Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_26Sa-8-2017.pdf
PDF · 101.45 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/8/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci žalobcu T. Y., nar. XX. G. XXXX, bytom R. č. XX, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 24. marca 2017 takto
rozhodol:
Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 24. marca 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
Administratívne konanie: 1. Žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu ústredie žiadosťou z 22. novembra 2016 o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože sa jeho zdravotný stav zhoršil.
2. Sociálna poisťovňa ústredie ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 19. januára 2017 podľa § 29 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení (ďalej „ ZoSZ“) a § 263 ods. 1, § 71 a § 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej „ZoSP“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom so záverom, že je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) ZoSZ a zároveň je jeho pracovná schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou poklesnutá naďalej o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k zmene v posúdení jeho zdravotných ťažkostí pre účely invalidity podľa obidvoch právnych noriem konštatoval, že mu patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume. Prílohou rozhodnutia bol odborný posudok o jeho invalidite z 20. decembra 2016. Vyplynulo z neho, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený jednak na 2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 2 -
základe vlastného klinického vyšetrenia posudkovým lekárom a jednak na základe neurologického vyšetrenia z 19. decembra 2016, reumatologického vyšetrenia z 12. decembra 2016 a ortopedického vyšetrenia zo 14. júna 2016 so záverom, že pri aktuálnom posudzovaní jeho zdravotného stavu bolo zistené pretrvávanie postihnutia pohybového aparátu, artróza pravého kolenného zhybu s instabilitou pravého kolena aj vertebrogénny algický syndróm polytopný na podklade degeneratívnych zmien chrbtice. Môže sa uplatniť na trhu práce v prostredí bez potreby dlhšej chôdze a dlhého státia, pri výkone ľahkých pomocných prác.
3. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy v zákonnej lehote odvolal a namietal, že posudkový lekár pri posudzovaní jeho zdravotného stavu nezohľadnil všetky výsledky z odborných vyšetrení, najmä posudkovo nezhodnotil poškodenie jeho pravej ruky a ani reumatologické
ochorenie. Namietal tiež nedostatočné posudkové zhodnotenie jeho zníženej pracovnej schopnosti pre ochorenie chrbtice. Tvrdil, že už v minulosti mu bol neprávom odňatý plný invalidný dôchodok.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 ZoSP svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 24. marca 2017 jeho odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 ZoSP.
5. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania, citoval zákonné ust. § 153 ods. 5, § 71 ods. 1-9 ZoSP a konštatoval, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu prvostupňovým orgánom verejnej správy, preto dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posudzovaný posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene 2. februára 2017, ktorý zotrval na stanovisku, že jeho zdravotný stav bol posúdený komplexne a posudkový záver nezmenil. Preto sa posúdením jeho zdravotného stavu zaoberal aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý posudzoval zdravotný stav žalobcu 7. marca 2017 vychádzajúc z CT vyšetrenia LS chrbtice, z lekárskych správ z ortopedických, denzitometrických, reumatologických, neurologických, nefrologických a sonografického vyšetrenia z priebehu rokov 2012, 2015-2017 a z vlastného klinického vyšetrenia žalobcu a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu označil choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, uvoľnenie väzivového aparátu pravého kolena s jeho instabilitou aj pri používaní podporného aparátu, pre ktoré mu v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 47, písm. c) prílohy č. 4 k ZoSP priznal pokles pracovnej schopnosti z možného percentuálneho rozpätia 40-50 % na úrovni 50 % a pre pridružené zdravotné postihnutia mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti navýšil podľa § 71 ods. 8 ZoSP o 10 %, na celkových 60 %. Zároveň konštatoval, že žalobca je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) ZoSZ. Z predložených odborných 2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 3 -
lekárskych nálezov posudkový lekár vyvodil, že tieto nepreukazujú podstatnú zmenu v zdravotnom stave žalobcu oproti jeho posudzovaniu v rokoch 2012 a 2013. Konkretizoval, že tak ako v minulosti aj v súčasnosti je jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím funkčné postihnutie pravého kolena, keď po úraze v roku 1991 došlo u žalobcu k rozvoju závažnej artrózy s významným funkčným obmedzením, so sprievodnou deformitou a svalovým úbytkom, avšak v aktuálnych odborných lekárskych nálezoch nebola preukázaná funkčná zmena postihnutého kolena, preto uvedenému zdravotnému postihnutiu naďalej zodpovedá 50 % pokles jeho pracovnej schopnosti s tým, že pridružené ochorenia, ktoré boli posudkovo zhodnotené, samostatne vyššie percento zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní s označeným rozhodujúcim zdravotným postihnutím nedosahujú. V popredí sú bolesti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, verifikovaných MR vyšetrením už v novembri 2016 bez preukázaného útlaku okolitých štruktúr. Podľa neurologických nálezov je preukázané zvýšenie napätie svalstva v okolí chrbtice s obmedzením predklonu, s poklopovou bolestivosťou, čomu by zodpovedalo percentuálne zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP na úrovni 40 %. Porucha citlivosti prvého až tretieho prsta pravej ruky nebola objektivizovaná v neurologickom ani reumatologickom náleze, z ktorých vyplynulo, že drobné kĺby sú bez zápalových prejavov, citlivosť a sila stisku je v norme. Ostatné jeho ochorenia sú ambulantne riešené len sporadicky. Uzavrel, že predložené odborné lekárske nálezy nepreukázali podstatnú zmenu v zdravotnom stave oproti posudzovaniu v rokoch 2012 a 2013, kedy bol záver posúdenia zdravotného stavu žalobcu potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zmena v zdravotnom stave nebola preukázaná ani v porovnaní s jeho posúdením v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky realizovanej 4. júna 2015. Na základe uvedeného konštatoval pokles pracovnej schopnosti žalobcu naďalej na úrovni čiastočnej invalidity a mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na úrovni 60 %.
6. Správnou žalobou, doručenou tunajšiemu správnemu súdu 3. apríla 2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. marca 2017. Namietal, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, pretože posudkoví lekári odmietli posudkovo vyhodnotiť poškodenie jeho pravej ruky účelovo, aby mu nemusel byť navrátený plný invalidný dôchodok. Tvrdil, že posudkoví lekári nezhodnotili jeho zdravotný stav podľa výsledkov odborných vyšetrení, nachádzajúcich sa v jeho
zdravotnej dokumentácii. Doplnil, že poškodené má koleno aj chrbticu a predložil súdu neurologický nález zo 7. novembra 1990, nález všeobecného lekára zo 16. marca 2017, výsledok EMG vyšetrenia z 3. apríla 2017, urologický nález z 31. augusta 2017 a ortopedický nález zo 16. augusta 2017.
7. V písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe z 22. februára 2018 žalovaný zotrval na vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby krajský súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Zopakoval priebeh administratívneho 2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 4 -
konania spolu s dôvodmi podanej žaloby a uviedol, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi a zo skutkového hľadiska sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou. Považoval ich za zhodné vo svojich záveroch, bez nejasností a bez vnútorných rozporov. Zdôraznil, že po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v jeho zdravotnom stavu, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku o jeho invalidite z čoho vyvodil, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť postupu prvostupňového orgánu verejnej správy a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.
8. Žalobca nevyužil svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku.
9. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP na 18. apríla 2018.
10. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že nesprávne bolo pri posudzovaní jeho zdravotného stavu vychádzané zo skutočnosti, že je vyučený stolár, pretože on sa vyučil za tesára a túto prácu nie je schopný vykonávať, pretože pravú ruku má nefunkčnú, čo nebolo posudkovo vyhodnotené. Neboli zohľadnené ani bolesti jeho ramien preto, že posudkový lekár od neho žiadal RTG snímky, o ktorých nemal vedomosť, že ich má predložiť a poškodenie chrbtice. Doplnil, že pre poškodenie ľavého kolena mu bola predpísaná oporná palica.
11. Žalovaný žiadal podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukazujúc na závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí posudzovali stav zdravotných ťažkostí žalobcu v súlade so zákonom a podľa kompetencií, ktoré im zo zákona vyplývajú. Vyjadrili sa ku všetkým jeho zdravotným ťažkostiam, takže tvrdenie žalobcu, že nebolo zhodnotené poškodenie, resp. bolestivosť jeho ramien, či pravej ruky, nebolo dôvodné, pretože tieto ochorenia boli posudkovo zhodnotené v rámci jeho pridružených zdravotných ťažkostí. Posudkoví lekári zdôvodnili aj priznanú percentuálnu mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti.
12. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohu súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových dokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané 2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 5 -
náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia (porovnaj závery NS SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).
13. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP). Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Patrí medzi ne aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
14. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného aj postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ale komplexne, v celom rozsahu a dospel k záveru, že správna žaloba bola dôvodná, preto v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a v súlade s ust. § 191 ods. 4 SSP mu vrátil vec na ďalšie konanie.
15. Podľa § 263 ods. 1 ZoSP invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 112 ods. 4 ZoSP dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
17. Podľa § 71 ods. 4 ZoSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečba a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 18. Podľa § 195 ods. 1 ZoSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
19. Podľa §191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté 2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 6 -
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
20. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1 ZoSP) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej schopnosti. Dokazovanie sa vykonáva v zmysle ust. §§ 196 a nasl. ZoSP, pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) ZoSP).
21. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, do akej miery je ich pracovná schopnosť znížená, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 9SžSo 16/2014 z 28. októbra 2015).
22. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žaloba žalobcu o zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku zamietnutá.
23. V administratívnom konaní bolo zistené, že za invalidného bol uznaný dňom 10. februára 1992 podľa § 29 ods. 2 písm. a) Zákona č. 100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení (ďalej „ZoSZ“) pre stav po zlomenine thibiae, riešenej osteosyntézou, ktorú utrpel v dôsledku úrazu zo 7. apríla 1991. Pri vzniku jeho
invalidity pretrvávala deformácia pravého kolenného kĺbu s obmedzenou pohyblivosťou a hypotrofiou stehnového svalstva, bez poškodenia meniskov. Dňom 29. marca 1994 došlo k zmene jeho invalidity na invaliditu čiastočnú v zmysle § 37 ods. 2 písm. a) ZoSZ s tým, že je schopný vykonávať pôvodné alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za zvlášť uľahčených pracovných podmienok. Dôvodom jeho čiastočnej invalidizácie bolo to isté zdravotné postihnutie, ktoré si po ukončenej liečbe vyžadovalo šetrenie, bez nadmerného fyzického zaťaženia. Odvtedy bol opakovane posudzovaný jeho zdravotný stav jednak podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení aj podľa medicínskych kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej „ZoSP“) a bola zachovaná jeho čiastočná invalidita podľa zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že bol konštatovaný vznik jeho invalidity podľa zákona o sociálnom poistení dňom 6. mája 2009. Naďalej mu je vyplácaný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože 2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 7 -
svojou výškou prevýšil novopriznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Následne sa opakovane podanými žiadosťami domáhal zvýšenia sumy invalidného dôchodku a jeho žiadostiam nebolo vyhovené s tým, že nedošlo k takej zmene v jeho zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu posúdenia jeho zdravotného s následným vznikom nároku na zvýšenie sumy dôchodkovej dávky.
24. V podanej žalobe žalobca v podstate namietal nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keď tvrdil, že neboli posudkovo zohľadnené všetky jeho zdravotné ťažkosti a výsledky z odborných vyšetrení a tiež, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože zníženie jeho pracovnej schopnosti pre ochorenie chrbtice nebolo dostatočne posudkovo zhodnotené.
25. Odborné lekárske nálezy, z ktorých posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu vychádzal a ktorého odborný posudok o invalidite bol podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, neboli súčasťou administratívneho spisu.
26. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania, preto musí vychádzať zo skutkového stavu, zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné, pretože skutkový stav, na ktorom žalovaný založil žalobou napadnuté rozhodnutie nemal vzhľadom na chýbajúcu zdravotnú dokumentáciu oporu v administratívnom spise, čo bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku a uznania dôvodnosti podanej žaloby, pri posudzovaní ktorej nebol správny súd viazaný žalobnými bodmi (pozri bod 13 ). Dôsledkom uvedeného bola tá skutočnosť, že bez možnosti oboznámiť sa so závermi odborných lekárov v odborných vyšetreniach, ktoré boli podkladom pre posudkové zhodnotenie zdravotného stavu žalobcu a jeho zníženej pracovnej schopnosti nemohol krajský súd vecne preskúmať, či posudky posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre vydanie žalobou napadnutého i jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy boli úplné, objektívne, logické a presvedčivé a teda, či orgán verejnej správy postupoval v súlade s ust. § 195 ods. 1 a 3 ZoSP a zistil skutočný stav veci presne a úplne a na jeho základe dospel k zákonnému rozhodnutiu.
27. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu na základe riadne a úplne zisteného skutočného stavu veci na základe potrebných podkladov na rozhodnutie, t.j. kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu, ktorá bude súčasťou jeho administratívneho spisu. Objasní všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú svedčiť v prospech alebo v neprospech účastníka konania (195 ods. 3 ZoSP). Vykoná aj také dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol, ak budú 2 6Sa / 8 / 2 0 1 7 - 8 -
potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci a vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach (§§ 196 ods.6, ods.7 ZoSP). Odborným, vecným a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu, ktoré prednášal ohľadom neúplného a nesprávneho zhodnotenia jeho zdravotných ťažkostí tak, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné, tj. uvedie, akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých rozhodoval, riadil (§209 ods. 4 ZoSP). V tejto súvislosti dáva správny súd žalovanému do pozornosti tú skutočnosť, že kritéria pre vyhodnotenie zostávajúcej pracovnej schopnosti poistenca podľa Zákona o sociálnom zabezpečení a podľa Zákona o sociálnom poistení nie sú zhodné, pretože kým podľa Zákona o sociálnom zabezpečení sa pokles pracovnej schopnosti poistenca posudzuje komplexne, pre určenie miery zníženej pracovnej schopnosti podľa Zákona o sociálnom poistení je rozhodujúce jedno, najzávažnejšie zdravotné postihnutie, tj. také, ktoré sa najvyššou mierou podieľa na znížení pracovnej schopnosti poistenca a pridružené zdravotné ťažkosti možno zohľadniť len 10 % navýšením miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. V posudku posudkového lekára, ktorý bude podkladom pre vydanie rozhodnutia musí byť s ohľadom na všetky posudkové a zákonné kritériá, vyplývajúce z oboch právnych noriem aj z prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení konkrétne medicínsky vyhodnotené každé zdravotné postihnutie žalobcu jednotlivo podľa záverov odborných vyšetrení a to s ohľadom na predmet konania, tj. žiadosť o zvýšenie sumy dôchodkovej dávky. Pre rozhodnutie o nej je podstatné zistenie, či došlo alebo nedošlo k zmene v zdravotnom stave poistenca, preto je potrebné konkrétne výsledky objektívnych odborných nálezov z predchádzajúceho obdobia (v čase čiastočnej invalidizácie žalobcu) porovnať s objektívnymi nálezmi z posledného obdobia (1-2 roky späť). Konštatovanie, že nedošlo k zmene zdravotného stavu poistenca bez jeho konkrétneho posudkového vyhodnotenia z vecného a časového hľadiska by nenapĺňalo zákonnú požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia, pretože by neobsahovalo konkrétne skutkové zistenia a ich vyhodnotenie, t.j. konkrétne úvahy orgánu verejnej správy (posudkového lekára) pre konštatovanie existencie, resp. neexistencie zmeny v zdravotnom stave poistenca. V novom konaní orgán verejnej správy zoberie do úvahy a posudkovo vyhodnotí aj výsledok EMG vyšetrenia z 3. apríla 2017 a prípadne ďalšie odborné lekárske nálezy, ak ich žalobca predloží a prípadne aj také, ktoré orgán verejnej správy zabezpečí pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci.
28. Námietkou žalobcu, že mu v minulosti bol neprávom odňatý invalidný dôchodok sa správny nemohol zaoberať, pretože predmet preskúmavacieho konania správneho súdu je daný obsahom, tj. výrokom žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým nebolo rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku.
29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že úspešný žalobca v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy neuplatňoval.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.