybnosti a žalobkyňa to ani nenamietala, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi právnym predchodcom žalobkyne, ako dodávateľom, pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovanou, ako spotrebiteľom, jeho úverovej služby, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. V spotrebiteľských vzťahoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva tak, ako to má na mysli citované znenie ust. § 52 ods. 2 OZ a že sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).
10. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru právnym predchodcom žalobkyne v prospech žalovanej v sume 620,- €. Po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy v časti týkajúcej sa dojednaných splátok splácania úveru a ich splatnosti, ako aj v časti dojednania termínu splatnosti poslednej splátky súd konštatuje, že v tejto časti možno zmluvu hodnotiť ako neurčitú. Zmluvne bolo dojednané, že splátky je povinný dlžník uhrádzať v týždenných splátkach v počte 59- krát po 13,90 € a 1-krát po 13,80 €, pričom splatnosť prvej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky bola určená 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy, pričom pri počítaní jednotlivých splátok vychádza termín poslednej splátky na 12.07.2015 (sobota) a termín konečnej splatnosti 13.07.2015 (nedeľa). Súd musí konštatovať, že takýto spôsob určenia splatnosti jednotlivých splátok, ako aj termínu konečnej splatnosti úveru je neurčitý a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru ako aj deň, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Nie je zrejmé, či splatnosť prvej splátky sa má odvíjať odo dňa uzavretia zmluvy, t. j. od 18.05.2013 alebo sa počíta odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy. Keďže od prvej splátky sa odvíja splatnosť každej ďalšej splátky, takýmto spôsobom je neurčito určená aj splatnosť každej nasledujúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky je však určená odlišným spôsobom, ktorý
má byť 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takto určená splatnosť jednotlivých splátok aj konečnej splatnosti úveru je podľa názoru súdu neurčitá, v dôsledku čoho spotrebiteľ len s ťažkosťou môže určiť skutočný deň splatnosti splátky, ktorú má plniť, pričom určenie splatnosti jednotlivých splátok ako aj termín konečnej splatnosti úveru je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ich neuvedenie, prípadne uvedenie takýmto neurčitým spôsobom má za následok pre veriteľa, že nemôže žiadať od dlžníka dojednané úroky a poplatky.
11. Vo vzťahu k tomuto nedostatku zmluvy je treba zdôrazniť, že tento záver reflektuje i judikatúru Súdneho dvora EU (prípad č. C-42/15 vo veci Biróová), z ktorej možno vyvodiť, že nie je nezlučiteľnou so Smernicou EP a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vnútroštátna úprava, ktorá sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou absenciu takej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. O takýto prípad presne v tomto prejednávanom spore ide, pretože zo zmluvnej formulácie nemožno bez ťažkostí určiť konkrétny dátum konečnej splatnosti, a to spôsobuje pochybnosti vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľke ohľadne rozsahu jej záväzku (kedy vlastne celý úver splatí).
12. K posúdeniu zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným súd uvádza, že jej predmetom bolo poskytovanie služby, spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, a to v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste, určenom dohodou zmluvných strán (podľa čl. I, bod 1.1 zmluvy). Žalovaný sa zaviazal za poskytnutie tejto služby zo strany právneho predchodcu žalobkyne zaplatiť odmenu 319,30 € v 60 pravidelných splátkach po 5,32 €, pričom posledná splátka mala byť vo výške 5,42 €, počas doby splácania spotrebiteľského úveru.
13. Vo vzťahu k tejto je potrebné uviesť, že táto bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalovaný zaviazal na poplatok vo výške 319,30 € za to, že právny predchodca žalobkyne mu poskytne isté „nadštandardné“ služby. Ide o zmluvu akcesorickú - vedľajšiu popri hlavnej zmluve a to zmluve o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva samostatne, bez uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže existovať. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou právny predchodca žalobkyne žalovanej k úveru síce poskytol službu navyše, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou na základe osobitnej zmluvy právny predchodca žalobkyne len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa.
14. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkmi určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
15. Podľa legálnej definície uvedenej v § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Plnenie poskytnuté spotrebiteľom dodávateľovi na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru vyjadrené ako odmena dodávateľovi vo výške 319,30 €, je poplatkom, nakoľko tento poplatok spotrebiteľ musí zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak sa popri zmluve o spotrebiteľskom úvere rozhodne uzatvoriť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Okamihom uzavretia oboch zmlúv sa odmena dodávateľa stáva poplatkom súvisiacim s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Následne celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú popri úroku a poplatku za garantovanú službu aj odmena za službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru.
16. Podľa definície uvedenej v § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Po započítaní poplatku za zabezpečenie splátok úveru do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom tak RPMN predstavuje výšku 369,31 % a nie ako je v zmluve uvedené 70,38 %. Aj z tohto dôvodu treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch).
17. Z dôvodu konštatovania o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd uvádza, že plnenie zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd zohľadní ako plnenie žalovaným poskytnuté na splácanie úveru (žalobkyňa sama v žalobe uvádzala, že žalovaný mal povinnosť splácať splátku v celkovej sume 19,22 €). Pretože po posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov mal povinnosť žalovaného právnemu predchodcovi žalobkyne vrátiť sumu 620,- € a bolo preukázané, že doposiaľ zaplatil 297,19 €, žalobkyňa má nárok na zaplatenie rozdielu medzi týmito sumami, t.j. 322,81 €, teda sumu uplatňovanú žalobkyňou po čiastočnom späťvzatí žaloby.
18. Žalobkyňa uviedla, že konečná splatnosť úveru nastala 60 týždňov po podpísaní zmluvy, t.j. 12.07.2014. Nasledujúcim dňom sa teda žalovaný dostal so splatením svojho peňažného dlhu do omeškania. V zmysle žalobného petitu teda v deň po podpise zmluvy o postúpení bol žalovaný preukázateľne v omeškaní, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 5 %, a preto úrok z omeškania súd priznal vo výške 5 % z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa vzala čiastočne žalobcu späť bez uvedenia dôvodu o sumu 533,20 €, pričom procesne zavinila v tejto časti zastavenie konania. Percentuálne tak toto zavinenie na zastavení konania predstavuje 62 %. Z toho dôvodu žalobca mal úspech v konaní v časti 38 %. Žalovanému tak vznikol pomerom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 %. Nakoľko si však úspešný žalovaný žiadne trovy konania neuplatnil a v konaní mu žiadne trovy nevznikli, súd mu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 2 CSP, čl. 17 CSP vo výroku II. náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. Súd má za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.