Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, IČO 42 174 902 proti žalovanej K. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. nad U., T. Q. XXXX/XX, štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 121,28 eur s príslušenstvom a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20Csp/126/2016-35 zo dňa 11. októbra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa od žalovanej podanou žalobou domáhal zaplatenia poplatku v sume 121,28 eur, poplatku za upomienky v sume 44 eur, úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 350 eur od 18.12.2012 do 22.1.2013 v sume 10,74 eur, zo sumy 292 eur od 23.1.2013 do 13.2.2013 v sume 5,38 eur, zo sumy 234 eur od 14.2.2013 do 8.4.2013 v sume 10,87 eur, zo sumy 176 eur od 9.4.2013 do 14.5.2013 v sume 5,40 eur, zo sumy 118 eur od 15.5.2013 do 18.6.2013 v sume 3,52 eur, zo sumy 2 eur od 19.6.2013 do 22.8.2013 v sume 0,11 eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 121,28 eur od 26.12.2013 s odôvodnením, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 350 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 346 eur v 12 mesačných splátkach po 58 eur počnúc dňom 21.1.2013. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila zmluvné dojednania, stratila výhodu splátok a žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj poplatok za zasielanie upomienok vo výške 44 eur. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu vo výške 464 eur. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 18.12.2012 zmluvu o úvere č. 302300969 (ďalej len "zmluva o úvere"), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver v sume 350 eur, a žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 346 eur, t.j. celkovú sumu 696 eur, a to v 12 mesačných splátkach po 58 eur. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 314,02%. V spodnej časti zmluvy sa nachádza ustanovenie o tom, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto

zmluvy o úvere, a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Podľa bodu 4 veta posledná Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. V bode 10 veta druhá Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je stanovené, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len "zákon č. 129/2010 Z.z."/ a podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Uviedol, že z vykonaného dokazovania ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 18.12.2012 uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver v sume 350 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi, a to zaplatením 12 mesačných splátok po 58 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná obsah zmluvy a všeobecných obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca vzorový text zmluvy, všeobecných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanej poskytol pôžičku veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti, keď podľa výpisu z obchodného registra je oprávnený podnikať poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalobca poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo zistené, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o dobe trvania zmluvy, ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie doby trvania zmluvy a konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy a všeobecných podmienok. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). Ďalej v zmluve chýba údaj o výške úrokovej sadzby podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.. Ustanovenie bodu 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorého jedna tretina poplatku predstavuje úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je v tomto smere nepostačujúce, pretože citované zákonné ustanovenie vyžaduje výslovné uvedenie výšky úrokovej sadzby. V zmluve je uvedená RPMN, avšak chýbajú v nej v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve nie je uvedená ani ďalšia obligatórna náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., a síce priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená

celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017, 6Co/551/2016, 4Co/263/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi priklonil. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Takýto záver súd prijal aj s vedomím si rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej. Súd ďalej ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok z úveru a žiadne poplatky (za upomienky), ktoré boli v zmluve dojednané. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky. Žalobca v žalobe tvrdil a žalovaná jeho tvrdenia nerozporovala, že žalovanej boli na základe predmetnej zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 350 eur, pričom žalovaná uhradila veriteľovi titulom úveru sumu 464 eur. Žalobca sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy poplatkov a úrokov z úveru, a úrokov z omeškania z poplatkov, na ktoré žalobcovi nevznikol nárok. Žalovaná teda uhradila veriteľovi viac, ako bola povinná. Preto súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žalovaná nemá voči žalobcovi žiaden nesplatený dlh a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ s tým, že úspešná žalovaná má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže zo spisu nevyplýva, žeby žalovanej preukázateľne vznikli trovy konania, súd vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že dňa 18.12.2012 so žalovanou uzatvoril zmluvu o úvere č. 302300969, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V zmysle odseku 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Obligatórna pôsobnosť Obchodného zákonníka pri tzv. relatívnych obchodoch a tzv. absolútnych obchodoch dohodou zmluvných strán rozšírená. Predpokladom platnej dohody o fakultatívnej pôsobnosti Obchodného zákonníka je písomná forma prejavu vôle zmluvných strán, ktorý bola v danom prípade dodržaná. Dohoda o voľbe Obchodného zákonníka môže byť súčasťou zmluvných ustanovení vo forme odkazu na relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka, môže byť formulovaná ako osobitné ustanovenie zmluvy, resp. môže byť obsiahnutá v samostatnej písomnej dohode. Spôsob právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov je založený na rešpektovaní základného princípu týchto vzťahov, ktorým je autonómia vôle strán. Žalovaný bol oboznámený z predmetnými ustanoveniami a súhlasil s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo - právny vzťah, ktorý

vznikol na základe Zmluvy, na znak čoho ju aj podpísal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné na Zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy, t. j. termíny splátok boli nasledovné - 21.01.2013, 21.02.2013, 21.03.2013, 21.04.2013, 21.05.2013, 21.06.2013, 21.07.2013, 21.08.2013, 21.09.2013, 21.10.2013, 21.11.2013 a 21.12.2013. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá sa nepochybne týka predmetu plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Hlavným predmetom zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa (navrhovateľa) dlžníkovi (odporcovi), pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Výška RPMN je uvedená aj vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako aj v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bola žalovaná oboznámená pred poskytnutím úveru, čo potvrdila aj svojím vlastnoručným podpisom. Žalobca poskytol žalovanej pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. Ďalej žalobca uviedol, že nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. definuje odplatu ako úrok, poplatky akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Žalobca je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úver, ten nie je podľa žalobcu neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Výška príslušného poplatku je v zmluve dostatočne jasne uvedená, výrazne napísaná a teda žalovaná musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy vedomosť, aká je cena úveru. Žalovaná v prípade, že po podpise zmluvy nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Ďalej žalobca poukázal na to, že aj rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016, C -42/15 uvádza, že článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené

v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Tiež článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Nakoniec žalobca vyslovil názor, že predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb. Taká regulácia cien by bolo v priamom rozpore s čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého hospodárstvo Slovenskej republiky je postavené na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Žalobcom navrhovaná aplikácia ustanovení o ochrane spotrebiteľa by nad prípustnú mieru zasiahla do základných hybných síl nášho a európskeho hospodárstva. Žalobca preto z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 6. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca sa mýli, ak tvrdí, že predmetná úverová zmluva, ktorú uzatvoril so žalovanou nepodlieha režimu spotrebiteľských úverov. Bez ohľadu na skutočnosť, či si účastníci zmluvy dojednali v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka pôsobnosť Obchodného zákonníka na svoj záväzkový vzťah /čo samo osebe je nezmyslom, keď záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútny obchod a teda sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán, či ich dohody/ platí, že ak veriteľ z úveru je v postavení dodávateľa, teda osoby, ktorá úver poskytuje v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a dlžník z úveru je v postavení fyzickej osoby, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci podnikania, povolania, či svojho zamestnania, ide v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu a záväzkový vzťah ňou založený je spotrebiteľským vzťahom. V tomto zmysle sa na úverovú zmluvu strán sporu a ich záväzkový vzťah aplikujú všetky ustanovenia právneho poriadku, predmetom ktorých je ochrana spotrebiteľa, vrátane zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. 7. Ak pominieme odvolacie tvrdenia žalobcu o tom, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016, C 42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biroóvej nie je potrebné v zmluve o spotrebiteľskom úvere rozpisovať splátky úveru na splátky istiny úveru, úrokov a prípadných poplatkov, čo odvolací súd už nespochybňuje, žalobca vo svojom odvolaní nijako nenapáda ďalšie závery súdu prvej inštancie o absencii iných obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmluve o úvere strán sporu. Súd prvej inštancie správne na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v zmluve o úvere, ktorú strany sporu uzatvorili absentuje minimálne údaj o dobe trvania zmluvy, o termíne konečnej splatnosti úveru, či údaj o úrokovej sadzbe z úveru, ktoré náležitosti vyžaduje § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Správny bol potom právny záver súdu prvej inštancie, že dôsledkom absencie uvedených

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmluve uzatvorenej stranami sporu je podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktorý od žalobcu čerpala žalovaná, a že žalovaná tak má povinnosť vrátiť žalobcovi len istinu čerpaného úveru, čo už podľa výsledkov vykonaného dokazovania spravila. V zmysle uvedených záverov je potom celkom nenáležité, ak žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na súlad dojednaného úroku so zákonom a dobrými mravmi, či súhlas žalovanej s podmienkami zmluvy a nevyužitie jej možnosti odstúpenia od zmluvy. 8. Na základe uvedeného potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. 9. nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .